venerdì 29 giugno 2007

Svätý škapuliar

SVÄTÝ ŠKAPULIAR- Karmelský

KTO NOSIL ŠKAPULIAR?


Dobrý katolík neodmietne to, čo s pýchou nosili svätci a vynikajúci hodnostári cirkvi Kristovej. Škapuliar nosil slávny patriarcha benátsky, svätý Vavrinec Justiniani. Do škapuliara boli oblečení sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Alfonz Mária de Liguori, sv. Pavol od Kríža, sv. Don Bosco, francúzsky kráľ Ľudovít IX., rakúsky cisár Ferdinand I.; pápežovia: Lev X., Lev XIII., Klement VII., Gregor VIII., Pavol V., Urban VIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI. (aj súčasný pápež Ján Pavol II. ho nosí od detstva - pozn. Proglas) a mnohí iní nosili pod bielou pápežskou reverendou sv. škapuliar.

Chýrny generál jezuitov P. Chaudius Aquaviva odporúčal sv. škapuliar všetkým členom Spoločnosti Ježišovej, podobne učinil generálny predstavený kapucínov Innocenc Katalagirone a generál minoritov Eugen Hands. Na prsiach katolíckych kniežat a šľachtičien visieval sv. škapuliar. Milióny katolíkov už ho nosili a nosia. Čo urobíš Ty? Prijmi na seba škapuliar Matky Božej!

Škapuliar

Slovo “škapuliar” označuje šat, pokrývajúci plecia, latinsky scapulare. Je to vlastne rehoľný odev, splývajúci vpredu a vzadu od ramien dolu. Tak ho nosia dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Tento škapuliar udeľovali jednotlivé rády veriacim, ale značne zmenšený, aby ich tak k sebe duchovne pripojili v tzv. “treťom ráde”. Členovia tretích rádov žijú vo svete a preto nosia len maličkú čiastočku veľkého škapuliara mníšskeho v podobe štvorca, zavesenú tkaničkami na pleciach a na prsiach. Táto však musí byť zhotovená z ovčej vlny, nie z plátna.

Farba škapuliarov je rôzna. Najčastejšie sú užívané škapuliare: biely, modrý, hnedý, čierny a červený. Bývajú spojené dovedna a preto sa nazývajú pätoronásobným škapuliarom.

Pretože však ešte aj nosenie pláteného škapuliara sa zdalo mnohým ľuďom nevhodné, dovolila sv. Stolica výnosom zo dňa 16. decembra 1910, aby veriaci mohli nosiť miesto vlnených škapuliarov náhradnú kovovú medailu. Táto medaila musí mať na jednej strane obraz Božského srdca Ježišovho a na druhej akýkoľvek obrázok Panny Márie. Musí byť riadne posvätená – ako škapuliarska – od kňaza majúceho túto právomoc.

Najhlavnejšia povinnosť

Svätý Bernard takto napomínal svoju sestru rehoľnicu: “Prosím Ťa, aby si svoj rehoľný šat ozdobovala dobrými mravmi; tvoj šat je svätý, preto nech aj tvoje vnútro je sväté!”

Podobne hovorí sv. Terézia: “K získaniu privilégií nestačí nosiť škapuliar, ale treba obliekať cnosti Máriine, treba žiť dokonalým životom.”

Škapuliar má byť osvedčením kresťanského života.

“Bez škapuliara nezaspím”

V jezuitskom ústave prezeral večer predstavený P. Leblanc spálne chovancov. Už všetci ležali v posteli, len jeden chlapec kľačal vedľa svojej postele. Na otázku, prečo nejde spať, odpovedal úprimne: “Utrhla sa mi tkanička na škapuliari, dal som si to spraviť, ale krajčír mi doteraz škapuliar nevrátil. Ja bez neho nezaspím, lebo sa bojím aby som v noci neumrel bez škapuliara.” – Neboj sa, miláčik, zajtra ho dostaneš, teraz si ľahni a spi!” – “Otče drahý, ja si neľahnem bez škapuliara! Čo keby som práve dnes v noci zomrel?” –

Chlapec sa rozplakal. Kňaz sa zamyslel, potom odišiel ku krajčírovi a za chvíľu priniesol očakávaný škapuliar. Chlapček ho radostne a vrúcne pobozkal, zavesil si ho na krk a spokojne zaspal.

Ráno predstavený spozoroval, že ten istý chlapec z postele nevstal. Šiel ho zobudiť, ale nadarmo. Vzal chlapca za ruku. Bola stuhnutá a ľadová. Dobré dieťa v noci zomrelo. Nežiadal si zbytočne tak túžobne sv. škapuliar.

Čo hovorí sv. škapuliar?

