Exorcizmus

Krst a zlý duch: Cirkevní učenci sa však napriek všetkému aj dnes pridržiavajú starej doktríny. V Biblii sa píše, že démonov vyháňal aj Ježiš Kristus a za prvé vyhnanie diabla sa v kresťanstve považuje krst. Pri ňom sa krstní rodičia v mene dieťaťa zriekajú zlého ducha. V súčasnosti cirkev priamy exorcizmus z obradu krstu vylúčila. V minulosti sa používala exorcizovaná soľ, voda alebo špeciálny olej, ktorý viedol krstenca z moci diabla do stavu Božieho dieťaťa.

Kňaz, ktorý krstil, hovoril: „Vyjdi, ty nečistý duch, a ustúp Duchu Svätému, zažehnávam ťa v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, aby si vyšiel a vzdialil sa od tohto služobníka, prekliaty diabol…“ Moderná forma krstu je miernejšia. Kňaz hovorí: „Všemohúci Bože, zbav toto dieťa dedičného hriechu, urob z neho chrám svojej slávy a daj, aby v ňom prebýval Duch Svätý.“

Verbovacie kancelárie: Teraz rímskokatolícka cirkev znovu hovorí, že hrozba diabla je reálna. V roku 2002 to prvýkrát otvorene vyhlásil pápež Ján Pavol II., keď povedal: „Musíme ostať ostražití, aby sme mohli odolať každému pokušeniu. Staré, no stále účinné prostriedky boja proti Zlu sú modlitba, sviatosti, pokánie, pozorné počúvanie Božieho slova, bdelosť a pôst.“ Najnovšie tu máme aj študovanie exorcizmu pod hlavičkou Vatikánu. Carlo Climati z rádu Legionárov Krista sa domnieva, že s pribúdaním satanistických kultov a pseudospirituálnych rituálov je dnes téma vyháňania diabla aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Aj páter Amorth, rímsky exorcista, vidí stúpajúce nebezpečenstvo. „Ak nie je viera silná, zvyšuje sa modloslužba.“ Diskotéky a miesta, kde sa konzumujú drogy, sa stávajú „verbovacími kanceláriami Zla“. Kňaz napísal o svojich skúsenostiach knihu Exorcista rozpráva, ktorú preložili do štrnástich jazykov. Spomenul, že denne vidí desať „pacientov“, a čo je zaujímavé, väčšina z nich sú lekári. Nielen v Kostole svätého Pavla, ale aj v iných rímskych kostoloch má patriť vyháňanie diabla ku každodenným rituálom. Podľa cirkevného práva však exorcizmus môže nariadiť len biskup. Ako prevenciu kňaz odporúča pomodliť sa ruženec a „keď sa budeme modliť aspoň päť minút denne, démoni nás nechajú na pokoji“.

Predlohou rituálu zostáva vyháňanie démonov Ježišom Kristom, opísané v evanjeliách. „Prejavy Satana sa ani v súčasnosti veľmi nelíšia od tých, ktoré opisuje Biblia,“ povedal pre talianske noviny La Stampa exorcista Gabriele Amorth. „Liečil som osoby, ktoré hovorili mnohými jazykmi. Raz priviedli človeka, ktorý síce odpovedal len po taliansky, ale bolo jasné, že rozumie, aj keď sme sa s ním rozprávali po latinsky, anglicky, nemecky, arabsky, hebrejsky. Zažil som aj takých, ktorí vyvrhli predmety, napríklad klince, či levitujúcich. Niektorí posadnutí mali v sebe toľko sily, že bolo treba až osem mužov, aby sme ich zvládli. Diabol sa snaží vzdialiť nás od Boha, satanizmus sa šíri, ľudia prestávajú chodiť do kostola a veria svojim pochybným guru,“ tvrdí.

