Svätý L.M. Grinon

O PRAVEJ ÚCTE K PANNE MÁRII

Sv.Ľudovít Mária Grignion z Motfortu

Drahý priateľ

keď som začala čítať knihu, ktorú práve teraz držíš

v rukách, na konci jej I. kapitoly ma ohromila posledná

veta: "Na nás je mlčať, modliť sa, prosiť a čakať."

Niekoľkokrát som si ju podčiarkla a neustále sa k nej

vraciam a rozjímam nad jej obsahom i tým, čo mi týmto Boh

chce povedať, ako mám ja konkrétne spolupracovať s ním

a jeho darmi na spáse ľudstva i spáse svojej. Ohromila ma

Božia múdrosť i jeho láska, ktorá vynašla spôsob ako ma

osloviť. Našla spôsob a cestu, ktorou ku mne prišla Spása,

Syn Boží, Ježiš Kristus. Na tejto ceste ma však upútal jeden

kamienok-malý a čistý, jagajúci sa v lúčoch Božej lásky,

autor tejto knižočky.

Jeho kázne, spisy a rozpravy boli plné proroctiev

a predvídaní do posledných dôb Cirkvi. Prenáša sa do dní,

ktoré hraničia s posledným súdom a prehlasuje, že prináša od

Boha vierohodné posolstvo o väčšej úcte, širšej známosti

a vrúcnejšej láske k Panne Márii, i o vnútorných vzťahoch,

ktoré bude mať k druhému príchodu svojho Syna.

Svätý Ľudovít Mária Grignion sa narodil 31.1.1673

v Montforte v Bretónsku. Už od detstva mal vrúcny vzťah

k Panne Márii - svojej "milej matičke" a bol veľmi vďačný

za milosti, ktorých sa mu dostalo pri sv. krste. Ako študent

sa vyznačoval cnosťami i úspechmi v učení, ktoré boli tŕňom

v očiach mnohých jeho spolužiakov i predstavených. Za svoju

pokoru, poslušnosť, obetavosť a miernosť, ale i za svoju

oddanosť do vôle Božej sa mu dostávalo posmechu,

podozrievania i odmietania, ktoré boli ozajstnou školou

kríža, najmä v seminári sv. Sulpicia. Ľudovít aj napriek

týmto ponižovaniam mal pred očami čistú a nepoškvrnenú

Pannu, svoj veľký vzor.Čítal a študoval všetky knihy

pojednávajúce o úcte k nej a z lásky k Márii ešte pred

vysvätením zložil sľub ustavičnej čistoty. Takto pripravený

bol vo veku 27 rokov vysvätený za kňaza. Stalo sa tak

5. júla r. 1700.

Najradšej by bol okamžite odišiel pracovať do misií,

ale Božia múdrosť rozhodla ináč: stal sa misionárom vo

vlastnej krajine, vo Francúzsku. Najprv ho poitierský biskup

poveril vedením tamojšej nemocnice, v ktorej založil svoju

prvú kongregáciu "Dcér Múdrosti". Vo februári 1706 putoval

pešo do Ríma s túžbou, aby ho pápež poslal na misie medzi

pohanov. Pápež Klement XI. (1700 - 1721) mu povedal: "Tvojím

misijním poľom bude Francúzsko", schválil jeho "Pravú úctu

k Panne Márii" a jeho zásady a vymenoval ho apoštolským

misionárom. Odobral sa teda do západného Francúzska, kde

svojou horlivosťou vo viere získaval čoraz viac duší, aby

prijali učenie Kristovo. Zástupy ľudí, často celé dediny

prichádzali na jeho prednášky a kázne a celé hodiny čakali

na spoveď. Grignion však túžil iba po tom, aby sa stal

všetkým pre všetkých a tak získaval duše pre Krista.

Úspech jeho činnosti predčil všetky jeho nádeje,

avšak rozpútalo sa proti nemu celé peklo, nielen svet, ale

i kňazi, rehoľníci i vyššie duchovenstvo, nasiaknuté

jansenizmom, vystupovali proti nemu. On to všetko trpezlivo

a pokorne znášal.

Roku 1713 v Paríži založil druhú kongregáciu

"Misionárov Tovarišstva Máriinho". Poslednú svoju misiu

konal vo Sv. Vavrincovi na Sévre, kde zomrel obklopený

zástupmi 28.4.1716. Pápež Lev XIII.(1878 - 1903) ho v roku

1888 vyhlásil za blahoslaveného a za svätého bol vyhlásený

pápežom Piom XII. (1939 - 1958) v roku 1947.

Je málo ľudí, ktorí by mali tak silno vtlačené známky

muža Prozreteľnosti ako tento misionár Ducha Svätého

a Márie. Celý jeho život bol takým bláznovstvom kríža, že on

ním vykonal viac v boji proti jansenizmu ako mnohí, ktorí

boli v tom čase postavení na svietnik.

Práve v tomto traktáte "O pravej úcte k Panne Márii"

napísal sv. Ľudovít Grignion prorocké slová: "Už dopredu vidím

skučiace obludy, ktoré budu besne ceriť diabolské zuby na tento

malý spis a na toho, ktorého Duch Svätý použil, aby ho

napísal. Alebo aspoň tento spis pochovajú v mlčaní truhlice, aby

nikdy nevyšiel." Zároveň mu však predpovedá, že vyjde a bude

mať úspech. Všetko sa doslova splnilo. Ľudovít zomrel v r. 1716 a

taktát bol nájdený náhodou jedným kňazom z jeho kongregácie vo

Sv. Vavrincovi na Sévre v roku 1842.

Drahý priateľ,

nestačí toto dielko prečítať raz, aby si ho zvládol,

pochopil a osvojil. Čím viac ho budeš študovať, tým viac

v tebe porastie nadprirodzenosť a presvedčenie, že sv.

Grignion ho písal práve pre teba, že teraz sú tie časy,

ktoré on videl dvoma storočiami osvietený Sv. Duchom, ktorý

toto dielo posvätil svojím ohňom.

I pre teba platia slová o mlčaní, modlitbe, pôste

a čakaní. A ak toto všetko budeš konať s Máriou a skrze ňu,

tak vtedy aj tvoj život sa stane neustálou modlitbou

a oslavou Boha i túžobným očakávaním Pána Ježiša, ktorého

druhý príchod v sláve je každým dňom bližšie. Lebo toto je

doba Máriina, slávny vek Cirkvi do ktorej aj ty patríš.

Polož sa do rúk Máriiných a ona ťa povedie svojou

cestou - cestou malosti, čností a dokonalosti k úplnému

spojeniu s Ježišom. Bude ťa chrániť a bdieť nad tebou,zbaví

tvoje srdce úzkosti a strachu a naplní ho čistou láskou.

Ona, Panna verná, vykonáva tieto zázraky denne na tých,

ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.

čitateľka Mária

Úvod

Skrze Pannu Máriu Ježiš Kristus prišiel na svet a tiež skrze ňu má

kraľovať na svete.

Mária žila v skrytosti počas svojho života, preto Duch Svätý a Cirkev

ju nazývajú Matkou skrytou a tajomnou.

Jej pokora bola tak hlboká, že

nemala na zemi mocnejšieho a ustavičnejšieho zaľúbenia, než byť neznáma

sama sebe a všetkému tvorstvu, aby bola známa len samému Bohu.

Bohu, aby ju vyslyšal v jej prosbách, ktoré k Nemu vznášala

v poníženosti a pokore, zaľúbilo sa skryť ju pri jej počatí, pri jej

narodení, v jej živote, v jej tajomstvách, v jej vzkriesení i nanebovzatí

pred zrakmi všetkých ľudských tvorov. Ani jej rodičia ju nepoznali a anjeli

sa často pýtavali druh druha:"Kto je to?," pretože Najvyšší im ju skrýval,

alebo ak im zjavoval niečo o nej, skrýval im o nej nekonečne viac.

Boh Otec rozhodol, aby za svojho života neurobila žiadny zázrak, aspoň

nie taký, ktorý by sa rozhlásil, hoci jej dal k nemu moc. Boh Syn rozhodol, aby

neprehovorila skoro nič, hoci s ňou zdieľal svoju múdrosť. Boh Duch Svätý

pripustil, aby apoštoli a evanjelisti o nej hovorili veľmi málo a iba toľko,

čo bolo nevyhnutné k poznaniu Ježiša Krista, hoci bola jeho vernou

nevestou.

Mária je výborným veľdielom Najvyššieho, ktorého poznanie

a vlastníctvo si vyhradil. Mária je prepodivnou Matkou Syna, ktorú sa mu

zapáčilo ponižovať a skrývať počas jej života. Aby vyhovel jej pokore,

hovoril o nej menom "žena," ako o cudzinke, hoci vo svojom srdci si ju

vážil a miloval ju viac, než všetkých anjelov a ľudí. Mária je zapečatenou

studnicou a vernou nevestou Ducha Svätého, do ktorej vstupuje jedine On.

Mária je svätyňou a odpočinutím Svätej Trojice, kde Boh prebýva

veľkolepejšie a božskejšie, než na ktoromkoľvek mieste sveta, nevynímajúc

jeho príbytok nad cherubínmi a serafínmi a nie je dovolené žiadnemu

tvorovi, keby bol sebečistejší, aby tam vstúpil bez veľkej výsady. Hovorím

so svätými: Božská Mária je pozemským rajom nového Adama, do ktorého sa

vtelil pôsobením Ducha Svätého, aby tam konal nepochopiteľné zázraky. Hľa,

veľký svet Boží, v ktorom sú nevýslovné krásy a poklady. Hľa,

veľkoleposť Najvyššieho, do ktorej skryl, ako do svojho lona, svojho

jediného Syna a v ňom všetko, čo je najskvelejšie a najvzácnejšie.

Ach, koľko veľkých a skrytých vecí tento mocný Boh vykonal v tomto svojom

predivnom výtvore; ako ona sama je povinná povedať napriek svojej hlbokej

pokore: "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný. " Svet ich nepozná,

pretože je toho neschopný a nehodný.

Svätí povedali predivné veci o tomto "svätom meste Božom" a sami

priznávajú, že nikdy neboli tak výreční a tak radi, ako keď hovorili o nej.

Volajú, že výšku jej zásluh, ktoré navŕšila až k trónu božstva, nemožno

dohliadnuť, že šírku jej lásky, rozsiahlejšiu než celá zem, nemožno zmerať,

že veľkosť jej moci, ktorú má až na samého Boha, nemožno pochopiť

a napokon, že hĺbku jej pokory, všetkých jej čností a milostí, ktoré sú

priepasťou, nemožno prebádať. Výška nepochopiteľná, šírka nevýslovná,

veľkosť nezmerateľná, priepasť nepreniknuteľná!

Po všetky dni, až na kraj zeme, v najvyšších nebesiach, v najhlbších

priepastiach, všetko káže, všetko rozhlasuje predivnú Máriu. Devätoro

chórov anjelských, ľudia všetkých dôb, všetkých povolaní, všetkých

náboženstiev, dobrí i zlí, ba i diabli sú povinní nazývať ju Blahoslavenou,

či už zo svojej vôle, či proti svojej vôli, mocou pravdy. Všetci anjeli

v nebesiach, ako vravel sv. Bonaventúra, volajú k nej bez

prestania: "Svätá, svätá, svätá Mária, Rodička Božia a Panna," denne jej

prednášajú tisíckrát pozdravenie anjelské: "Zdravas' Mária" a padajú na tvár

pred ňou a žiadajú o milosť, aby ich poctila nejakými svojimi rozkazmi. "Sv.

Michal," hovorí sv. Augustín, "hoci je kniežaťom celého nebeského dvora, je

najhorlivejší v najrôznejších poctách a najhorlivejšie k ním nabáda, stále

dychtivo očakávajúc, až sa mu dostane cti, aby šiel na jej slovo pomôcť

niektorému z jej služobníkov. "

Celá zem je plná jej slávy, najmä u kresťanov, ktorí ju pokladajú za

patrónku a ochrankyňu v premnohých kráľovstvách, krajoch, diecézach

a mestách. Koľko len je katedrál, zasvätených Bohu pod jej menom! Niet

kostola bez jej oltára, niet krajiny ani oblasti, kde by nebol uctievaný jej

milostivý obraz, u ktorého sa uzdravujú rôzne choroby a získavajú sa veľké

dary. Toľko bratstiev a družín k jej cti, toľko rehoľných rádov pod jej

menom a pod jej ochranou, toľko bratov a sestier všetkých družín, toľko

rehoľníkov a rehoľníc, ktorí rozhlasujú jej chvály a zvestujú jej

milosrdenstvo! Niet dieťaťa, ktoré by ju nechválilo, žvatlajúc Zdravas'

Mária, sotva sa nájde hriešnik, ktorý by i vo svojej zatvrdilosti nemal

k nej iskierku dôvery! Ba niet ani diabla v pekle, ktorý by ju nemal

v úcte, bojac sa jej.

Potom je skutočne potrebné povedať so svätými: " De Maria nunquam satis,"

-- "nijako sa ešte dosť nechválila, nevelebila, neuctievala Mária

a neslúžilo sa jej dosť. Zasluhovala by si ešte viac chvál, úcty, lásky

a služieb." Potom jej treba povedať s Duchom Svätým: " Omnis gloria eius

Filiae Regis ab intus," -- "Všetka sláva dcéry kráľovskej je vo vnútri"

(Ž 44, 14), akoby všetka vonkajšia sláva, ktorú jej opreteky vzdávajú

nebesia i zem, nebola ničím proti sláve, dostávajúcej sa jej vo vnútri od

Stvoriteľa. Tá nijako nie je poznávaná malými tvormi, lebo oni nemôžu

preniknúť tajomstvo tajomstiev Kráľa.

Potom je možné zvolať s apoštolom: "Ani oko nevidelo, ani ucho

nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo" (1 Kor 2, 9) -- ani oko nevidelo,

ani ucho nepočulo, ani ľudské srdce nepojalo krásu, veľkosť a vznešenosť

Márie, zázrak zázrakov milosti, prírody a slávy. Keď chcete chápať Matku,

hovorí ktorýsi svätý, chápte Syna, lebo ona je dôstojnou Matkou Božou: " Hic

taceat omnis linqua, -- "Tu zmĺkni každý jazyk.

Moje srdce mi hovorilo do pera všetko, čo som práve napísal so

zvláštnou radosťou, aby som ukázal, že božská Mária bola až doteraz neznáma

a že to je jedna z príčin, prečo Ježiš Kristus nie je poznávaný, ako by mal

byť. Keď teda príde, ako je isté, kráľovstvo Ježiša Krista na svet, bude to

len nutným účinkom poznávania a kraľovania Panny Márie, ktorá ho porodila

na svet prvý raz a spôsobí, že v sláve príde druhý raz.

Nutnosť úcty k Panne Márii"

Uznávam s celou Cirkvou, že Mária je len obyčajným tvorom, ktorý vyšiel

z rúk Najvyššieho. Keď sa prirovná k jeho nekonečnej Velebnosti, je menej

než prášok, alebo skôr nie je vôbec nič, pretože on jediný je "Ten, ktorý

je. " Tento veľký Pán, vždy nezávislý a sám sebe dostačujúci, nepotreboval

a vôbec nepotrebuje svätú Pannu, aby sa naplnila jeho vôľa a ukázala jeho

sláva. Stačí mu len chcieť, aby učinil všetko.

Predsa však hovorím, keď prijímame veci ako sú, že Boh chcel od tej

chvíle, čo vytvoril presvätú Pannu, skrze ňu začínať a dokonávať svoje

najväčšie diela. Treba veriť, že počas vekov nijako nezmení svoje riadenie,

lebo je Boh a nemení nič vo svojom zmýšľaní ani vo svojom riadení.

Mária, Bohom vyvolená

Boh Otec dal svojho jediného Syna svetu len skrze Máriu. Hoci mnoho

vzdychov vysielali patriarchovia, hoci sebeviac prosieb vznášali proroci

a svätí Starého zákona tisíce rokov za tento poklad, len Mária si ho

zaslúžila a našla milosť pred veľkým Bohom silou svojich modlitieb

a vznešenosťou svojich čností. "Svet bol nehodný, hovorí svätý Augustín,

"prijať Syna Božieho priamo z rúk Otca; dal ho Márii, aby ho svet prijal

skrze ňu.

Syn Boží sa stal človekom pre našu spásu, ale v Márii a skrze Máriu.

Boh Duch Svätý vytvoril Ježiša Krista v Márii, ale až potom, keď ju

požiadal o zvolenie jedným z prvých vyslancov svojho dvora.

Boh Otec zveril Márii toľko svojej plodnosti, koľko jej obyčajný tvor

bol schopný prijať, aby jej dal možnosť zrodiť svojho Syna a všetky údy

jeho mystického tela.

Boh Syn zostúpil do jej panenského lona ako nový Adam do pozemského

raja, aby sa ňou kochal a v nej tajne konal divy milosti. Boh, ktorý sa

stal človekom, našiel svoju slobodu uväznený v jej lone. Dal zažiariť

svojej sile, nechávajúc sa nosiť touto požehnanou Pannou. Našiel svoju

oslavu a oslavu svojho Otca, skrývajúc svoje nádhery všetkým tvorom tu na

zemi a odhaľujúc ich jedine Márii. Oslávil svoju nezávislosť a svoju

velebnosť, závisiac od tejto pokornej Panny, vo svojom počatí, vo svojom

narodení, vo svojom obetovaní v chráme, vo svojom tridsaťročnom skrytom

živote až do svojej smrti, pri ktorej mala byť. S ňou a s jej dovolením

chcel byť večnou obetou Otcovi, ako ňou mal byť kedysi Izák, aby sa stala

vôľa Božia. Ona ho kojila, živila, šatila, vychovala a obetovala za nás.

Obdivuhodná a nepochopiteľná závislosť Boha, ktorú Duch Svätý, aby

nám ukázal jej cenu, neobišiel mlčaním v evanjeliu, i keď nám skryl takmer

všetky obdivuhodnosti, ktoré táto stelesnená Múdrosť vykonala za svojho

skrytého života! Ježiš Kristus vzdal viac slávy Bohu, svojmu Otcovi,

poslušnosťou svojej Matke tridsať rokov, než by ju bol vzdal obrátiac

celú zem najväčšími zázrakmi. Ach, ako vznešene oslavujeme Boha, keď chtiac

sa mu páčiť, podrobujeme sa Márii podľa vzoru Ježiša Krista, svojho

jediného vzoru!

Keď pozorujeme bližšie celý život Ježiša Krista, vidíme, že si prial

začať svoje zázraky skrze Máriu. Posvätil svätého Jána v lone jeho matky,

svätej Alžbety, Máriiným slovom. Keď prehovorila, Ján bol posvätený, a to

je jeho prvý zázrak v poriadku milosti. Na Máriinu pokornú

prosbu premenil na svadbe v Káne vodu na víno, a to je jeho prvý zázrak

v poriadku prirodzenom. Začal a stále konal svoje zázraky skrze Máriu

a bude ich tak konať až do konca vekov.

Boh Duch Svätý, neplodný v Bohu, t.j. neplodiac žiadne iné božské

Osoby, stal sa plodným skrze Máriu, s ktorou sa zasnúbil. S ňou, v nej

a z nej splodil svoje veľdielo, ktorým je Boh učinený človekom. Skrze ňu

plodí po všetky dni a plodiť bude až do konca sveta vyvolených, údy tela

tejto velebnej Hlavy, a preto čím viac nachádza v duši Máriu, svoju drahú

a nerozlučnú nevestu, tým účinnejšie a mocnejšie splodí v tej duši Ježiša

Krista a tú dušu v Kristovi.

Tým nechcem povedať, že svätá Panna dáva Duchu Svätému plodnosť, ako

by ju nemal! Ale chcem povedať, že Duch Svätý prostredníctvom svätej Panny,

ktorú chcel použiť, napriek tomu, že ju vôbec nepotrebuje, prejavuje svoju

plodnosť, plodiac v nej a skrze ňu Ježiša Krista a jeho údy; tajomstvo

v poriadku milosti,neznáme i najučenejším a najduchovnejším kresťanom.

Mária, posvätiteľka duší

Spôsob, akým tri Osoby Najsvätejšej Trojice riadili vtelenie a prvý

príchod Ježiša Krista, sa zachováva po všetky dni neviditeľne v Cirkvi

svätej a bude sa zachovávať až do dovŕšenia časov i pri poslednom príchode

Ježiša Krista.

Boh Otec zhromaždil všetky vody a nazval ich morom, zhromaždil všetky

svoje milosti a nazval ich Máriou. Tento veľký Boh má prebohatý poklad, do

ktorého zavrel všetko, čo je krásne, skvelé, vzácne a drahocenné, i svojho

vlastného Syna. Týmto nesmiernym pokladom nie je nič iného, než Mária,

ktorú svätí nazývajú pokladom Pána, z ktorého plnosti sú ľudia obohatení.

Boh Syn zveril Matke všetko, čo nadobudol svojím životom a smrťou,

svoje nekonečné zásluhy čností, a učinil ju pokladnicou všetkého toho, čo mu

dal Otec za dedičstvo. Jej prostredníctvom prevádza svoje zásluhy na svoje

údy, dáva svoje čnosti a rozdeľuje svoje milosti. Hľa, jeho tajomný

prieplav, ktorým prepúšťa sladko a bohato svoje

milosrdenstvo.

Boh Duch Svätý zveril Márii, vernej Neveste, nevýslovné

dary a vyvolil ju za rozdávateľku všetkého, čo má: takže ona rozdáva komu

chce, koľko chce, ako chce a kedy chce, všetky jeho dary a milosti. Každý

nebeský dar, ktorý ľudia dostávajú, prechádza jej panenskými rukami. Lebo

taká bola vôľa Božia, ktorý chcel, aby sme všetko mali v Márii. Takto má

byť obohatená, vyvýšená a uctená od Najvyššieho tá, ktorá sa ponižovala

a skrývala až na dno ničoty svojou hlbokou pokorou po celý svoj život. To je

zmýšľanie Cirkvi a svätých Otcov.

Keby som hovoril osvietencom tejto doby, potom všetko, čo hovorím

jednoducho, dokazoval by som širšie Svätým Písmom a svätými Otcami,

z ktorých by som uvádzal latinské miesta, a mnohými hlbokými

dôvodmi. Pretože hovorím najmä k ľudom chudobným a jednoduchým ktorí sú

dobrej vôle a majú viac viery ako skupina učencov, veria jednoduchšie

a s väčšou zásluhou, uspokojím sa, ak im jednoducho prehlásim pravdu,

zdržiac sa všetkých latinských citátov, ktorým nerozumejú. Niekoľko

z nich predsalen uvediem, bez toho, že by som ich vyhľadával.

Keďže milosť zdokonaľuje prirodzenosť a sláva dovršuje milosť, je isté,

že náš Pán je aj v nebi práve tak Synom Máriiným, ako ním bol na zemi,

a že si taktiež uchoval poddanosť a poslušnosť najdokonalejšieho dieťaťa

zo všetkých detí voči najlepšej zo všetkých matiek. Je potrebné dbať

o to, aby sme nerozumeli touto závislosťou nejaké zníženie alebo

nedokonalosť Krista. Lebo Mária, súc nekonečne pod svojím Synom, ktorý

je Boh, nerozkazuje mu, ako by rozkazovala matka tu na zemi svojmu

dieťaťu, ktoré stojí pod ňou. Mária, celá pretvorená v Boha milosťou

a slávou, ktorá pretvára v neho všetkých svätých, nežiada si, nechce

a nerobí nič, čo by bolo proti večnej a nezmeniteľnej vôli Božej. Keď

čítame teda v spisoch sv. Bernarda, sv. Bernardína, sv. Bonaventúru

a iných, že na nebi i na zemi je všetko až po samého Boha podrobené

presvätej Panne, tým sa hovorí, že autorita, ktorú jej Boh dal, je taká

veľká, že snáď má tú istú moc ako Boh a že jej prosby a žiadosti sú tak

mocné u Boha, že bývajú vždy pokladané za rozkazy. On nikdy neodporuje

prosbe svojej Matky, pretože tá je vždy pokorná a zjednotená s jeho

vôľou.

Mojžiš zadržal silou svojej modlitby Boží hnev na Izraelitov takým

mocným spôsobom, že najvyšší a nekonečne milosrdný Boh mu nemohol

odporovať a sám mu povedal, aby ho nechal povoliť svoj hnev a strestať ten

odbojný národ. Čo si potom máme myslieť o prosbe pokornej Márie, dôstojnej

Matky Božej, ktorej príhovor je mocnejší, než prosby a príhovory všetkých

anjelov a svätých neba i zeme?

Mária rozkazuje v nebi anjelom a blahoslaveným. Odmenou za jej hlbokú

pokoru Boh jej dal moc a úlohu obsadzovať svätými prázdne kreslá, z ktorých

boli zvrhnutí anjeli padlí pýchou. Taká je vôľa Najvyššieho, ktorý

vyvyšuje ponížených, aby nebo, zem i peklo sa skláňali, či už zo svojej

vôle alebo proti vôli, pred rozkazmi pokornej Márie. Učinil ju panovníčkou

neba i zeme, veliteľkou svojich vojsk, správkyňou svojich pokladov,

rozdávateľkou milostí, vykonávateľkou veľkých divov,

obnoviteľkou ľudského pokolenia, sprostredkovateľkou ľudí, vyhladzovateľkou

nepriateľov Božích, veľkou sprievodkyňou jeho veľkosti a víťazstva.

Boh Otec stále chce mať dietky skrze Máriu, až do skončenia sveta,

a vraví jej tieto slová: "Prebývaj v Jakubovi" (Sir 24, 8), t.j. učiň svojím

príbytkom a sídlom moje dietky vyvolené, zobrazované Jakubom, a nie dietky

diablove a zavrhnutých, zobrazované Ezauom.

Ako v prirodzenom poriadku je potrebné, aby dieťa malo otca i matku, práve

tak v poriadku milosti všetky pravé deti Božie a všetci vyvolení majú Boha

za otca a Máriu za matku, a kto ju nemá, nemá Boha otcom. Preto

zavrhnutí, ako bludári, rozkolníci atď., ktorí nenávidia presvätú Pannu

alebo pohŕdavo a ľahostajne na ňu hľadia, nemajú Boha otcom, aj keď sa tým

vychvaľujú, lebo nemajú Máriu matkou. Lebo keby ju mali za matku, milovali

by ju a ctili, ako pravé a dobré dieťa prirodzene miluje a ctí svoju matku,

ktorá mu dala život.

Najneomylnejším a najnepochybnejším znamením na rozoznanie bludárov,

ľudí zlej náuky, zavrhnutých je, že títo majú pre Pannu Máriu len

pohŕdanie alebo ľahostajnosť. Usilujú sa svojimi slovami a príkladmi

zmenšiť jej uctievanie a lásku k nej, či už otvorene alebo skryto, niekedy

pod krásnymi zámienkami. Beda! Boh Otec nepovedal Márii, aby si v nich

urobila príbytok, pretože sú Ezauovi.

Boh Syn si praje tvoriť sa a takpovediac vteľovať sa každého dňa

svojou drahou Matkou vo svojich údoch a vraví jej: - "Maj Izraela za

dedičstvo." Akoby hovoril: "Boh, môj Otec, dal mi za dedičstvo všetky národy

zeme, všetkých ľudí dobrých i zlých; jedných povediem prútom zlatým

a druhých prútom železným. Dobrým budem otcom a obhájcom, zlým budem

spravodlivým pomstiteľom a všetkým sudcom. Ale ty, drahá Matka, nebudeš

mať za dedičstvo a vlastníctvo iných, len dobrých, zobrazovaných Izraelom,

a ako Matička budeš ich rodiť, vychovávať, ako Panovníčka ich

povedieš, budeš ich spravovať a chrániť. "

"Človek a človek je zrodený v nej" (Ž 86, 5), hovorí Duch Svätý:

" Homo et homo natus est in ea.

Podľa vysvetľovania niektorých Otcov prvým

človekom, ktorý sa narodil v Márii, je Boh -- človek, Ježiš Kristus, druhým je

obyčajný človek, adoptované dieťa Boha a Márie. Keď sa v nej narodil Ježiš,

Hlava ľudí, vyplýva z toho nevyhnutne, že veriaci, ktorí sú údmi tejto

Hlavy, tiež sa musia narodiť v nej. Tá istá matka nerodí na svet hlavu bez

údov a údy bez hlavy, lebo by to boli netvory prírody. Tak isto v poriadku

milosti sa Hlava i údy rodia z tej istej matky, a keby úd mystického tela

Ježiša Krista, t.j. niektorý veriaci kresťan, sa narodil z inej matky než

z Márie, ktorá porodila Hlavu, nebol by to úd Krista, ale netvor v poriadku

milosti.

Ďalej, Kristus je i teraz, rovnako ako bol predtým, plodom Máriiným,

veď nebo i zem opakujú tisíc a tisíckrát každý deň: "A požehnaný plod

života tvojho, Ježiš." Je teda isté, že Ježiš Kristus je jednotlivo pre

každého človeka, tak pravdivo plodom a dielom Máriiným, ako pre celý svet

vôbec. Takže, ak má niektorý veriaci Ježiša Krista vo svojom srdci, môže

smelo povedať: "Ďakujem Márii; čo mám, je s jej pôsobením a jej plodom

a bez nej by som to nemal. " Sv. Pavol o sebe hovorí slová: "Ktorých opäť

rodím, aby bol Kristus vytvorený vo vás," ona môže povedať pravdivejšie:

"Po všetky dni rodím dietky Božie, až Ježiš môj milý Syn, bude v nich

vytvorený v plnosti svojho veku. "

Sv. Augustín, prekonáva všetko, čo som práve povedal a tvrdí, že

všetci vyvolení, aby boli zhodní s obrazom Syna Božieho, sú na tomto svete

skrytí v lone presvätej Panny, kde sú opatrovaní, kojení, pestovaní

a odchovávaní touto dobrou Matkou. Ona ich porodí v sláve po smrti, ktorá

je vlastne dňom ich narodenia, ako Cirkev nazýva smrť spravodlivých. Aké

tajomstvo milosti, neznáme zavrhnutým a málo známe predurčeným!

Boh Duch Svätý si praje utvoriť v nej a skrze ňu vyvolených a vraví

jej: " In electis meis mitte radices," -- "Zapusť, moja milá a moja nevesta,

korene všetkých svojich čností do mojich vyvolených, aby rástli od čnosti

k čnosti a od milosti k milosti." Tak sa mi v tebe zaľúbilo, kým si žila na

zemi, konajúc najvznešenejšie čnosti, že si opäť žiadam nachádzať ťa na

zemi, bez toho, že prestaneš byť v nebi. Preto sa rozplodzuj v mojich

vyvolených, aby som s radosťou videl v nich korene tvojej neprekonateľnej

viery, tvojej hlbokej pokory, tvojho všestranného umŕtvovania, tvojej

vznešenej modlitby, tvojej spaľujúcej lásky, tvojej pevnej nádeje

a všetkých tvojich čností. Si stále mojou nevestou, tak vernou, čistou

a plodnou, ako vždy: lebo tvoja viera mi dáva veriacich, tvoja čistota

mi dáva panny, tvoja plodnosť mi dáva vyvolených a chrámy.

Keď Mária zapustí korene do duše, koná v nej divy milosti, ktoré môže

konať iba ona, pretože ako jediná je Panna plodná. Nemala, ani

nikdy nebude mať sebe podobnú čo do čistoty a plodnosti.

Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude

- Bohočloveka a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v dobách posledných.

Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí budú na konci sveta, je

vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení

s Duchom Svätým vykonať veci veľké a mimoriadne.

Keď Duch Svätý, jej ženích, ju nájde v niektorej duši, letí tam, plne

do nej vstupuje, dáva sa tej duši v hojnosti; toľko, koľko ona poskytuje

miesto svojmu ženíchovi. Jedným zo silných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná

teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné

zjednotenie sa so svojou vernou a nerozlučnou nevestou. Hovorím nevestou

nerozlučnou, lebo od tej chvíle, kedy sa táto podstatná Láska Otca a Syna

zasnúbila s Máriou, aby splodila Ježiša Krista -- Hlavu vyvolených a Ježiša

Krista vo vyvolených, nikdy ju nezapudila, pretože bývala vždy plodná

a verná.

Mária, Kráľovna sŕdc

Z toho, čo som práve povedal treba urobiť záver, že Mária prijala od

Boha veľkú moc v dušiach vyvolených. Je nemožné, aby si v nich, ako jej

rozkázal Boh Otec, vybudovala svoj dom, aby ich tvorila v Ježišovi a Ježiša

v nich, aby do ich sŕdc zapúšťala korene svojich čností a bola nerozlučnou

spoločníčkou Ducha Svätého pri všetkých dielach jeho

milosti, bez toho, že by mala právo a moc v ich dušiach a to zvláštnou

milosťou Najvyššieho. On jej dal moc nad svojím jediným a prirodzeným Synom

a nad svojimi prisvojenými deťmi, nielen nad telami, čo by bolo veľmi

málo, ale nad ich dušami.