Reč škapuliara? – Je to vyznanie: Náležím Márii, svojej nebeskej Matke. Ona ma chráni, ona ma vedie bezpečne do večnej radosti. Jej slúžim nie ako iní ľudia, ale s väčšou láskou a horlivosťou. Som lepším katolíkom.

Je to napomenutie: Nosíš šat Máriin! Pestuj aj cnosti Máriine! Poľský kráľ Ladislav nosil na krku obrázok svojho otca a často si pripomínal: Otče môj, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo! Hľa, i ty vždy pozeraj na škapuliar a povedz si: “Ó Matka moja, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo!”

Je to povzbudenie: Keď cisár Theodosius tiahol proti Alaxinovi, obliekol si rúcho sv. Opáta Senufia v pevnej nádeji, že tak iste zvíťazí. Tomu, kto nosí škapuliar, je tento pancierom v boji s telom , svetom a diablom.

Je to ustavičná prosba: Mária, moja Matka, nezabúdaj, že som tvoje dieťa! Staraj sa o mňa! Vyplň na mne svoje škapuliarske prisľúbenia!

V modernom ohlušujúcom a búrlivom spôsobe života, v ktorom nie je vzácnosťou najväčšie prekvapenie, teda hrozné a netušené prekvapenie smrti, je vedomie že ak budeme mať pri smrti pri sebe škapuliar a vyslobodí nás v sobotu po smrti z očistca. Toto vedomie je tak veľká milosť, že zabúdať na to by bolo bláznovstvom. Sv. škapuliar,

treba ho nosiť vo dne v noci na sebe!!!

Výsady karmelitánského škapuliara

  • Kto umrie oblečený do sv. škapuliara, nebude zatratený.

  • Ten, kto nosí sv.škapuliar, si ako ctiteľ Matky Božej zabezpečuje jej ochranu pre dušu i telo v tomto živote a mimoriadnu pomoc v hodine smrti

  • Každý, kto nábožne nosí sv. škapuliar a zachováva čistotu podľa svojho stavu bude vyslobodený z očistca v prvú sobotu po svojej smrti.

  • Tí ktorí patria do Bratstva sv. škapuliara, sú duchovne spojení s karmelitánskym rádom a majú účasť na jeho duchovných dobrách v živote i po smrti, ako sú sväté omše , sv. príjimania , sebazapierania, modlidby, pôsty, atď.

  • http://www.proglas.sk/Skapul.htm

    http://www.ocds.sk/ocds/historia.html

    www.mariaem.ic.cz

    zdroj: Sv. škapuliar. Časopis Životom, č. 70, r. IV. Bratislava: 1941
    dátum: 2004

    Svätý L.M. Grinon


    O PRAVEJ ÚCTE K PANNE MÁRII

    Sv.Ľudovít Mária Grignion z Motfortu


    Drahý priateľ

    keď som začala čítať knihu, ktorú práve teraz držíš

    v rukách, na konci jej I. kapitoly ma ohromila posledná

    veta: "Na nás je mlčať, modliť sa, prosiť a čakať."

    Niekoľkokrát som si ju podčiarkla a neustále sa k nej

    vraciam a rozjímam nad jej obsahom i tým, čo mi týmto Boh

    chce povedať, ako mám ja konkrétne spolupracovať s ním

    a jeho darmi na spáse ľudstva i spáse svojej. Ohromila ma

    Božia múdrosť i jeho láska, ktorá vynašla spôsob ako ma

    osloviť. Našla spôsob a cestu, ktorou ku mne prišla Spása,

    Syn Boží, Ježiš Kristus. Na tejto ceste ma však upútal jeden

    kamienok-malý a čistý, jagajúci sa v lúčoch Božej lásky,

    autor tejto knižočky.

    Jeho kázne, spisy a rozpravy boli plné proroctiev

    a predvídaní do posledných dôb Cirkvi. Prenáša sa do dní,

    ktoré hraničia s posledným súdom a prehlasuje, že prináša od

    Boha vierohodné posolstvo o väčšej úcte, širšej známosti

    a vrúcnejšej láske k Panne Márii, i o vnútorných vzťahoch,

    ktoré bude mať k druhému príchodu svojho Syna.