Pápež v úlohe exorcistu: „Svätý Otec vykonal vo Vatikáne, pokiaľ viem, tri prípady exorcizmu. Chcel byť príkladom a naznačiť, že je potrebné vrátiť sa k vyháňaniu diabla,“ dodal Amorth. Známy je prípad 19-ročného dievčaťa z Monzy, ktoré sa s rodičmi zúčastnilo verejnej audiencie u pápeža, aby spolu s rodinou získalo požehnanie. Keď sa objavil pápež, dievča začalo hrozne kričať, polícia sa ho snažila utíšiť a bola prekvapená, akú mala mladá žena veľkú silu. Keď Jána Pavla II. jeden z jeho biskupov informoval, že môže byť posadnutá, ten sa s ňou pol hodiny modlil v súkromí, potom sa zverila do rúk exorcistu.

Rozkazujem ti vyjsť

(pravdivé rozprávanie)

„Prečo si vstúpil do tohto tela?“, opýtal sa kňaz vykonávajúci exorcizmus.
„Pre neopätovanú veľkú lásku.“
„Kto ju neopätoval?“
„Nebuď hlupák.“
„Odpovedz, kto neopätoval lásku?“
„Toto telo,“ zarevala žena a začala sa tĺcť päsťami do hrude.
„A prečo ti ju neopätovalo?“
Rozzúrená, akoby zdivočená, vychrlila zo seba neuveriteľnú odpoveď:
„Pretože je to nespravodlivé, nie je na to právo.“
„Teda toto telo je tvojou obeťou?“
Nasledoval hrozný výbuch smiechu zo zatvorených úst, ktorý sa chvíľami podobal bučaniu raneného zvieraťa. Jej tvár vyvolávala u prítomných zdesenie a hrôzu.
„Kedy si vstúpil do tohto tela?“
„O piatej hodine popoludní dňa 23. apríla 1913.“
Nasledovalo hrozné vyjadrenie ženy. Zlý duch vstúpil do jej tela, keď sa pred jednou čarodejnicou zakliala. Predtým zjedla kúsok salámy a vypila pohár vína, do ktorého čarodejnica naliala pár kvapiek krvi.
„Posadol si iba túto osobu alebo aj členov jej rodiny?“
„Aj členov jej rodiny.“
„Dokáž mi to.“
„Keď sa zle cíti ona, v tom istom čase sa zle cítia aj členovia jej rodiny.“
„Koľko času ti trvalo, kým si celkom ovládol jej telo?“
„Sedem dní.“
„Kde sa to stalo?“
„Neďaleko, v jednom dome.“
„V ktorom?“
„Na to sa nepýtaj,“ skríkla vyľakane žena, „to nemôžem povedať.“
„Tak teda vyjdi z nej.“
„Nie, nikdy, nikdy!“
Kňaz zopakoval slová exorcistu: „Rozkazujem ti vyjsť!“
„Nevyjdem, ja som Isabó.“
Vrhla sa na kňaza, strhla mu štólu, pokúšala sa ju roztrhať a kričala:
„Trvalo mi sedem dní, než som ju posadol a ty chceš, aby som opustil jej telo po jednom exorcizme.“
To bola kritická chvíľa.
Všetci prítomní viditeľne znervózneli, prestupovali z nohy na nohu a obzerali sa po sebe.
Iba lekár stál ľahostajne, nepohnute.
Kňaz pokropil ženu svätenou vodou a urobil nad ňou kríž.
Naraz akoby zasiahnutá bleskom padla na zem ako kus polena a začala sa zvíjať.
„Kedy vyjdeš?“ - zvolal kňaz.
Tvár ženy zalial hlboký smútok.
„Vyjdem, keď vyvrátim nejakú hrču, čo mi leží v žalúdku.“
Tou hrčou bola saláma, ktorou sa začala posadnutosť.
Priniesli jej misu. „Vyvráť!“
Posadnutá sa sklonila nad misu, hrozne ju nadúvalo a čosi vyvrátila.
„Povedz mi, nečistý duch, ktoré slová ti spôsobujú najväčšie utrpenie?“
Kňaz chcel ženu úplne oslobodiť od posadnutosti.
Avšak znova sa zúrivo vrhla na neho, no neodpovedala.
Keď zopakoval žiadosť, s nevysloviteľným návalom zlosti zrevala: „Nie, nie!“
Bola zrejme rozhodnutá tvrdo bojovať.
Po krátkej prestávke postupne tíchla, akoby strácala odvahu a istotu.
Do hlbokého ticha, ktoré zavládlo v miestnosti, začala pomaly a zreteľne hovoriť:
„Svätý! Svätý! Svätý!“
Exorcizmus trval niekoľko hodín a žena bola úplne vyčerpaná.
Kňaz ešte rozkázal Zlému, že nesmie nikomu škodiť a ukončil exorcizmus.
Bola už hlboká noc.
www.magnificat.sk