Mária je kráľovnou neba i zeme milosťou, ako Ježiš je ich kráľom

prirodzenosťou a vydobytím. Nuž, ako kráľovstvo Ježiša Krista je najmä

v srdciach a vo vnútri človeka podľa slov: "Kráľovstvo Božie je vo vás,"

práve tak kráľovstvo najsvätejšej Panny je najmä vo vnútri človeka,

t.j. v jeho duši. V dušiach je viac oslavovaná so svojím Synom, než

vo všetkých viditeľných tvoroch. Môžeme ju so svätými nazývať Kráľovnou

sŕdc.

Máriu, cesta k cieľu

Panna Mária, podľa Božieho rozhodnutia, je potrebná ľuďom k dosiahnutiu

posledného cieľa. Nie je teda možné zamieňať úctu k presvätej Panne s úctou

k ostatným svätým, ako by nebola dôležitejšia a ako by bola len čímsi

naviac.

Učený a zbožný Suarez zo Spoločnosti Ježišovej a mnohí iní nezvratne dokázali

z učenia Otcov, medzi inými zo sv. Augustína, zo sv. Efréma, edesského diakona, zo

sv. Cyrila Jeruzalemského, sv. Germana Carihradského, sv. Jána

Damascenského, sv. Anzelma, sv. Bernarda, sv. Bernardina, sv. Tomáša a sv.

Bonaventúru, že úcta k presvätej Panne je ku spáse nevyhnutná. Nemať lásky

k svätej Panne, ako Aecolampadius a iní bludári, je neomylným znakom

zavrhnutia. A na druhej strane je neomylným znakom predurčenia, byť jej

úplne a skutočne oddaný a modliť sa k nej.

Dokazujú to predobrazy a slová Starého i Nového zákona, potvrdzujú to

názory a príklady svätcov. Rozum i skúsenosť o tom poučuje a ukazuje to, ba

aj diabli a ich prívrženci mocou pravdy boli často dohnaní proti svojej

vôli to priznať. Zo všetkých citátov svätých Otcov a učiteľov, ktorých

som vyhľadal celú zbierku, aby som dokázal túto pravdu, uvediem len jeden,

aby som nebol príliš rozvláčny: "Byť oddaným tebe, Svätá Panna, " hovorí sv.

Ján Damascenský, "je zárukou spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých si praje

spasiť. "

Mohol by som teraz spomenúť mnoho prípadov, ktoré túto pravdu dokazujú.

Napríklad udalosť spomínanú v životopise sv. Dominika. Svätec kázal pri

meste Karkassone o ruženci. Vtedy množstvo diablov, ktorými bola posadnutá

duša istého nešťastného človeka bolo donútených, k svojmu zahanbeniu,

z rozkazu, ktorý im dala svätá Panna, vyznať mnoho veľkých a potešujúcich

právd o úcte k nebeskej kráľovnej. To všetko sa udialo s takou silou a jasnosťou, že

tento vierohodný príbeh a chváloreč, ktorú musel diabol proti svojej vôli

predniesť o úcte k Márii, nemožno čítať bez sĺz a bez radosti, aj keby sme

boli presvätej Panne oddaní len málo.

Keď je všetkým ľuďom nevyhnutná úcta k Márii, aby boli spasení, o to

nevyhnutnejšia je tým, ktorí sú povolaní k vyššej dokonalosti. Nemyslím, že

by niekto mohol nadobudnúť dôvernejšie zjednotenie sa s našim Pánom

a dokonalú vernosť Duchu Svätému bez úplného zjednotenia sa s presvätou

Pannou a bez veľkej závislosti na jej pomoci.

Jedine Mária našla milosť u Boha bez pomoci akéhokoľvek obyčajného

tvora. Len skrze ňu ju našli všetci, a len skrze

ňu ju nájdu tí, ktorí prídu neskoršie. Bola plná milosti, keď ju

pozdravil archanjel Gabriel a preplnená milosťou od Ducha Svätého, keď

ju zatienil svojím nevýslovným tieňom. Rozmnožovala každý deň a každú

chvíľu túto dvojakú plnosť až tak, že dosiahla nesmiernu výšku milosti.

Najvyšší ju učinil jedinou správkyňou svojich pokladov a jedinou

rozdávateľkou svojich milostí, aby šľachtila, vyvyšovala a obohacovala,

koho si želá, aby uvádzala na úzku cestu do neba, koho si praje, aby

sprevádzala cez všetky prekážky tesnou bránou života toho, koho chce a aby

dávala trón, žezlo a kráľovskú korunu, komu si praje. Ježiš je

vždy a všade plodom a synom Máriiným, a tá je všade skutočným stromom, ktorý

nesie ovocie života a pravou Matkou, ktorá ho rodí.

Jedinej Márii dal Boh kľúče od skladov božskej lásky a možnosť

vstupovať na najvznešenejšiu a najtajomnejšiu cestu dokonalosti a privádzať

na ňu ostatných. Jediná Mária vpúšťa do pozemského raja biedne dietky

nevernej Evy, aby sa tam príjemne prechádzali s Bohom, aby tam boli

bezpečne skryté pred svojimi nepriateľmi, aby sa tam rozkošne sýtili,

nebojac sa už smrti, ovocím zo stromu života a zo stromu poznania dobrého

a zlého a aby sa tam napájali dlhými dúškami z nebeských vôd pri onom

krásnom žriedle, ktoré tam bohato pramení. Skôr ona sama je tým

pozemským rajom, tou panenskou a požehnanou zemou, z ktorej Adam a Eva

zhrešiac boli vyhnaní. Nevpúšťa tam nikoho, len tých, ktorí sa jej

páčia, aby z nich utvorila svätcov.

Všetci "bohatí z ľudí" - aby som použil výrazu Ducha Svätého - podľa

výkladu sv. Bernarda, - všetci bohatí z ľudí pokorne budú prosiť tvoju tvár

storočia za storočiami a najmä na konci sveta. Najväčší svätí, duše

milosťami a čnosťami najbohatšie sa budú najhorlivejšie modliť k Panne

Márii a ju si budú stavať pred oči ako svoj dokonalý vzor,

aby ju napodobnili a ako svoju mocnú podporu, aby im pomáhala.

Povedal som, že to bude najmä na konci sveta, a už skoro, pretože

Najvyšší so svojou svätou Matkou si vraj vytvorí veľkých svätých, ktorí

prevýšia svätosťou skoro všetkých ostatných, ako libanonské cédre prevyšujú

malé stromčeky. Tak, ako to bolo zjavené jednej svätej duši, ktorej životopis

napísal abbé de Renty.

Tieto veľké duše, plné milosti a horlivosti, budú vyvolené, aby sa

postavili na odpor Božím nepriateľom, vrieskajúcim zo všetkých strán. Budú

mimoriadne oddaní svätej Panne, osvetľovaní jej svetlom, kojení jej

mliekom, vedení jej duchom, podopieraní jej ramenom a chránení pod jej

ochranou. Jednou rukou budú bojovať a druhou stavať. Jednou rukou budú

premáhať, porážať, drviť bludárov a ich bludy, rozkolníkov a ich rozkoly,

modlárov a ich modlárstva, hriešnikov a ich bezbožnosti. Druhou rukou

budú stavať chrám pravého Šalamúna a mystické mesto Božie, t.j. presvätú

Pannu, ktorú nazývajú svätí Otcovia "chrámom Šalamúnovým a mestom Božím."

Povedú celý svet svojím slovom a svojím príkladom k pravej úcte k nej, čo

im vzbudí mnoho nepriateľov, ale tiež prinesie mnoho víťazstva a slávy

jedinému Bohu. To zjavil Boh sv. Vincentovi Ferrerskému, veľkému apoštolovi

jeho doby, ako to dostatočne naznačil v jednom svojom diele.

Duch Svätý ako by bol sám predpovedal túto pravdu v Žalme 58, kde

čítame:

"A spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi

a až po kraj zeme. Na večer sa navracajú, zavýjú ako psy

a pobehujú okolo mesta.

Túlajú sa za pokrmom

a ak sa nenasýtia, skuvíňajú."

Tým mestom, ktoré ľudia nájdu na konci sveta, aby sa obrátili

a ukojili hlad, ktorý budú mať po spravodlivosti, je presvätá Panna,

nazývaná Duchom Svätým "mestom a obcou Božou. "

Skrze Máriu sa spása sveta začala a skrze ňu nutne bude dovŕšená.

Máriu takmer vôbec nebolo vidieť pri prvom príchode Ježiša Krista, aby

ľudia, ešte málo poučení a osvietení o osobe jej Syna, nevzďaľovali sa od

neho príliš mocne ľnúc k nej. To by sa pravdepodobne stalo, keby bola

známa, pre obdivuhodnú krásu, ktorú jej dal Najvyšší. Sv. Diviš Areopagita

napísal, že by ju, keď mal videnie, považoval za nejakú bohyňu pre

jej skryté pôvaby a neporovnateľnú krásu, keby ho viera, v ktorej bol

pevne utvrdený, nebola poučila, že ňou nie je. Ale pri druhom príchode

Ježiša Krista Mária bude poznávaná a zjavená pôsobením Ducha Svätého, aby

sa skrze ňu šírilo poznanie Ježiša Krista, láska k nemu a služba jemu.

Dôvodov, ktoré viedli Ducha Svätého, aby skrýval svoju nevestu počas jej

života a zjavoval ju len veľmi málo pri hlásaní evanjelia, už niet.

Boh si praje zjaviť a odhaliť Máriu, veľdielo svojich rúk, v týchto

posledných dobách, pretože sa skryla na tomto svete a ponížila sa svojou hlbokou

pokorou, vyprosiac si u Boha, u jeho apoštolov a evanjelistov, aby nebola

vyjavená.

Je veľdielom Božích rúk. Práve tak tu dole milosťou, ako

v nebi slávou. Boh si praje, aby bol za to oslavovaný a chválený na zemi

od živých.

Mária je zorou, ktorá predchádza a odhaľuje Slnko spravodlivosti,

ktorým je Ježiš Kristus, a treba, aby bola poznaná a pochopená, aby sme

poznali a pochopili Ježiša Krista

a cestou, ktorou Ježiš prišiel k nám prvý raz, bude ňou zase, až

príde druhý raz, hoci nie tým istým spôsobom.

Pretože je bezpečnou pomocou a priamou a nepoškvrnenou cestou, ako

prísť k Ježišovi a ako ho dokonale nájsť, treba, aby duše, ktoré majú

zažiariť svätosťou, našli ho skrze ňu. Kto nájde Máriu, nájde život, t.j.

Ježiša, ktorý je cesta, pravda a život. Ale nemožno Máriu nájsť, keď ju

nehľadáme, nemožno ju hľadať, keď ju nepoznáme; lebo nehľadáme a nežiadame

si niečo neznáme. Treba teda, aby Mária bola viac známa, než kedykoľvek,

pre väčšie poznanie a slávu Najsvätejšej Trojice.

Mária má zažiariť viac než predtým milosrdenstvom, mocou a milosťou

v týchto posledných dobách. Milosrdenstvom, aby späť privádzala a láskyplne

prijímala úbohých hriešnikov a zblúdilých, ktorí sa budú obracať a vracať

do katolíckej Cirkvi. Má zažiariť mocou proti nepriateľom Božím, modlárom,

rozkolníkom a zatvrdlivým neznabohom, ktorí sa budú hrozne búriť a zvádzať

k pádu sľubmi aj hrozbami všetkých, ktorí sa im budú priečiť. Zažiari

milosťou, aby vlievala nadšenie a silu bdelým bojovníkom a verným

služobníkom Ježiša Krista, ktorí budú bojovať za neho.

Konečne treba, aby Mária bola postrachom diablovi a jeho

prívržencom, ako vojsko zoradené k boju, najmä v oných posledných dobách,

pretože satan, dobre vediac, že má menej času než predtým na zatratenie

duší, bude každým dňom zdvojnásobovať svoje úsilie a svoje útoky. Podnieti

nové prenasledovania a nachystá hrozné nástrahy verným služobníkom a pravým

deťom Máriiným, ktoré ťažšie premáha, než ostatných.

Na tieto posledné a kruté diablove prenasledovania, ktoré budú

vzrastať každým dňom až do dní Antikristovej vlády, sa vzťahuje prvá slávnu

predpoveď a kliatba Božia, vyslovená v pozemskom raji proti hadovi. Je

vhodné vysvetliť to tu k sláve Panny Márie, k spáse jej dietok

a k zahanbeniu diabla.

"Nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, a medzi tvojim potomstvom

a jej potomstvom; ona ti rozdrtí hlavu a ty budeš robiť úklady jej

päte" (Gen. 3, 15).

Boh ustanovil a vyslovil jedno nepriateľstvo, ale nezmieriteľné,

ktoré potrvá a bude vzrastať až do konca: medzi Máriou, svojou

dôstojnou Matkou, a diablom. Medzi dietkami Panny Márie

a prívržencami Luciferovými. Najstrašnejším nepriateľom, ktorého

Boh vzbudil proti satanovi, je Mária, jeho svätá Matka. Dal jej dokonca

hneď po pozemskom raji, i keď existovala len v jeho myšlienke, toľko

nenávisti proti tomuto prekliatemu Božiemu nepriateľovi, toľko dômyslu na

odkrývanie zloby tohto starého hada, toľko sily na premoženie, zvrhnutie

a rozdrvenie toho pyšného zlosyna, že sa jej bojí nielen viac, než všetkých

anjelov a ľudí, ale v istom zmysle viac, než samého Boha.

To neznamená, že hnev, nenávisť a moc Božia nie sú nekonečne väčšie než

u svätej Panny, pretože dokonalosti Máriine sú obmedzené, avšak pyšný

satan trpí nekonečne viac tým, že je premáhaný a trestaný nepatrnou

a pokornou služobnicou Božou, a jej pokora ho pokoruje viac, než Božia

moc. Ďalej Boh dal Márii tak veľkú moc proti diablom, že sa viac boja, ako

často proti svojej vôli boli nútení priznať, jedinej jej prosby za niektorú

dušu, než prosieb všetkých svätých a jedinej jej hrozby proti ním viac, než

všetkých ostatných múk.

Čo Lucifer stratil pýchou, Mária získala pokorou, čo Eva stratila

neposlušnosťou, Mária zachránila poslušnosťou. Eva poslúchla hada, zahubila

so sebou všetky svoje deti a vydala mu ich. Mária, učiniac sa dokonale

vernou Bohu, spasila so sebou všetky svoje dietky a služobníkov a zasvätila

ich jeho Velebnosti.

Nepriateľstvo medzi Máriou a diablom, ustanovené Bohom,

nie je jediné, ale prechádza na celé pokolenie svätej Panny a pokolenie

diablove v skrytej nanávisti a protivenstvách. Oni sa

vzájomne nemilujú, nemajú medzi sebou žiaden vnútorný vzťah. Beliálove

deti, satanovi otroci, priatelia sveta až doteraz vždy

prenasledovali a budú prenasledovať viac než kedykoľvek predtým tých, ktorí

patria presvätej Panne, ako kedysi prenasledoval Kain svojho brata Ábela

a Ezau svojho brata Jakuba, ktorí sú predobrazmi zavrhnutých a vyvolených.

Ale pokorná Mária vždy bude získavať víťazstvá nad satanom, víťazstvá

tak veľké, že mu až rozdrví hlavu, v ktorej sídli jeho spupnosť. Ona bude

stále odhaľovať jeho hadiu zlobu, bude odkrývať a ničiť jeho pekelné

úklady, rozháňať jeho diabolské rady a ochráni až do konca vekov svojich

verných služobníkov pred jeho krutými drápmi. Ale Máriina moc nad všetkými

diablami sa zaskveje zvlášť v posledných dobách, kedy satan nastrojí úklady

jej päte, t.j. jej pokorným poddaným a jej chudobným dietkam, ktoré ona

vzbudí, aby mu vypovedali boj. Títo budú nepatrní a úbohí podľa sveta

a znížení oproti všetkým ako päta, šliapaní a tiesnení ako päta, vzhľadom

k ostatným údom tela. Zato budú bohatí Božími milosťami, ktoré im bude

Mária bohato rozdávať, budú veľkí a vznešení svätosťou pred Bohom, povýšení

nad všetko stvorenie svojou ohnivou horlivosťou a tak silno opretí o pomoc

Božiu, že poníženosťou svojich pät, v spojení s Máriou, rozdrvia hlavu

pekelného hada a privedú víťazstvo Ježiša Krista.

Boh si praje, aby jeho svätá Matka bola v prítomnosti viac známa, viac

milovaná, viac ctená než kedykoľvek predtým. To sa nepochybne stane, ak

k nej budú mať vyvolení, milosťou a osvietením Ducha Svätého, tú vnútornú

a dokonalú úctu, ktorú im ďalej odhalím. Vtedy jasne uvidia, pokiaľ to

viera dovoľuje, tú krásnu Hviezdu morskú a zakotvia v dobrom prístave

napriek búrke a pirátom. Nasledujúc ju, budú poznávať veľkosť tejto

Panovnice a zasvätia sa úplne jej službe, ako jej poddaní a jej nevoľníci

z lásky. Budú požívať jej sladkosti a jej materské dobrodenia a budú ju

nežne milovať ako jej deti. Budú poznávať milosrdenstvo, ktorého je plná,

i to, ako stále potrebujú jej pomoc, a budú sa k nej utiekať vo všetkom,

ako ku svojej drahej zástupkyni a prostredníčke u Ježiša Krista. Presvedčia

sa, že je najbezpečnejšou, najľahšou, najkratšou a najdokonalejšou cestou,

ako prísť k Ježišovi a odovzdajú sa jej s telom i dušou, bezvýhradne, aby

práve tak bezvýhradne patrili Ježišovi Kristovi.

Ale akí budú títo služobníci, poddaní a synovia Máriini?

Budú spaľujúcim ohňom sluhov Pána, ktorí všade založia oheň božskej lásky.

Budú "šípmi ostrými v ruke mocnej Márie," aby prebodli nepriateľov.

Budú to synovia Leviho, očistení ohňom veľkých protivenstiev a tesne

priľnutí k Bohu, ktorí budú nosiť zlato lásky v srdci, kadidlo modlitby

v duchu a myrhu umŕtvovania v tele. Budú všade ľúbeznou vôňou Ježiša Krista

chudobným a maličkým, vôňou smrtiacou velikánom, boháčom a pyšným svetákom.

Budú to oblaky hrmiace a poletujúce vzdušnými priestormi na sebemenší

závan Ducha Svätého, ktorí na nič sa neviažuc, ničomu sa nečudujúc, bez

toho, aby si robili akékoľvek starostí, budú rozlievať dážä Božieho slova

a večného života. Budú burácať proti hriechu, proti svetu, biť diabla

a jeho prívržencov a prebodajú skrz naskrz k životu alebo k smrti svojím

dvojsečným mečom slova Božieho všetkých tých, ku ktorým budú poslaní

Najvyšším.

Budú to praví apoštoli posledných čias, ktorým Pán síl udelí slovo

a silu, aby konali divy a dobývali slávnu korisť od svojich nepriateľov.

Budú spávať bez zlata a striebra, a čo je viac, bez starostí medzi

ostatnými kňazmi a klerikmi. Budú mať striebristé krídla holubice, aby

lietali s čistým úmyslom za slávou Božou a spásou duší, kam ich Duch Svätý

povolá, a nezanechajú po sebe na miestach, kde budú kázať, nič iné, než

zlato lásky k blížnemu, ktorá je naplnením celého zákona.

Konečne vieme, že to budú praví učeníci Ježiša Krista. Budú kráčať po

stopách jeho lásky, chudoby, pokory a opovrhnutia svetom, budú vyučovať

úzkej ceste Božej v čistej pravde podľa svätého Evanjelia, a nie podľa

zásad sveta. O nikoho sa starať, na nikoho nebudú brať ohľad, nikoho nebudú

šetriť, nikoho sa nebudú báť ani poslúchať žiadneho smrteľníka, keby bol

sebemocnejší. Budú mať v ústach ostrý dvojsečný meč slova Božieho. Ponesú

na ramenách pochodeň kríža, svätý kríž v ruke pravej, ruženec v ľavej,

sväté mená Ježiš a Mária vo svojom srdci a skromnosť i umŕtvovanie Ježiša

Krista v celom svojom správaní.

Hľa, velikáni, ktorí prídu. Ale Mária bude prítomná z rozkazu

Najvyššieho, aby rozprestrela svoju moc nad mocou bezbožných a modlárov.

Kedy a ako sa to stane? Jedine Boh to vie. Na nás je mlčať, modliť sa,

prosiť a čakať.

Základné pravdy o úcte k Panne Márii

Až doteraz som hovoril o tom, aká nevyhnutná je úcta k presvätej Panne,

teraz je potrebné povedať, v čom spočíva. O to sa s pomocou Božou pokúsim.

Uvediem najprv niekoľko základných právd, ktoré osvetlia túto hlbokú úctu,

ktorú mienim odhaliť.

Ježiš Kristus, cieľ úcty k Panne Márii

Je nevyhnutné, aby posledným cieľom všetkej našej úcty a oslavy bol Ježiš, náš

Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by všetko bolo falošné a mylné.

Kristus je alfa a omega, počiatok a koniec všetkých vecí. Pracujeme iba

preto, hovorí apoštol, aby sme každého človeka urobili dokonalým

v Ježišovi. Pretože v ňom jedinom prebýva všetka plnosť Božstva a všetky

ostatné plnosti milostí, čností a dokonalostí. Jedine v ňom sme

boli požehnaní rôznym duchovným požehnaním. Len on je jediný Majster,

ktorý nás má učiť, náš jediný Pán, od ktorého máme byť závislí, naša jediná

Hlava, s ktorou máme byť spojení, náš jediný Vzor, ku ktorému sa máme

pripodobniť, náš jediný Lekár, ktorý nás má uzdravovať, naša jediná Cesta,

ktorá nás má viesť, naša jediná Pravda, ktorej máme veriť, náš jediný

Život, ktorý nás má oživovať a naše jediné Všetko vo všetkých veciach,

ktoré nám má postačovať. Nebolo dané iné meno pod slnkom, v ktorom by sme

boli spasení, ako meno Ježiš. Boh nám nepoložil nijaký iný základ našej

spásy, dokonalosti a našej slávy než Ježiša Krista. Každá stavba,

ktorá nie je vybudovaná na tejto pevnej skale, je založená na sypkom piesku

a celkom iste padne, či už skôr alebo neskôr. Každý veriaci, ktorý nie je

s ním spojený ako ratolesť s kmeňom révy, odpadne, uschne a bude hodený do

ohňa. Ak sme v Ježišovi a Ježiš v nás, netreba sa nám obávať zatratenia.

Ani nebeskí anjeli, ani pozemskí ľudia, ani pekelní diabli, ani akýkoľvek

iný tvor nám nemôže uškodiť, keďže nás nemôže oddeliť od lásky Božej, ktorá

je v Ježišovi. Skrze Ježiša, s Ježišom a v Ježišovi môžeme vzdať všetku

česť a slávu Otcovi a v jednote s Duchom Svätým, stať sa dokonalými a byť

svojmu blížnemu vôňou večného života.

Ak teda budujeme hlbokú úctu k presvätej Panne, to len pre

vybudovanie dokonalejšej úcty k Ježišovi, aby sme poskytli

jednoduchú a bezpečnú pomoc, ako nájsť Ježiša. Keby úcta k svätej Panne

vzďaľovala od Ježiša, museli by sme ju zavrhnúť ako mámenie diabla. Ale je

to práve naopak, ako som už ukázal a ešte ukážem ďalej, táto úcta je nám

nutná preto, aby sme dokonale našli Ježiša, milovali ho nežnou láskou

a verne mu slúžili.

Obraciam sa tu na chvíľu k tebe, môj roztomilý Ježišu, aby som sa

s láskou posťažoval tvojej velebnosti, že veľká časť kresťanov,

i najučenejších, nevie o nevyhnutnom pute, ktoré je medzi tebou a tvojou

svätou Matkou. Ty si, Pane, ustavične s Máriou, a Mária je neprestajne

s tebou a nemôže byť bez teba, inak by už nebola tým, čím je. Je natoľko

milosťou pretvorená v teba, že už nežije ona, že jej už niet. Ty jediný, môj

Ježišu, si živý a kraľuješ v nej, a to dokonalejšie ako vo všetkých anjeloch

a blažených. Ach, keby ľudia poznali slávu a lásku, akej sa ti dostáva

v tomto predivnom tvorovi, celkom inak by zmýšľali o tebe i o nej. Mária je

s tebou tak vnútorne spojená, že by bolo možné oddeliť skôr svetlo od

slnka, teplo od ohňa. Hovorím, že ľahšie je možné oddeliť od teba všetkých

anjelov a svätých ako tvoju blahoslavenú Matku, keďže ona ťa miluje

vrúcnejšie, oslavuje ťa dokonalejšie, ako všetky tvoje tvory dovedna.

Preto, môj drahý Majster, aké je prekvapujúce a poľutovaniahodné

vidieť, v akej tme a nevedomosti o tvojej svätej Matke sú tu na zemi všetci

ľudia? Nemám na mysli iba modloslužobníkov a pohanov, ktorí nepoznajúc

teba, nestarajú sa o to, aby poznali ju. Nemyslím ani bludárov

a rozkolníkov, ktorým nezáleží na tom, aby boli ctiteľmi tvojej svätej

Matky, oddeliac sa od teba a od tvojej svätej Cirkvi. Mám na mysli

kresťanov katolíkov. Áno i vzdelancov medzi katolíkmi, ktorí honosiac sa,

že učia pravde iných, nepoznajú teba ani tvoju svätú Matku, iba ak

rozumkárskym, suchým a ľahostajným spôsobom. Títo len zriedka hovoria o tvojej

svätej Matke a o oddanosti, akú k nej treba mať; hovoria, že sa boja, aby

sa nezvrhla, aby sa neukrivdilo tebe prílišným uctievaním tvojej svätej

Matky.

Ak vidia alebo počujú, že niektorý ctiteľ Panny Márie často hovorí

nežným, vážnym a presvedčivým spôsobom o úcte k tejto milej Matke ako

o bezpečnej pomoci bez klamu, o krátkej ceste bez nebezpečenstiev,

o nepoškvrnenej ceste bez nedokonalosti, o zázračnom tajomstve ako nájsť

teba a dokonale ťa milovať, rozkričia sa na neho a namietnu mu tisíc

falošných dôvodov, aby mu dokázali, že nemá hovoriť toľko o svätej

Panne. Vraj sa táto úcta často zvrháva a treba sa zasadiť o to, aby sa

tomu urobil koniec a hovoriť skôr o tebe, než nabádať ľud k úcte k Panne

Márii, ktorú už vraj milujú dosť.

Počuť ich hovoriť o úcte k tvojej svätej Matke, nie preto, aby ju

šírili a o nej presvedčovali, ale aby robili prietrž nešvárom, ktoré vraj

z nej vznikajú. Zatiaľ však títo ľudia nemajú nijakej zbožnosti, nijakej

vrúcnosti pre teba, keďže jej nemajú pre Máriu. Dívajú sa na škapuliar a na

ruženec ako na zbožnosť hodiacu sa pre slabých duchom a nevedomých, bez

ktorej sa možno spasiť. Ak im padne do rúk niektorý ctiteľ svätej Márie,

ktorý sa modlí ruženec alebo vykonáva inú pobožnosť k nej, rýchlo mu

pozmenia ducha i srdce. Namiesto ruženca mu poradia modliť sa sedem žalmov,

miesto úcty k svätej Panne - úctu k Ježišovi Kristovi.

Môj drahý Ježišu, majú títo ľudia tvojho ducha? Pôsobia ti radosť

takýmto počínaním? Páči sa ti, že sa zo všetkých síl nesnažia zapáčiť

tvojej Matke, zo strachu, aby sa tebe nezneľúbili? Bráni úcta

k tvojej Matke v úcte k tebe? Prisvojuje si ona úctu, ktorú jej vzdávame?

Žije iba pre seba? Je ona dajakou cudzinkou, ktorá nemá nijaké spojenie

s tebou? Prestaneme sa tebe páčiť, ak si želáme páčiť sa jej? Odlučujeme

sa, alebo vzďaľujeme sa od tvojej lásky, keď sa dávame jej a milujeme ju?

A predsa, môj drahý Majster, veľká časť vzdelaných ľudí sa tak

odvracia od zbožnosti k tvojej svätej Matke a je k nej ľahostajná, ako

keby všetko, čo som práve povedal, bola pravda. Zachráň ma Pane, zachráň,

od ich citov a zbožnosti a daj mi nejaký podiel na citoch vďačnosti,

vážnosti, úcty a lásky, ktoré máš ku svojej svätej Matke, aby som ťa

miloval a oslavoval tým viac, čím viac ťa budem napodobňovať a z čoraz

väčšej blízkosti nasledovať.

Ak som až doteraz nič nepovedal ku cti tvojej svätej Matky, daj mi

milosť, aby som ju chválil dôstojne, napriek všetkým jej nepriateľom, ktorí

sú tvojimi nepriateľmi a aby som im hlasno povedal so svätými: "Nech si nik

nemyslí, že Boh bude k nemu milosrdný, ak si rozhnevá požehnanú Matku. "

Daj, aby sa nám dostalo od tvojho milosrdenstva opravdivej zbožnosti

k tvojej svätej Matke a aby sme ňou nadchli celú zem. Daj, nech vrúcne

milujeme teba a prijmi našu vrúcnu modlitbu, ktorú k tebe vznášame so

sv. Augustínom a s tvojimi skutočnými priateľmi:

"Ty si Kristus, otec môj svätý, Boh môj milostivý, kráľ môj jediný,

pomocník môj najlepší, milý môj najkrásnejší, chlieb môj živý, kňaz môj naveky,

môj vodca do vlasti, svetlo moje pravé, sladkosť moja svätá, cesta

moja priama, múdrosť moja prejasná, prostota moja rýdza, svornosť moja

pokojná, stráž moja úplná, podiel môj dobrý, spása moja večná.

Kriste Ježišu, milovania hodný Pane, načo som miloval, prečo som si žiadal

po celý svoj život niečo okrem teba, Ježiša, Boha svojho? Kde som bol, keď

som nebol mysľou s tebou? Od tejto chvíle všetky moje žiadosti

rozplameňujte sa a rozlievajte v Pána Ježiša. Leťte, dosť ste sa naotáľali,

ponáhľajte sa tam, kam spejete, hľadajte toho, koho hľadáte. Ježišu, kto

nemiluje teba, nech je prekliaty, kto teba nemiluje, nech je naplnený

horkosťami... , sladký Ježišu, teba nech miluje, v tebe nech sa kochá, teba

nech obdivuje každý živý tvor prinášajúc ti chválu. Boh môjho srdca a môj

podiel, Kriste Ježišu, nech zhynie moje srdce môjmu duchu, len ty ži vo

mne. Nech sa rozpália v mojom duchu uhlíky tvojej lásky a nech sa rozhoria

v dokonalý oheň, ktorý nech horí na oltári môjho srdca. Nech žiaria

v útrobách mojich, plápolajú v skrýšach mojej duše a v deň svojho skonania

kiež sa nájdem dokonalý u teba... Amen. "

Zámerne som uviedol túto podivuhodnú modlitbu sv. Augustína, aby sa ju

ľudia mohli modliť každý deň, prosiac o lásku k Ježišovi, ktorého hľadáme

skrze božskú Máriu.

Oddaní Kristovi a Márii

Z toho, čím je Ježiš Kristus vzhľadom k nám, treba vyvodiť záver, že, ako

hovorí apoštol, nepatríme sebe, ale úplne jemu, ako jeho údy a jeho

nevoľníci, ktorých kúpil nekonečne draho, za cenu všetkej svojej krvi. Pred krstom

patrili sme démonovi ako jeho otroci. Krst nás urobil skutočnými

poddanými Ježiša Krista, ktorí majú len preto žiť, pracovať a umierať, aby

prinášali ovocie skrze tohto Bohočloveka, oslavovali ho vo svojom tele

a urobili ho kráľom vo svojich dušiach. Pretože on nás vybojoval, sme jeho

získaným ľudom a jeho dedičstvom.

Z toho dôvodu nás prirovnáva Duch Svätý k stromom vrúbeným pozdĺž vôd

milosti na poli Cirkvi, ktoré majú vydať ovocie vo svojom čase,

k ratolestiam vinnej révy, ktorej kmeňom je Ježiš Kristus, a ktoré majú

rodiť dobré hrozno,

k stádu, ktorého pastierom je Ježiš Kristus, k stádu, ktoré sa má

rozmnožovať a dávať mlieko.

K dobrej zemi, ktorej obrábateľom je Boh. V nej sa semeno rozmnožuje

a rodí tridsaťkrát, šesťdesiatkrát, stokrát viac. Ježiš Kristus zlorečil

neúrodnému figovníku a zavrhol neužitočného služobníka, ktorý neuplatnil

svoje hrivny. Všetko nám dokazuje to, že Kristus si praje získavať nejaké

ovocie z našich chatrných osôb, totiž naše dobré skutky, lebo tieto patria

jedine jemu: "Sme stvorení v Kristovi Ježišovi, aby sme mohli konať dobré

skutky. " Z týchto slov jasne vyplýva, že Kristus je jediným počiatkom a má

byť jediným cieľom všetkých našich dobrých skutkov a jemu máme slúžiť

nielen ako najatí služobníci, ale ako poddaní z lásky. Vysvetlím to.