    Svätý Ľudovít Mária Grignion sa narodil 31.1.1673

    v Montforte v Bretónsku. od detstva mal vrúcny vzťah

    k Panne Márii - svojej "milej matičke" a bol veľmi vďačný

    za milosti, ktorých sa mu dostalo pri sv. krste. Ako študent

    sa vyznačoval cnosťami i úspechmi v učení, ktoré boli tŕňom

    v očiach mnohých jeho spolužiakov i predstavených. Za svoju

    pokoru, poslušnosť, obetavosť a miernosť, ale i za svoju

    oddanosť do vôle Božej sa mu dostávalo posmechu,

    podozrievania i odmietania, ktoré boli ozajstnou školou

    kríža, najmä v seminári sv. Sulpicia. Ľudovít aj napriek

    týmto ponižovaniam mal pred očami čistú a nepoškvrnenú

    Pannu, svoj veľký vzor.Čítal a študoval všetky knihy

    pojednávajúce o úcte k nej a z lásky k Márii ešte pred

    vysvätením zložil sľub ustavičnej čistoty. Takto pripravený

    bol vo veku 27 rokov vysvätený za kňaza. Stalo sa tak

    5. júla r. 1700.

    Najradšej by bol okamžite odišiel pracovať do misií,

    ale Božia múdrosť rozhodla ináč: stal sa misionárom vo

    vlastnej krajine, vo Francúzsku. Najprv ho poitierský biskup

    poveril vedením tamojšej nemocnice, v ktorej založil svoju

    prvú kongregáciu "Dcér Múdrosti". Vo februári 1706 putoval

    pešo do Ríma s túžbou, aby ho pápež poslal na misie medzi

    pohanov. Pápež Klement XI. (1700 - 1721) mu povedal: "Tvojím

    misijním poľom bude Francúzsko", schválil jeho "Pravú úctu

    k Panne Márii" a jeho zásady a vymenoval ho apoštolským

    misionárom. Odobral sa teda do západného Francúzska, kde

    svojou horlivosťou vo viere získaval čoraz viac duší, aby

    prijali učenie Kristovo. Zástupy ľudí, často celé dediny

    prichádzali na jeho prednášky a kázne a celé hodiny čakali

    na spoveď. Grignion však túžil iba po tom, aby sa stal

    všetkým pre všetkých a tak získaval duše pre Krista.

    Úspech jeho činnosti predčil všetky jeho nádeje,

    avšak rozpútalo sa proti nemu celé peklo, nielen svet, ale

    i kňazi, rehoľníci i vyššie duchovenstvo, nasiaknuté

    jansenizmom, vystupovali proti nemu. On to všetko trpezlivo

    a pokorne znášal.

    Roku 1713 v Paríži založil druhú kongregáciu

    "Misionárov Tovarišstva Máriinho". Poslednú svoju misiu

    konal vo Sv. Vavrincovi na Sévre, kde zomrel obklopený

    zástupmi 28.4.1716. Pápež Lev XIII.(1878 - 1903) ho v roku

    1888 vyhlásil za blahoslaveného a za svätého bol vyhlásený

    pápežom Piom XII. (1939 - 1958) v roku 1947.

    Je málo ľudí, ktorí by mali tak silno vtlačené známky

    muža Prozreteľnosti ako tento misionár Ducha Svätého

    a Márie. Celý jeho život bol takým bláznovstvom kríža, že on

    ním vykonal viac v boji proti jansenizmu ako mnohí, ktorí

    boli v tom čase postavení na svietnik.

    Práve v tomto traktáte "O pravej úcte k Panne Márii"

    napísal sv. Ľudovít Grignion prorocké slová: "Už dopredu vidím

    skučiace obludy, ktoré budu besne ceriť diabolské zuby na tento

    malý spis a na toho, ktorého Duch Svätý použil, aby ho

    napísal. Alebo aspoň tento spis pochovajú v mlčaní truhlice, aby

    nikdy nevyšiel." Zároveň mu však predpovedá, že vyjde a bude

    mať úspech. Všetko sa doslova splnilo. Ľudovít zomrel v r. 1716 a

    taktát bol nájdený náhodou jedným kňazom z jeho kongregácie vo

    Sv. Vavrincovi na Sévre v roku 1842.

    Drahý priateľ,

    nestačí toto dielko prečítať raz, aby si ho zvládol,

    pochopil a osvojil. Čím viac ho budeš študovať, tým viac

    v tebe porastie nadprirodzenosť a presvedčenie, že sv.

    Grignion ho písal práve pre teba, že teraz sú tie časy,

    ktoré on videl dvoma storočiami osvietený Sv. Duchom, ktorý

    toto dielo posvätil svojím ohňom.

    I pre teba platia slová o mlčaní, modlitbe, pôste

    a čakaní. A ak toto všetko budeš konať s Máriou a skrze ňu,

    tak vtedy aj tvoj život sa stane neustálou modlitbou

    a oslavou Boha i túžobným očakávaním Pána Ježiša, ktorého

    druhý príchod v sláve je každým dňom bližšie. Lebo toto je

    doba Máriina, slávny vek Cirkvi do ktorej aj ty patríš.