Kompletná kniha Bonaventura Bayera s výpoveďami démonov zachytenými počas exorcizmu jednej postihnutej duše. Tieto výpovede boli vyslovené na príkaz Panny Márie.pomenutie z onoho sveta

čítaj - Bonaventura Bayer

NAPOMENUTIE Z ONOHO SVETA

(Výber)

V "Acta apostolieas saedis" 58/16 zo dňa 29.12.1966 bol vytlačený dekrét pre vierouku zo dňa 15.11.1969, ktorý pápež Pavol VI. schválil a dal príkaz na jeho uverejnenia. Týmto dekrétom, ktorý nadobudol platnosť o 3 mesiace po vyhlásení, stratili platnosť kánony 1399 a 2318 CIC. Naďalej sa už nezakazuje uverejňovať bez cirkevného povolenia spisy o nových zjaveniach, videniach, proroctvách, zázrakoch a pod.
Veľký pápež LEV XIII., ktorý zomrel v roku 1903, videl v zjavení, ako satan dostal od Krista plnú moc, aby veriacich preosial. Počul, ako si satan predsavzal v priebehu 75 rokov úplne zničiť Cirkev, a preto pápež nariadil modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi na konci sv. omše. V tomto boji na život a na smrť medzi Cirkvou a satanom videl tento pápež pomoc, ktorú možno očakávať od zmieneného archanjela Michala.

* * *

Z prejavu pápeža Pavla VI. na audiencii 15.11.1972

" ... a hriechy, ktoré znamenajú príčinu temnoty spôsobenej diablom, napádajú tak nás, ako i celý svet. Zlo nie je len nedostatkom, ale aj účinnou mocou zabíjajúcou duchovno, to je hroznou skutočnosťou. Ten, kto zavrhuje existenciu tejto skutočnosti, nachádza sa mimo bi¬blického a cirkevného učenia.
Význam varovania pred týmto zlom má za účel zachrániť čo najviac duší. Diabol stál hneď na začiatku života prvých ľudí. Bol ľstivým osnovateľom prvého hriechu našich prarodičov. Je to kúzelník, ktorý sa vie k človeku pritúliť fantáziou, citom, utopistickým myslením alebo sociálnym riešením, aby si človeka získal. "

* * *

Posadlosť a diabol patria k nadprirodzenosti, a preto veda nemôže k týmto skutočnostiam nič povedať.

* * *

Démoni sú nútení Z príkazu neba hovoriť, i keď sa tomu bránia, spôsobom, ktorý je užitočný pre Kristovo Kráľovstvo a škodí ríši satanovej. Vo svojej zlobe nepoužívajú pekelní duchovia meno Mária, Nepoškvrnené počatie či Božia Matka, ale ju menujú" Tá hore", alebo ONA a pod.

* * *

Krátko zo života posadnutej

Narodila som sa v roľníckej rodine v roka 1937. Na jar 1944 som začala chodiť do školy. Bola som veľmi ostýchavá a pokojná. V tretej triede som pristúpila ku sv. prijímaniu. Brala som to veľmi vážne. Od prvého sv. prijímania som chodila takmer denne na sv. omšu. Cítila som však, že mi ubúddjú milosti, keď som v kostole nebola pozorná, alebo keď som sa menej modlila. V 13. rokoch som bola často napádaná spolužiakmi, nazývali ma "pobožná".


ďalšia strana>>