Sú dva spôsoby tu na zemi, ako patriť niekomu inému a závisieť od jeho

moci: totiž jednoduchá služba a nevoľníctvo. Podľa toho voláme niekoho

služobníkom a niekoho nevoľníkom, poddaným alebo otrokom.

Všeobecnou služobnosťou u kresťanov sa človek prenajíma k službe inému

na určitý čas za takú a takú mzdu alebo za takú a takú odmenu.

Nevoľníctvom je človek celkom závislý od iného po celý svoj život a je

povinný slúžiť svojmu pánovi, bez toho, aby si nárokoval nejakú mzdu alebo

odmenu, ako niektoré jeho ťažné zviera, nad ktorým má právo života a smrti.

Nevoľníctvo je trojakého druhu: od prírody, násilné

a dobrovoľné. Všetky tvory sú Božími poddanými prvým spôsobom: "Pánova je

zem i jej plnosť." Diabli a zatratenci druhým, spravodliví a svätí

tretím. Dobrovoľným nevoľníctvom si u Boha získavame najväčšiu slávu, lebo

on hľadí na srdce, žiada si srdce a nazýva sa Bohom srdca. Dobrovoľným

nevoľníctvom sa volí nadovšetko Boh a jeho služba, i keby prirodzenosť

k tomu nezaväzovala.

Je podstatný rozdiel medzi služobníkom a poddaným.

Služobník nedáva všetko, čím je, všetko, čo má a všetko, čo môže

získať skrze iného alebo sám. Nevoľník sa však dáva úplne celý so všetkým,

čo má a so všetkým, čo môže získať, bez akejkoľvek výnimky.

Služobník požaduje mzdu za službu svojmu pánovi. Nevoľník, hoci by

pracoval akokoľvek usilovne, dobre a veľa, nemôže požadovať od neho nič.

Služobník môže opustiť svojho pána, kedy sa mu zapáči, alebo aspoň

po uplynutí času jeho služby, nevoľník však nemá právo opustiť svojho pána,

kedy sa mu zapáči.

Pán služobníkov nemá nijakého práva nad jeho životom a smrťou, bez

toho, aby sa nedopustil nespravodlivej vraždy, keby ho zabil ako niektoré

svoje zviera. Pán nevoľníkov má však nad ním podľa zákona právo života

i smrti, môže ho komukoľvek predať alebo ho zabiť, ako by bez rozdielu

učinil so svojím koňom.

Konečne služobník je len na istý čas v službe pána ale poddaný

navždy.

Niet u ľudí vzťahu, ktorým by sme viac patrili druhému, ako je

nevoľníctvo. Niet ani u kresťanov vzťahu, ktorým by sme neobmedzenejšie

patrili Kristovi a jeho svätej Matke, ako dobrovoľným nevoľníctvom podľa

príkladu samotného Krista, ktorý vzal na seba tento spôsob z lásky

k nám, a tiež podľa príkladu Panny Márie, ktorá sama seba označuje za

služobnicu a nevoľnicu Pána. Apoštol nazýva seba "servus Christi" - otrok

Kristov. Kresťania sa vo Svätom Písme viackrát označujú ako "servi

Christi." Toto slovo servus znamenalo kedysi len otroka, pretože nebolo

ešte služobníkov ako dnes, lebo pánom slúžili len otroci alebo prepustenci.

Katechizmus svätého tridentského snemu, aby nepripustil nijakú pochybnosť,

že sme otrokmi Ježiša Krista, vyjadruje to výrazom, ktorý nijako nie je

dvojznačný, nazývajúc nás "mancipia Christi", nevoľníci, otroci Ježiša Krista,

tí, na ktorých má Kristus vlastnícke právo.

Ak je tomu tak, hovorím, že sme povinní patriť Ježišovi a slúžiť mu

nielen ako námedzní služobníci, ale ako poddaní z lásky, ktorí zo svojej

veľkej lásky sa mu dávajú do služby ako otroci, jedine pre česť, že budú

patriť jemu. Pred krstom boli sme otrokmi diabla. Krst nás učinil

nevoľníkmi Ježiša Krista, lebo ľudia môžu byť buď otrokmi diabla alebo

poddanými Ježiša Krista.

Čo hovorím neobmedzene o Ježišovi, hovorím s obmedzením o svätej

Panne. Ježiš Kristus si ju vyvolil za nerozlučnú sprievodkyňu svojho

života, smrti, slávy a moci na nebi i na zemi. Dal jej všetky milosti

primeranané k svojej velebnosti a práva i výsady, ktoré má sám od

prirodzenosti. Čokoľvek patrí Bohu prirodzenosťou, Márii patrí milosťou,

hovoria svätí. Takže majú rovnakých poddaných, služobníkov a otrokov.

Podľa názoru svätých a mnohých veľkých osobností možno sa teda nazývať

a stať nevoľníkom Panny Márie, aby sme tým dokonalejšie patrili

Kristovi. Skrze svätú Pannu náš Pán prišiel k nám, skrze ňu máme ísť

i my, ak chceme prísť k nemu. Mária nie je ako ostatné tvory, ktoré keby

sme sa k nim priklonili, skôr by nás azda vzďaľovali od Boha, než aby nás

k nemu približovali. Najväčšou snahou Márie je spojiť nás s Ježišom

Kristom, jej Synom a snahou Syna je, aby sme prišli k nemu

skrze jeho svätú Matku. Ak sa správame takto, vzdávame mu česť

a spôsobujeme mu radosť, ako by sme vzdali česť a urobili radosť nejakému

kráľovi, keby sme sa urobili poddanými kráľovnej, chtiac byť jeho

dokonalejšími poddanými. Preto svätí Otcovia, a podľa nich sv. Bonaventúra,

hovoria, že svätá Panna je cestou k nášmu Pánovi: "Cestou vedúcou ku

Kristovi je priblížiť sa k Márii. "

A ďalej, svätá Panna je, ako som hovoril, kráľovnou a panovníčkou neba

i zeme. "Moci Božej sa všetko podrobuje, i Panna, hľa, moci Panny všetko sa

podrobuje, i Boh," hovoria sv. Anzelm, Bernard, Bernardín a Bonaventúra.

A či nemá toľko poddaných, koľko je tvorov? Či nie je rozumné, aby medzi

toľkými otrokmi z donútenia boli otroci z lásky, ktorí by si celkom

slobodne zvolili ako poddaní Máriu za svoju panovníčku? Čože, ľudia

i diabli mali by svojich dobrovoľných otrokov a Mária by ich nemala? Každý

kráľ si pokladá za česť, že kráľovná má otrokov, nad ktorými má právo

života a smrti, lebo jej česť a moc je jeho mocou a cťou. Mohol by sa teda

niekto domnievať, že náš Pán, ktorý, ako najlepší zo všetkých synov, urobil

svoju svätú Matku účastnou všetkej svojej moci, považuje za nesprávne, aby

mala poddaných? Má azda menej úcty a lásky k svojej Matke ako Asverus

k Estere alebo Šalamún k Bethsabe? Kto by sa to opovážil povedať alebo si

len pomyslieť?

Ale kam ma to vedie moje pero? Načo sa tu zastavujem a dokazujem niečo

tak zrejmé? Ak niekto nechce, aby sme sa nazývali poddanými Panny Márie, čo

na tom! Ak sa urobí a nazýva nevoľníkom Ježiša Krista, tým je zároveň

nevoľníkom svätej Panny, keďže Ježiš je plodom a slávou Márie. A to sa dokonale

robí zasvätením, o ktorom si pohovoríme ďalej.

Zlo, jediná zábrana k dokonalosti

Naše najlepšie skutky bývajú zvyčajne poškvrnené a porušené zlým základom

ktorý je v nás. Ak vlejeme krištáľovo čistú vodu do nádoby, ktorá zapácha

alebo víno do suda, ktorého vnútrajšok je nakazený iným vínom, ktoré v ňom

bolo, čistá voda a dobré víno sa nakazia a ľahko napáchnu. Práve tak, keď

Boh vleje do nádoby našej duše, nakazenej dedičným i vlastným hriechom,

svoje milosti a nebeskú rosu alebo lahodné víno svojej lásky, jeho dary sa

zvyčajne nakazenia a poškvrnenia zlým kvasom a základom, ktorý v nás

zanechal hriech. Naše skutky, ba i naše najvznešenejšie čnosti nesú stopy

hriechu. Pre dosiahnutie dokonalosti, čo je možné iba v jednote s Kristom,

je teda veľmi dôležité, aby sme sa zbavili toho, čo je v nás zlé. Inak nám

náš Pán, ktorý je neskonale čistý a nenávidí i najmenšiu škvrnu na duši,

nedovolí uzrieť svoju tvár a nebude v nás prebývať.

Aby sme sa oslobodili od seba samých, treba s osvietením Ducha Svätého

poznať náš zlý základ, našu neschopnosť vykonať akékoľvek dobro, užitočné

pre našu spásu, poznať našu slabosť vo všetkom, nestálosť v každej

dobe, nehodnosť akejkoľvek milosti a našu neprávosť na každom mieste.

Hriech nášho prvého otca nás všetkých nakazil a porušil, ako kvas

kvasí a porušuje cesto, do ktorého sa dáva. Vlastné hriechy, ktorých sme

sa dopustili, či už smrteľné alebo všedné, nech sú akokoľvek odpustené,

zvýšili našu žiadostivosť, slabosť, nestálosť, porušenosť

a zanechali v duši zhubné stopy.

Naše telo je tak porušené, že ho Duch Svätý nazýva telom hriechu (Rim 6, 6),

počatým a vychovaným v hriechu, schopným každého hriechu.

Telom poddaným tisícorakým chorobám, ktoré sa zo dňa na deň kazí.

Naša duša, spojená s telom, sa stala náchylná k hriechu.

Zdedili sme pýchu a zaslepenosť ducha, zatvrdilosť v srdci, slabosť

a nestálosť v duši, žiadostivosť, odbojné vášne a choroby tela. Sme od

prírody pyšní, necudní, závistlí, zlostní, leniví a nestálí. Náš

základ je narušený ničotou a hriechom a nezasluhujeme si iné iba hnev Boží a večné

peklo.

Nemôžeme sa potom čudovať, že náš Pán povedal, že ten, kto ho chce

nasledovať, musí zaprieť seba samého a nenávidieť svoj život, lebo ten, kto

bude milovať svoj život, stratí ho a ten, kto ho bude nenávidieť, nájde ho.

Táto neskonalá Múdrosť, ktorá nedáva prikázania bez dôvodu, rozkazuje nám,

aby sme sa nenávideli len preto, že sme veľmi hodní nenávisti. Nič nie je

tak hodné lásky ako Boh, nič tak hodné nenávisti, ako sme my.

Aby sme sa oslobodili od seba samých, je potrebné, aby sme deň čo deň

sebe odumierali. To znamená: zriecť sa možností svojej duše

a zmyslov svojho tela, dívať sa, ako by sme ani nevideli, počúvať,

ako by sme ani nepočuli, užívať vecí tohto sveta tak, ako by sme ich ani

neužívali. Sv. Pavol tomu hovorí: "Každodenne umieram" (1 Kor 15, 31). Keď

obilné zrnko zasiate do zeme neumrie, ostáva samo a nevydá nijakú úrodu.

Ak neumrieme sebe samým, ak nás nepovedú naše najsvätejšie skutky

zbožnosti k tejto nevyhnutnej a plodnej smrti, neprinesieme nijaké poriadne

ovocie a naša zbožnosť vyznie naplano. Všetka naša spravodlivosť sa

poškvrní našou sebaláskou a našou vlastnou vôľou, čo Bohu zoškliví

najväčšie obete a najlepšie skutky, akých sme schopní. A tak sa po svojej

smrti objavíme s prázdnymi rukami čností a zásluh a nebudeme mať ani

iskierky rýdzej lásky, ktorá sa udeľuje iba dušiam sebe odumretým, ktorých

život je skrytý s Kristom v Bohu.

Zvoľme si taký spôsob úcty k Panne Márii, ktorý nás najviac

vedie k tomuto sebaumieraniu. To je najlepšie a najviac posväcujúce.

Nemôžeme sa domnievať, že je všetko zlato, čo sa blyští, že je všetko med, čo

je sladké a že všetko, čo je ľahké a vykonáva to najviac ľudí, je posväcujúce.

Tak, ako sú prírodné tajomstvá, ako s malou námahou a ľahkosťou možno

vykonať prirodzené práce, práve tak sú tajomstvá i v poriadku milosti, aby

sa v krátkom čase, s radosťou a bez ťažkostí vykonali práce nadprirodzené,

aby sme sa vyprázdnili sami zo seba, naplnili sa Bohom a stali sa

dokonalými.

Úcta, ktorú mienim odhaliť, je jednou z týchto tajomstiev milosti,

neznáma veľkému počtu kresťanov, známa malému počtu zbožných ľudí. Je

vykonávaná a obľúbená ešte omnoho menším počtom veriacich. Aby som začal

odhaľovať túto úctu, uvádzam štvrtú pravdu, ktorá je dôsledkom tretej.

Prostredník pri Prostredníkovi

Je dokonalejšie, pretože je to pokornejšie, nepristupovať k Bohu sám, bez

prostredníka. Pretože máme veľmi porušený vnútorný základ, je jasné, že

ak sa na ceste k Bohu opierame iba o seba, všetka naša spravodlivosť bude

poškvrnená. Sotva zaváži pred Bohom tak, aby sa s nami spojil a vyslyšal

nás. Prostredníkov u svojej Velebnosti nám Boh nedal bezdôvodne. Videl

našu nehodnosť a neschopnosť. Mal s nami trpezlivosť, a preto, aby nám poskytol

prístup k svojmu milosrdenstvu, dal nám mocných orodovníkov u svojej

Výsosti. Takže, keby sme obišli týchto prostredníkov a pristupovali priamo

k jeho svätosti bez akéhokoľvek odporúčania, nemali by sme dostatočnú

pokoru, dostatok úcty k Bohu, tak vznešenému a svätému. Viac by sme si

dovoľovali k tomuto Kráľovi kráľov, ako by sme si dovolili ku kráľovi alebo

kniežaťu pozemskému, ku ktorému by sme sa neodvážili pristúpiť bez nejakého

priateľa, ktorý by hovoril za nás.

Náš Pán sa za nás prihovára a je prostredníkom nášho vykúpenia u Boha

Otca. Skrze neho máme prosiť s celou Cirkvou víťaznou a bojujúcou, skrze

neho máme prístup k Božej velebnosti. Vždy pred Boha predstupujeme

podporovaní a halení jeho zásluhami, ako malý Jakub v kozľacích kožiach

predstúpil pre svojho otca Izáka, aby prijal jeho požehnanie.

Ale potrebujeme nejakého prostredníka u Prostredníka samého? Je naša

čistota taká dokonalá, aby nás s ním spájala priamo, skrze nás samých? Či

nie je on, Boh, vo všetkom rovný svojmu Otcovi a teda Svätý svätých, tak

úctyhodný ako jeho Otec? Ak sa učinil zo svojej neskonalej lásky našou

zárukou a prostredníkom u Boha, svojho Otca, aby ho utíšil a zaplatil

mu, čo sme mu boli dlžní, vyplýva z toho menšia úcta a bázeň k jeho

Velebnosti a Svätosti?

Povieme teda smelo so sv. Bernardom, že potrebujeme prostredníka

u samého Prostredníka a božská Mária je najschopnejšia konať túto

milosrdnú úlohu. Skrze ňu Ježiš Kristus prišiel a skrze ňu my máme ísť

k nemu. Ak sa bojíme ísť priamo k Ježišovi Kristovi, svojmu Bohu, pre jeho

neskonalú výsosť alebo pre našu nízkosť a hriechy, smelo vzývajme o pomoc

a príhovor Máriu, svoju Matku. Ona je dobrá, láskavá, na nej niet

nič hrubého ani nevľúdneho, nič príliš povzneseného a príliš skvejúceho sa.

Hľadiac na ňu, vidíme svoju číru prirodzenosť. Nie je slnkom, ktoré by nás

hustotou svojich lúčov pre našu slabosť ľahko oslepilo, ale je krásna

a nežná ako mesiac, ktorý prijíma svetlo od slnka a mierni ho, aby bolo

primerané nášmu chabému zraku. Taká je milosrdná, že nenechá bez

vypočutia nikoho z tých, ktorí ku nej volajú, aby za nich orodovala, nech

by boli akokoľvek hriešni. Lebo, ako hovoria svätí, nikdy nebolo slýchať, čo

je svet svetom, že by sa niekto utiekal k svätej Panne s vytrvalou dôverou

a nebol od nej vypočutý.

Je taká mocná, že jej prosby neboli nikdy zamietnuté. Jej stačí len

predstúpiť pred Syna s prosbou a on s ňou hneď súhlasí, ihneď ju prijíma,

vždy býva láskyplne premožený srdcom a prosbami svojej predrahej Matky.

Toto všetko je prevzaté zo spisov sv. Bernarda a sv. Bonaventúru. Podľa

nich máme tri stupne vedúce k Bohu: prvý, ktorý je nám najbližšie a je

nejprimeranejší naším schopnostiam, je Mária, druhý je Ježiš Kristus

a tretí je Boh Otec. Aby sme prišli k Ježišovi, musíme prísť k Márii, našej

prostrednici orodovaním, aby sme prišli k večnému Otcovi, treba prísť

k Ježišovi, nášmu prostredníkovi vykúpením. Práve tento poriadok sa

zachováva úctou, ktorú ďalej naznačím.

Poklady Božích milostí

Vzhľadom na našu slabosť a krehkosť je ťažké, aby sme v sebe zachovali

milosti, ktoré sme dostali od Boha.

Tento poklad, cennejší ako nebo i zem, máme v krehkých,

hlinených nádobách, v porušiteľnom tele, v slabej a nestálej duši, ktorú

každá maličkosť zmätie a zrazí.

Pretože démoni, ktorí sú prefíkaní lotri, by nás radi znenazdania

zaskočili a olúpili. Číhajú na priaznivú chvíľu vo dne i v noci,

neprestajne obchádzajú, aby nás zožrali a hriechom v okamžiku pripravili

o všetky milosti a zásluhy, ktoré sme si získali počas toľkých rokov. Ich

zloba, prefíkanosť, úskoky a počet nám musí naháňať strach, keď si

uvedomíme, že osoby viac naplnené milosťami, bohatšie na čnosti, hlbšie

utvrdené v skúsenosti a vyspelejšie vo svätosti ako sme my, boli zaskočené,

okradnuté a neblaho spustošené. Ach! Koľkokrát bolo vidieť, ako cédre

libanonské a hviezdy z oblohy žalostne padli a stratili v jedinej chvíli

všetku svoju výšku a jasnosť. Odkiaľ táto podivuhodná zmena? Nebolo

to pre nedostatok milosti, ktorá nechýba nikomu, ale pre nedostatok pokory.

Cítili sa mocnejšími a silnejšími ako v skutočnosti, schopnejšími uchrániť si svoje

poklady. Dôverovali sebe a opierali sa o seba, pokladali svoj dom za dostatočne

bezpečný a svoje pokladnice za dosť pevné, aby uchránili drahocenný klenot

milosti. Pre túto nepatrnú oporu, ktorú mali v sebe, hoci sa im pozdávalo,

že sa opierajú jedine o milosť Božiu, spravodlivý Pán dopustil, aby boli

okradnutí, nechajúc ich samých sebe. Beda! Keby boli poznali podivuhodnú

úctu, ktorú ukážem ďalej, boli by zverili svoj klenot mocnej a vernej

Panne, ktorá by im ho ochránila ako svoj vlastný majetok. Áno, bola by

to považovala za záväzok spravodlivosti.

Ťažké je vytrvať v milosti pre nesmiernu skazenosť sveta. Svet je

teraz tak skazený, že takmer nevyhnutne sa v ňom zbožné srdcia pošpinia,

keď už nie jeho blatom, aspoň jeho prachom. Je akýmsi zázrakom, ak zostane

niekto stáť uprostred tohto dravého prívalu a nie je ním strhnutý,

uprostred tohto búrlivého mora a nepotopí sa, alebo ho neolúpia piráti

a korzári, ak je uprostred tohto zamoreného ovzdušia a nie je ním nakazený.

Panna nanajvýš verná, ktorej had neuškodil, vykonáva tento zázrak na tých,

ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.

Úcta k Panne Márii

Keď sme prijali týchto päť právd, teraz si viac ako inokedy

zvoľme pravú zbožnosť k presvätej Panne, lebo existuje aj falošná zbožnosť,

ktorú možno ľahko mylne pokladať za pravú. Diabol je ako falšovateľ peňazí

a prefíkaný podvodník. Falošnou úctou i k Panne Márii už oklamal a zviedol

mnoho duší. Každodenne využíva svoje diabolské skúsenosti, aby nimi strhol

do pekla ďalšie. Robí to tak, že pod pláštikom niekoľkých zle odriekaných

modlitieb a niekoľkých vonkajších pobožností, ktoré ľuďom ponúka, uspáva

duše v hriechu. Úcta k Ježišovi, k Sviatosti oltárnej a úcta k Panne Márii

sú medzi inými druhmi zbožnosti tým, čím sú zlato a striebro medzi kovmi.

Preto diabol, ako skúsený falšovateľ drahých kovov, falšuje najviac úctu

k Ježišovi a k Márii.

Je teda veľmi dôležité poznať najskôr falošnú úctu k presvätej Panne,

aby sme sa jej vystríhali, a potom pravú úctu, aby sme sa jej oddali.

V druhej časti tohto spisu vysvetlím podrobnejšie, ktorý spôsob úcty k svätej

Panne je spomedzi toľkých rozličných spôsobov pravej úcty ten

najdokonalejší, najviac oslavuje Boha a nás najviac posväcuje, aby sme sa

ho pridržali.

Druhy falošnej úcty k svätej Panne

Poznám sedmoro falošných ctiteľov a falošných spôsobov mariánskej úcty. Sú

to ctitelia posudzovační, úzkostliví, vonkajší, opovážliví, nestálí,

pokryteckí a zištní.

Posudzovační ctitelia bývajú zvyčajne pyšní učenci, osvietení

duchovia, rozumejúci všetkému. Majú naozaj akúsi úctu k svätej Panne, ale

kritizujú skoro všetky prejavy zbožnej úcty, ktorú jednoduchí ľudia

vzdávajú jednoducho a sväto tejto Matičke, keďže nevyhovujú ich chúťkam.

Pochybujú o všetkých zázrakoch a príbehoch, ktoré rozprávajú vierohodní

spisovatelia, alebo o tých, ktoré sa vyberajú z letopisov rehoľných rádov,

ktoré vydávajú svedectvo o milosrdenstve a moci presvätej Panny. Je pre

nich utrpením dívať sa na prostých a pokorných ľudí, ako kľačia pred

oltárom alebo obrazom Panny Márie, niekedy aj na ulici, a modlia sa k Bohu.

Obviňujú ich až z modlárstva, ako keby sa klaňali drevu alebo kameňu.

Hovoria, že pokiaľ ide o nich, nijako nemilujú tieto vonkajšie prejavy úcty

a že nie sú takého slabého ducha, aby verili toľkým bájkam a rozprávkam,

ktorá sa rozširujú o svätej Panne. Keď im uvediete predivné chvály, ktoré

jej vzdávajú svätí otcovia, buď odpovedia, že hovorili rečnícky,

s nadsádzkou, alebo dávajú ich slovám nesprávny výklad.

Treba sa veľmi obávať takýchto falošných ctiteľov. Sú to ľudia pyšní

a svetskí. Kazia úctu k najsvätejšej Panne. Pod zámienkou, že chcú potláčať

zvrátenosť úcty, žalostným spôsobom oddiaľujú ľudí od Márie.

Úzkostliví ctitelia sú ľudia, ktorí sa boja, aby uctievajúc Matku,

neurazili Syna, aby vyvyšujúc ju, neznížili jeho. Tí neznesú, aby sa svätej

Panne vzdávali spravodlivé chvály, ktoré jej vzdali svätí otcovia.

S utrpením sa dívajú na viac ľudí pred oltárom Márie, než pred velebnou

Sviatosťou, akoby boli proti sebe, akoby tí, ktorí sa modlia k Panne Márii,

nemodlili sa skrze ňu k Ježišovi! Nechcú, aby sa hovorilo tak často o tejto

vznešenej panovníčke a aby sme sa na ňu tak často obracali.

Tu je niekoľko slov, ktoré mávajú na jazyku: "Načo toľko ružencov,

toľko bratstiev a vonkajších pôct Panne Márii? V tom je veľa nevedomosti!

Tým sa robí z nášho náboženstva svätuškárstvo. Hovorte mi len o tých, ktorí

si ctia Krista. On je naším jediným prostredníkom, treba kázať Krista, to

je pevný základ!"

Čo tvrdia, je v určitom zmysle pravda. Avšak spôsob, akým túto

čiastočnú pravdu podávajú, v snahe stlmiť mariánsku úctu, sa stáva veľmi

nebezpečným a rafinovaným osídlom zlého ducha, a to pod zámienkou väčšieho

dobra. Lebo nikdy sa toľko neuctieva Kristus, ako keď sa uctieva jeho Matka,

keďže Mária sa pre nič iné neuctieva, len aby sa čo najdokonalejšie

uctieval Kristus. K Márii ideme ako k ceste, ktorou idúc chceme nájsť

cieľ, ku ktorému spejeme, a ním je Ježiš.

Svätá Cirkev a Duch Svätý velebia svätú Pannu na prvom mieste a Krista

na mieste druhom: požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho,

Ježiš. Vôbec nie preto, že by svätá Panna bola viac ako Ježiš Kristus, alebo

rovná jemu, to by bol neznesiteľný blud, ale preto, že keď chceme

dokonalejšie velebiť Ježiša Krista, treba najskôr velebiť Máriu. Povedzme

teda so všetkými pravými ctiteľmi svätej Panny proti týmto falošným

úzkostlivým ctiteľom: Mária, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod

života tvojho, Ježiš.

Vonkajšími ctiteľmi sú tí, u ktorých všetka úcta k Márii spočíva na

vonkajších úkonoch zbožnosti. Obľubujú iba vonkajšok úcty k Panne Márii,

pretože vôbec nemajú vnútorného ducha. Náhlivo odriekávajú mnoho ružencov,

počúvajú niekoľko omší bez pozornosti, chodia v sprievodoch bez nábožnosti,

dajú sa do všetkých bratstiev, bez toho, aby polepšili svoj život, krotili

svoje vášne, napodobňovali čnosti tejto presvätej Panny. Milujú len citové

dojmy z úcty a neochutnávajú jej jadro. Ak nemajú citové zážitky pri

svojich skutkoch, myslia si že už nerobia nič, upadajú do zmätku

a zanechávajú, alebo robia, všetko piate cez deviate. Svet je plný takýchto

vonkajších ctiteľov a nikto viac ako oni nekritizuje osoby modlitby, ktoré

sa hlavne starajú o svoje vnútro, nepohŕdajúc pritom skromným zovňajškom,

ktorý vždy doprevádza skutočnú úctu.

Opovážliví ctitelia sú ľudia oddaní svojim vášňam alebo milovníci

sveta, ktorí pod krásnym menom kresťanov a ctiteľov svätej Panny skrývajú

pýchu, lakomstvo, nečistotu, opilstvo, hnev, rúhanie, preklínanie,

nespravodlivosť... Spokojne spia vo svojich zlých návykoch, neusilujúc sa

veľmi o nápravu. Predstierajú, že sú úctiví k Panne Márii, nahovárajú si, že

im Boh odpustí, nezomrú bez spovede a nebudú zatratení, keďže sa modlia

ruženec, postia sa v sobotu, sú v bratstve sv. ruženca alebo škapuliara,

alebo v iných podobných družinách, nosia šatku alebo retiazku svätej Panny,

atď.

Ak sa im povie, že ich úcta je len diablovým klamaním a zhubnou

opovážlivosťou, vrhajúcou ich do zatratenia, nechcú tomu veriť. Hovoria, že

Boh je dobrý a milosrdný, nestvoril nás, aby nás zavrhol, že niet človeka,

aby nehrešil, že iste nezomrú bez spovede, že dobré "peccavi" - zhrešil

som, v hodinke smrti postačí. Hovoria, že majú úctu k svätej Panne, nosia

škapuliar, odriekajú deň čo deň sedem otčenášov a sedem zdravasov k jej

cti, že sa dokonca niekedy modlievajú ruženec a mariánske hodinky, že sa

postia atď. Na potvrdenie toho, čo hovoria a aby sa ešte viac zaslepili,

pripomínajú niekoľko udalostí, ktoré počuli alebo čítali v knihách, či už

v pravdivých alebo klamných, na tom nezáleží. Tie vraj dosvedčujú, že

osoby, čo zomreli v smrteľnom hriechu, bez spovede, za to, že odriekávali

za svojho života niektoré modlitby alebo vykonávali nejaké pobožnosti

k svätej Panne, boli vzkriesené, aby sa vyspovedali, alebo ich duša

zázračne zostala v tele až do spovede. Alebo, že Máriiným milosrdenstvom

dostalo sa im od Boha v hodine smrti skrúšenosti a odpustenia hriechov,

a tak boli spasené, a že oni dúfajú v to isté.

Nič nie je tak zavrhnutiahodné v kresťanstve, ako táto diabolská

opovážlivosť. Ako možno pravdivo hovoriť, že milujeme a uctievame svätú

Pannu, keď svojimi hriechmi prebodávame, križujeme a neľútostne urážame

Ježiša Krista, jej Syna? Keby Mária stále zachraňovala svojim

milosrdenstvom takých ľudí, schvaľovala by zločin, pomáhala by križovať

a urážať svojho božského Syna. Kto si to môže čo i len pomyslieť!

Hovorím, že kto by si takto zahrával s úctou k Panne Márii, ktorá po

úcte k nášmu Pánovi v Najsvätejšej sviatosti je najsvätejšia

a najpodstatnejšia, dopúšťal by sa hroznej svätokrádeže, najväčšej

a najmenej odpustiteľnej po svätokrádežnom prijímaní.

Pripúšťam, že k pravej mariánskej úcte nemusíme byť takými svätými, aby sme

sa vystríhali každého hriechu, hoci by sme si to mali priať, ale

aspoň -- všimnite si dobre, čo poviem --

byť úprimne rozhodnutý vyhýbať sa každému smrteľnému hriechu,

ktorý uráža Matku práve tak ako Syna,

zapierať sa, aby sme sa vystríhali hriechu,

vstúpiť do bratstva, modliť sa ruženec alebo iné modlitby, postiť sa

v sobotu atď.

Všetko to je podivuhodne užitočné k obráteniu hriešnika i zatvrdlivého

Ak je môj čitateľ taký, hoci by aj bol jednou nohou v priepasti, radím mu

to. Ale s podmienkou, že bude vykonávať tieto dobré skutky len s úmyslom

vyprosiť si od Boha, na príhovor svätej Panny, milosti, aby svoje hriechy

ľutoval, aby mu boli odpustené a nadobudol sily premáhať svoje zlé návyky.

Nesmie ostávať v hriešnom stave nevšímavý voči výčitkám svedomia, príkladu

Krista a svätých a voči náuke evanjelia.

Ctitelia nestáli sú tí, ktorí prejavujú úctu k Panne Márii len občas

a keď sa im chce. Hneď sú plní horlivosti, hneď zasa vlažní. Hneď sa

nadchnú pre jej službu a o chvíľku sú už iní. Zo začiatku sa modlia všetky

modlitby k Panne Márii, vstúpia do všetkých jej bratstiev, ale

nezachovávajú verne ich pravidlá. Menia sa ako mesiac a Mária ich vrhá pod

svoje nohy s polmesiacom, pretože sú nestálí a nehodní toho, aby boli

pripočítaní medzi služobníkov tejto vernej Panny, ktorých údelom je vernosť

a vytrvalosť. Lepšie je nezaťažovať sa toľkými modlitbami a pobožnosťami,

vykonávať ich radšej menej ale s láskou a vernosťou, napriek odporu sveta,

diabla a tela.

Sú ešte iní falošní ctitelia svätej Panny, ctitelia pokryteckí.

Ukrývajú svoje hriechy a zlé návyky pod plášť tejto vernej Panny, aby boli

v očiach ľudí takí, akí nie sú.

Konečne sú ctitelia zištní, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, iba

vtedy, keď si prajú, aby vyhrali nejaký spor, unikli nejakému

nebezpečenstvu, uzdravili sa v chorobe alebo potrebujú niečo iné. Keby toho

nebolo, zabudli by na ňu. Jedni aj druhí sú falošne zbožní a nijako nie sú

pripustení pred Boha ani pred jeho svätú Matku.