    Polož sa do rúk Máriiných a ona ťa povedie svojou

    cestou - cestou malosti, čností a dokonalosti k úplnému

    spojeniu s Ježišom. Bude ťa chrániť a bdieť nad tebou,zbaví

    tvoje srdce úzkosti a strachu a naplní ho čistou láskou.

    Ona, Panna verná, vykonáva tieto zázraky denne na tých,

    ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.

    čitateľka Mária

    Úvod

    Skrze Pannu Máriu Ježiš Kristus prišiel na svet a tiež skrze ňu má

    kraľovať na svete.

    Mária žila v skrytosti počas svojho života, preto Duch Svätý a Cirkev

    ju nazývajú Matkou skrytou a tajomnou.

    Jej pokora bola tak hlboká, že

    nemala na zemi mocnejšieho a ustavičnejšieho zaľúbenia, než byť neznáma

    sama sebe a všetkému tvorstvu, aby bola známa len samému Bohu.

    Bohu, aby ju vyslyšal v jej prosbách, ktoré k Nemu vznášala

    v poníženosti a pokore, zaľúbilo sa skryť ju pri jej počatí, pri jej

    narodení, v jej živote, v jej tajomstvách, v jej vzkriesení i nanebovzatí

    pred zrakmi všetkých ľudských tvorov. Ani jej rodičia ju nepoznali a anjeli

    sa často pýtavali druh druha:"Kto je to?," pretože Najvyšší im ju skrýval,

    alebo ak im zjavoval niečo o nej, skrýval im o nej nekonečne viac.

    Boh Otec rozhodol, aby za svojho života neurobila žiadny zázrak, aspoň

    nie taký, ktorý by sa rozhlásil, hoci jej dal k nemu moc. Boh Syn rozhodol, aby

    neprehovorila skoro nič, hoci s ňou zdieľal svoju múdrosť. Boh Duch Svätý

    pripustil, aby apoštoli a evanjelisti o nej hovorili veľmi málo a iba toľko,

    čo bolo nevyhnutné k poznaniu Ježiša Krista, hoci bola jeho vernou

    nevestou.

    Mária je výborným veľdielom Najvyššieho, ktorého poznanie

    a vlastníctvo si vyhradil. Mária je prepodivnou Matkou Syna, ktorú sa mu

    zapáčilo ponižovať a skrývať počas jej života. Aby vyhovel jej pokore,

    hovoril o nej menom "žena," ako o cudzinke, hoci vo svojom srdci si ju

    vážil a miloval ju viac, než všetkých anjelov a ľudí. Mária je zapečatenou

    studnicou a vernou nevestou Ducha Svätého, do ktorej vstupuje jedine On.

    Mária je svätyňou a odpočinutím Svätej Trojice, kde Boh prebýva

    veľkolepejšie a božskejšie, než na ktoromkoľvek mieste sveta, nevynímajúc

    jeho príbytok nad cherubínmi a serafínmi a nie je dovolené žiadnemu

    tvorovi, keby bol sebečistejší, aby tam vstúpil bez veľkej výsady. Hovorím

    so svätými: Božská Mária je pozemským rajom nového Adama, do ktorého sa

    vtelil pôsobením Ducha Svätého, aby tam konal nepochopiteľné zázraky. Hľa,

    veľký svet Boží, v ktorom sú nevýslovné krásy a poklady. Hľa,

    veľkoleposť Najvyššieho, do ktorej skryl, ako do svojho lona, svojho

    jediného Syna a v ňom všetko, čo je najskvelejšie a najvzácnejšie.

    Ach, koľko veľkých a skrytých vecí tento mocný Boh vykonal v tomto svojom

    predivnom výtvore; ako ona sama je povinná povedať napriek svojej hlbokej

    pokore: "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný. " Svet ich nepozná,

    pretože je toho neschopný a nehodný.

    Svätí povedali predivné veci o tomto "svätom meste Božom" a sami

    priznávajú, že nikdy neboli tak výreční a tak radi, ako keď hovorili o nej.

    Volajú, že výšku jej zásluh, ktoré navŕšila až k trónu božstva, nemožno

    dohliadnuť, že šírku jej lásky, rozsiahlejšiu než celá zem, nemožno zmerať,

    že veľkosť jej moci, ktorú má až na samého Boha, nemožno pochopiť

    a napokon, že hĺbku jej pokory, všetkých jej čností a milostí, ktoré sú

    priepasťou, nemožno prebádať. Výška nepochopiteľná, šírka nevýslovná,

    veľkosť nezmerateľná, priepasť nepreniknuteľná!