Dávajme si teda veľký pozor, aby sme neboli ctiteľmi posudzovačnými,

ktorí ničomu neveria a všetko kritizujú, ctiteľmi úzkostlivými, ktorí sa

boja, aby neboli príliš zbožní k svätej Panne z úcty k Ježišovi. Ctiteľmi

vonkajšími, u ktorých všetka úcta spočíva vo vonkajších prejavoch, ctiteľmi

opovážlivými, ktorí pod pláštikom svojej falošnej úcty k svätej Panne hnijú

vo svojich hriechoch. Ctiteľmi nestálymi, ktorí z ľahkomyseľnosti menia

svoje skutky zbožnosti, alebo ich razom zanechávajú čo i len pri najmenšom

pokušení. Ctiteľmi pokryteckými, ktorí vstupujú do bratstiev a odievajú sa

ako služobníci svätej Panny, aby boli pokladaní za dobrých a konečne

ctiteľmi zištnými, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, len aby boli

oslobodení od telesných neduhov alebo aby získali časné hodnoty.

Pravá úcta k Panne Márii

Keď sme odkryli a zavrhli falošnú úctu k svätej Panne,

niekoľkými slovami si ukážme naozajstnú úctu, ktorá je vnútorná, nežná, svätá,

stála a nezištná.

Pravá úcta k svätej Panne je vnútorná, t.j. vychádza z ducha a srdca,

vyviera z úcty, ktorú máme k Panne Márii, zo vznešeného úsudku, ktorý sme

si urobili o jej veľkosti a z lásky, ktorou ju milujeme.

Pravá úcta je nežná, plná dôvery v presvätú Pannu, tak ako dieťa

dôveruje svojej matke. Spôsobuje, že duša sa k Márii utieka vo všetkých

svojich potrebách telesných i duševných, s veľkou jednoduchosťou, dôverou

a nehou. Vzýva o pomoc svoju matku v každom čase, na každom mieste

a v každej veci. Vo svojich pochybnostiach ju prosí o poskytnutie svetla,

vo svojich poblúdeniach, aby z nich bola opäť vyvedená, vo svojich

pokušeniach o podporu, o posilnenie vo svojich slabostiach, o pozdvihnutie

pri svojich pádoch, o povzbudenie vo svojich malomyseľnostiach, o potešenie

vo svojich krížoch, námahách a protivenstvách života. Pri všetkých neduhoch

tela i duše je Mária jej stálym útočišťom a duša sa nebojí, že by bola na

ťarchu tejto Matke a že by sa sprotivila Ježišovi Kristovi.

Pravá mariánska úcta je svätá. Nabáda dušu, aby sa vystríhala hriechu

a napodobnila čnosti svätej Panny, najmä jej hlbokú pokoru, živú vieru,

oddanú poslušnosť, ustavičnú modlitbu, úplné umŕtvovanie, jej

neporovnateľnú čistotu, vrúcnu lásku, hrdinskú trpezlivosť, anjelskú nehu

a božskú múdrosť. To sú hlavné čnosti presvätej Panny.

Pravá úcta k svätej Panne je stála, utvrdzuje dušu v dobrom a nabáda

ju, aby nezanechávala ľahko svoje skutky zbožnosti. Vzmužuje ju, aby sa

postavila na odpor svetu v jeho módach a zásadách, telu v jeho žiadostiach

a vášniach i diablovi v jeho pokušeniach. Preto veriaci, pravý mariánsky

ctiteľ, nie je vôbec nestály, mrzutý, škrupulózny ani ustráchaný. Tým sa

nehovorí, že niekedy neklesne, alebo že nestratí svoje pocity zbožnosti. Ale

keď klesne, opäť sa zdvihne, vystrúc ruky k svojej Matičke, keď stratí

chuť a citovú úctu, vôbec sa tým nesužuje, lebo kto je úprimne a verne

oddaný Márii, žije z viery v Ježiša a v Máriu a nie z citov prirodzenosti.

Konečne, pravá zbožnosť k Panne Márii je nezištná, t.j. usmerňuje

dušu, aby vôbec nehľadala seba, ale jedine Boha, v jeho svätej Matke. Kto

má skutočnú úctu k Márii, neslúži tejto velebnej Kráľovnej duchom zištným

a prospechárskym, ani pre svoje časné dobro, telesné alebo duchovné, ale

jedine preto, že ona si zasluhuje, aby sme jej slúžili a v nej jedine Bohu.

Kto má pravú úctu k Márii, nemiluje ju len preto, že mu robí dobro, alebo

že ho od nej očakáva, ale preto, že je milovaniahodná. Hľa to je, príčina,

že ju miluje a slúži jej rovnako verne v duchovnej vyprahlosti ako

v citových slastiach. Miluje ju tak na Kalvárii ako na svadbe v Káne. Aký

príjemný a drahocenný v očiach Boha a jeho svätej Matky je ten ctiteľ Panny

Márie, ktorý, keď jej slúži, v ničom nehľadá seba. Ale ako málo je takých

ctiteľov! A preto, aby ich nebolo tak málo, rozhodol som sa napísať to, čo

som mnoho rokov verejne i súkromne učil na svojich cestách.

Mnoho som už povedal o svätej Panne vo svojom úmysle vytvoriť skutočne

nábožnú dušu Máriinu a pravého učeníka Ježiša Krista. Ale mám toho ešte

veľa povedať, a vynechám ešte oveľa viac, buď z nevedomosti,

nedostatočnosti alebo pre nedostatok času.

Kiež by moja námaha priniesla dobré ovocie! Tento malý spis, keď sa

raz dostane do rúk šľachetnej duši narodenej z Boha a z Márie a nie z krvi

ani z vôle tela, ani z vôle muža, nech ju poučí a presvedčí, milosťou Ducha

Svätého, o správnosti a cene pravej a hlbokej mariánskej úcty, o ktorej

píšem. Keby som vedel, že moja hriešna krv by mohla prispieť k tomu, aby sa

dostali do sŕdc pravdy, ktoré píšem ku cti svojej drahej Matky

a zvrchovanej Panej, ktorej som dieťaťom a posledným otrokom, použil by som

ju namiesto atramentu na tieto písmená v nádeji, že nájdem dobré duše,

ktoré svojou vernosťou v úcte, ktorej učím, budú mojej Matičke a Panej

odškodným za straty utrpené mojou nevďačnosťou a mojimi nevernosťami.

Cítim sa povzbudený tak ako ešte nikdy, aby som veril a dúfal vo

všetko, čo mám hlboko vryté vo svojom srdci a čo si žiadam od Boha po mnohé

roky, že skôr alebo neskôr Panna Mária bude mať viac dietok,

služobníkov a poddaných z lásky, ako kedykoľvek predtým a že tým Kristus,

môj drahý Majster, bude viac ako inokedy panovať v srdciach.

Vidím jasne, že skučiace hordy sa privalia plné zúrivosti, aby

svojimi diabolskými zubami rozdriapali tento spis i toho, ktorého

Duch Svätý použil, aby ho zapísal alebo aby ho aspoň uložil do

zásuvky, len aby nevyšiel.

Ba budú útočiť a prenasledovať i tých, ktorí ho budú

čítať a podľa neho žiť.

Ale čo na tom! Tým lepšie! Tento výhľad ma povzbudzuje a dáva mi

nádej na veľké požehnanie, na silné vojsko udatných a chrabrých vojakov

Ježiša a Márie, mužov i žien, bojujúcich so svetom, diablom a skazenou

prirodzenosťou v časoch najnebezpečnejších ako kedy boli, ktoré čoskoro

prídu!

Kto čítaš, rozumej! Kto môžeš pochopiť, pochop!

Spôsoby pravej zbožnosti k Panne Márii

Je veľa vnútorných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne.

Hlavné sú tieto: uctievať ju ako dôstojnú Matku Božiu kultom hyperdulie,

t.j. vážiť si ju

a uctievať ju viac ako všetkých ostatných svätých, ako veľdielo milosti

a prvú po Ježišovi Kristovi, pravom Bohu a pravom človeku,

rozjímať o jej čnostiach,výsadách a skutkoch,

uvažovať o jej vznešených vlastnostiach,

vzdávať jej úkony lásky, chvály a vďačnosti,

vzývať ju zo srdca,

obetovať sa jej a spájať sa s ňou,

vykonávať svoje práce s úmyslom páčiť sa jej,

začínať, robiť, a končiť všetko skrze ňu, v nej a pre ňu, aby sme všetko

konali skrze Ježiša, v Ježišovi, s Ježišom a pre Ježiša, ktorý je naším

posledným cieľom. Tento posledný spôsob ďalej vysvetlím.

Pravá úcta k Panne Márii má tiež veľa vonkajších spôsobov, z ktorých hlavné

sú tieto:

dávať sa do jej bratstiev a jej družín,

vstupovať do rehoľných rádov, založených pod jej menom,

rozhlasovať jej chválu,

dávať ku jej cti almužny, postiť sa a umŕtvovať ducha i telo,

nosiť odznaky jej služobníkov, ako svätý ruženec, škapuliar alebo

retiazku,

modliť sa pozorne, nábožne a skromne svätý ruženec ku cti pätnástich

hlavných tajomstiev Ježiša Krista. Možno sa taktiež modliť ruženec, ktorý

má šesť alebo sedem desiatkov k ucteniu rokov, ktoré Panna Mária, ako sa

myslí, žila na zemi, alebo korunku Panny Márie, skladajúcu sa z troch

otčenášov a dvanástich zdravasov na uctenie jej koruny z dvanástich hviezd.

Ďalej mariánske hodinky, tak všeobecne prijaté a recitované v Cirkvi,

alebo mariánsky žaltár, ktorý k jej cti zostavil sv. Bonaventúra, ktorý je

taký nežný a zbožný, že sa ho nemožno modliť bez pohnutia, alebo štrnásť

otčenášov a zdravasov na uctenie jej štrnástich radostí.

Trikrát denne,

podľa doby v roku, sa možno modliť Anjel Pána alebo Raduj sa, nebies

Kráľovná. Je dobré sa tiež často modlievať Zdravas' Kráľovná, Pod tvoju

ochranu, Slávna Matka Spasiteľa, Magnifikat a iné prekrásne mariánske

modlitby, hymny a cirkevné piesne, ktorých sú celé knihy,

spievať ku jej cti duchovné piesne

a často pred ňou pokľaknúť alebo sa jej pokloniť a pritom povedať krátku

modlitbu. Každé ráno sa pomodliť niekoľkokrát Zdravas' Mária, aby sme si

vyprosili jej prostredníctvom vernosť milostiam Božím na ten deň. A večer

Zdravas' Mária, Matka milosrdenstva, žiadajúc skrze ňu od Boha odpustenie

hriechov, ktorých sme sa toho dňa dopustili.

Častým vonkajším spôsobom úcty je

starať sa o jej bratstvá, okrášľovať a ozdobovať jej oltáre a sochy,

nosiť alebo dať nosiť jej obrazy v sprievodoch a nosiť ich na sebe, ako

mocnú zbraň proti satanovi,

maľovať jej obrazy, dať vyryť jej meno v kostoloch, domoch, na

bránach a na vchodoch do miestnych kostolov a domov,

zasvätiť sa jej zvláštnym a slávnym spôsobom.

Je množstvo iných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne, ktoré Duch Svätý

vnukol svätým dušiam, a tie veľmi posväcujú. Možno si ich prečítať

podrobnejšie v rôznych knihách, v ktorých je veľmi veľa pobožností. Tie

mnohí svätci vykonávali ku cti Panny Márie a ony zázračne prispievajú

k posväteniu duší. Pravda, treba ich vykonávať náležite, t.j.

s dobrým a úprimným úmyslom páčiť sa jedine Bohu, zjednocovať sa

s Ježišom Kristom ako so svojím posledným cieľom a dávať blížnemu dobrý

príklad,

vykonávať ich pozorne, bez dobrovoľnej roztržitosti,

nábožne, bez chvatu a nedbalosti,

skromne, s úctivým a vzorným zovňajškom.

Po tom všetkom vás uisťujem, že hoci som prečítal skoro všetky knihy,

hovoriace o úcte k Matke Božej a dôverne som sa rozprával s najsvätejšími

a najvzdelanejšími osobnosťami, nedozvedel som sa o úcte k Panne

Márii, ktorá by bola podobná tej úcte, o ktorej budem hovoriť. Táto úcta

vyžaduje od duše všetko obetovať Bohu, oslobodzuje ju od sebalásky, verne

ju zachováva v milosti a milosť v nej, dokonale a ľahko ju zjednocuje

s Ježišom Kristom a konečne, najviac oslavuje Boha, podnecuje dušu a je

užitočná blížnemu.

Podstata tejto úcty spočíva vo vnútri, ktoré má pretvoriť, preto nebude

rovnako chápaná všetkými ľuďmi. Niektorí sa zastavia pri tom, čo je na nej

vonkajšie a ďalej nepôjdu. Tých bude najviac. Podaktorí, v malom počte,

vojdú do jej vnútra, no vystúpia v ňom iba na prvý stupeň. Kto vystúpi na

druhý? Kto sa dostane až na tretí? A kto tam bude ako doma? Jedine ten,

komu Duch Krista odhalí toto tajomstvo. Duša veľmi verná, ktorú tam povedie

sám, aby postupovala od čnosti k čnosti, z milosti do milosti, zo svetla do

svetla, aby dospela až k stvárneniu seba v Ježiša Krista a k plnosti jeho

veku na zemi a jeho slávy na nebi.

Podstata dokonalej úcty k Panne Márii

Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, aby sme boli jedno

s Ježišom Kristom, s ním boli zjednotení a jemu zasvätení, najdokonalejšou

úctou je nesporne tá, ktorá nás najviac pripodobňuje k tomuto

dokonalému vzoru všetkej svätosti, s ním zjednocuje a jemu zasväcuje.

Keďže Panna Mária je zo všetkých stvorení najviac pripodobnená

Ježišovi Kristovi, vyplýva z toho,že zo všetkých pobožností práve

úcta k najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, dušu najviac

yasvätí a pripodobní nášmu Pánovi.Čím viac bude duša oddaná Panne Márii,

tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi.Preto úplné a dokonalé

zasvätenie seba Panne Márii je najdokonalejším zasvätením sa

Ježišovi Kristovi.

Dokonalé zasvätenie seba Panne Márii

Táto úcta spočíva teda v tom, že sa úplne dávame presvätej

Panne, aby sme celkom patrili skrze ňu Kristovi. Dávame jej

svoje telo so všetkými jeho zmyslami a údmi,

dušu so všetkými jej možnosťami,

svoje vonkajšie hodnoty, ktorými sa myslí majetok prítomný i budúci,

hodnoty vnútorné a duchovné, ktorými sú naše zásluhy, čnosti

a naše dobré skutky, minulé, prítomné a budúce. Skrátka všetko, čo máme

v poriadku prirodzenom i v poriadku milosti a všetko, čo môžeme nadobudnúť

v budúcnosti v poriadku prirodzenom, v poriadku milosti i slávy, a to bez

akejkoľvek výhrady, nevynímajúc ani halier, ani vlások, ani najmenší dobrý

skutok, na celú večnosť. Neočakávať inú odmenu za svoju obetu a za

svoje služby, ako česť, že patríme skrze ňu a v nej Kristovi, hoci by aj

táto vznešená veliteľka nebola, akože vždy je, najštedrejšia

a najvďačnejšia z tvorov.

Tu treba poznamenať, že v dobrých skutkoch, ktoré konáme, sú dve veci:

zadosťučinenie a zásluha. Inými slovami: hodnota zmierna alebo nadobúdacia

a hodnota záslužná. Zmierna alebo nadobúdacia hodnota dobrého skutku, to je

dobrý čin, pokiaľ odčiňuje trest za hriechy alebo nadobúda nejaké

nové milosti. Záslužnou hodnotou je dobrý skutok, pokiaľ je hoden večnej

slávy. V tomto zasvätení seba presvätej Panne jej dávame všetku

hodnotu zmiernu, nadobúdajúcu i záslužnú, čiže zadosťučinenia a zásluhy

všetkých svojich dobrých skutkov. Dávame jej svoje zásluhy, milosti

a čnosti, nie aby ich udeľovala iným, ale aby sme si ich zachovali,

rozmnožili a okrášlili, lebo je nemožné ich

dať inému a iba Kristus, učiniac sa zárukou u svojho Otca, mohol nám udeliť

svoje zásluhy. Dávame jej svoje zadosťučinenia, aby ich udeľovala, komu

uzná za vhodné, a to k najväčšej sláve Božej.

Z tohto vyplýva, že

touto úctou dávame Ježišovi Kristovi najdokonalejším spôsobom všetko,

čo mu môžeme dať, lebo sa to robí rukami Márie. Je to oveľa viac ako inými

spôsobmi, ktorými mu dávame časť svojho času, časť svojich dobrých

skutkov, alebo časť svojich zadosťučinení a umŕtvovaní. Tu je dané

a zasvätené všetko, ešte i právo disponovať so svojimi vnútornými hodnotami

a zadosťučineniami, ktoré získavame každodenne dobrými skutkami. To sa

nestáva ani v nijakom rehoľnom ráde. V reholiach dávajú Bohu majetkové

hodnoty sľubom chudoby, telesné pôžitky sľubom čistoty, vlastnú vôľu sľubom

poslušnosti a niekedy telesnú slobodu sľubom klauzúry, ale nedávajú mu

slobodu alebo svoje právo vládnuť cenou svojich dobrých skutkov

a nezriekajú sa toho, čo človek - kresťan má najcennejšie, totiž svoje

zásluhy a zadosťučinenia.

Kto sa takto dobrovoľne zasvätil a obetoval Kristovi skrze Máriu, nemôže

už disponovať hodnotou nijakého svojho dobrého skutku. Všetko utrpenie,

všetky myšlienky, slová a dobré skutky patria Márii, aby tým vládla podľa

vôle svojho Syna a k jeho najväčšej sláve. Táto závislosť však nie je na

škodu záväzkom životného stavu. Napríklad kňaz privlastňuje zmiernu

a nadobúdaciu hodnotu svätej omše niektorému jednotlivcovi, aj keď je takto

zasvätený Panne Márii, lebo toto zasvätenie sa koná podľa Božieho poriadku

a podľa povinností stavu.

Zasväcujeme sa zároveň Panne Márii i Ježišovi Kristovi. Presvätej Panne

ako dokonalej prostrednici, vyvolenej Kristom, k spojeniu s ním, a nášmu

Pánovi, svojmu poslednému cieľu, ktorému dlhujeme všetko, ako svojmu

Vykupiteľovi a svojmu Bohu.

Dokonalé obnovenie krstných sľubov

Hovoril som, že túto úctu možno výstižne nazývať dokonalým obnovením

krstných sľubov a záväzkov.

Každý kresťan bol pred svojím krstom otrokom diabla, pretože mu

patril. Pri svojom krste sa, buď sám alebo skrze svoju krstnú matku,

slávnostne zriekol satana, jeho pýchy, jeho skutkov a vyhlásil za svojho

veliteľa a zvrchovaného pána Ježiša Krista, aby bol od neho závislý ako

poddaný. Nuž, toto robíme touto úctou. Odriekame sa diabla, sveta, hriechu

a seba, ako je naznačené vo forme zasvätenia, a dávame sa úplne Kristovi

rukami Márie. Ba robíme akosi viac. Pri krste hovoríme zvyčajne ústami

iného, totiž ústami krstných rodičov a dávame sa Ježišovi Kristovi len

skrze zástupcu. Ale v tejto úcte sa dávame sami, dobrovoľne, vediac prečo.

Pri svätom krste nedávame sa Ježišovi rukami Márie, aspoň nie

výslovným spôsobom. Ani nedávame Ježišovi hodnoty svojich dobrých skutkov.

Sme po krste celkom slobodní dať ich komu budeme chcieť, alebo ich nechať

pre seba. Ale touto úctou dávame a zasväcujeme výslovne nášmu Pánovi rukami

Márie hodnotu všetkých svojich dobrých skutkov.

Ľudia, hovorí sv. Tomáš, robia pri svätom krste sľub, že sa zriekajú

diabla a jeho pýchy. Tento sľub, hovorí sv. Augustín, je najväčší

a najťažšie zrušiteľný. To isté hovoria cirkevní právnici: "Najdôležitejší

je sľub, ktorý robíme pri krste. " Kto však tento dôležitý sľub zachováva?

Kto ostáva verný krstným sľubom? Nezrádzajú takmer všetci kresťania vernosť

vyslovenú Ježišovi Kristovi pri svojom krste! Čo je príčinou tej všeobecnej

spustlosti? To, že sme zabudli na sľuby, ktoré sme tam urobili a záväzky,

ktoré sme tam na seba vzali. A tiež to, že takmer nik nespečaťuje sám

zmluvu, ktorú urobil s Bohom cez svojich krstných rodičov.

To je také pravdivé, že synoda biskupov v Sens, zvolaná z rozkazu

Ľudovíta Dobrotivého, aby zakročila proti nemravnosti, ktorá pustošila

ríšu, usúdila, že hlavnou príčinou tej mravnej skazy bolo zabudnutie

a neznalosť krstných záväzkov. Nenašla nič lepšieho, aby zamedzila tak

veľkému zlu, ako vyzvať kresťanov obnoviť si krstné sľuby.

Katechizmus Tridentského koncilu, verný tlmočník toho svätého

koncilu, vyzýva kňazov na farách, aby často pripomínali ľudu, že sú

pripútaní a zasvätení Ježišovi Kristovi, svojmu Vykupiteľovi a Pánovi, ako

poddaní. Čítame tam slová: "farár nech takto napomína veriaci ľud, aby

vedel, že sa patrí... aby sme sa na veky odovzdali a zasvätili ako

nevoľníci svojmu Vykupiteľovi a Pánovi. "

Koncily, otcovia, ba i skúsenosti nám ukazujú, že najlepšia pomoc,

ako zabrániť spustlosti kresťanov, je pripomenúť im, k čomu sa zaviazali

pri krste a vyzvať ich, aby obnovili sľuby, ktoré tam urobili. Či nie je

rozumné, aby to urobili dokonalým spôsobom, úplne sa zasväcujúc nášmu

Pánovi skrze jeho svätú Matku? Hovorím "dokonalým spôsobom," pretože

sme dostali k zasväteniu sa Ježišovi prostredníčku najdokonalejšiu,

ktorou je presvätá Panna.

Nemožno namietať, že by takáto úcta bola nová alebo nezávažná. Nie je

nová, keďže koncily, otcovia a veľa autorov ako starých, tak nových, hovorí

o tomto zasvätení sa nášmu Pánovi obnovou krstných sľubov a záväzkov ako

o niečom dávno praktizovanom, čo radia všetkým kresťanom. Nie je nezávažná,

pretože hlavným zdrojom všetkej bezbožnosti, a teda zavrhnutia kresťanov je

zabudnutie na ten úkon a ľahostajnosť k nemu.

Niekto by azda povedal, že táto úcta, ktorá nás vedie k tomu, aby sme

dávali nášmu Pánovi rukami presvätej Panny hodnotu všetkých svojich dobrých

skutkov, modlitieb, umŕtvovania sa a almužien, odníma nám možnosť pomáhať

dušiam našich príbuzných, priateľov a dobrodincov.

Odpoviem mu, že neverím, že je na škodu našim príbuzným, priateľom

a dobrodincom, že sme oddaní a neodvolateľne zasvätení službe Pána a jeho

Matky. Uvažovať tak, by znamenalo haniť dobrotivosť a moc Ježiša a Márie,

ktorí vedia prispieť našim príbuzným z nášho skromného duchovného bohatstva

alebo im pomôcť inými cestami.

Táto úcta nijako nebráni tomu, aby sme sa modlili za svojich, či už

mŕtvych alebo živých. Hoci privlastňovanie našich dobrých skutkov závisí od

vôle presvätej Panny, bude nás, práve naopak, vyzývať, aby sme sa modlili

s väčšou dôverou. Človek, ktorý dal všetko svoje imanie veľkému kniežaťu,

aby ho viac uctil, bude prosiť s väčšou dôverou toto knieža, aby dal

almužnu daktorému z jeho priateľov, ktorý ho o to požiadal. Ba spôsobí tým

radosť tomuto kniežaťu, umožňujúc mu, aby ukázal svoju vďačnosť osobe,

ktorá sa vyzliekla, aby jeho zaodela, ktorá sa ochudobnila, aby jeho

uctila. To isté treba povedať o našom Pánovi a o Panne Márii; nedajú sa

nikdy prekonať vo vďačnosti.

Možno ešte poviete: ak dávam presvätej Panne všetku hodnotu svojich

skutkov, aby ich privlastňovala komu bude chcieť, bude asi potrebné, aby

som potom trpel dlho v očistci.

Táto námietka, vychádzajúca zo sebalásky a neznalosti štedrosti Božej

a jeho Matky, padá sama sebou. Duša vrúcna a ušľachtilá, ktorá kladie

záujmy Božie vyššie ako svoje, ktorá dáva Bohu všetko, čo má, bez výhrady,

takže viac už nemôže dať, túžiaca len po kráľovstve Krista skrze jeho svätú

Matku a obetujúca sa úplne celá, aby ho získala, táto ušľachtilá duša, bude

teda trestaná na druhom svete za to, že bola štedrejšia a nezištnejšia, ako

ostatní? To nikdy! Práve k tejto duši, ako ďalej uvidíme, náš Pán a jeho

svätá Matka budú veľmi štedrí na tomto i na onom svete, v poriadku

prirodzenom, v poriadku milosti a v poriadku slávy.

Teraz sa zmieňme, čo možno najstručnejšie,

o pohnútkach, ktoré vedú k tejto úcte, o zázračných účinkoch, ktoré má na

verné duše a o jej hlavných skutkoch zbožnosti.

Cesta k dokonalému zasväteniu sa Márii

Odovzdanosť službe Božej

Nemožno si predstaviť na zemi vznešenejší stav ako je služba Bohu. Aj

najmenší služobník Boží je bohatší, mocnejší a urodzenejší ako všetci králi

a cisári zeme, ak nie sú služobníkmi Božími. Aké sú teda poklady, moc

a dôstojnosť verného a dokonalého kresťana, ktorý je oddaný úplne službe

Bohu, bez výhrady, nakoľko len môže! Taký je verný a milujúci poddaný

Ježiša a Márie, ktorý sa dal celkom do služby tohto kráľa kráľov rukami

jeho svätej Matky, nevyhradiac si nič pre seba. Ani všetko zlato zeme a krásy

nebies mu to nemôžu vynahradiť.

Ostatné združenia, spoločenstvá a bratstvá, založené ku cti nášho Pána

a jeho svätej Matky, ktoré plodia toľko dobra v kresťanskom svete,

nezaväzujú dávať všetko bez výhrady. Svojim členom predpisujú iba určité

skutky a isté modlitby. Pre ich všetky ostatné činy a ostatný čas ich

života im nechávajú slobodu. Ale táto úcta káže, aby verný služobník dával

bez výhrady Ježišovi a Márii všetky svoje myšlienky, slová, skutky

a utrpenia každej chvíle svojho života. Teda či už bdie, alebo spí, či pije

alebo je, nech už koná skutky najväčšie, alebo najmenšie, vždy to, čo koná,

aj keby na to nemyslel, je Ježišovo a Máriino podľa sľubu jeho obetovania,

ak ho len výslovne neodvolal. Aká útecha!

Niet iného spôsobu, ktorým by sme sa ľahšie zbavili ducha sebeckosti,

ktorý sa nebadane priplazuje do najlepších skutkov. Náš dobrotivý Ježiš

dáva túto veľkú milosť za hrdinský a nezištný skutok, ktorý sme vykonali,

odovzdajúc mu rukami jeho svätej Matky všetku hodnotu svojich dobrých

skutkov. Ak dáva stonásobne na tomto svete tým, ktorí z lásky k nemu

opúšťajú vonkajšie dobrá, časné a pominuteľné, aký stonásobok dá tomu, kto

mu prinesie ako obetu i svoje vnútorné a duchovné dobrá.

Ježiš, náš veľký priateľ, sa nám dal bez výnimky telom a dušou,

čnosťami, milosťami a zásluhami. Sv. Bernard hovorí: "Získal ma celého, keď

sa mi dal celý." Či nie je požiadavkom spravodlivosti a vďačnosti, aby sme

mu dávali všetko, čo mu môžeme dať? On prvý bol k nám štedrý, opätujme mu

jeho štedrosť a on bude k nám v živote, pri smrti a v celej večnosti ešte

štedrejší.

Napodobňovanie pokory Ježiša Krista

Uvádzam druhú pohnútku, ktorá nám dokazuje, že je spravodlivé samo

o sebe a kresťanom výhodné, celkom sa zasvätiť Panne Márii, aby sme patrili

dokonalejšie Ježišovi Kristovi.

Tento dobrotivý Panovník nepohrdol uzavrieť sa v lono svätej Panny

Márie ako zajatec, nevoľník z lásky a nepohrdol byť jej podrobený

a poslušný tridsať rokov. Tu je, opakujem, ľudský duch v koncoch, keď vážne

rozjíma, čo robí vtelená Múdrosť, ktorá sa nechcela, hoci mohla, dávať

ľuďom priamo, ale dáva sa skrze Máriu. Nechcela prísť na svet vo veku

dospelého človeka, nezávislého od iného, ale ako chudobné maličké dieťa,

závisiace na starostlivosti svojej svätej Matky. Táto neskonalá Múdrosť,

ktorá mala nesmiernu túžbu osláviť Boha, svojho Otca a spasiť ľudí, nenašla

dokonalejší a krajší spôsob, ako to urobiť, než podrobovať sa vo všetkých

veciach presvätej Panne. Nielen prvých osem, desať alebo pätnásť rokov

svojho života ako ostatné deti, ale tridsať rokov. Počas tej doby

podrobenosti a závislosti od Panny Márie, vzdala viac slávy Bohu, svojmu

Otcovi, ako by jej bola vzdala, užívajúc týchto tridsať rokov na konanie

zázrakov, kázanie po celej zemi a obrátenie všetkých ľudí. Lebo Otec

nebeský to tak ustanovil. Aké vznešené je oslavovať Boha podrobujúc sa

Márii podľa Ježišovho príkladu!

Keď máme pred očami vzor taký jasný, známy všetkým ľuďom, boli by

sme takí márniví a dúfali by sme, že nájdeme dokonalejší a priamejší spôsob

ako osláviť Boha, než podrobiť sa Márii podľa príkladu jej Syna?

Pripomeňme si tu vyššie uvedený dôkaz, podľa ktorého sme povinní byť

závislí od Panny Márie, pretože vzor tejto závislosti nám dávajú Otec, Syn

a Duch Svätý. Otec dal a dáva svojho Syna iba skrze ňu. Boh Syn sa zrodil

všetkým ľuďom len skrze ňu a udeľuje svoje zásluhy a svoje čnosti len skrze ňu. Duch Svätý vytvoril Krista len

a rozdáva svoje dary a priazeň len skrze ňu. Po toľkorakých a takých výrečných príkladoch

Najsvätejšej Trojice mohli by sme sa bez krajnej zaslepenosti zaobísť bez

Márie, nezasvätiť sa jej a nezávisieť od nej, idúc k Bohu a zasväcujúc sa

Bohu?

Uvediem niektorych cirkevných otcov, ktorých som vybral na dôkaz

toho, čo som práve povedal:

"Dvaja sú synovia Márie, človek Boh a číry človek; jedného Matkou je Mária

telesne a druhého duchovne" (sv. Bonaventúra a Origenes).

"Toto je vôľa Boha, ktorý chcel, aby sme všetko mali skrze Máriu, a preto,

ak je nejaká nádej, nejaká milosť, nejaká spása, vedzme, že

rozlieva sa z nej" (sv. Bernard).

"Všetky dary, čnosti a milosti samého Ducha Svätého sú udeľované jej

rukami, komu si praje, kedy si praje, ako si praje a koľko si

praje" (sv. Bernardín).

"Keďže si bol nehodný, aby ti bolo dané, bolo dané Márii, aby si skrze ňu

prijímal, čokoľvek by si mal" (sv. Bernard).

Boh vidiac, že sme nehodní prijať jeho milosti priamo z jeho ruky,

hovorí sv. Bernard, dáva ich Márii, aby sme mali skrze ňu všetko, čo nám

chce dať. Nachádza tiež svoju slávu v tom, keď prijíma z rúk Márie

vďačnosť, úctu a lásku, ktorou sme mu zaviazaní za jeho dobrodenia. Je teda

spravodlivé, aby sme sa správali podľa tohto riadenia Božieho, aby sa milosť,

ako hovorí ten istý sv. Bernard, vracala k svojmu Pôvodcovi tým istým

riečišťom, ktoré nám ju priviedlo.

Toto robíme našou úctou: obetujeme a zasväcujeme všetko, čím sme

a všetko, čo máme presvätej Panne, aby náš Pán jej prostredníctvom prijal

slávu a vďačnosť, ktorú sme mu povinní vzdávať. Uvedomujeme si, že sme nehodní

a neschopní sami pristúpiť k jeho nekonečnej Velebnosti, a preto tak robíme

skrze príhovor Panny Márie.

Okrem toho je to úcta spojená s veľkou pokorou, čnosťou ktorú Boh

miluje viac ako všetky ostatné. Duša, ktorá sa povyšuje, ponižuje Boha,

duša, ktorá sa pokoruje, vyvyšuje Boha. Boh pyšným odporuje a pokorným dáva

svoju milosť. Ak sa ponižujete a pokladáte sa za nehodných predstúpiť pred

neho a priblížiť sa k nemu, on zostupuje, znižuje sa, aby prišiel k vám,

aby sa kochal vo vás a povyšoval vás i keby ste to nechceli. Celkom opačne,

ak prichádzame k Bohu smelo, bez prostredníka, Boh sa vzďaľuje, nemožno ho

dostihnúť. Ako veľmi miluje pokorné srdce! Práve k tejto pokore zaväzuje

mariánska úcta, keďže učí, aby sme neprichádzali k nášmu Pánovi sami, nech

je akokoľvek nežný a milosrdný, ale obracali sa vždy o príhovor k svätej

Panne, keď si želáme s ním hovoriť alebo sa k nemu priblížiť, aby sme mu

niečo obetovali, alebo sa s ním spájali a zasväcovali sa mu.

Pomoc Panny Márie

Ak presvätá Panna, ktorá je Matkou sladkosti a milosrdenstva a ktorá sa

nikdy nedá predstihnúť v láske a štedrosti, vidí že sa jej dávame celý, aby

sme ju uctili a jej slúžili, zbavujeme sa toho, čo máme najdrahšie, aby sme

ju tým okrášlili, dáva sa tiež celá, a to nevýslovným spôsobom, tomu, kto

jej dáva všetko. Vtiahne ho do hlbín svojich milostí, ozdobí ho svojimi

zásluhami, podporuje svojou mocou, ožaruje svojím svetlom, objíma ho svojou

láskou udeľuje mu svoje čnosti, pokoru, vieru, čistotu,...

Bude jeho zárukou, doplní jeho nedostatky a stane sa v ňom

všetkým drahým pre Ježiša. Konečne, ako tento človek je celý zasvätený

Márii, tak i Mária je celá jeho. Takže možno povedať o tomto dokonalom

služobníkovi a dieťati Márie, to čo hovoril sv. Ján o sebe, keď prijal svätú

Pannu za všetok svoj majetok: "... učeník si ju vzal k sebe" (Jn 19, 27).

Toto spôsobí v jeho duši, ak ostane verná, hlboké opovrhnutie, veľkú

nedôveru a nenávisť k sebe a plnú dôveru a dokonalú odovzdanosť k Panne

Márii, ako dobrotivej veliteľke. Nehľadá už oporu ako predtým vo svojich

vlohách, úmysloch, zásluhách a dobrých skutkoch, keďže sa úplne obetoval

Ježišovi skrze túto Matku. Má už len jeden poklad, v ktorom sú všetky jeho

majetky a ktorý už nie je u neho. Tým pokladom je Mária.

Toto spôsobí, že prichádza k nášmu Pánovi bez otrockého alebo

škrupulózneho strachu a dodáva jeho modlitbe veľkú dôveru. Privádza ho to

k pocitom zbožného a učeného abbé Ruperta, ktorý poukazujúc na víťazstvo,

ktoré vydobyl Jakub nad anjelom, hovorí svätej Panne tieto krásne

slová: "Mária, moja Kňažná a nepoškvrnená Matka Bohočloveka Ježiša Krista,

žiadam si zápasiť s týmto Mužom, totiž so Slovom Boha, ozbrojený nie

svojimi vlastnými zásluhami, lež tvojimi. " Akí sme mocní a silní u Ježiša

Krista, ak sme ozbrojení zásluhami a príhovorom dôstojnej Matky Božej,

ktorá, ako hovorí sv. Augustín, láskou premohla Všemohúceho!

Keďže touto úctou dávame Pánovi rukami jeho svätej Matky všetky svoje

dobré skutky, táto dobrotivá prostredníčka ich očisťuje, skrášľuje

a spôsobuje, že jej Syn ich prijíma.

Očisťuje ich od rôznej sebalásky a od lipnutia na

stvorení, ktoré sa priplazuje, že to ani nepociťujeme, do najlepších

činov. Len čo sa ocitnú v jej prečistých a plodných rukách, tieto ruky,

ktoré nikdy neboli poškvrnené, ktoré nikdy nezaháľali, ktoré očisťujú, čoho

sa len dotknú, odstraňujú z daru, ktorý jej podávame všetko, čo v ňom azda

je skazené alebo nedokonalé.

Mária okrášľuje tieto dobré skutky a zdobí ich svojimi zásluhami

a čnosťami. Je to tak, ako keby vidiečan, chtiac si získať priazeň

a náklonnosť kráľa, šiel ku kráľovnej a podal jej jablko, ktoré je celou

jeho úrodou, aby ho odovzdala kráľovi. Kráľovná, ktorá prijala chudobnučký

darček vidiečana, položila by jablko do veľkej a krásnej zlatej misy, a tak

by ho ponúkla kráľovi. Jablko, hoci samo o sebe nedôstojné,

aby bolo ponúknuté kráľovi, stalo by sa dôstojným darom pre jeho

veličenstvo, pretože je predložené na zlatej mise a podáva ho

kráľovi najbližšia osoba.

Mária podáva tieto dobré skutky Kristovi, lebo ona si nič z toho

čo jej prinášame neponechá pre seba. Všetko odvádza verne Ježišovi.

Ak dávame jej, dávame nevyhnutne Ježišovi, ak chválime ju, ak oslavujeme

ju, ona ihneď chváli a oslavuje Ježiša. Teraz ako za onoho času, kedy ju

chválila sv. Alžbeta, ak ju chválime a ak jej dobrorečíme, ona spieva:

" Magnifikat anima mea Dominum," -- "Velebí duša moja Pána."

Spôsobuje, že Ježiš prijíma tieto dobré skutky, čo aký malý a chudobný

by to bol dar tomuto Kráľovi kráľov. Ak podávame niečo Ježišovi sami,

dúfajúc vo svoju vlastnú usilovnosť a vlohy, Ježiš skúma tento dar a často

ho zamieta pre jeho poškvrnenie sebaláskou, ako kedysi zamietol obete

židov, plné vlastnej vôle. Keď mu však niečo podávame čistými a panenskými

rukami jeho premilej Matky, dotýkame sa jeho slabej stránky, ak mi je

dovolené použiť tohto výrazu. Nevidí natoľko vec, ktorá sa mu podáva, ako

tú, ktorá ju podáva, nedíva sa natoľko, odkiaľ prichádza dar, ako na tú,

skrze ktorú prichádza. Takto Mária, ktorá nikdy nebýva odmietnutá, ale vždy

vľúdne prijímaná svojím Synom, spôsobuje, že jeho Velebnosť prijíma

s láskou všetko, čo mu podáva, nech je to už malé alebo veľké. Aby to

Ježiš prijal a mal v tom zaľúbenie, postačí, ak to podáva Mária.

To je tá veľká rada, ktorú dával sv. Bernard tým, ktorých viedol

k dokonalosti: "Ak chceš

obetovať niečo Bohu, staraj sa, aby si to obetoval preľúbeznými

a predôstojnými rukami Márie, ak nechceš byť odmietnutý."

Či to, ako sme videli, nenúka sama prirodzenosť malým tvorom voči

veľkým? Prečo by nás milosť neviedla, aby sme robili to isté voči Bohu,

ktorý je nekonečne vyvýšený nad nás a pred ktorým sme menej ako atómy, ak

máme okrem toho zástupkyňu takú mocnú, že nikdy nebýva zamietnutá, takú

dômyselnú, že pozná všetky tajomstvá, ako získať srdce Božie, takú

dobrotivú a takú milosrdnú, že neodmietne nikoho i keď by bol akokoľvek

nepatrný a zlý?

Neskôr uvediem predobraz svojich úvah v starozákonnom príbehu

o Rebeke.

Oslava Boha

Táto úcta, verne vykonávaná, je výbornou pomocou, aby hodnota všetkých

našich dobrých skutkov bola obrátená na najväčšiu oslavu Boha. Veľmi málo

ľudí pracuje pre tento vznešený cieľ, hoci všetci sme k tomu zaviazaní;

buď preto, že

nevie v čom je táto najväčšia sláva, alebo že nemá o ňu záujem.

Avšak Panna Mária, ktorej sme odovzdali hodnotu a zásluhy dobrých skutkov,

dokonale vie, v čom je táto najväčšia sláva Božia.

Nekoná nič bez toho, aby to nebolo na slávu Božiu. Dokonalý

služobník tejto dobrotivej veliteľky, ktorý sa jej celý zasvätil, môže

povedať smelo, že hodnota všetkých jeho skutkov, myšlienok a slov je

obrátená na najväčšiu oslavu Božiu, ak len neodvolá výslovne toto

obetovanie. Môže nájsť niečo potešujúcejšie duša, ktorá miluje Pána čistou

a nezištnou láskou a ktorá si viac cení slávu a záujmy Božie ako svoje

vlastné?

Panna Mária - pomoc na caste za Ježišom

Táto úcta je ľahká, krátka, dokonalá a bezpečná cesta, aby sme dospeli

k spojeniu s Bohom, v čom spočíva kresťanská dokonalosť.

Je to cesta ľahká, cesta, ktorú otvoril Ježiš Kristus idúc k nám,

a na nej niet nijakej prekážky brániacej nám prísť k nemu. Pravda, možno

prísť k spojeniu s Bohom inými cestami, ale cez omnoho viac krížov

a hrozných trápení, s početnejšími ťažkosťami, ktoré prekonáme len

veľmi ťažko. Museli by sme prejsť temnými nocami a bojiskami, strašnými

úzkosťami, cez strmé vrchy, cez bolestne bodajúce tŕnie a hroznými púšťami.

Avšak cestou Máriinou ideme voľnejšie a pokojnejšie.

Aj na nej musíme zvádzať ukrutné boje a premáhať veľké ťažkosti,

ale táto dobrá Matka a veliteľka býva blízka a prítomná svojim verným

služobníkom, aby im svietila v ich temnotách a v ich pochybnostiach, aby

ich posilňovala v ich strachu, aby im pomáhala v ich bojoch a ťažkostiach.

Táto panenská cesta, ktorou sa chystáme nájsť Ježiša Krista, je naozaj

v porovnaní s inými

cestou ruží a medu. Bolo niekoľko svätých, ale

málo, ako sv. Efrém, sv. Ján Damašský, sv. Bernard, sv. Bernardín,

sv. Bonaventúra, sv. František Salezský atď., ktorí sa dali touto premilou

cestou, aby prišli k Ježišovi, pretože Duch Svätý, verný Máriin ženích, im

ju ukázal zvláštnou milosťou. Ale ostatní svätí vo veľkom počte, hoci boli

ctiteľmi svätej Panny, predsa nenastúpili alebo len veľmi málo na túto

cestu. Práve preto vytrpeli krutejšie a nebezpečnejšie skúšky.

Ale čím to je, povedia mi ľudia naozaj oddaní Márii, že verní

služobníci tejto dobrotivej Matky musia toľko trpieť a že trpia vskutku

viac ako tí, ktorí sú jej menej oddaní? Hovorí sa proti ním, prenasledujú

ich, na cti im utŕhajú, zniesť ich nemôžu, alebo zasa kráčajú vnútornými

temnotami a púšťami, kde niet ani len kvapky nebeskej vlahy. Keď táto úcta

k presvätej Panne uľahčuje cestu, ktorou mienime nájsť Ježiša Krista, čím

to je, že sa ňou toľko opovrhuje?

Odpovedám, že najvernejší služobníci Panny Márie, sú jej najväčšími

obľúbencami, preto prijímajú od nej najväčšie milosti a priazne nebies,

ktorými sú kríže. Tvrdím tiež, služobníci Márie nesú tieto kríže s väčšou

ľahkosťou, zásluhami a slávou. Čo by tisíckrát zadržalo iného alebo ho

povalilo, ich nezadrží ani raz a privádza ich to ďalej. Táto dobrá Matka,

celá plná milosti a oleja Ducha Svätého, vkladá všetky tie kríže, ktoré im

vykrajuje, do cukru svojej materskej sladkosti a do oleja čistej lásky.

Preto ich prehltajú radostne ako zavarené orechy, hoci sú samé o sebe veľmi

horké. Verím, že nik, kto chce byť zbožný a žiť sväto v Ježišovi

Kristovi a ako dôsledok trpieť prenasledovanie, stále niesť svoj kríž,

neunesie nikdy veľké kríže alebo ich neponesie radostne, až do konca, ak

nebude oddaný svätej Panne, lebo ona tieto kríže osladzuje. Práve tak, ako

nik nebude jesť bez veľkého premáhania, v ktorom dlho nevytrvá, zelené

orechy, ktoré by neboli naložené do cukru.

Mariánska úcta je krátkou cestou ako nájsť Ježiša Krista, na nej sa

nedá zablúdiť a kráča sa ňou radostnejšie, ľahšie,

teda i rýchlejšie než inými cestami. Viac sa urazí za krátky čas

poddanosti Márii a závislosti od nej, ako za celé roky vlastnej vôle

a spoliehania na seba. Poslušný veriaci, podrobený božskej Márii, bude

spievať víťazné piesne nad všetkými svojimi nepriateľmi. Budú mu, pravdaže,

brániť v ceste, budú ho odháňať alebo mu podrážať nohy, ale s oporou,

pomocou a vedením Márie ani nepadne, ani neustúpi, ani sa neoneskorí. Krokmi

obra v krátkom čase prenikne k Ježišovi, tou istou cestou, na ktorú sa vydal

náš Pán, aby prišiel k nám.

Prečo myslíte, že Ježiš Kristus žil tak krátko na zemi a že z tých

neveľa rokov, ktoré pobudol na tomto svete, skoro celý jeho život uplynul

v poddanosti a poslušnosti jeho Matke? Ach! Hoci svoj vek skoro

dovŕšil, môžeme povedať, že žil dlho a dlhšie ako ten, ktorého straty prišiel odčiniť, i keď

Adam bol na svete viac ako 900 rokov. Ježiš Kristus žil dlho, pretože bol

neprestajne úplne poddaný svojej svätej Matke a úplne s ňou zjednotený, aby

bol poslušný Bohu, svojmu Otcovi. Lebo ten kto si ctí svoju matku, podobá

sa človeku, ktorý zhromažäuje poklady, hovorí Duch Svätý (Sir 3, 5). Kto ctí

Máriu, svoju Matku, až tak, že sa jej poddáva a poslúcha vo všetkých

veciach, veľmi skoro sa obohatí a zo dňa na deň zhromažäuje poklady akoby

tajomstvom kameňa mudrcov.

V lone Márie, čo obklopovalo a vytvorilo muža dokonalého, čo

bolo v stave, aby pojalo do seba toho, ktorého neobsiahne a nepojme

celý vesmír, v lone Márie, hovorím, junáci sa stanú starcami dovŕšenými vo

svätosti, v skúsenosti a v múdrosti a v málo rokoch dospejú až do plnosti

veku.

Zjednotenie s našim Pánom

Mariánska úcta je dokonalou cestou, aby sme prišli ku Kristovi

a spojili sa s ním. Božská Mária je najdokonalejšia a najsvätejšia

z čistých tvorov a Ježiš, ktorý k nám prišiel dokonale, nepoberal sa

inakadiaľ na svojej veľkej a predivnej ceste. Najvyšší, Neobsiahly,

Nedostupný, Ten, ktorý je, ráčil prísť k nám, zemským červíčkom, ktorí nie

sme nič. Ako sa to stalo?

Najvyšší zostúpil dokonale a božsky skrze Máriu až k nám, nič

nestratiac zo svojho Božstva ani zo svojej svätosti a aj nám je skrze ňu možné

vystupovať k Najvyššiemu bez akejkoľvek obavy.

Neobsiahly dal sa dokonale pojať a obsiahnuť Máriou, bez najmenšej

straty svojej nesmiernosti, a preto aj my, bez akejkoľvek výnimky sa musíme

nechať dokonale obsiahnuť a viesť touto pokornou Pannou.

Nedostupný sa k nám priblížil, tesne, dokonale, áno i osobne sa spojil

s naším človečenstvom skrze Máriu, bez najmenšej újmy svojej velebnosti.

Skrze Máriu sa môžeme i my priblížiť k Bohu a dokonale, tesne sa spojiť

s jeho velebnosťou bez strachu, že budeme odmietnutí.

Konečne Ten, ktorý je, ráčil prísť k tomu, čo nie je a učiniť, aby

to, čo nie je, stalo sa bohom v Tom, ktorý je. Urobil to dokonale, úplne sa

dal a podrobil pokornej Panne Márii, neprestanúc byť v čase Tým, ktorý je

v celej večnosti. Práve tak my skrze Máriu hoci nie sme nič, môžeme sa stať

podobnými Bohu milosťou a slávou, ak sa jej dáme tak dokonale a úplne, aby

sme boli nič sami sebe a všetko v nej, bez obavy, že zablúdime.

Nech mi niekto dá inú cestu k Ježišovi a nech táto cesta je vydláždená

všetkými zásluhami blahoslavených, ozdobená všetkými ich hrdinskými

čnosťami, osvetlená a okrášlená všetkými jasmi a krásami anjelov a nech

všetci anjeli a svätí sú na nej, aby viedli, bránili a posilňovali tých,

ktorí sa chcú ňou uberať. Naozaj, smelo hovorím a hovorím pravdu,

že by som si radšej ako túto cestu, ktorá by bola taká dokonalá, zvolil

nepoškvrnenú cestu Márie. Je to cesta bez akejkoľvek škody, bez dedičného

i osobného hriechu, bez tône i bez tmy. Ak príde môj premilý Ježiš, ako je

isté, v svojej sláve po druhý raz na zem, aby tu kraľoval, nezvolí k tomu

inú cestu ako božskú Máriu, ktorou tak bezpečne a dokonale prišiel po prvý

raz. Rozdiel medzi prvým a posledným príchodom bude ten, že prvý bol

tajný a skrytý a druhý bude slávny a zjavný. Ale oba budú skrz

Máriu. Beda! Tu je tajomstvo, ktoré nechápeme: " Hic taceat omnis lingua,"

-- "Tu zmĺkni každý jazyk. "

Dokonalé zasvätenie sa Panne Márii je bezpečnou cestou, aby sme prišli

k Ježišovi a nadobudli svätosť v spojení s ním.

Takáto mariánska úcta, ktorej učím, nie je nová, je veľmi dávna.

Nemožno presne označiť, kedy sa začína. Predsa je však isté, že v Cirkvi

nachádzame jej stopy už mnoho storočí.

Sv. Odilon, opát v Cluny, ktorý žil okolo roku 1040, bol z jedným

prvých, ktorí ju verejne konali vo Francúzsku, ako sa uvádza v jeho

životopise.

Kardinál Peter Damiani hovorí, že roku 1036 blahoslavený Marin, jeho

brat sa úplne zasvätil Panne Márii v prítomnosti svojho spovedníka veľmi

povzbudzujúcim spôsobom. Ostal taký verný po celý život tejto úcte, že si

zaslúžil pri svojej smrti byť navštívený a potešený svojou dobrotivou

veliteľkou a prijal z jej úst predpoveď raja ako odmenu za svoje služby.

Tejto úcte sa oddávalo veľa jednotlivcov až do 17. storočia, kedy sa

stala všeobecne známou.

Dôstojný otec de Los-Rios z rádu sv. Augustína svojimi slovami a spismi,

spolu so svojím dôverným priateľom Otcom de Roias, sa pričinil o rozšírenie

mariánskej úcty v týchto krajinách. Napísali objemný zväzok

pod názvom Hierarchia Mariana, v ktorom s veľkou zbožnosťou

a učenosťou hovoria, aké je starodávne, výborné a pevné toto

zasvätenie sa Márii.

Otec de Los-Rios vo svojej horeuvedenej knihe uvádza mená kniežat,

kňažien, vojvodov a kardinálov z rozličných kráľovstiev, ktorí si osvojili

tento spôsob zbožnosti.

Dôstojný otec Cornelius a Lapide, čnostný a hlboko vzdelaný

teológ, preskúmal túto úctu a vydal jej chválu hodnú jeho nábožnosti.

Niekoľko veľkých osobností nasledovalo jeho príklad.

Otcovia jezuiti, vždy horliví v službe Panne Márii, predložili menom

členov kolínskej kongregácie spis o svätom nevoľníctve vojvodovi

Ferdinandovi bavorskému, vtedajšiemu kolínskemu biskupovi. Ten mu dal

schválenie a dovolil ho tlačiť, nabádajúc všetkých farárov a rehoľníkov

svojej diecézy, aby ho rozširovali, ako len budú môcť.

Kardinál de Bérulle, ktorého pamiatku požehnáva celé Francúzsko, bol

jeden z najhorlivejších šíriteľov tejto úcty, napriek všetkým potupám

a všetkým prenasledovaniam kritikov a voľnomyšlienkárov, ktorí ho obvinili

z novátorstva a z povery. Napísali a vydali proti nemu hanopis a použili,

alebo skôr diabol ich pričinením použil, tisícoraké úskoky, aby mu

zabránili pri vyučovaní tejto zbožnosti vo Francúzsku. Ale tento veľký

svätý muž odpovedal na ich potupy len svojou trpezlivosťou a na ich

námietky v hanopise iba knižočkou, v ktorej ich víťazne vyvracia. Uvádza,

že táto úcta sa zakladá na príklade Ježiša Krista, na záväzkoch, ktoré ku

nemu máme a na sľuboch, ktoré sme učinili pri svätom krste. Zvlášť týmto

posledným dôvodom zatváral ústa svojim protivníkom, ukazujúc im, že toto

zasvätenie sa Panne Márii a jej rukami Ježišovi Kristovi nie je ničím iným

ako dokonalým obnovením krstných sľubov. O tomto zasvätení hovorí viac

krásnych vecí, čo si možno prečítať v jeho spisoch.

V knihe, abbého Boudona, sú uvedené mená rozličných

pápežov, schváliacich takúto zbožnosť, teológov, ktorí ju skúšali,

správy o prenasledovaniach, čo sa proti nej podnietili a ona

premohla, a mená tisícich osôb, ktoré ju prijali. Nikdy ju nezavrhol žiadny

pápež a nemohol by to urobiť, aby sa nevyvrátili základy kresťanstva.

Je teda isté, že takáto úcta vôbec nie je nová a ak nie je

všeobecná, to preto, lebo je príliš vzácna, aby si ju obľúbili a konali

všetci ľudia.

Táto zbožnosť je bezpečným prostriedkom, aby sme prišli k nášmu

Pánovi. Vlastnosťou svätej Panny je viesť nás bezpečne k Ježišovi Kristovi,

ako je vlastnosťou Ježiša Krista viesť nás bezpečne k večnému Otcovi.

A nech sa duchovní ľudia falošne nedomnievajú, že Mária im bude prekážkou

na ceste k spojeniu s Bohom. Či by bolo možné, aby tá, ktorá našla milosť

pred Bohom pre všetkých ľudí vôbec i pre každého osobitne, bola

prekážkou duši, aby nenašla veľkú milosť spojenia sa s Ježišom Kristom?

Ona je plná milosti, spojená

s Bohom a premenená v Boha, ktorý uznal za vhodné, aby sa v ňu vtelil.

Môže teda prekážať duši v dokonalom spojení sa s Bohom?

Je pravda, že hľadieť na iné stvorenia, hoci sväté, môže niekedy

ľahko mariť spojenie s Bohom. Ale to neplatí pre Máriu, ako som povedal

a budem opakovať, dokiaľ mi len sily postačia. Jedným z dôvodov, pre ktorý

tak málo duší dosahuje plnosť veku Ježiša Krista je, že Mária, ktorá je

teraz práve tak, ako vtedy Matkou Syna a plodnou Nevestou Ducha Svätého,

nie je dostatočne pestovaná v ich srdciach. Kto chce mať dobre vyzreté

a dobre vypestované ovocie, ten musí mať strom, čo ho rodí. Kto chce mať

plod života, Ježiša Krista, musí mať strom života, a ním je Mária. Kto

chce, aby v ňom pôsobil Duch Svätý, ten musí mať jeho vernú a nerozlučnú

Nevestu, božskú Máriu, ktorú si vyvolil.

Buďte si teda istí, že čím viac budete vo svojich modlitbách,

rozjímaniach, prácach a utrpeniach pozerať na Máriu, ak už nie pohľadom

zrejmým, uvedomelým, tak aspoň pohľadom nepozorovaným, tým dokonalejšie

budete nachádzať Krista, ktorý býva vždy s Máriou, veľký, mocný, pôsobiaci

a nepochopiteľný. Takto teda nielenže sa božská Mária, plne v Bohu

zanikajúca, nestáva prekážkou pre dokonalých dospieť k spojeniu s Bohom, ale

ani doteraz nebolo a nikdy nebude tvora, ktorý by nám účinnejšie pomáhal

v tomto veľkom diele. Jednak to urobí milosťami, ktoré nám k tomu poskytne,

lebo nik nie je naplnený myšlienkami na Boha, iba skrze ňu, ako hovorí istý

svätý, jednak starostlivosťou, ktorú bude mať vždy, aby nás zachránila od

mámenia a klamu zlého ducha.

Ochrana pred zlým duchom

Tam, kde je Mária, nijako nie je zlý duch a jedným z najneomylnejších

znakov, že je niekto vedený dobrým duchom je, že sa veľa a vrúcne modlí

k tejto dobrej Matke, často na ňu myslí a často o nej hovorí. Hľa,

myšlienka istého svätca, ktorý dodáva, že ako dýchanie je bezpečnou

známkou života v tele, tak je bezpečnou známkou, že duša nie je

oddelená od Boha hriechom, ak myslí často na Máriu a rada ju vzýva.

Mária sama ničí všetky bludy, ako hovorí Cirkev a Duch Svätý, ktorý ju

vedie: "Samotná vyničila si všetky bludárstva na celom svete

(Hodinky k P. Márii).

Aj keď kritici na to reptajú, nikdy kresťan verne uctievajúci

Máriu neupadne do bludu alebo klamu, aspoň nie do výslovného. Poblúdi snáď

vecne, bude pokladať lož za pravdu a zlého ducha za dobrého, hoci ťažšie

ako iní, ale skôr alebo neskôr pozná svoju chybu a vecný omyl. A až to

pozná, nebude zatvrdlivo veriť ani hájiť, o čom si myslel, že je pravda.

Ak teda niekto chce, ako si prajú ľudia zbožní, postupovať na ceste

dokonalosti bez strachu z oklamania a nájsť bezpečne i dokonale Ježiša

Krista, musí sa so širokým srdcom a ochotnou mysľou oddať tejto úcte

k svätej Panne, ktorú možno ešte nepoznal. Nech nastúpi túto výbornú cestu,

ktorá mu bola neznáma a ktorú mu ukazujem.

Je to cesta, ktorou šiel Kristus, vtelená Múdrosť, naša jediná hlava.

Duša, uberajúca sa ňou, nemôže sa zmýliť. Je to cesta ľahká pre plnosť

milosti a pomazania Ducha Svätého, ktoré ju naplňujú, idúc ňou nikdy sa

neunavíme, nikdy neustúpime. Je to cesta, ktorá nás v krátkom čase

privedie ku Kristovi, dokonalá, bez blata,

prachu a najmenších nečistôt hriechu. Napokon je to cesta bezpečná,

ktorá nás vedie ku Kristovi a do večného života celkom priamo a isto, bez

odvádzania vpravo či vľavo.

Nastúpme teda na ňu a kráčajme po nej dňom i nocou až do

plnosti veku Ježiša Krista.

Duševná sloboda

Táto úcta dáva ľuďom, ktorí ju verne konajú, veľkú vnútornú slobodu

Božích dietok. Keď sa celí zasvätíme Kristovi, nášmu

dobrému Pánovi, staneme sa jeho poddanými. Odmena za toto zajatie

z lásky, do ktorého sa dávame,

zbavuje dušu všetkej úzkosti a všetkého otrockého strachu, ktorý by ju

len tiesnil, väznil a zväzoval.

Rozširuje srdce pevnou dôverou v Boha, ukazujúc mu ho ako jeho Otca,

a vlieva do neho nežnú synovskú lásku.

Nebudem sa zdržiavať dokazovaním tejto pravdy, obmedzím sa len na to,

že poviem udalosť z dejín, ktorú som čítal v životopise matky Agnešky

Ježišovej, rozjímavej sestry rehole sv. Dominika z kláštora Langeac

v Auvergne,

kde zomrela v povesti svätosti roku 1634. Keď mala sotva 7 rokov, trpela

veľkými duševnými mukami. Náhle počula hlas hovoriaci jej, že ak chce byť

zbavená všetkých svojich múk a byť ochránená od všetkých svojich

nepriateľov, aby sa čo najskôr zasvätila Ježišovi a jeho svätej matke. Keď

sa vrátila domov, rýchlo sa dala celá Ježišovi a Márii, hoci pred tým

nevedela, čo znamená táto úcta. A nájdúc železnú reťaz, pripla si ju na bedrá

a nosila až do smrti. Po tomto úkone všetky jej muky a úzkosti pominuli

a nadobudla veľkého pokoja a veľkodušnosti, čo ju pohlo, aby naučila tejto

úcte niekoľko zbožných osôb, ktoré v nej dosiahli veľkej dokonalosti. Medzi

nimi bol P. Oliera, zakladateľ seminára sv. Sulpícia a niekoľko kňazov

a duchovných osôb z toho istého seminára. Istého dňa sa jej zjavila Panna

Mária, dala jej na krk zlatú reťaz, aby jej prejavila svoju radosť, že sa

úplne zasvätila Synovi a jej. Sv. Cecília, ktorá svätú Pannu

sprevádzala, jej povedala: "Šťastní sú verní poddaní Kráľovnej nebies,

lebo budú požívať skutočnú slobodu."

Dobro blížneho

Čo by nás možno ešte pohýnalo, aby sme sa oddali tejto úcte, sú veľké

dobrá, ktoré sa z nej dostanú nášmu blížnemu. Týmto duševným úkonom

mu preukazujeme lásku neobyčajným spôsobom. Dávame mu rukami Márie všetko,

čo máme najdrahšie, t.j. zmiernu a nadobúdajúcu hodnotu všetkých našich

dobrých skutkov, nevynímajúc sebemenšie dobré myšlienky a utrpenia.

Dovoľujeme, aby všetko, čo sme nadobudli a čo nadobudneme až do smrti

v zadosťučinení, bolo podľa vôle svätej Panny použité na obrátenie

hriešnikov alebo na vyslobodenie duší z očistca.

Či nemilujeme takto svojho blížneho dokonale? Nie sme takto pravými

učeníkmi Ježiša Krista, ktorých poznať podľa lásky? Nepracujeme takto na

obrátení hriešnikov, bez toho, aby sme sa báli domýšľavosti a na

vyslobodení duší z očistca, nerobiac takmer nič iné ako to, čo je každý

povinný konať každý kresťan?

Na to, aby sme poznali skvelosť tejto pohnútky, by bolo potrebné

vedieť, aké je to dobro obrátiť nejakého hriešnika alebo vyslobodiť nejakú

dušu z očistca. Dobro nekonečné, väčšie ako prirodzené dobro

celého sveta, pretože tým dávame dušu Bohu. Keby sme touto úctou vyslobodili

len jednu dušu za celý svoj život, keby sme obrátili len jediného hriešnika,

nebolo by to dostatočnou pohnútkou každému človeku, naozaj milujúcemu svojho

blížneho, aby sa jej oddal?

Treba však poznamenať, že naše dobré skutky, idúce rukami Márie, sa

očisťujú, tým sa zvyšuje ich zásluha a hodnota uzmierujúca

a nadobúdajúca. Preto bývajú oveľa účinnejšie na uľavenie dušiam v očistci

a na obrátenie hriešnikov, než keby neprechádzali panenskými a štedrými

rukami Márie. To málo, čo dávame skrze Pannu Máriu, zbavené vlastnej vôle

a z plne nezištnej lásky, stáva sa dostatočne mocným na to, aby obmäkčilo

hnev Boží a pritiahlo jeho milosrdenstvo. A možno pri smrti niekoho sa

uvidí, kto bol veľmi verný tejto úcte, že tým vyslobodil mnoho duší

a obrátil mnoho hriešnikov, hoci vykonával iba obyčajné skutky. Aká to

radosť pri jeho súde! Aká sláva vo večnosti!

Obdivuhodný prostriedok k vytrvalosti

Napokon akosi najmocnejšie nás nabáda k tejto úcte k Panne Márii to, že je

podivuhodným prostriedkom, aby sme zotrvali v čnosti a boli vždy verní.

Prečo obrátenie značnej časti hriešnikov nebýva trvalé? Prečo tak ľahko

upadáme znova do hriechu? Prečo značná časť spravodlivých, namiesto toho,

aby postupovali od čnosti k čnosti a získavali si nové milosti, strácajú

často tie skromné čnosti a milosti, ktoré mali ? Toto nešťastie pochádza,

ako som ukázal, odtiaľ, že človek, hoci je taký skazený, slabý a nestály,

dôveruje sám sebe, spolieha sa na svoje vlastné sily a pokladá sa za

schopného ochrániť si poklad svojich milostí, čností a zásluh.