    Po všetky dni, až na kraj zeme, v najvyšších nebesiach, v najhlbších

    priepastiach, všetko káže, všetko rozhlasuje predivnú Máriu. Devätoro

    chórov anjelských, ľudia všetkých dôb, všetkých povolaní, všetkých

    náboženstiev, dobrí i zlí, ba i diabli sú povinní nazývať ju Blahoslavenou,

    či už zo svojej vôle, či proti svojej vôli, mocou pravdy. Všetci anjeli

    v nebesiach, ako vravel sv. Bonaventúra, volajú k nej bez

    prestania: "Svätá, svätá, svätá Mária, Rodička Božia a Panna," denne jej

    prednášajú tisíckrát pozdravenie anjelské: "Zdravas' Mária" a padajú na tvár

    pred ňou a žiadajú o milosť, aby ich poctila nejakými svojimi rozkazmi. "Sv.

    Michal," hovorí sv. Augustín, "hoci je kniežaťom celého nebeského dvora, je

    najhorlivejší v najrôznejších poctách a najhorlivejšie k ním nabáda, stále

    dychtivo očakávajúc, až sa mu dostane cti, aby šiel na jej slovo pomôcť

    niektorému z jej služobníkov. "

    Celá zem je plná jej slávy, najmä u kresťanov, ktorí ju pokladajú za

    patrónku a ochrankyňu v premnohých kráľovstvách, krajoch, diecézach

    a mestách. Koľko len je katedrál, zasvätených Bohu pod jej menom! Niet

    kostola bez jej oltára, niet krajiny ani oblasti, kde by nebol uctievaný jej

    milostivý obraz, u ktorého sa uzdravujú rôzne choroby a získavajú sa veľké

    dary. Toľko bratstiev a družín k jej cti, toľko rehoľných rádov pod jej

    menom a pod jej ochranou, toľko bratov a sestier všetkých družín, toľko

    rehoľníkov a rehoľníc, ktorí rozhlasujú jej chvály a zvestujú jej

    milosrdenstvo! Niet dieťaťa, ktoré by ju nechválilo, žvatlajúc Zdravas'

    Mária, sotva sa nájde hriešnik, ktorý by i vo svojej zatvrdilosti nemal

    k nej iskierku dôvery! Ba niet ani diabla v pekle, ktorý by ju nemal

    v úcte, bojac sa jej.

    Potom je skutočne potrebné povedať so svätými: " De Maria nunquam satis,"

    -- "nijako sa ešte dosť nechválila, nevelebila, neuctievala Mária

    a neslúžilo sa jej dosť. Zasluhovala by si ešte viac chvál, úcty, lásky

    a služieb." Potom jej treba povedať s Duchom Svätým: " Omnis gloria eius

    Filiae Regis ab intus," -- "Všetka sláva dcéry kráľovskej je vo vnútri"

    (Ž 44, 14), akoby všetka vonkajšia sláva, ktorú jej opreteky vzdávajú

    nebesia i zem, nebola ničím proti sláve, dostávajúcej sa jej vo vnútri od

    Stvoriteľa. Tá nijako nie je poznávaná malými tvormi, lebo oni nemôžu

    preniknúť tajomstvo tajomstiev Kráľa.

    Potom je možné zvolať s apoštolom: "Ani oko nevidelo, ani ucho

    nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo" (1 Kor 2, 9) -- ani oko nevidelo,

    ani ucho nepočulo, ani ľudské srdce nepojalo krásu, veľkosť a vznešenosť

    Márie, zázrak zázrakov milosti, prírody a slávy. Keď chcete chápať Matku,

    hovorí ktorýsi svätý, chápte Syna, lebo ona je dôstojnou Matkou Božou: " Hic

    taceat omnis linqua, -- "Tu zmĺkni každý jazyk.

    Moje srdce mi hovorilo do pera všetko, čo som práve napísal so

    zvláštnou radosťou, aby som ukázal, že božská Mária bola až doteraz neznáma

    a že to je jedna z príčin, prečo Ježiš Kristus nie je poznávaný, ako by mal

    byť. Keď teda príde, ako je isté, kráľovstvo Ježiša Krista na svet, bude to

    len nutným účinkom poznávania a kraľovania Panny Márie, ktorá ho porodila

    na svet prvý raz a spôsobí, že v sláve príde druhý raz.

    Nutnosť úcty k Panne Márii"

    Uznávam s celou Cirkvou, že Mária je len obyčajným tvorom, ktorý vyšiel

    z rúk Najvyššieho. Keď sa prirovná k jeho nekonečnej Velebnosti, je menej

    než prášok, alebo skôr nie je vôbec nič, pretože on jediný je "Ten, ktorý

    je. " Tento veľký Pán, vždy nezávislý a sám sebe dostačujúci, nepotreboval

    a vôbec nepotrebuje svätú Pannu, aby sa naplnila jeho vôľa a ukázala jeho

    sláva. Stačí mu len chcieť, aby učinil všetko.