Nuž, touto úctou zverujeme Panne Márii, ktorá je verná, všetko, čo

máme. Činíme si ju neobmedzenou opatrovkyňou všetkých svojich hodnôt

prirodzených i hodnôt v poriadku milosti. Jej vernosti sa zverujeme, o jej

moc sa opierame, od jej milosrdenstva a jej lásky si sľubujeme, že bude

udržovať a rozmnožovať naše čnosti a zásluhy napriek úkladom diabla, sveta

a tela, ktorí sa usilujú, aby nám ich ukradli. Hovoríme jej ako dobré dieťa

svojej matke a verný služobník svojej veliteľke: "Stráž mi môj poklad. "

"Dobrá Matka a veliteľka, uznávam že na tvoj príhovor som prijímal až

doteraz viac milostí Božích, ako si zasluhujem. Moja neblahá skúsenosť ma

učí, že nesiem tento poklad v nádobe veľmi krehkej a že som veľmi slabý

a úbohy, aby som ho u seba uchoval. Ulož mi u seba všetko, čo mám

a zachovaj mi to svojou vernosťou a svojou mocou. Ak ty nado mnou budeš

bdieť, nič nestratím, ak ma ty budeš podopierať, iste nepadnem, ak ma ty budeš

chrániť, som bezpečný voči svojim nepriateľom. "

Práve toto výslovne hovorí sv. Bernard, aby nás povzbudil k tejto

úcte: "Ak ťa drží Mária, nepadneš, ak ťa chráni, nemusíš sa

báť, ak ťa vedie, neunavíš sa, ak ti je naklonená, dôjdeš do prístavu spásy." Sv. Bonaventúra

akoby to isté hovoril ešte výslovnejšie: "Panna Mária nielenže

má sama plnosť svätosti, ale ona tiež uchováva a ochraňuje svätých

v ich plnosti. Bráni ich, aby sa ich čnosti nerozptýlili, aby sa ich

zásluhy neskazili, aby sa ich milosti nestratili, aby im diabol neuškodil

a napokon zdržuje Syna, aby hriešnikov netrestal. "

Mária je Panna verná, ktorá svojou vernosťou Bohu napravuje straty,

čo zavinila neverná Eva svojou spreneverou. Vyprosuje vernosť k Bohu

a vytrvalosť k nej sa utiekajúcim. Preto ju ktorýsi svätec prirovnáva

k pevnej kotve, ktorá ich drží a bráni, aby nestroskotali na

rozbúrenom mori tohto sveta, kde toľko ľudí zahynulo preto, že nepriľnuli

k Márii. "Pripútavame," hovorí, "dušu k tebe ako k pevnej kotve. "

K nej sa najviac pripútavali svätí, ktorí sa spasili a k nej pripútavali

iných, aby vytrvali v čnosti. Šťastní teda a tisíckrát šťastní kresťania,

ktorí sa k nej teraz verne a úplne pripútavajú ako k pevnej a bezpečnej

kotve. Zúrivosť búrky tohto sveta nebude môcť potopiť ani zničiť ich

nebeské poklady. Šťastní tí, čo vstupujú do nej ako do Noemovej archy.

Vody potopy hriechu, ktoré pochovávajú toľko ľudí, im vôbec

neuškodia. Šťastné neverné dietky nešťastnej Evy, pripútavajúce sa

k Márii, k Panne, ktorá vždy "ostáva verná a nikdy sa nezaprie"

a "miluje všetkých tých, ktorí ju milujú," nie iba láskou citovou, ale

i láskou činnou a účinnou. Bráni im veľkou hojnosťou milostí, aby

nepoľavili v čnosti, neklesli na ceste, strácajúc milosť jej Syna.

Táto dobrá Matka prijíma vždy z čírej lásky všetko, čo si u nej

ukladáme. Keď to už prijala ako opatrovníčka, je zaviazaná spravodlivosťou

podľa stanovenej zmluvy, chrániť nám to. Rovnako ako niekto, u koho by som

si uschoval tisíc dukátov, bol by zaviazaný chrániť mi ich tak, že keby sa

pre jeho nedbalosť mojich tisíc dukátov náhodou stratilo, podľa práva

bol by za to zodpovedný. Avšak, verná Mária nikdy nedopustí, aby sa

jej nedbalosťou stratilo, čo jej zveríme. Skôr pominie nebo a zem, ako by

bola ona nedbalou alebo nevernou voči tým, ktorí jej dôverujú.

Úbohé dietky Márie, vaša slabosť je zvrchovaná, vaša nestálosť je

veľká, celý váš základ je porušený, rodíte sa z porušenej hmoty dietok

Adama a Evy. Neupadajte preto do malomyseľnosti, ale tešte a radujte

sa, máte tu tajomstvo, ktorému vás učím, tajomstvo neznáme takmer všetkým

kresťanom aj tým najzbožnejším.

Nenechávajte svoje zlato a striebro vo svojich pokladniciach,

prelomenéných zlým duchom, ktorý vás okradol, a sú príliš malé, slabé

a staré v porovnaní s takým veľkým a vzácnym pokladom. Nelejte čistú

krištáľovú vodu zo studnice do svojich nádob plných nečistoty a nákazy

od hriechu. Ak už tam aj nie je hriech, iste tam ešte ostal zápach

po ňom, voda by sa ním pokazila. Nelejte výborné vína do starých sudov,

ktoré boli naplnené zlými vínami, skazili by sa a snáď i vytiekli.

Aj keď mi vy, duše vyvolené, rozumiete, predsa je tu potrebné hovoriť

otvorenejšie.

Nedávajte zlato svojej lásky, striebro čistoty, vodu nebeských milostí ani

víno svojich zásluh do deravého vaku, do starej a rozbitej pokladnice, do

nakazenej a porušenej nádoby, ako ste vy. Inak vás okradnú zlodeji,

diabli, ktorí sliedia, čakajúc vo dne i v noci, kedy sa im k tomu naskytne

vhodná príležitosť. Inak pokazíte svojím zápachom sebalásky, sebadôvery

a vlastnej vôle všetko najčistejšie, čo Boh vám dáva.

Vložte a vlejte do lona a do srdca Márie všetky svoje poklady, všetky

svoje milosti a čnosti. Hľa, nádoba duchovná, počestná,

vznešená, nádoba pobožnosti. Od tej chvíle, čo sa Boh sám osobne uzavrel so

všetkou svojou dokonalosťou do tejto nádoby, stala sa úplne duchovnou

a príbytkom najdokonalejších duší. Stala sa ctihodným a čestným

trónom najväčších kniežat večnosti, vznešenou v úcte a svojimi

sladkosťami, milosťami a čnosťami najslávnejším sídlom. Stala sa bohatou

ako dom zlatý, silnou ako veža Dávidova a čistou ako veža zo slonovej

kosti.

Aký šťastný je človek, ktorý dal všetko Márii, ktorý vo všetkom a so

všetkým sa zveruje Márii! Je celý v Márii a Mária je celá v ňom. Smelo

môže povedať s Dávidom: "Ona je stvorená pre mňa", alebo

s učeníkom - miláčkom: "Vzal si ju k sebe"(Jn 19, 27), alebo

s Ježišom: "Všetko, čo mám, je tvoje a všetko, čo ty máš, je moje".

Ak sa niektorý kritik, čítajúc tieto riadky domnieva, že hovorím

s nadsádzkou a z prehnanej úcty, ten ma nechápe. Žije

ako telesný človek, ktorý nenachádza záľubu vo veciach ducha, je

zo sveta, ktorý nemôže prijať Ducha Svätého, alebo je

pyšný a odsudzuje alebo opovrhuje všetkým, čo nechápe. Duše, ktoré sa

nenarodili z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha a z Márie,

tie ma pochopia a nájdu záľubu v mojich slovách. Práve pre ne píšem tieto

riadky.

Predsa však jedným i druhým hovorím, vracajúc sa k tomu, čo som

prerušil, že božská Mária, najvernejšia a najštedrejšia zo všetkých čistých

tvorov, sa nedá nikdy predísť v láske a štedrosti. Za vajíčka, ako hovorí

niektorý svätý, dá kravičku, t.j. za to málo, čo jej dávame, dáva mnoho

z toho, čo prijala od Boha. Ak sa jej dáva niektorá duša bez výhrady, Mária

sa dáva tiež bez výhrady. Ak vkladá niektorá duša svoju dôveru v Máriu bez

opovážlivosti, pracujúc zo svojej strany na tom, aby získavala čnosti

a krotila svoje vášne, Mária sa tej duši tiež dáva bez výhrady.

Nech teda verní služobníci svätej Panny povedia smelo so sv. Jánom

Damašským: "Majúc dôveru v teba, Bohorodička, budem zachránený, pod tvojou

ochranou nebudem sa báť ničoho. S tvojou oporou a pomocou budem bojovať

proti svojim nepriateľom a zaženiem ich, lebo tebe sa zaľúbiť je zárukou

spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých chce spasiť."

Biblický obraz dokonalej úcty

Všetky pravdy, o ktorých som práve písal s ohľadom na Pannu Máriu

a jej dietky, nám Duch Svätý v Písme Svätom obdivuhodne zobrazil v príbehu

Jakuba, ktorý prijíma požehnanie svojho otca Izáka starostlivosťou

a dôvtipom svojej matky Rebeky.

Pozrime sa, ako nám ho predkladá Duch Svätý, potom k nemu pripojím niekoľko

vlastných vysvetliviek.

Rebeka a Jakub

Keď Ezau predal Jakubovi svoje prvorodenstvo, Rebeka, matka oboch

bratov, ktorá nežne milovala Jakuba, zaistila mu túto prednosť o niekoľko

rokov neskôr svätým a tajomným úskokom. Izák bol už veľmi starý, a preto

chcel požehnať svoje deti skôr ako zomrie. Zavolal si svojho syna Ezaua,

ktorého miloval a poslal ho na lov, aby si mal čo zajesť

a sľúbil mu požehnanie. Rebeka urýchlene upovedomila Jakuba o tom, čo

sa robí. Kázala mu, aby šiel a vzal dve kozľatá zo stáda. Keď tak urobil, dal

ich matke a tá pripravila z nich Izákovi jedlo, čo mal rád. Obliekla Jakuba

do Ezauových šiat, ktoré uschovávala a ovinula mu ruky i krk kozľacou

kožou, aby otec, ktorý už nevidel, mohol sa počujúc hovoriť Jakuba, aspoň

podľa chlpov na rukách domnievať, že to je jeho brat Ezau. Izák zarazený

týmto hlasom, o ktorom myslel, že patrí Jakubovi, mu kázal pristúpiť

bližšie. Ohmatal chlpy na kožiach, ktorými si Jakub ovinul ruky a povedal,

že hlas je síce Jakubov, ale ruky sú Ezauove. Keď sa najedol, pobozkal Jakuba

a ucítil jeho voňavé šaty, požehnal ho a prial mu hojnosť nebeskej rosy

a zemskej úrody.

Ustanovil ho pánom všetkých jeho bratov a svoje požehnanie ukončil

týmito slovami: "Kto by zlorečil tebe, ten nech je zlorečený a kto by ti

dobrorečil, nech je naplnený požehnaním. "

Sotva Izák dohovoril tieto slová, prichádza Ezau a prináša na

zajedenie, čo ulovil, aby ho otec potom požehnal. Sv. patriarcha sa

neuveriteľne naľakal, keď zistil, čo sa práve stalo. Ale ani mu

nezišlo na um , aby odvolal, čo učinil, naopak, ešte to potvrdil, lebo veľmi

zreteľne videl v tomto riadení Boží prst. Tu Ezau skríkol veľkým hlasom, ako

zaznamenáva Písmo Sväté, a hlasno, žalujúc na klamstvo svojho brata,

sa pýtal otca, či má iba jedno požehnanie. Predobrazuje tým, ako poznamenávajú

svätí otcovia, ľudí, ktorí ľahko zmiešajú Boha so svetom a chcú sa radovať

zároveň z nebeskej i pozemskej útechy. Izák, dojatý veľkým nárekom

Ezauovým, napokon ho požehnal, ale požehnaním pozemským, činiac ho poddaným

jeho bratovi. Tým sa v ňom roznietila taká jedovatá závisť voči Jakubovi,

že už len čakal na otcovu smrť, aby ho zabil. Jakub by iste nebol ušiel

smrti, keby ho nebola jeho matka ochránila svojím dôvtipom a dobrými

radami, ktoré mu dala a on poslúchol.

Skôr ako vysvetlím tento krásny príbeh, je potrebné

poznamenať, že podľa svätých otcov a vykladačov Písma Jakub je predobrazom

Ježiša a vyvolených a Ezau obrazom zavrhnutých. Stačí skúmať činy

a správanie toho i onoho, aby sme to posúdili.

Ezau, starší brat, bol silnej a mohutnej telesnej postavy, vedel zručne

a dômyselne strieľať z luku a loviť zver.

Takmer nikdy sa nezdržal doma. Skladal svoju dôveru iba vo svoju silu

a šikovnosť a pracoval iba vonku.

Nestaral sa, aby miloval svoju matku Rebeku a ani nič nerobil pre tento cieľ.

Svojmu žalúdku lahodil až do takej miery , že svoje prvorodenecké právo predal za misu

šošovice.

Bol ako Kain, plný závisti voči svojmu bratovi Jakubovi, a prenasledoval

ho do krajnosti.

Hľa, ako si vždy vedú zavrhnutí:

Spoliehajú sa na svoju silu a svoj dômysel. Sú veľmi silní, veľmi

obratní a osvietení vo veciach pozemských, ale veľmi slabí a nevedomí vo

veciach nebeských.

Vôbec sa nezdržiavajú, alebo len málo, doma vo svojom vlastnom príbytku,

t.j. vo svojom vnútri, ktoré je vnútorným a podstatným príbytkom, Bohom

daným každému človeku, aby v ňom zostával podľa jeho príkladu, lebo Boh

zostáva vždy doma, u seba. Nemilujú ústranie, ani duchovnosť a vnútornú

zbožnosť. Nadávajú do malicherných, pobožnostkárov a čudákov tým, ktorí sú

vnútorní a odlúčení od sveta a pracujú viac vo vnútri ako navonok.

Nepričiňujú sa o úctu k svätej Panne, Matke vyvolených. Nesprávajú

sa síce výslovne nevraživo, niekedy ju i vychvaľujú, hovoria, že ju milujú

a vykonávajú dokonca k jej cti niektoré pobožnosti, ale nemôžu zniesť, aby

ju niekto nežne miloval, lebo nemajú pre ňu Jakubovu nežnosť. Majú stále

námietky proti takej úcte, ktorej sa jej dobré dietky a služobníci verne

oddávajú, aby si získali jej náklonnosť. Neveria, že by mariánska úcta bola

nevyhnutná ku spáse. A keď ňou zjavne neopovrhujú, už sa domnievajú,

že je to dosť a že získali jej priazeň. Vraj sú koniec koncov jej služobníkmi,

keď hovoria a mrmlú k jej cti niekoľko modlitieb bez nežnej lásky k nej a bez

vlastného polepšenia,

Zavrhnutí predávajú svoje prvorodenecké právo, rajské rozkoše za

misy šošovice - za pozemské rozkoše. Smejú sa, pijú, jedia, zabávajú,

hrajú, tancujú a nenamáhajú sa, rovnako ako Ezau, aby sa stali hodnými

požehnania nebeského Otca. Skrátka, myslia len na zem, milujú len zem,

hovoria a robia všetko iba pre zem a pre rozkoš. Predávajú za chvíľkový

pôžitok, za márny dym cti a za hrudu tvrdej zeme, žltej alebo bielej,

krstnú milosť, svoje rúcho nevinnosti a nebeské dedičstvo.

Konečne zavrhnutí nenávidia a prenasledujú vyvolených, či už zjavne

alebo tajne. Nemôžu ich zniesť, pohŕdajú nimi, kritizujú ich, karikaturujú,

potupujú, okrádajú, podvádzajú, vysávajú, štvú na nich

a zašľapujú ich do prachu. Oni sami zatiaľ zhromažäujú majetok, oddávajú sa

rozkošiam, postupujú v hodnostiach, obohacujú sa, vzmáhajú sa a žijú

v pohodlí.

Pokiaľ ide o Jakuba, mladšieho syna,

bol telesne slabý, tichý a pokojný. Obyčajne býval doma, aby si získal

priazeň svojej matky Rebeky, ktorú nežne miloval. Keď niekedy odišiel,

nebolo to z jeho vlastnej vôle, ani z dôvery vo svoj dômysel, ale aby

poslúchol matku.

Miloval a ctil si svoju matku, preto býval doma. Vyhýbal sa všetkému, čo

by sa jej azda nepáčilo a robil všetko, o čom vedel, že je jej príjemné, čo

zvyšovalo v Rebeke lásku, ktorú k nemu prechovávala.

Bol podriadený vo všetkom svojej matke, bol jej plne poslušný vo

všetkých veciach. Pohotovo, bez otáľania a radostne, na najmenšie

znamenie jej vôle, malý Jakub bežal a pracoval. Veril všetkému, čo mu

hovorila. Aj keď mu kázala vyhľadať dve kozliatka a priniesť ich, aby ich

pripravila jeho otcovi Izákovi, Jakub jej nič nenamietol, ale bez

špekulovania urobil, čo mu povedala.

Mal veľkú dôveru vo svoju matku. Nespoliehal sa ani tak na svoju

šikovnosť, ale jedine na starostlivosť a ochranu svojej matky. Prosil ju

o pomoc vo všetkých svojich potrebách a radil sa s ňou vo všetkých svojich

pochybnostiach. Keď sa jej opýtal, či nedostane namiesto otcovho požehnania

zlorečenie, uveril jej a zveril sa jej, keď mu povedala, že ona berie na

seba toto zlorečenie.

Napokon napodobnil, nakoľko mohol, čnosti, ktoré videl na svojej matke.

Zdá sa, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa zdržiaval doma, bolo, aby

napodobnil svoju matku, ktorá bola čnostná a vzďaľovala sa zlej

spoločnosti, kaziacej mravy. Tým sa učinil hodným, aby prijal dvojaké

požehnanie svojho otca.

Pozrime sa tiež, ako sa správajú vyvolení.

Držia sa doma u svojej matky, t.j. milujú ústranie, sú vnútorní. Sú

usilovní v modlitbách podľa príkladu a v spoločnosti svojej Matky, svätej

Panny, ktorej všetka sláva je vnútri a ktorá po celý svoj život tak

milovala odlúčenosť a modlitbu. Niekedy síce výjdu von do sveta, ale to

býva z poslušnosti Božej vôli a vôli ich Matky, aby plnili povinnosti

svojho stavu. Aj keď na pohľad konajú vonku veľké veci, oveľa viac si cenia

tie, ktoré konajú vo svojom vnútri, v spoločnosti Panny Márie, pretože tam

konajú veľké dielo svojej dokonalosti, proti ktorému všetky ostatné skutky

sú iba detské hračky. Ich bratia a sestry pracujú niekedy usilovne

a dômyselne pre svet a dostávajú za to chválu a uznanie. Oni vedia,

osvietením Ducha Svätého, že je omnoho viac slávy, dobra a radosti v tom,

keď zostávajú skrytí v ústraní s Ježišom Kristom, svojím vzorom, v úplnom

a dokonalom poddanstve svojej Matky, ako keby sami konali divy

prirodzenosti a milosti vo svete, ako toľko iných. Slávu Božiu

a bohatstvo pre človeka možno nájsť v dome Máriinom.

Pane Ježišu, aké sú milé tvoje príbytky! Vrabec si našiel dom

a hrdlička hniezdo, kde kladie svoje mláďatá (Ž 84). Aký je

šťastný človek, ktorý prebýva v dome Máriinom, kde si si ty prvý urobil

príbytok! V tomto dome vyvolených prijíma pomoc od teba jediného, tam "si

vymeral stupne všetkých čností, aby sa tak v tomto slzavom údolí povznášal

svojím srdcom k dokonalosti."

Vyvolení nežne milujú a opravdivo uctievajú Pannu Máriu ako svoju

dobrotivú Matku a veliteľku. Milujú ju nie iba ústami, ale skutočne;

uctievajú ju nielen navonok, ale v hĺbke srdca. Vystríhajú sa ako Jakub

všetkého, čo by sa jej azda nepáčilo a s nadšením robia všetko, o čom si

myslia, že by si tým získali jej náklonnosť. Prinášajú a dávajú jej nie

dve kozliatka ako Jakub Rebeke, ale svoje telo a svoju dušu so všetkým, čo

k nim patrí. Žiadajú si, aby ich prijala ako niečo, čo jej patrí,

aby ich zabila a usmrtila hriechu a im samým, oderúc ich a zvlieknúc

z ich vlastnej kože a z ich sebalásky, aby sa mohli zapáčiť Ježišovi, jej

Synovi. On nechce za učeníkov a priateľov nikoho, iba tých, ktorí zomreli

sami sebe.

Žiadajú si aby ich pripravila podľa vôle Otca nebeského k jeho najväčšej sláve,

ktorú pozná lepšie, ako ktorýkoľvek iný tvor,

aby jej starostlivosťou a príhovorom toto telo a táto duša, dobre

očistené od poškvrny, dobre umŕtvené a pripravené, boli lahodným pokrmom,

hodným požehnania Otca nebeského.

Či toto nebudú činiť vyvolení

kresťania, ktorí nájdu radosť v dokonalom zasvätení sa Kristovi rukami

Márie, ktorému ich učíme? Či to nebudú verne plniť, aby dokázali Ježišovi

činnú a odvážnu lásku?

Zatvrdilí hovoria, že milujú Ježiša a uctievajú Máriu, ale nie

natoľko, aby im dávali niečo zo svojho majetku, aby im obetovali svoje telo

s jeho zmyslami, svoju dušu s jej vášňami. Vyvolení sú poddaní svätej Panne

a poslušní jej ako svojej Matke podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý tridsať

rokov, keď žil na zemi, oslavoval Boha, svojho otca, dokonalou a úplnou

poslušnosťou svojej svätej Matke.

Vyvolení poslúchajú Máriu, dbajú prísne na jej rady, ako malý Jakub

dbal na rady Rebeky, ktorá mu hovorila: "Syn môj, poslúchni moje rady"

(Gen 27, 8), alebo ako služobníci na svadbe v Káne, ktorým svätá Panna

povedala: "Čokoľvek vám povie, urobte" (Jn 2, 5).

Jakub, pretože poslúchol svoju matku, dostal akoby zázrakom požehnanie,

hoci prirodzene mu nepatrilo. Služobníci na svadbe v Káne tým, že poslúchli

radu Panny Márie, boli poctení prvým zázrakom Ježiša Krista, ktorý na

prosbu svojej svätej Matky premenil vodu na víno. Práve tak všetci tí,

ktorí až do skončenia vekov budú prijímať požehnania Otca nebeského a budú

poctievaní zázrakmi Božími, budú prijímať tieto milosti len pre svoju

dokonalú poslušnosť k Márii. Ezauovia však stratia svoje požehnanie preto,

lebo sa nepodrobili svätej Panne.

Vyvolení majú veľkú dôveru v dobrotu a moc svätej Panny, svojej

Matky. Vyprosujú si bez prestania jej pomoc, hľadia ku nej ako ku hviezde

morskej, aby doplávali do dobrého prístavu. Odhaľujú jej svoje súženia

a svoje nedostatky s veľkou úprimnosťou srdca. Túlia sa k jej milosrdnej

a nežnej hrudi, aby im jej orodovaním boli odpustené hriechy a túžia

po jej materských sladkostiach, ktoré sú im potechou v súženiach a zármutkoch. Ba oni

sa vrhajú, skrývajú a strácajú obdivuhodným spôsobom do jej materského

a panenského lona, aby sa tam rozpálili čistou láskou, a boli

očistení aj od najmenších škvŕn a úplne našli Ježiša, ktorý tam

kraľuje ako na svojom najslávnejšom tróne. Aké to šťastie! "Nemysli si,

" hovorí abbé Querric, "že je väčším šťastím prebývať v lone Abrahámovom

ako v lone Máriinom, lebo Pán si tam postavil svoj trón."

Zatvrdilí však, dôverujúci výlučne sebe, jedia so synom márnotratným

len to, čo je hodené ošípaným. Milujú, ako ľudia sveta, jedine veci

viditeľné a vonkajšie, v sladkostiach Máriinho lona nenachádzajú žiadnu

radosť. Vôbec necítia spoľahlivú oporu a dôveru, ktorú cítia

oddaní svätej Panny. Biedne milujú svoj vonkajší hlad, ako

hovorí sv. Gregor, keďže si nechcú obľúbiť sladkosť, ktorá je celá

pripravená v ich vnútri a vo vnútri Ježišovom a Máriinom.

Napokon vyvolení si všímajú cestu svätej Panny, svojej Matky.

Nasledujú ju a práve v tom sú naozaj šťastní a zbožní. V tom je znak ich

vyvolenia, ako im hovorí táto dobrotivá Matka: "Blažení, ktorí strážia moju

cestu "(Prís 8, 32) t.j. "blažení, ktorí vykonávajú moje čnosti a ktorí idú

po stopách môjho života s pomocou Božej milosti. Sú šťastní na tomto svete,

za svojho života, hojnosťou milostí a sladkostí, ktoré im udeľujem zo

svojej plnosti, a to hojnejšie než iným, ktorí ma nenasledujú tak verne. Sú

šťastní vo svojej smrti, ktorá je sladká a pokojná a ku ktorej sa sama

ponáhľam, aby som ich odviedla do večných radostí. Napokon budú

šťastní vo večnosti, lebo nikdy nijaký z mojich dobrých služobníkov, ktorí

nasledovali moje čnosti za svojho života, nebol zatratený. "

Ale zatvrdilí sú nešťastní počas svojho života, pri svojej smrti

i vo večnosti. Nenasledujú presvätú Pannu v jej čnostiach, zostávajú na

tom, že vstupujú niekedy do jej bratstiev, odriekajú k jej cti niekoľko

modlitieb, alebo konajú nejakú inú vonkajšiu úctu.

Panna Mária, moja Matka, akí sú šťastní, opakujem to celý unesený,

akí sú šťastní tí, ktorí sa nenechávajú zviesť falošnou úctou k tebe, verne

kráčajú tvojimi cestami, žijú podľa tvojich rád a plnia tvoje rozkazy! Ale

akí sú nešťastní a zlorečení tí, ktorí zle užívajú tvoju úctu, nevšímajú si

príklad tvojho Syna a odchyľujú sa od tvojich príkazov.

Panna Mária a jej poddaní z lásky

Pozrime sa teraz na úkony lásky, ktoré Panna Mária ako najlepšia zo

všetkých matiek, preukazuje svojim verným služobníkom, ktorí sa jej dali

spôsobom, ako som ukázal.

Ona ich miluje. Je napísané: "Ja milujúcich milujem" (Prís 8, 17).

Miluje ich, keďže je ich opravdivou Matkou a matka vždy miluje svoje dieťa, plod

svojho života.

Miluje ich z vďačnosti, lebo i oni ju naozaj milujú ako svoju matku.

Miluje ich, pretože sú vyvolení, a taktiež Boh ich miluje: "Jakuba som

miloval, Ezaua som nenávidel" (Rim 9, 13).

Miluje ich, lebo sa jej celkom zasvätili a sú jej vlastníctvom

a dedičstvom: "Maj dedičstvo v Izraeli" ( 24, 13).

Miluje ich nežnejšie ako všetky matky spolu. Vlej, ak môžeš,

všetku lásku prirodzenú, ktorú majú matky všetkých ľudí k svojim deťom, do

srdca jedinej matky pre jediné dieťa. Táto matka bude veľmi milovať svoje

dieťa, predsa je však pravda, že Mária miluje svoje deti ešte nežnejšie,

ako by tá matka milovala svoje dieťa.

Nemiluje ich iba citove, ale skutkom. Jej láska k ním je činná

a účinná ako láska Rebeky k Jakubovi; ba ešte činnejšia a účinnejšia.

Pozrime, čo táto Matka, ktorej bola Rebeka iba predobrazom, robí, aby

svojim deťom získala požehnanie nebeského Otca.

Vyhľadáva ako Rebeka príležitosti, aby im urobila niečo dobré, aby ich

povzniesla a obohatila. Vidí jasne v Bohu všetko dobro i zlo, šťastie

i nešťastie, požehnanie i zlorečenie Božie, preto usporadúva z diaľky veci,

aby svojich služobníkov vyslobodila zo zla a zahrnula ich dobrom. A to tak,

že ak má byť získaná nejaká hodnota v Bohu vernosťou niektorého tvora

v nejakom vznešenom povolaní, je isté, že Mária dosiahne túto hodnotu pre

niektorého zo svojich milých dietok a služobníkov. Dá mu milosť, aby verne

dospel až na koniec. "Sama zaobstaráva naše potreby," hovorí istý svätý.

Dáva im dobré rady ako Rebeka Jakubovi. A medzi inými radami im

ponúka, aby jej priniesli dve kozľatá, t.j. svoje telo a svoju dušu,

a zasvätili jej ich, aby z nich pripravila pokrm, ktorý by bol príjemný

Bohu. Aby robili všetko, čomu ich Ježiš Kristus, jej Syn učil svojimi

slovami a príkladom. Ak im sama nedáva tieto rady, dáva im ich

prostredníctvom anjelov, ktorí nepoznajú väčšej cti a radosti ako

poslúchnuť niektorý jej rozkaz, aby zostúpili na zem a pomáhali jej verným

služobníkom.

Keď sme jej priniesli a zasvätili svoje telo, dušu a všetko, čo s nimi

súvisí, nič nevynímajúc, čo urobí táto dobrá Matka? To, čo urobila kedysi

Rebeka s dvoma kozľatami, ktoré jej priniesol Jakub.

Zabije ich, aby zomreli životu starého Adama,

oderie ich a zvlečie z ich kože prirodzenej, t.j. ich náklonností a pút

viažúcich ich k stvoreniu.

Potom ich očistí z poškvŕn a hriechov,

pripraví podľa vôle Božej a k Jeho najväčšej sláve.

Mária jediná pozná dokonale požiadavky Božie a túto najväčšiu slávu

Najvyššieho. Ona jediná môže bez omylu prispôsobiť a pripraviť naše telo

a našu dušu pre najväčšiu Božiu slávu.

Táto dobrá Matka, keď prijala dokonalú obeť nás samých a našich

vlastných zásluh a zadosťučinení, ktorú sme jej priniesli zasvätením,

o ktorom som hovoril, a keď nás vyzliekla z našich starých šiat,

prispôsobuje nás a robí hodnými, aby sme mohli predstúpiť pred svojho

nebeského Otca.

Oblieka nás do nových, čistých, vzácnych a voňavých šiat

Ježiša Krista, svojho Syna, ktoré uschováva vo svojom dome. Má

ich vo svojej moci ako zhromažäovateľka a udeľovateľka všetkých čností

a zásluh svojho Syna Ježiša Krista. Dáva ich a zveruje, komu chce, kedy

chce, ako chce a koľko chce, ako sme to videli predtým.

Obkladá krk a ruky svojich služobníkov kožami zabitých a odratých

kozliat, t.j. ozdobuje ich zásluhami a hodnotou jej vlastných činov.

Zabíja a umŕtvuje naozaj všetko, čo je nečistého a nedokonalého v ich

osobe. Neničí však a nezapudzuje nijaké dobro, ktoré v nich spôsobila

milosť. Uchováva ho a rozmnožuje, aby z neho urobila ozdobu a silu ich

pliec a rúk, t.j. aby ich posilnila a pomohla im konať veľké skutky

k sláve Božej a ku spáse ich úbohých bratov. Dáva novú milosť a novú

vôňu ich šatám a ozdobám, odieva ich svojimi vlastnými šatami, t.j.

svojimi zásluhami a svojimi čnosťami, ktoré im umierajúc odkázala, ako

hovorí jedna svätá rehoľníčka z minulého storočia, ktorá sa to dozvedela

v zjavení. Takže všetka jej čeľaď, jej verní služobníci a nevoľníci sú

oblečení dvojnásobne, v šatách jej Syna a v jej vlastných šatách.

Nemusia sa báť zimy Ježiša Krista, bieleho ako sneh, ktorého

nespravodliví, úplne nahí a zbavení zásluh Jeho a svätej Panny, nebudú

môcť zniesť.

Konečne im získava požehnanie Otca nebeského, hoci im nepatrí, lebo sú

iba dietkami druhorodenými a adoptovanými. V týchto celkom nových, vzácnych

a príjemne voňajúcich šatách, so svojím pripraveným a upraveným telom

a dušou pristupujú s dôverou k trónu, na ktorom sedí ich nebeský Otec.

Tento počuje a poznáva ich hlas, hlas hriešnika, dotýka sa ich rúk

obložených kožami, cíti vôňu ich šiat. Radostne prijíma, čo mu Mária, ich Matka

pripravila, poznáva v nich zásluhy a vôňu svojho Syna a jeho svätej Matky.

Dáva im svoje dvoje požehnania: požehnanie rosy nebeskej, t.j. milosti

Božej, ktorá je semenom slávy a požehnanie hojnosti pozemskej, t.j.

dáva im každodenný chlieb a dostatočnú hojnosť majetkov tohto sveta.

Robí ich pánmi nad ich ostatnými bratmi. Toto prvenstvo nie je vždy

zjavné na tomto svete, ktorý v okamihu pominie a na ktorom často vládnu

nespravodliví. Ale predsa je pravdivé a jasne sa ukáže na onom svete po

celú večnosť, kde spravodliví, ako hovorí Duch Svätý, budú vládnuť

a rozkazovať národom. Jeho Velebnosti nestačí, že požehnal ich osobám

a majetkom, žehná ešte všetkým tým, ktorí im budú žehnať a zlorečí všetkým,

ktorí im budú zlorečiť a ich prenasledovať.

Druhý úkon lásky, ktorý svätá Panna preukazuje svojim verným

služobníkom je, že im získava všetko potrebné pre telo i dušu, Dáva im

dvoje šiat, ako sme práve videli, dáva im jesť najvyberanejšie pokrmy

z Božieho stola. Dáva im jesť chlieb života, ktorý ona vytvorila. "Moje

drahé dietky" hovorí im pod menom Múdrosti, "nasýťte sa mojou úrodou,"

t.j. Ježišom, plodom života, ktorý som porodila pre vás. "Poďte," opakuje

im na inom mieste, "jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala!

(Prís 9, 5)" Jedzte a pite a opájajte sa, najdrahší" (Pies 5, 1). Ona je

pokladníčkou a rozdeľovateľkou darov a milostí Najvyššieho, preto im dáva

dobrú čiastku. Áno, najlepšiu, aby kŕmila a živila svoje dietky a svojich

služobníkov. Sú sýti chlebom života a opojení vínom spásy. Sú nosení na

prsiach Márie a s takou lahodnosťou znášajú jarmo Krista, že takmer necítia

jeho ťarchu pre olej úcty k Márii, ktorý pôsobí, že to jarmo zmäkne.

Tretím dobrodením, ktoré Panna Mária udeľuje svojim služobníkom je, že

ich vedie a riadi podľa vôle svojho Syna. Rebeka vodila svojho malého

Jakuba a dávala mu dobré rady. Buď aby na neho pritiahla požehnanie

otcovo, alebo aby ho ochránila pred hnevom a prenasledovaním jeho brata

Ezaua. Mária, ktorá je hviezdou morskou, vedie všetkých svojich verných

služobníkov k dobrému prístavu, ukazuje im cesty večného života, varuje

ich od nebezpečných krokov, zachytáva ich, keď padnú, karhá ich ako láskavá

matka, keď urobia chybu, ba dakedy ich tiež s láskou trestá. Môže dieťa,

poslušné Márii, svojej Matke, živiteľke a osvietenej vodkyni, zablúdiť na

cestách večnosti? "Ju nasledujúc," hovorí sv. Bernard, "nezblúdiš."

Vôbec sa neboj, že pravé dieťa Máriino bude oklamané zlým duchom

a že padne do

niektorého výslovného bludu. Tam, kde vedie Mária, niet ani zlého ducha

s jeho klamstvom, ani bludárov s ich ľsťami. Keď ťa ona podopiera,

neklesneš.

Štvrtým prejavom lásky svätej Panny k jej dietkam a verným je, že ich

bráni a kryje pred nepriateľmi. Rebeka svojou starostlivosťou a dôvtipom

vyslobodila Jakuba zo všetkých nebezpečenstiev, v ktorých sa ocitol.

Dokonca ho zachránila od smrti, lebo jeho brat Ezau vo svojom hneve

a závisti by ho určite zabil ako kedysi Kain svojho brata Ábela. Mária,

Matka spravodlivých skrýva ich pod krídla svojej ochrany ako kvočka svoje

kuriatka. Hovorí, znižuje sa k nim, skláňa sa nad všetky ich slabosti, aby

ich zabezpečila pred krkavcom a supom. Obkľučuje ich a sprevádza ich ako

vojenský šík usporiadaný do boja. Je možné, aby niekto obklopený dobre

usporiadaným šíkom so stotisícimi mužmi sa bál nepriateľov? Verný služobník

Márie, obklopený jej ochranou a jej kráľovskou mocou, mal by sa báť ešte

menej. Táto Matka a mocná Kňažná nebies poslala by určite voje miliónov

anjelov na pomoc niektorému zo svojich dietok, ako keby sa niekedy malo

povedať, že verný služobník Márie, ktorý v ňu skladal svoju dôveru, bol

zdolaný zlobou, počtom a silou svojich nepriateľov.

Konečne piatym a najväčším dobrom, ktoré premilá Mária uštedruje svojim

verným je, že sa za nich prihovára u svojho Syna a udobruje ho svojimi

modlitbami. Spája ich s ním dôverným putom a uchováva mu ich.

Rebeka poslala Jakuba k posteli jeho otca a dobrý starec sa ho dotkol,

objal ho, ba i pobozkal s radosťou, pretože bol spokojný a nasýtený dobre

pripravenými pokrmami, ktoré mu boli prinesené a ucítil s veľkým

uspokojením výbornú vôňu jeho šiat. Zvolal: "Hľa, vôňa môjho syna ako vôňa

poľa plného, ktorému požehnal Pán" Gen 27, 27. Týmto plným poľom, ktorého vôňa

oblažuje otcovo srdce, je vôňa čností a zásluh Máriiných. Ona je tým poľom

plným milostí, na ktoré Boh Otec ako pšeničné zrno zasial svojho jediného

Syna.

Ako je vítané dieťa, voňajúce vôňou Máriinou u Ježiša, ktorý je otcom

budúceho veku! Ako rýchlo a dokonale sa s ním spája! Ukázali sme to obšírne

pred chvíľou.

A naviac, keď Panna Mária zahrnula svoje deti a verných služobníkov

svojou priazňou, keď im získala požehnanie Otca nebeského a zjednotenie

s Kristom, zachováva ich v Kristovi a Krista v nich. Chráni ich a bdie

neprestajne nad nimi. Bojí sa, aby nestratili milosť Božiu a neupadli zasa

do osídiel svojich nepriateľov. Udržuje svätých v ich plnosti a pôsobí, že

v nej vytrvajú až do konca.

Hľa, vysvetlenie onoho veľkého a dávneho obrazu vyvolenia

a zavrhnutia, tak neznámeho a tak plného tajomstva.

Zázračné účinky úcty

Milý brat, uisťujem Ťa, že ak sa verne oddáš vnútorným i vonkajším

úkonom, ktoré ti ďalej opíšem, potom pocítiš tieto účinky.

Poznanie seba a pohŕdanie samým sebou

Svetlom, ktoré ti dá Duch Svätý skrze Máriu, svoju milú nevestu,

spoznáš svoj zlý základ, svoju porušenosť a svoju neschopnosť k akémukoľvek

dobru, ak nie je Boh ako pôvodca prirodzenosti a milosti, jeho počiatkom.

Keď budeš mať toto poznanie, budeš opovrhovať sebou a myslieť na seba len

s ošklivosťou. Budeš jasne vidieť svoje zlé sklony a návyky. Pokorná Mária

ťa urobí účastným svojej hlbokej pokory, ktorá spôsobí, že budeš sebou

pohŕdať, že nikým iným nebudeš opovrhovať a budeš milovať opovrhnutie.

Účasť na viere Márie a milosť čistej lásky

Svätá Panna ti dá podiel na svojej viere, ktorá bola väčšia na zemi ako

viera všetkých patriarchov, prorokov, apoštolov a všetkých svätých. Teraz,

keď sídli a kraľuje v nebesiach, nemá už tú vieru, keďže jasne vidí všetko

v Bohu svetlom slávy. Predsa však so schválením Najvyššieho ju nestratila

vchádzajúc do slávy, ale si ju uchovala, aby ju zachovala v Cirkvi

bojujúcej pre svojich verných služobníkov a služobnice. Čím si teda budeš

viac získavať priazeň tejto velebnej kňažnej a vernej Panny, tým viac budeš

mať opravdivú vieru vo všetkom svojom počínaní. Vieru čistú, ktorá

spôsobí, že sa budeš málo starať o veci zmyslové a vonkajšie, živú

a zanietenú, preto všetko budeš robiť z čistej lásky.

Vieru

pevnú a neotrasiteľnú ako skala. Tá spôsobí, že zostaneš pevný a stály

vo všelijakých búrkach a utrpeniach. Vieru pôsobivú a prenikajúcu, ktorá

ako tajomný kľúč divotvorcov otvorí ti vstup do všetkých tajomstiev

Krista, do posledných vecí človeka a do srdca samého Boha. Vieru odvážnu,

pri nej bez váhania začneš i dokončíš veľké veci pre Boha

a spásu duší. A nakoniec vieru, ktorá bude tvojou horiacou fakľou, tvojím

božským životom, tvojím skrytým pokladom božskej múdrosti a všemohúcou

zbraňou. Budeš ňou osvecovať tých, ktorí sú v temnotách tieňa smrti,

rozpaľovať vlažných a tých, ktorí potrebujú žeravé zlato lásky, dávať život

tým, ktorí zomreli hriechom, obmäkčovať a vyvracať nežnými i mocnými

slovami mramorové srdcia a libanonské cédre, odporovať zlému duchu

a všetkým nepriateľom spásy.

Táto Matka čistej lásky zbaví tvoje srdce úzkosti, otrockého

a nezriadeného strachu. Otvorí a rozšíri ho, aby bežalo cestou príkazov jej

Syna so svätou slobodou Božích dietok. Uvedie do neho čistú lásku, ktorej

pokladnicu má. Budeš v Bohu vidieť svojho dobrotivého Otca, ktorému sa

budeš usilovať neprestajne páčiť, s ktorým sa budeš dôverne rozprávať, ako

dieťa so svojím dobrotivým otcom. Ak ho nešťastnou náhodou urazíš, hneď sa

za to pred ním pokoríš, poprosíš ho pokorne za odpustenie, vystrieš

jednoducho k nemu ruku, vstaneš zasa plný lásky, bez zmätku a nepokoja

a nedávajúc sa zastrašiť, budeš ďalej kráčať k nemu.

Veľká dôvera v Boha a v Máriu

Svätá Panna ťa naplní veľkou dôverou v Boha a v ňu samu.

Nebudeš pristupovať k Ježišovi sám, ale vždy skrze túto dobrú Matku.

Pretože si jej dal všetky svoje zásluhy, milosti a zadosťučinenia, aby

nimi vládla podľa svojej vôle, rozdelí sa s tebou o svoje čnosti a odeje ťa

svojimi zásluhami, takže budeš môcť s dôverou povedať Bohu: "Hľa, Mária,

služobnica tvoja, staň sa mi podľa tvojho slova.

Keď si sa dal celý Márii, s telom i dušou, jej štedrosť je

neporovnateľná, ona sa nenechá prekonať vo veľkodušnosti a dá sa ti ako

odmena obdivuhodným a pravdivým spôsobom. Budeš môcť smelo povedať: "Som

tvoj, svätá Panna, spas ma," alebo, ako som už povedal s učeníkom

miláčkom: "Prijal som ťa, svätá Matka, do svojho vlastníctva. " Budeš môcť

tiež hovoriť so sv. Bonaventúrom: "Hľa, pani, spasiteľka moja, budem ti

dôverovať a nebudem sa báť, lebo sila moja a chvála moja v Pánu si ty... "

A na inom mieste: "Ja som celý tvoj a všetko moje je tvoje, Panna slávna,

nadovšetko požehnaná. Položím ťa ako pečať na svoje srdce, lebo silná ako

smrť je tvoja láska! " Budeš môcť hovoriť Bohu s prorokom:

"Pane, moje srdce sa nevystatuje,

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne" (Ž 130, 1-2).

Rozmnoží ešte viac tvoju dôveru v ňu, keď si si uložil u nej všetko,

čo máš dobré, aby to darovala alebo opatrovala. Budeš mať menej dôvery

v seba a viac v túto blahoslavenú Matku a vernú Pannu, ktorá je tvojím

pokladom. Aká dôvera a aká útecha pre dušu, ktorá môže povedať, že

pokladnica Božia, kde Boh uložil všetko, čo má najvzácnejšie, je

tiež jej pokladnicou. "Ona je," hovorí ktorýsi svätý, "pokladnicou Pána."

Duchovné spojenie s Máriou

Duša svätej Panny sa dá tebe, aby oslávila Pána, jej duch vstúpi na

miesto tvojho, aby sa radoval v Bohu, svojom Spasiteľovi, ak budeš verne

oddaný úkonom tejto úcty. "Nech je v každom," hovorí sv. Ambróz, "duša

Márie, aby oslavovala Pána, nech je v každom duch Márie, aby tam plesal

v Bohu. "

"Ach, kedyže príde tá šťastná doba," hovoril jeden náš svätý vrstovník,

ktorý bol duchovne ponorený v Márii, "kedy príde ten šťastný čas, keď božská

Mária bude zvrchovanou Paňou v srdciach, aby ich úplne podrobila panstvu

svojho veľkého a jediného Syna Ježiša?" Kedy budú duše tak dýchať Máriu, ako

telo dýcha vzduch? Vtedy prídu zázračné veci na tieto nízke miesta,

na ktorých Duch Svätý nájde svoju drahú nevestu akoby znovu stvorenú

v dušiach. Príde v hojnosti a naplní ich svojimi darmi a najmä darom

múdrosti. Milý brat, kedy príde tá šťastná doba a vek Márie, keď duše,

stratiac samé seba v priepasti jej vnútra, stanú sa živými Jej odtlačkami,

aby milovali a oslavovali Ježiša Krista? Ten čas príde až vtedy, keď

sa spozná a bude vykonávať úcta, ktorej učím. Nech príde kráľovstvo Márie,

aby prišlo kráľovstvo Božie.

Premena duší v Márii na obraz Ježiša Krista

Ak budeme Máriu, ktorá je stromom života, dobre opatrovať vo svojich

dušiach, verní úkonom tejto úcty, prinesie nám vo svojom čase ovocie a jej

ovocie nie je nič iné ako Ježiš Kristus. Vidím veľa zbožných mužov a žien,

ktorí hľadajú Krista. Jedni tou cestou a tou zbožnosťou, iní druhou. A aj

keď veľa robili po celú noc, môžu povedať "Hoci sme celú noc pracovali, nič

sme neulovili (Lk 5, 5)." A my im môžeme povedať: "Pracovali ste mnoho

a získali málo" (Agg 1, 6). Ježiš Kristus je u vás ešte veľmi slabý. Ale

nepoškvrnenou cestou Márie a úctou, ktorej učím, pracujeme vo dne na

svätom mieste, pracujeme málo a získavame mnoho. Veď v Márii vôbec niet noci,

keďže v nej nebolo hriechu, ani čo len jeho najmenšieho tieňa.

Mária je miestom svätým a svätyňou svätých, kde sa vytvárajú a odlievajú

svätí.

Všimnite si, prosím, že hovorím: "Svätí sa odlievajú v Márii. " Lebo je

veľký rozdiel vytvoriť reliéfnu podobu kladivom alebo dlátom a podobu

odliať. Sochári a rezbári sa mnoho napracujú, aby vytvorili sochu prvým

spôsobom a potrebujú veľa času. Ak ju však vytvoria spôsobom druhým,

pracujú málo a majú ju hotovú za chvíľku. Sv. Augustín nazýva svätú Pannu "formou

Božou": "Ak by som ťa nazýval podobou Boha, dôstojná si podoba."

Kto sa do tejto božskej formy vlieva, býva rýchlo stvárnený a odliaty

v Ježiša Krista a Ježiš Kristus do neho. Stane sa stálou obetou a v krátkom

čase s Božím obrazom, pretože sa vlial do tej istej formy, ktorá stvárnila Boha.

Zdá sa mi, že celkom správne môžem prirovnávať duchovných vodcov

a zbožné osoby, ktoré chcú v sebe alebo v iných stvárniť Ježiša iným

spôsobom, k výtvarným umelcom, ktorí vkladajú svoju dôveru do svojich

schopnosti, svojho dômyslu a do svojho umenia. Nespočítateľnekrát udrú

kladivom a dlátom do tvrdého kameňa alebo do kusu hladkého dreva, aby

z neho urobili obraz Ježiša Krista. Nikdy sa im nepodarí vystihnúť Krista,

aký skutočne bol, či už pre nedostatočné poznanie Kristovej osoby, či pre

nejaký zlý úder, ktorý dielo skazí. Ale tých, čo chápu tajomstvá, ktoré

im podávam, právom prirovnávam k zlievačom, ktorí nájdu krásnu formu Márie,

v ktorej Ježiš Kristus bol prirodzene a božsky stvárnený, bez toho, aby

sa spoliehali na svoj vlastný úmysel, ale dôverujúc jedine dobrote vzoru,

vlievajú sa a strácajú sa v Márii, aby sa stali verným odliatkom Ježiša

Krista.

Aké krásne a pravdivé prirovnanie! Kto ho pochopí? Túžim po tom, aby

si to bol ty, drahý môj brat. Ale spomeň si, že do formy sa leje len to, čo

je roztopené a tekuté, t.j., že treba, aby si zničil a roztopil v sebe

starého Adama, ak sa chceš stať v Márii novým Adamom.

Sláva Kristovi skrze Máriu

Touto verne konanou úctou vzdáš Kristovi viac slávy za jeden mesiac

ako ktoroukoľvek inou, hoci ťažšou, za mnoho rokov. Počuj dôvody toho, čo

tvrdím.

Konajúc všetko skrze Pannu Máriu, ako učí táto knižka, vzdáš sa

svojich vlastných úmyslov a prác, akokoľvek dobrých a známych, aby si sa

takmer stratil v jej úmysloch a prácach, hoci sú ti neznáme. Tým budeš mať

účasť na vznešenosti jej úmyslov, ktoré boli také rýdze, že viac slávy Bohu

vzdala svojím najmenším skutkom, napríklad keď priadla alebo šila, ako sv.

Vavrinec svojím ukrutným umučením na ražni, ako všetci svätí svojimi

najhrdinskejšími skutkami. Z toho plynie, že Panna Mária počas svojho

pobytu na zemi získala tak nevýslovne vrchovatú mieru milosti a zásluh, že

sa skôr dajú spočítať hviezdy na oblohe, kvapky vody v mori a zrnká piesku

na pobreží, ako jej zásluhy a milosti. Viac slávy vydobyla Bohu, ako mu

vzdali alebo vzdajú všetci anjeli a svätí.

Zázračná Mária! Si schopná robiť zázraky milosti v dušiach, ktoré si

želajú stratiť sa v tebe.

Duša verná mariánskej úcte nepokladá za nič, čokoľvek myslí, alebo

činí sama od seba, nehľadá oporu ani zaľúbenie v ničom, iba v zámeroch

Márie. Keď pristupuje k Ježišovi, áno i keď s ním hovorí, pokoruje sa oveľa

viac ako duše, ktoré konajú samostatne a ktoré majú nepoznateľnú oporu

a zaľúbenie vo svojich zámeroch. Tak viac oslavuje Boha, ktorý je dokonale

oslavovaný jedine tými, ktorí sú maličkí a pokorní srdcom.

Svätá Panna zo svojej veľkej lásky prijíma do svojich panenských

rúk dar našich činov. Dodáva im podivuhodnú krásu a lesk, sama ich prináša

Ježišovi. Nebojí sa nijakého odmietnutia a náš Pán je nimi viac oslavovaný,

ako keby sme mu ich podávali svojimi nečistými rukami.

Napokon, nikdy nemyslíš na Máriu, aby Mária za teba zasa nemyslela

na Boha. Nikdy nechváliš alebo neuctievaš Máriu, aby Mária nechválila

a neuctievala Boha. Mária sa celá vzťahuje k Nemu a môžeme ju nazývať

spojnicou k Bohu alebo ozvenou Boha, ktorá hovorí a opakuje jedine Jeho.

Ak povieš: "Mária," ona povie: "Boh." Sv. Alžbeta chválila Máriu

a nazývala ju

blahoslavenou za to, že uverila. Mária, verná ozvena Božia, zaspievala:

"Velebí duša moja Pána" (Lk 1, 46). Čo urobila vtedy, robí po všetky dni.

Ak ju chválime, milujeme, uctievame, alebo dávame jej niečo, je chválený,

milovaný a oslavovaný Boh. Dávame to Bohu skrze Máriu a v Márii.

Zvláštne úkony tejto úcty

Vonkajšie úkony

Podstata tejto úcty spočíva síce vo vnútri, pritom však má niektoré

vonkajšie úkony, ktoré sa nesmú zanedbávať - "Toto treba robiť a tamto

nezanedbávať" (Mat 23, 23). A to preto, že dobre vykonávané vonkajšie

úkony pomáhajú vnútorným. Pripomínajú človeku, ktorý sa stále riadi

zmyslami, čo urobil alebo je povinný urobiť, alebo sú na poučenie blížnemu,

ktorý ich vidí, čo u vnútorných cvičení nie je. Nech teda nijaký sveták ani

kritik nenamieta, že pravá úcta je v srdci a že sa preto treba vystríhať

toho, čo je vonkajšie, lebo vraj sa ľahko do nej primieša márnivosť, a teda

treba skrývať svoju zbožnosť. Odpoviem im so svojím Majstrom: "Nech tak

svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali

vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mat 5, 16). "Nie preto," ako hovorí

sv. Gregor,

"sme povinní konať svoje skutky úcty navonok, aby sme sa páčili

ľuďom a boli chválení, lebo to by bola márnivosť, ale konáme ich niekedy

pred ľuďmi s úmyslom páčiť sa Bohu a spôsobiť, aby bol oslavovaný a nedbáme

pritom na ľudské chvály alebo opovrhnutie.

Uvediem v krátkosti niekoľko vonkajších úkonov, ktoré nazývam

vonkajšie nie preto, že sa konajú bez účasti vnútra, ale že majú v sebe

niečo vonkajšieho. Tak ich odlišujem od tých, ktoré sú čisto vnútorné.

PRVÝ ÚKON"

Tí, ktorí chcú začať túto zvláštnu úctu, nech sa niekoľko dní

vyprázdňujú z ducha sveta, ktorý odporuje duchu Ježiša Krista, ako som

hovoril v prvej časti tejto knižky. Potom nech sa tri týždne naplňujú

Ježišom Kristom skrze Pannu Máriu. Tu je návod, podľa ktorého to môžu

robiť.

Prvý týždeň všetkými svojimi modlitbami a zbožnými skutkami nech

prosia o poznanie seba a o skrúšenosť nad svojimi hriechmi a konajú všetko

v duchu pokory. V závere, ak budú chcieť, nech rozjímajú o našom zlom

základe, ako som hovoril. Nech hľadia na seba šesť dní tohto týždňa ako na

opovrhnutia hodné tvory. Nech rozjímajú o týchto slovách sv. Bernarda:

"Rozmýšľaj, čo si bol, čo si a čo budeš. " Nech sa týmito slovami modlia

k nášmu Pánovi a k jeho Duchu Svätému, aby ich osvietil: "Pane, nech

vidím," alebo "Nech poznávam seba," alebo "Príď, Duchu Svätý." Nech sa

denne modlia "Zdravas', Kráľovná" alebo inú mariánsku antifónu a litánie

k Duchu Svätému alebo k svätej Panne.

Druhý týždeň nech sa snažia vo všetkých svojich modlitbách

a rozjímaniach každého dňa poznať Pannu Máriu. Nech prosia o toto poznanie

Ducha Svätého, nech čítajú alebo rozjímajú o tom, čo sme o nej povedali.

Nech sa modlia na ten úmysel ako prvý týždeň litánie k Duchu Svätému

a "Zdravas', Kráľovná," okrem toho denne celý ruženec alebo aspoň tretinu.

Tretí týždeň nech sa usilujú o poznanie Krista. Nech čítajú

a rozjímajú o všetkom, čo sme o ňom hovorili a pomodlia sa modlitbu sv.

Augustína, ktorá je v prvej časti tejto knižky. Nech hovoria a opakujú

s týmto svätcom mnohokrát denne: "Pane, nech ťa poznám," alebo zasa: "Pane,

nech vidím, kto si!" Nech sa modlia ako v predchádzajúcich týždňoch

a pripájajú denne litánie k Najsvätejšiemu Menu Ježiš.

Po troch týždňoch nech sa vyspovedajú a pristúpia ku stolu Pána na

úmysel, aby sa rukami Márie dali Kristovi ako poddaní z lásky. Po svätom

prijímaní, ktoré nech sa snažia vykonať podľa návodu uvedeného nižšie, nech

sa pomodlia formulu svojho zasvätenia, ktorú tiež uvediem ďalej. Je vhodné

napísať si na jej odpis alebo odtlačok dátum, kedy sa jej zasvätili.

Dobre bude, ak v ten deň zaplatia nejakú daň Ježišovi Kristovi

a svätej Panne, ako pokánie za svoju minulú spreneveru krstným sľubom a na

dôkaz svojej úplnej závislosti od vlády Ježiša a Márie. Táto daň bude podľa

zbožnosti a schopnosti každého, môže to byť nejaký pôst, umŕtvenie, almužna

alebo sviece. Ak venujú len špendlíček s dobrým srdcom, je to dosť

Ježišovi, ktorý hľadí len na dobrú vôľu.

Toto zasvätenie nech obnovujú aspoň vo výročitý deň každého roku,

konajúc zasa tie isté cvičenia po tri týždne. Ba môžu každý mesiac, každý

deň obnovovať všetko, čo učinili, týmito niekoľkými slovami: "Som celý tvoj

a všetko, čo mám je tvoje, môj najmilší Ježišu, skrze Máriu, tvoju presvätú

Matku. "

DRUHÝ ÚKON

Nech sa modlia po všetky dni svojho života, avšak nie násilne, Korunku

alebo Veniec svätej Panny, skladajúcu sa z troch Otčenášov a dvanásť

Zdravasov ku cti dvanástich výsad a vznešeností presvätej Panny. Táto

starodávna modlitba má základ vo Svätom Písme. Sv. Ján uvidel ženu

korunovanú dvanástimi hviezdami, odetú slnkom, ktorá mala pod nohami

mesiac. Touto ženou, podľa vykladačov, je Panna Mária.

Je niekoľko spôsobov, ako sa dobre modliť túto Korunku. Bolo by príliš

dlhé uvádzať to tu. Duch Svätý to naučí tých, ktorí budú verní

mariánskej úcte. Predsa však, aby sme sa modlili túto Korunku celkom

jednoducho, stačí sa pomodliť: "Učiň ma hodným chváliť teba, Panna

presvätá! Daj mi silu proti tvojim nepriateľom!" a Verím v Boha. Potom tri

krát nech sa pomodlia Otčenáš, štyri Zdravasy a jedno Sláva Otcu. Na koniec

sa modlí: Pod tvoju ochranu sa utiekame.

TRETÍ ÚKON

Je veľmi chválitebné a užitočné tým, ktorí sa takto urobili

poddanými Ježišovými v Márii, aby stále nosili pri sebe na znak svojho

zamilovaného otroctva požehnané retiazky alebo iné posvätené predmety.

Tieto vonkajšie znaky nie sú pravdaže podstatné a niekto sa môže

celkom dobre obísť bez nich, hoci sa oddal tejto úcte. Predsa však musím

pochváliť tých, ktorí strasúc zo seba hanobné diablove reťaze, do ktorých

ich uväznil dedičný hriech a osobné hriechy, sa podrobili dobrovoľne

slávnemu nevoľníctvu Ježiša Krista a chvália sa so svätým Pavlom, že sú

v reťaziach pre Ježiša Krista. V reťaziach tisíckrát slávnejších

a vzácnejších, hoci aj železných, ako všetky zlaté cisárske náhrdelníky.

Ako kedysi nebolo nič potupnejšieho než kríž, teraz toto drevo

neprestáva byť najslávnejšou vecou kresťanstva. To isté povieme o otrockých

železách. Nebolo nič potupnejšieho u starých i terajších pohanov! Ale

u kresťanov nič nie je vznešenejšieho ako tieto reťaze Krista, pretože nás

zbavujú škaredých pút hriechu, diabla a chránia nás od nich. Dávajú nám

slobodu a pútajú nás ku Kristovi a Márii, nikdy nie nátlakom a násilím ako

galejníkov, ale láskou a úctou ako dietky. "Pritiahnem ich k sebe reťazami

lásky" (Oz 11, 4), hovorí Boh ústami proroka. Tieto reťaze sú silné ako

smrť, ba ešte silnejšie u tých, ktorí verne až do smrti nosia tieto slávne

odznaky. Lebo aj keď smrť ničí ich telo, obracia ho v hnilobu, vôbec

nezničí putá ich nevoľníctva, ktoré sú zo železa, a tak ľahko sa neporušia.

Možno v deň vzkriesenia tiel pri poslednom súde tieto reťaze,

pútajúce ich kosti, budú časťou ich slávy a budú premenené na

náhrdelníky zo svetla a slávy. Šťastní, tisíckrát šťastní a vznešení nevoľníci

Ježišovi v Márii, ktorí nosia svoje putá až po hrob!

Pozrime sa na dôvody, pre ktoré sa nosia tieto retiazky.

Majú pripomínať kresťanovi jeho krstné sľuby a záväzky, ich dokonalé

obnovenie, ktoré učinil týmto zasvätením a jeho prísnu povinnosť zachovať

im vernosť. Človek, ktorý sa často riadi viac zmyslami ako čistou vierou,

ľahko zabúda na svoje povinnosti k Bohu, ak nemá nejaké vonkajšie veci,

ktoré mu ich znovu a znovu pripomínajú. Tieto retiazky kresťanovi

obdivuhodne pomáhajú, aby si pripomínal reťaze hriechu a otroctva

démonovho, od ktorých ho oslobodil svätý krst a závislosť od Ježiša, ktorú

prisľúbil pri svätom krste a potom potvrdil obnovou svojich sľubov. Jedným

z dôvodov, prečo tak málo kresťanov myslí na svoje povinnosti prijaté pri

svätom krste a žije v takej svojvoľnosti ako pohania, ako keby neboli Bohu

nič sľúbili, je, že na sebe nemajú žiadny znak, ktorý by im ich pripomínal.

Nosíme tieto posvätené predmety preto, aby sme ukázali, že sa

nehanbíme byť poddanými Ježiša Krista a zriekame sa otroctva sveta,

hriechu a diabla.

Nosíme ich tiež preto, aby sme sa bezpečne uchránili pred reťazami

hriechu a diabla. Lebo je nutné, aby sme buď nosili reťaze neprávosti alebo

lásky a spásy.

Drahý môj brat, popretrhujme reťaze hriechov, sveta, diabla a jeho

služobníkov a odvrhnime ďaleko od seba ich zhubné dielo: "Rozbime ich okovy

a ich jarmo zhoďme zo seba!" (Ž 2, 3) Vložme svoje nohy, aby som použil

slová Ducha Svätého, do slávnych okov Ježiša Krista a svoj krk do jeho

obojkov: "Vlož svoje nohy do jeho pút a svoju šiju do jeho reťazí, skloň

svoje plecia a nos ich bez toho, aby si nariekal v jeho väzbe"(Sir 6, 25).

Spozoruješ, že Duch Svätý, kým povie tieto slová, pripravuje na ne dušu,

aby nezamietla jeho dôležitú radu. Hľa, jeho slová: "Počuj, synu a prijmi

radu rozumu a nezamietaj moju radu" (Sir 6, 24).

Súhlasíš, premilý priateľ, aby som sa tu spojil s Duchom Svätým a dal

ti tú istú radu: "Jeho reťaze sú putá spásy" (Sir 6, 31)? Kristus na kríži

nevyhnutne pritiahne všetko k sebe, či po vôli alebo proti nej. Pritiahne

zavrhnutých reťazami ich hriechov, aby ich prikoval ako galejníkov

a diablov vo svojom večnom hneve a vo svojej pomstiacej spravodlivosti.

V oných posledných časoch pritiahne vyvolených reťazmi lásky: "všetko

pritiahnem k sebe - pritiahnem ich v putách lásky." Verní poddaní

Ježiša Krista môžu nosiť retiazky na krku alebo na nohách.

Otec Vincent Caraffa, siedmy generál Spoločnosti Ježišovej, ktorý zomrel

v povesti svätosti roku 1643, nosil na znak svojho nevoľníctva železný kruh

na nohách. Hovoril, že ho len to bolí, keď nemôže svoju reťaz nosiť

verejne. Matka Agnesa Ježišova, o ktorej sme hovorili, nosila železnú reťaz

okolo pása. Niekoľko iných osôb nosilo ju na krku, aby robili pokánie za

perlové náhrdelníky, ktoré nosievali vo svete. Iné ju nosili na rukách,

aby im pripomínali pri práci, že sú nevoľníkmi Ježiša Krista.

ŠTVRTÝ ÚKON

Spočíva vo veľkej úcte k tajomstvu Vtelenia Slova, ktorého

slávnosť sa svätí 25. marca. To je tajomstvo tejto úcty, ktorá bola

vnuknutá Duchom Svätým.

Máme uctievať a napodobňovať nevýslovnú závislosť od Márie, v ktorej

chcel byť Boh Syn pre slávu Boha Otca a pre našu spásu. Závislosť, ktorá sa

javí zvlášť vo Vtelení, kde sa Ježiš stáva zajatcom a nevoľníkom v lone

božskej Márie a závisí od nej vo všetkom.