    Predsa však hovorím, keď prijímame veci ako sú, že Boh chcel od tej

    chvíle, čo vytvoril presvätú Pannu, skrze ňu začínať a dokonávať svoje

    najväčšie diela. Treba veriť, že počas vekov nijako nezmení svoje riadenie,

    lebo je Boh a nemení nič vo svojom zmýšľaní ani vo svojom riadení.

    Mária, Bohom vyvolená

    Boh Otec dal svojho jediného Syna svetu len skrze Máriu. Hoci mnoho

    vzdychov vysielali patriarchovia, hoci sebeviac prosieb vznášali proroci

    a svätí Starého zákona tisíce rokov za tento poklad, len Mária si ho

    zaslúžila a našla milosť pred veľkým Bohom silou svojich modlitieb

    a vznešenosťou svojich čností. "Svet bol nehodný, hovorí svätý Augustín,

    "prijať Syna Božieho priamo z rúk Otca; dal ho Márii, aby ho svet prijal

    skrze ňu.

    Syn Boží sa stal človekom pre našu spásu, ale v Márii a skrze Máriu.

    Boh Duch Svätý vytvoril Ježiša Krista v Márii, ale až potom, keď ju

    požiadal o zvolenie jedným z prvých vyslancov svojho dvora.

    Boh Otec zveril Márii toľko svojej plodnosti, koľko jej obyčajný tvor

    bol schopný prijať, aby jej dal možnosť zrodiť svojho Syna a všetky údy

    jeho mystického tela.

    Boh Syn zostúpil do jej panenského lona ako nový Adam do pozemského

    raja, aby sa ňou kochal a v nej tajne konal divy milosti. Boh, ktorý sa

    stal človekom, našiel svoju slobodu uväznený v jej lone. Dal zažiariť

    svojej sile, nechávajúc sa nosiť touto požehnanou Pannou. Našiel svoju

    oslavu a oslavu svojho Otca, skrývajúc svoje nádhery všetkým tvorom tu na

    zemi a odhaľujúc ich jedine Márii. Oslávil svoju nezávislosť a svoju

    velebnosť, závisiac od tejto pokornej Panny, vo svojom počatí, vo svojom

    narodení, vo svojom obetovaní v chráme, vo svojom tridsaťročnom skrytom

    živote až do svojej smrti, pri ktorej mala byť. S ňou a s jej dovolením

    chcel byť večnou obetou Otcovi, ako ňou mal byť kedysi Izák, aby sa stala

    vôľa Božia. Ona ho kojila, živila, šatila, vychovala a obetovala za nás.

    Obdivuhodná a nepochopiteľná závislosť Boha, ktorú Duch Svätý, aby

    nám ukázal jej cenu, neobišiel mlčaním v evanjeliu, i keď nám skryl takmer

    všetky obdivuhodnosti, ktoré táto stelesnená Múdrosť vykonala za svojho

    skrytého života! Ježiš Kristus vzdal viac slávy Bohu, svojmu Otcovi,

    poslušnosťou svojej Matke tridsať rokov, než by ju bol vzdal obrátiac

    celú zem najväčšími zázrakmi. Ach, ako vznešene oslavujeme Boha, keď chtiac

    sa mu páčiť, podrobujeme sa Márii podľa vzoru Ježiša Krista, svojho

    jediného vzoru!

    Keď pozorujeme bližšie celý život Ježiša Krista, vidíme, že si prial

    začať svoje zázraky skrze Máriu. Posvätil svätého Jána v lone jeho matky,

    svätej Alžbety, Máriiným slovom. Keď prehovorila, Ján bol posvätený, a to

    je jeho prvý zázrak v poriadku milosti. Na Máriinu pokornú

    prosbu premenil na svadbe v Káne vodu na víno, a to je jeho prvý zázrak

    v poriadku prirodzenom. Začal a stále konal svoje zázraky skrze Máriu

    a bude ich tak konať až do konca vekov.

    Boh Duch Svätý, neplodný v Bohu, t.j. neplodiac žiadne iné božské

    Osoby, stal sa plodným skrze Máriu, s ktorou sa zasnúbil. S ňou, v nej

    a z nej splodil svoje veľdielo, ktorým je Boh učinený človekom. Skrze ňu

    plodí po všetky dni a plodiť bude až do konca sveta vyvolených, údy tela

    tejto velebnej Hlavy, a preto čím viac nachádza v duši Máriu, svoju drahú

    a nerozlučnú nevestu, tým účinnejšie a mocnejšie splodí v tej duši Ježiša

    Krista a tú dušu v Kristovi.