Máme ďakovať Bohu za neporovnateľné milosti, ktoré udelil Márii, zvlášť,

že si ju vyvolil za dôstojnú Matku. Táto voľba sa stala v tomto tajomstve.

To sú dva hlavné ciele zasvätenia sa Ježišovi Kristovi v Márii.

Všimnite si, že hovorím obyčajne: poddaný Ježišov v Márii,

poddaný Márie v Ježišovi. Možno hovoriť, ako mnohí až doteraz hovorili,

poddaný Márie, nevoľníctvo svätej Panny, ale myslím, že je lepšie nazývať

sa poddaným Ježišovým v Márii. Ako vysvetlenie uvádzam tieto dôvody:

Žijeme v pyšnej dobe, v ktorej je premnoho namyslených učencov,

voľnomyšlienkárov a kritikov, ktorí kritizujú aj hlboko založenú zbožnosť.

Aby sme im zbytočne nedávali zámienku na kritizovanie, je lepšie, ak

hovoríme nevoľníctvo Ježišovo v Márii a ak sa nazývame radšej poddanými

Ježiša Krista než poddanými Márie. Odvodzujeme toto pomenovanie skôr od jej

posledného cieľa, ktorým je Ježiš Kristus, než od cesty a vodkyne k tomuto

cieľu, totiž od Márie. Možno však používať ten i onen výraz bez

úzkostlivosti, ako to i robím. Keď niekto ide z Orleansu do Toursu cestou

cez Amboise, môže rovnako dobre hovoriť, že ide do Amboise i že ide do

Tours. Môže povedať, ide cestou amboiskou i že ide cestou tourskou, aj keď si

uvedomuje, že Amboise je len na priamej ceste do Tours a jedine Tours je

jeho posledným cieľom cesty.

Hlavným tajomstvom, ktoré oslavujeme a ktoré uctievame, je tajomstvo

Vtelenia. Tu nemožno vidieť Ježiša Krista inak ako v Márii a to vteleného

v jej lono. Je vhodnejšie hovoriť nevoľníctvo Ježišovo v Márii podľa

krásnej modlitby toľkých veľkých mužov: "Ježišu žijúci v Márii, príä a ži

v nás, v duchu svojej svätosti."

Tento spôsob reči okrem toho vyjadruje dôverné spojenie, aké je

medzi Ježišom a Máriou. Sú spojení tak tesne, že jeden je celý v druhom.

Ježiš je celý v Márii a Mária je celá v Ježišovi, alebo radšej, Márie

už niet, ale Ježiš je celkom sám v Márii. Skôr by ste oddelili svetlo od

slnka ako Máriu od Ježiša. Preto možno nazývať nášho Pána Ježišom Máriiným

a svätú Pannu Máriou Ježišovou.

Čas mi nedovoľuje zastavovať sa tu a vysvetľovať vznešenosť

a veľkosť tajomstva Ježiša žijúceho a kraľujúceho v Márii čiže Vtelenie

Slova, a tak poviem iba tromi slovami, že ide tu o najskrytejšie, najvznešenejšie

a najmenej známe tajomstvo Ježiša Krista, v ktorom vyvolil Ježiš

so súhlasom Márie všetkých vyvolených. Preto svätí nazývajú jej panenské lono

sieňou Božích tajomstiev. V ňom majú počiatok všetky

ďalšie tajomstvá jeho života. Ježiš, prichádzajúci na svet, hovorí: "Hľa,

prichádzam, aby som splnil, Bože, tvoju vôľu" (Hebr 10, 7).

Toto tajomstvo je skratkou, jadrom všetkých tajomstiev, uzatvára

v sebe lásku a milosť všetkých. Tu je plnosť milosrdenstva,

štedrosti a Božej slávy. Je trónom jeho milosrdenstva k nám, lebo sa

nemôžeme priblížiť k Ježišovi inak ako cez Máriu. Nemožno vidieť Ježiša ani

hovoriť s ním bez Márie. Ježiš vždy vyslyší svoju drahú Matku, vždy dáva

svoju milosť a milosrdenstvo úbohým hriešnikom. "Pristúpme teda

s dôverou k trónu milosti" (Hebr 4, 16).

Toto tajomstvo je trónom jeho štedrosti k Márii, pretože v tom čase,

keď nový Adam prebýval v tomto pravom pozemskom raji, vykonal tam tajne

toľko zázrakov, že ich ani anjeli ani ľudia vôbec nechápu.

V tajomstve Vtelenia je plnosť slávy pre Otca, pretože v Márii

Ježiš Kristus dokonale uspokojil svojho Otca, rozhorčeného proti ľuďom.

V Márii nahradil slávu, ktorú mu ulúpil hriech. V Márii obetou svojej vôle

a seba samého získal mu viac slávy, ako by mu mohli vzdať všetky

starozákonné obety. V Márii mu vzdal slávu nekonečnú, akú ešte nikdy

neprijal od človeka.

PIATY ÚKON

Nech sa zbožne modlia Zdravas' Mária čiže Pozdravenie anjelské, ktorého

cenu, dôležitosť, vznešenosť a nevyhnutnosť pozná málo i vzdelaných

kresťanov. Bolo potrebné, aby sa svätá Panna niekoľkokrát zjavila veľkým,

neobyčajne omilosteným svätým, sv. Dominikovi, sv. Jánovi Kapistránovi, bl.

Alanovi de la Roche, aby im ukázala jeho dôležitosť. Tí spísali celé knihy

o zázrakoch a účinnosti tejto modlitby na obrátenie duší. Hlásali a verejne

kázali, že spása sa začala skrze "Zdravas' Mária," preto i spása každého je

pripútaná k tejto modlitbe, že práve na túto modlitbu táto suchá a neplodná

zem urodila Plod života. Na tú istú modlitbu, dobre pomodlenú, vzklíči

i v našich dušiach Božie slovo a urodí sa v nás Plod života, Ježiš Kristus.

Ave Maria je nebeskou rosou, ktorá zvlažuje zem, teda dušu, aby vydala

ovocie vo svojom čase. Duša, ktorá nie je zvlažovaná touto modlitbou,

nerodí ovocie a vydáva len tŕnie a je hodná prekliatia.

Hľa, čo presvätá panna odhalila blahoslavenému Alanovi de la Roche,

ako je zaznačené v jeho knihe O vznešenosti ruženca: "Vedz, synu

a ohlasuj to všetkým, že pravdepodobným a blízkym znamením zavrhnutia je

odmietať sa modliť Pozdravenie anjelské, ktoré je obnovou celého sveta. "

Hľa, slová veľmi utešujúce a veľmi hrozné, ktorým by sme ťažko uverili,

keby nám za ne neručil tento svätý muž, pred ním sv. Dominik a po nich

mnoho veľkých osobností a mnohoročná skúsenosť. Lebo vždy sa pozorovalo, že

tí, ktorí majú na sebe znamenie zavrhnutia, ako všetci rozkolníci,

bezbožníci, pyšní a požívačníci, opovrhujú modlitbou Zdravas'

Mária a ružencom. Bludári sa ešte učia a modlia Otče náš, ale nikdy Zdravas'

Mária ani ruženec. To im naháňa hrôzu. Skôr by nosili hada, ako aby mali

pri sebe ruženec. Aj pyšní, hoci katolíci, ukazujú len pohŕdanie alebo

ľahostajnosť k Zdravas' Mária a hľadia na ruženec ako na modlitbu, ktorá sa

hodí len pre hlúpych a pre tých, ktorí nevedia čítať a písať. A opäť sa

poznalo skúsenosťou, že tí, ktorí zasa majú veľmi silné známky vyvolenia,

milujú ruženec a so záľubou sa modlia Zdravas' Mária. Čím viac náležia Bohu,

tým viac milujú túto modlitbu. Toto tiež hovorila svätá Panna bl. Alanovi

tak, ako som práve citoval.

Neviem ani ako, ani prečo, ale predsa je pravda, že nemám lepší

spôsob, aby som poznal, či je niekto z Boha, ako skúmať, či sa rád modlí

Zdravas' Mária a ruženec. Hovorím, či sa ho rád modlí, lebo je možné, že

niekto je neschopný sa ho modliť, ale vždy ho miluje a podnecuje k nemu ostatných.

Duše vyvolené, poddaní Ježišovi v Márii, vedzte, že Zdravas' Mária je

po Otčenáši najkrásnejšia zo všetkých modlitieb. To je najdokonalejší hold,

aký môžete vzdať Márii. Je to hold, s ktorým Najvyšší vyslal archanjela,

aby získal jej srdce. Mal na ňu taký vplyv krásnymi tajomstvami, ktorých je

plný, že Mária zvolila k Vteleniu Slova napriek svojej hlbokej pokore.

Týmto holdom i vy neomylne získate jej srdce, ak sa ho budete modliť, ako

náleží.

Pozorne, zbožne, a skromne pomodlené Zdravas' Mária je podľa svätých

nepriateľom diabla, ktorého ženie na útek a je kladivom, ktoré ho drví. Je

posvätením duše, radosťou anjelov, piesňou predurčených, chválospevom

Nového zákona, radosťou Máriinou a slávou Najsvätejšej Trojice. Zdravas'

Mária je nebeskou rosou, ktorá zúrodňuje dušu, je čistým a láskavým bozkom,

ktorý dávame Márii, pestovanou ružou, ktorú jej venujeme, vzácnou

perlou, ktorú jej prinášame, je čašou božskej ambrózie a nektáru, ktorú jej

podávame.

Prosím vás teda naliehavo, pre lásku, ktorou vás milujem v Ježišovi

a v Márii, aby ste sa neuspokojovali s Korunkou svätej Panny, ale modlili

sa tiež ruženec po všetky dni. Vo chvíli svojej smrti budete žehnať dňu

a hodine, kedy ste mi uverili. Keď ste siali v požehnaniach Ježiša a Márie,

budete žať požehnania večné v nebi: "Kto rozsieva v požehnaniach,

v požehnaniach bude i zvážať. "

ŠIESTY ÚKON

Na poďakovanie Bohu za milosti, ktoré udelil presvätej Panne, nech sa

často modlia "Velebí moja duša Pána" podľa príkladu blahoslavenej Márie

d Oignies a mnohých iných svätých. To je jediná modlitba, jediné dielo,

ktoré svätá Panna zložila alebo skôr Ježiš v nej vytvoril, lebo on hovoril

jej ústami. To je najväčšia obeť chvály, akú Boh prijal od číreho tvora

v zákone milosti, najpokornejší, najvďačnejší a najvznešenejší zo

všetkých chválospevov. Má v sebe také veľké a také skryté tajomstvá, že ani

anjeli ich nepoznajú. Ján Gerson, zbožný a učený učiteľ, veľkú časť svojho

života skladal traktáty plné učenosti a zbožnosti o najzložitejších

problémoch a až na konci svojho života sa s bázňou odhodlal vykladať

Magnifikat, aby korunoval všetky svoje diela. Prináša veľa podivuhodných

vecí o tomto krásnom a božskom chválospeve.

Medzi iným hovorí, že Panna Mária sa ho často sama modlievala,

najmä ako vďakyvzdávanie po svätom prijímaní. Učený Benzonius vykladá to

isté Magnifikat. Uvádza niekoľko zázrakov spôsobených jeho mocou a hovorí,

že démoni sa trasú a utekajú, keď počujú slová: "Ukázal silu svojho ramena,

rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1, 51).

SIEDMY ÚKON

Verní služobníci Márie, nepriľnite ku skazenému svetu, nedajte sa ním spútať

a unikajte z neho, pomáhajte si úvahami o opovrhnutí svetom, ktoré sme

uviedli v prvej časti.

Vnútorné úkony

Okrem vonkajších skutkov úcty, ktoré som práve uviedol a ktoré nie je

dovolené zabúdať z nedbalosti alebo z pohŕdania, pokiaľ to pripúšťa stav

alebo zamestnanie každého, poukážem ešte na vnútorné, veľmi posväcujúce

úkony pre tých, ktorých Duch Svätý volá k vyššej dokonalosti.

Je možné zhrnúť ich do štyroch slov: všetky svoje skutky konať skrze Máriu, s Máriou,

v Márii a pre Máriu, aby sme ich dokonalejšie konali skrze Ježiša,

s Ježišom, v Ježišovi a pre Ježiša.

Treba konať svoje skutky skrze Máriu, to znamená treba poslúchať vo

všetkom svätú Pannu. Riadiť sa vo všetkom jej duchom, ktorým je Svätý Duch

Boží. Všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Božími synmi (Rim 8, 14). Všetci,

ktorých vedie duch Márie, sú dietkami Márie a teda dietkami Božími, ako sme

ukázali. Medzi toľkými ctiteľmi svätej Panny sú pravými a vernými len tí,

ktorí sa riadia jej duchom. Hovoril som, že duch Márie je Duch Boží,

pretože ona sa nikdy neriadila svojím vlastným duchom, ale vždy

Božím, ktorý ju natoľko ovládol, že sa stal jej vlastným.

Preto hovorí sv. Ambróz: "Nech je v každom duša Márie, aby oslavovala

Pána, nech je v každom duch Márie, aby plesal v Bohu." Aká je šťastná

duša, ktorá podľa vzoru jedného dobrého brata jezuitu, menom Rodriguez,

ktorý zomrel v povesti svätosti, je celá ovládaná a spravovaná duchom

Márie, duchom sladkým a silným, horlivým a opatrným, pokorným a odvážnym,

čistým a hlbokým!

Aby sa duša dala viesť týmto duchom Márie treba

sa vzdať svojho vlastného ducha, vlastného poznania a priania,

skôr ako niečo urobí. Skôr ako sa modlí, slúži svätú omšu alebo ju

obetuje, skôr než prijíma. Lebo temnoty nášho vlastného ducha a zloba

nášho vlastného chcenia a konania, by boli prekážkou duchu Márie, keby sme

sa im poddávali, hoci nám sa javia dobrými.

Je potrebné vydať sa duchu Márie, aby on nami hýbal a viedol nás tak,

ako si bude ona želať. Je nutné vložiť sa do jej panenských rúk a ponechať

sa v nich ako nástroj v rukách robotníka, ako lutna v rukách dobrého

hudobníka. Treba sa v nej stratiť a odovzdať sa jej ako kameň, ktorý je

hodený do mora. To sa deje v okamihu, jediným pohliadnutím ducha, nepatrným

hnutím vôle alebo slovne. Ak povieme napríklad: zriekam sa seba, dávam sa

Tebe, drahá Matka. A aj keby sme ani necítili citeľnú sladkosť v tomto

úkone spojenia, neprestáva byť skutočnosťou. Takisto keby sme s tou

rozhodnosťou- chráň nás Pán Boh! - povedali: "Dávam sa diablovi," hoci aj

bez akejkoľvek citeľnej zmeny, patrili by sme rovnako skutočne diablovi.

Z času na čas je potrebné vo svojich skutkoch a po nich obnovovať

tento úkon obetovania a spojenia sa. Čím viac to budeme činiť, tým viac sa

budeme posväcovať a skôr dôjdeme k spojeniu s Ježišom, ktoré vždy

nevyhnutne nasleduje po spojení s Máriou, keďže duch Márie je duchom

Ježiša.

Konajme svoje skutky s Máriou, hľaďme vo

všetkých svojich skutkoch na Máriu ako na dokonalý vzor všetkej čnosti

a dokonalosti, akú Duch Svätý utvoril v čírom tvore, aby sme ju napodobnili

svojimi slabými silami. Musíme teda pri každom skutku sledovať, ako ho

Mária urobila, alebo ako by to učinila, keby bola na našom mieste.

Rozjímajme o jej veľkých čnostiach, ktorými sa riadila vo

svojom živote,

o živej viere, ktorou uverila bez váhania anjelovmu slovu. Verila verne

a vytrvalo až ku krížu na Kalvárií.

Pozorujme jej hlbokú pokoru, v ktorej sa skrývala, mlčala, všetkému sa

podrobovala a stavala sa na posledné miesto,

celkom božskú čistotu, akej nikdy nebolo ani nebude pod nebom

a konečne všetky jej ostatné čnosti. Spomeňte si, opakujem druhý raz, že

Mária je vznešenou a jedinou formou Božou, spôsobilou vytvárať živé Božie

obrazy s malou námahou a v krátkom čase. Duša, nájduc túto formu,

sa v nej stráca a zakrátko býva premenená v Ježiša Krista, ktorého

táto forma verne odlieva.

Treba vykonávať svoje skutky v Márii. Na pochopenie tohto cvičenia

uvádzam nasledujúce slová.

Presvätá Panna je pravým pozemským rajom pre nového Adama.

Starý pozemský raj bol len jeho obrazom. V tomto pozemskom raji je teda

nevysloviteľné bohatstvo, krása, vzácnosť a sladkosť, ktoré tam zanechal

nový Adam, Ježiš Kristus. Práve v tomto raji sa kochal deväť mesiacov,

konal svoje divy a ukazoval svoje bohatstvo a všemohúcnosť

Boha. Toto presväté miesto je zo samej panenskej a nepoškvrnenej zeme,

z ktorej bol, pôsobením Ducha Svätého, ktorý tam prebýva, utvorený

a živený nový, dokonalý Adam.

Práve v tomto pozemskom raji je strom života, ktorý zrodil Ježiša,

strom poznania dobrého i zlého, ktorý vydal svetu svetlo. Na tomto božskom

mieste sú stromy sadené rukou Božou a zavlažované božským olejom. Tie stromy

rodili a rodia po všetky dni ovocie božskej chuti. Sú tam záhony, spestrené

rozličnými krásnymi kvetmi čností, ktorých vôňa oblažuje i anjelov. Sú

tu zelené lúčiny nádeje, nedobytné veže sily, čarovné domy

dôvery.

Duch Svätý jediný môže dať poznanie pravdy, skrytej pod týmito

obrazmi hmotných vecí. Na tomto mieste je dokonale čistý vzduch, krásne

slnko Božstva bez tône, krásny deň svätého človečenstva bez nočnej tmy. Je

tu žiarivá a ustavičná vyhňa lásky, v ktorej sa všetko železo do nej

vkladané, rozpaľuje a premieňa na zlato. Tečie tam riava pokory, ktorá

vyviera zo zeme, rozvetvuje sa na štyri ramená, štvoro hlavných

čností, a zavlažuje celé to čarokrásne miesto.

Duch Svätý ústami svätých Otcov nazýva svätú Pannu aj Bránou

východnou, ktorou veľkňaz Ježiš Kristus prichádza na svet. Vošiel ňou po

prvý raz a vojde ňou i po druhý raz.

Panna Mária je svätyňou Božstva, odpočinutím

najsvätejšej Trojice, trónom Božím, mestom Božím, oltárom, chrámom a svetom

Božím. Všetky tieto rozličné prívlastky a chvály sú úplne pravdivé, keď

hľadíme na rozličné zázraky, ktoré Najvyšší vykonal v Márii. Aké veľké

bohatstvá! Aká sláva! Aká radosť! Aké šťastie, ak môžeme vstúpiť a ostávať

v Márii, v ktorej si Najvyšší urobil trón svojej zvrchovanej slávy!

Ale ako je ťažko hriešnikom, ako my, dosiahnuť povolenie, spôsobilosť

a osvietenie, aby sme vstúpili na miesto také vznešené a sväté, ktoré

nestráži cherubín, ako starý pozemský raj, ale sám Duch Svätý, ktorý ju

úplne ovládol. Hovorí o nej: "Si zatvorenou záhradou, sestrička moja,

nevesta, zamknutým prameňom, zapečatenou studničkou" (Pies 4, 12). Mária je

zamknutá, Mária je zapečatená. Úbohé dietky Adama a Evy, vyhnané

z pozemského raja, nemôžu vstúpiť do tohto raja inak, iba zvláštnou

milosťou Ducha Svätého, ktorú sú si povinní zaslúžiť. Keď niekto svojou

vernosťou dosiahne túto prevzácnu milosť, treba, aby so záľubou zostával

v krásnom vnútri Márie, aby tam v pokoji odpočíval, s dôverou

hľadal oporu, s istotou sa tam skrýval a aby sa tam strácal bez

výhrady. Potom sa duša v tomto panenskom lone

napája mliekom jej milosti a jej materského milosrdenstva,

oslobodzuje sa od zmätkov, strachu a úzkosti.

Cíti sa tam bezpečne pred všetkými svojimi nepriateľmi, pred svetom,

diablom a hriechom, ktorí tam nikdy nemali prístup. Tí, čo tam pracujú,

nezhrešia, teda tí, ktorí ostávajú duchom vo svätej Panne sa nedopustia

závažnejšieho hriechu.

Duša sa stvárňuje v Ježišovi a Ježiš v nej, lebo Máriino lono je, ako

hovoria svätí otcovia, sieňou božských tajomstiev, v ktorej sa utvoril

Kristus a všetci vyvolení.

Konečne treba vykonávať všetky skutky pre Máriu. Lebo keď sme sa oddali

jej službe, je spravodlivé, aby sme všetko robili pre ňu, ako jej

služobníci a poddaní. Nikdy nie preto, že by sme ju považovali za posledný

cieľ svojich služieb, ktorým je jedine Ježiš Kristus, ale za svoj blízky

cieľ a svoje tajomné ohnisko a za svoju ľahkú cestu, aby sme k nemu

prišli ako dobrí služobníci a poddaní. Nesmieme zaháľať, ale musíme sa

spoliehať na jej ochranu, začínať i dokončovať veľké veci pre túto velebnú

panovníčku. Treba hájiť jej výsady, keď jej ich upierajú, jej

slávu, keď sa na ňu útočí, pokiaľ možno každého priťahovať k jej

službe a k pravej hlbokej mariánskej úcte. Je nutné hovoriť a kričať proti

tým, ktorí zneužívajú jej úctu, aby urážali jej Syna, a tiež vzbudzovať tento

pravý spôsob jej úcty. Nesmieme požadovať od nej ako odmenu za tieto

nepatrné služby nič iné, len česť, že budeme patriť takej láskavej kňažnej

a šťastie, že sme skrze ňu nerozviazateľným putom spojení s Ježišom, jej

Synom, v čase i vo večnosti.

SLÁVA JEŽIŠOVI V MÁRII!

SLÁVA MÁRII V JEŽIŠOVI!

SLÁVA SAMÉMU BOHU!

Prijímanie Eucharistie v duchu tejto úcty

Pred svätým prijímaním

Hlboko sa pokoríš pred Bohom.

Zriekneš sa svojho porušeného základu a svojich náklonností

a úmyslov, aj keby ti ich sebelepšie ukazovala tvoja sebaláska.

Obnovíš svoje zasvätenie hovoriac: "Som úplne tvoj, moja drahá Pani

a všetko moje je tvoje. "

Pokorne pros túto dobrú Matku, aby ti dala svoje srdce, aby si do

neho prijal jej Syna tak, ako ho prijala ona. Pripomeň jej, že ide o slávu

jej Syna, aby nebol vložený do srdca, takého znečisteného a nestáleho, ako

je tvoje, ktoré mu nemôže vzdávať slávu, aká mu patrí. Ale ona môže prísť

na základe moci, ktorú má nad srdcami a môže u teba prebývať, aby prijala

svojho Syna, ktorý tak bude privítaný bez poškvrny a nebezpečenstva, že

by bol urážaný alebo nedôstojne prijatý. Povieš jej s dôverou, že všetko to,

čo si jej dal zo svojho majetku, je pramálo na jej uctenie, ale že si želáš

dať jej svätým prijímaním ten istý dar, ktorý jej dal večný otec. Ním bude

viac uctená, ako keby si jej dal všetky majetky sveta. Napokon, že Ježiš,

ktorý ju výsostne miluje, si žiada kochať sa v nej a mať v nej svoj

odpočinok, a to v tvojej duši, biednejšej a núdznejšej ako betlehemská

maštaľ, do ktorej Ježiš neváhal prísť, keď tam bola Mária. Požiadaš ju

o jej srdce týmito nežnými slovami: "Ty si všetko, čo mám, daj mi

svoje srdce, Mária!"

Pri svätom prijímaní

Krátko pred prijatím Ježiša Krista, po modlitbe Otčenáš, hovoríš "Pane, nie

som hodný... " Tým vopred povieš večnému Otcovi, že pre svoje zlé

myšlienky a nevďačnosť k takému dobrotivému Otcovi nie si hodný, aby si

prijal jeho jediného Syna. Ale Mária, jeho verná služobnica, modlí sa

v tebe a za teba a dáva ti dôveru a neobyčajnú nádej u Božej velebnosti:

"Pretože v nádeji si ma pevne postavil" (Žalm 4, 10).

Povieš Synovi: "Pane, nie som hodný... ." Nie si hodný prijať ho pre

prázdne a zlé slová, pre svoju neveru v jeho službe. Predsa ho však

prosíš, aby sa nad tebou zmiloval, že ho uvedieš do domu jeho vlastnej

Matky i tvojej matky a že ho nepustíš, kým nepríde a neubytuje sa u nej.

"Ja som ho pojala a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej

matky a do komôrky svojej rodičky" (Pies 3, 4). Poprosíš ho, aby vstal

a prišiel k miestu svojho odpočívania v arche svojej zvrchovanosti. Povieš

mu, že neskladáš dôveru do svojich zásluh, do svojej sily a prípravy,

ale do zásluh Márie, svojej drahej Matky, ako Jakub do

starostlivosti Rebeky, že i ako hriešnik sa odvažuješ pristúpiť k jeho

svätosti, podporovaný a ozdobený čnosťami jeho svätej Matky.

Povieš Duchu Svätému: "Pane, nie som hodný... Nie si hodný prijať

veľdielo jeho lásky pre vlažnosť a neprávosť svojich skutkov a pre svoj

odpor k jeho vnuknutiam, ale že všetka tvoja dôvera je v Márii, jeho vernej

neveste. Povieš so sv. Bernardom: "V nej je všetka moja dôvera, ona je

všetok dôvod mojej nádeje." Môžeš ho tiež prosiť, aby urýchlene zostúpil

v Máriu, svoju nerozlučnú nevestu. Jej lono je také čisté a jej srdce

rozžeravené ako vždy. Povedz mu, že ak nepríde k tebe, ani Ježiš ani Mária

nebudú utvorení v tvojej duši a nebudú tam mať dôstojný príbytok.

Po svätom prijímaní

Po svätom prijímaní, vnútorne uzobraný so zatvorenými očami, uveď

Ježiša do srdca Márie. Daj ho jeho Matke, ktorá ho príjme s najväčšou

vrúcnosťou, ponúkne mu čestné miesto, bude sa mu klaňať a dokonale ho

milovať, bude ho objímať a tisnúť na svoju hruď. Vzdá mu, v duchu

i v pravde, veľa pôct, aké sú nám neznáme v našich hustých temnotách.

Zostaň hlboko pokorený vo svojom srdci v prítomnosti Ježiša

prebývajúceho v Márii. Zostaň ako služobník pri bráne kráľovho paláca, kde sa

on práve rozpráva s kráľovnou a zatiaľ, čo oni spolu hovoria, teba nepotrebujú.

Môžeš ísť v duchu do neba a na celú zem prosiť tvory, aby ďakovali,

klaňali sa Ježišovi v Márii a milovali ho namiesto teba. Môžeš sám,

v spojení s Máriou, prosiť Ježiša o to, aby prišlo na zem jeho kráľovstvo

skrze jeho svätú Matku. Alebo pros o božskú múdrosť, lásku, za odpustenie

hriechov, alebo o niektorú inú milosť, vždy však skrze Máriu a v Márii.

Povedz, hľadiac na seba s pohŕdaním: "Pane, nehľaď na moje hriechy, ale

tvoje oči nech vidia na mne len čnosti a zásluhy Márie." Rozpomínaj sa na

svoje hriechy a dodaj: "To ja som spáchal tieto hriechy," alebo "Od

človeka nepravého a podvodného ma vysloboď," alebo "Môj Ježišu, chcem, aby

si ty rástol v mojej duši a mňa aby ubúdalo. Mária, moja Matka, túžim,

aby si ty rástla u mňa a ja musím byť menej, ako som bol doteraz. Ježišu

a Mária, rastite vo mne i v ostatných dušiach!"

Je nekonečne mnoho iných myšlienok, ktorými ťa zásobí a bude zásobovať

Duch Svätý, ak budeš, ako sa patrí, vnútorný, umŕtvený a verný tejto veľkej

a vznešenej úcte, ktorej som ťa práve naučil. Ale vždy si pamätaj, že čím

viac necháš jednať pri svojom svätom prijímaní Máriu, tým viac bude Ježiš

oslávený. Čím hlbšie sa budeš pokorovať a pokojnejšie, mlčanlivejšie ich

počúvať, nestarajúc sa o to, aby si videl, chutnal alebo cítil, tým viac

necháš konať Máriu pre Ježiša a Ježiša v Márii. Lebo spravodlivý žije vždy

z viery, najmä pri svätom prijímaní, ktoré ju úkonom viery: "Môj

spravodlivý bude žiť z viery" (Žid 10, 38).

Zasvätenie seba Ježišovi Kristovi skrze ruky Panny Márie

Múdrosť večná a vtelená! Najmilší a láskavý Ježišu, pravý Boh a pravý

Človek, jediný Syn večného Otca a Márie vždy Panny.

Hlboko sa ti klaniam v lone a vo vznešenosti tvojho Otca a v panenskom

lone Márie, tvojej dôstojnej Matky v čase tvojho Vtelenia.

Ďakujem ti, že si sám seba zmaril a prijal podobu služobníka, aby si ma

vytrhol z diablovho otroctva. Chválim ťa a oslavujem, že si sa vo všetkom

podrobil Márii, svojej svätej Matke, aby si ma učinil skrze ňu svojím

verným služobníkom.

Ale beda, ja som nevďačný a neverný, nezachoval som sľuby, ktorými som

sa ti tak slávnostne zaviazal pri svätom krste. Neplnil som svoje

povinnosti, nezaslúžim si volať sa tvojím synom ani tvojím

služobníkom. Všetko, čo mám, si zasluhuje iba tvoje zavrhnutie a hnev,

neodvažujem sa sám priblížiť k tvojmu svätému a vznešenému Majestátu.

Preto sa utiekam o príhovor k tvojej najsvätejšej Matke, ktorú si mi

dal za prostrednicu u teba a touto cestou dúfam, že pokorne obsiahnem

odpustenie hriechov, získam a zachovám si pravú múdrosť.

Pozdravujem ťa teda, nepoškvrnená Mária, živý stánok Božstva,

v ktorom sa skrýva večná Múdrosť a praje si prijímať poklonu anjelov

i ľudí. Pozdravujem ťa, Kráľovná neba i zeme, ktorej vláde je podrobené

všetko, čo je nižšie od Boha.

Pozdravujem ťa, bezpečné útočište hriešnikov, ktoré nikomu neodopiera

milosrdenstvo. Vypočuj moje túžby po božskej múdrosti a príjmi preto sľuby

a ponuky, ktoré ti ponížene predkladám

Ja M..., neverný hriešnik, obnovujem a potvrdzujem do tvojich rúk

svoje krstné sľuby. Odriekam sa navždy satana, jeho pýchy a jeho skutkov.

Dávam sa plne Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, aby som s ním niesol

svoj kríž po všetky dni svojho života a bol mu vernejší ako

doteraz.

Volím si dnes teba, Mária, v prítomnosti celého dvora nebeského, za

svoju Matku a Paniu. Vydávam a zasväcujem tebe ako poddaný svoje telo

i svoju dušu, svoje vnútorné i vonkajšie hodnoty i hodnotu svojich

minulých, terajších a budúcich dobrých skutkov. Dávam ti úplné

a neobmedzené právo vládnuť mnou a všetkým, čo mi prináleží, bez výhrady,

podľa tvojho zaľúbenia, k najväčšej sláve Božej v čase i vo večnosti.

Prijmi, Panna dobrotivá, túto nepatrnú obetu môjho zasvätenia ako

uctenie a spojenie sa s tým poddanstvom, ktorým sa Múdrosť večná podrobila

tvojmu materstvu, ako hold moci, ktorú máš nad týmto úbohým tvorom

a biednym hriešnikom, ako vzdanie vďaky za milosti a prednosti, ktorými ťa

vyznamenala Svätá Trojica.

Vyhlasujem, že chcem odteraz ako tvoj pravý služobník vyhľadávať tvoju

česť a teba vo všetkom počúvať.

Matka obdivuhodná, predstav ma svojmu milému Synovi ako verného

služobníka, aby vykúpiac ma skrze teba, prijal ma tiež skrze teba.

Matka milosrdenstva, pomôž mi, aby som dosiahol pravú Božiu múdrosť

a pripočítaj ma k tým, ktorých miluješ, učíš a vedieš, ktorých živíš

a chrániš ako svoje dietky a svojich služobníkov.

Panna verná, učiň ma vo všetkom dokonalým učeníkom, nasledovníkom

a služobníkom vtelenej Múdrosti Ježiša Krista, svojho Syna, aby som na tvoj

príhovor a podľa tvojho príkladu dokázal plniť tu na zemi vôľu Božiu

a uvidel jeho slávu v nebesiach. Amen.