    Tým nechcem povedať, že svätá Panna dáva Duchu Svätému plodnosť, ako

    by ju nemal! Ale chcem povedať, že Duch Svätý prostredníctvom svätej Panny,

    ktorú chcel použiť, napriek tomu, že ju vôbec nepotrebuje, prejavuje svoju

    plodnosť, plodiac v nej a skrze ňu Ježiša Krista a jeho údy; tajomstvo

    v poriadku milosti,neznáme i najučenejším a najduchovnejším kresťanom.

    Mária, posvätiteľka duší

    Spôsob, akým tri Osoby Najsvätejšej Trojice riadili vtelenie a prvý

    príchod Ježiša Krista, sa zachováva po všetky dni neviditeľne v Cirkvi

    svätej a bude sa zachovávať až do dovŕšenia časov i pri poslednom príchode

    Ježiša Krista.

    Boh Otec zhromaždil všetky vody a nazval ich morom, zhromaždil všetky

    svoje milosti a nazval ich Máriou. Tento veľký Boh má prebohatý poklad, do

    ktorého zavrel všetko, čo je krásne, skvelé, vzácne a drahocenné, i svojho

    vlastného Syna. Týmto nesmiernym pokladom nie je nič iného, než Mária,

    ktorú svätí nazývajú pokladom Pána, z ktorého plnosti sú ľudia obohatení.

    Boh Syn zveril Matke všetko, čo nadobudol svojím životom a smrťou,

    svoje nekonečné zásluhy čností, a učinil ju pokladnicou všetkého toho, čo mu

    dal Otec za dedičstvo. Jej prostredníctvom prevádza svoje zásluhy na svoje

    údy, dáva svoje čnosti a rozdeľuje svoje milosti. Hľa, jeho tajomný

    prieplav, ktorým prepúšťa sladko a bohato svoje

    milosrdenstvo.

    Boh Duch Svätý zveril Márii, vernej Neveste, nevýslovné

    dary a vyvolil ju za rozdávateľku všetkého, čo má: takže ona rozdáva komu

    chce, koľko chce, ako chce a kedy chce, všetky jeho dary a milosti. Každý

    nebeský dar, ktorý ľudia dostávajú, prechádza jej panenskými rukami. Lebo

    taká bola vôľa Božia, ktorý chcel, aby sme všetko mali v Márii. Takto má

    byť obohatená, vyvýšená a uctená od Najvyššieho tá, ktorá sa ponižovala

    a skrývala až na dno ničoty svojou hlbokou pokorou po celý svoj život. To je

    zmýšľanie Cirkvi a svätých Otcov.

    Keby som hovoril osvietencom tejto doby, potom všetko, čo hovorím

    jednoducho, dokazoval by som širšie Svätým Písmom a svätými Otcami,

    z ktorých by som uvádzal latinské miesta, a mnohými hlbokými

    dôvodmi. Pretože hovorím najmä k ľudom chudobným a jednoduchým ktorí sú

    dobrej vôle a majú viac viery ako skupina učencov, veria jednoduchšie

    a s väčšou zásluhou, uspokojím sa, ak im jednoducho prehlásim pravdu,

    zdržiac sa všetkých latinských citátov, ktorým nerozumejú. Niekoľko

    z nich predsalen uvediem, bez toho, že by som ich vyhľadával.

    Keďže milosť zdokonaľuje prirodzenosť a sláva dovršuje milosť, je isté,

    že náš Pán je aj v nebi práve tak Synom Máriiným, ako ním bol na zemi,

    a že si taktiež uchoval poddanosť a poslušnosť najdokonalejšieho dieťaťa

    zo všetkých detí voči najlepšej zo všetkých matiek. Je potrebné dbať

    o to, aby sme nerozumeli touto závislosťou nejaké zníženie alebo

    nedokonalosť Krista. Lebo Mária, súc nekonečne pod svojím Synom, ktorý

    je Boh, nerozkazuje mu, ako by rozkazovala matka tu na zemi svojmu

    dieťaťu, ktoré stojí pod ňou. Mária, celá pretvorená v Boha milosťou

    a slávou, ktorá pretvára v neho všetkých svätých, nežiada si, nechce

    a nerobí nič, čo by bolo proti večnej a nezmeniteľnej vôli Božej. Keď

    čítame teda v spisoch sv. Bernarda, sv. Bernardína, sv. Bonaventúru

    a iných, že na nebi i na zemi je všetko až po samého Boha podrobené

    presvätej Panne, tým sa hovorí, že autorita, ktorú jej Boh dal, je taká

    veľká, že snáď má tú istú moc ako Boh a že jej prosby a žiadosti sú tak

    mocné u Boha, že bývajú vždy pokladané za rozkazy. On nikdy neodporuje

    prosbe svojej Matky, pretože tá je vždy pokorná a zjednotená s jeho

    vôľou.

    Mojžiš zadržal silou svojej modlitby Boží hnev na Izraelitov takým

    mocným spôsobom, že najvyšší a nekonečne milosrdný Boh mu nemohol

    odporovať a sám mu povedal, aby ho nechal povoliť svoj hnev a strestať ten

    odbojný národ. Čo si potom máme myslieť o prosbe pokornej Márie, dôstojnej

    Matky Božej, ktorej príhovor je mocnejší, než prosby a príhovory všetkých

    anjelov a svätých neba i zeme?

    Mária rozkazuje v nebi anjelom a blahoslaveným. Odmenou za jej hlbokú

    pokoru Boh jej dal moc a úlohu obsadzovať svätými prázdne kreslá, z ktorých

    boli zvrhnutí anjeli padlí pýchou. Taká je vôľa Najvyššieho, ktorý

    vyvyšuje ponížených, aby nebo, zem i peklo sa skláňali, či už zo svojej

    vôle alebo proti vôli, pred rozkazmi pokornej Márie. Učinil ju panovníčkou

    neba i zeme, veliteľkou svojich vojsk, správkyňou svojich pokladov,

    rozdávateľkou milostí, vykonávateľkou veľkých divov,

    obnoviteľkou ľudského pokolenia, sprostredkovateľkou ľudí, vyhladzovateľkou

    nepriateľov Božích, veľkou sprievodkyňou jeho veľkosti a víťazstva.

    Boh Otec stále chce mať dietky skrze Máriu, až do skončenia sveta,

    a vraví jej tieto slová: "Prebývaj v Jakubovi" (Sir 24, 8), t.j. učiň svojím

    príbytkom a sídlom moje dietky vyvolené, zobrazované Jakubom, a nie dietky

    diablove a zavrhnutých, zobrazované Ezauom.

    Ako v prirodzenom poriadku je potrebné, aby dieťa malo otca i matku, práve

    tak v poriadku milosti všetky pravé deti Božie a všetci vyvolení majú Boha

    za otca a Máriu za matku, a kto ju nemá, nemá Boha otcom. Preto

    zavrhnutí, ako bludári, rozkolníci atď., ktorí nenávidia presvätú Pannu

    alebo pohŕdavo a ľahostajne na ňu hľadia, nemajú Boha otcom, aj keď sa tým

    vychvaľujú, lebo nemajú Máriu matkou. Lebo keby ju mali za matku, milovali

    by ju a ctili, ako pravé a dobré dieťa prirodzene miluje a ctí svoju matku,

    ktorá mu dala život.

    Najneomylnejším a najnepochybnejším znamením na rozoznanie bludárov,

    ľudí zlej náuky, zavrhnutých je, že títo majú pre Pannu Máriu len

    pohŕdanie alebo ľahostajnosť. Usilujú sa svojimi slovami a príkladmi

    zmenšiť jej uctievanie a lásku k nej, či už otvorene alebo skryto, niekedy

    pod krásnymi zámienkami. Beda! Boh Otec nepovedal Márii, aby si v nich

    urobila príbytok, pretože sú Ezauovi.

    Boh Syn si praje tvoriť sa a takpovediac vteľovať sa každého dňa

    svojou drahou Matkou vo svojich údoch a vraví jej: - "Maj Izraela za

    dedičstvo." Akoby hovoril: "Boh, môj Otec, dal mi za dedičstvo všetky národy

    zeme, všetkých ľudí dobrých i zlých; jedných povediem prútom zlatým

    a druhých prútom železným. Dobrým budem otcom a obhájcom, zlým budem

    spravodlivým pomstiteľom a všetkým sudcom. Ale ty, drahá Matka, nebudeš

    mať za dedičstvo a vlastníctvo iných, len dobrých, zobrazovaných Izraelom,

    a ako Matička budeš ich rodiť, vychovávať, ako Panovníčka ich

    povedieš, budeš ich spravovať a chrániť. "

    "Človek a človek je zrodený v nej" (Ž 86, 5), hovorí Duch Svätý:

    " Homo et homo natus est in ea.

    Podľa vysvetľovania niektorých Otcov prvým

    človekom, ktorý sa narodil v Márii, je Boh -- človek, Ježiš Kristus, druhým je

    obyčajný človek, adoptované dieťa Boha a Márie. Keď sa v nej narodil Ježiš,

    Hlava ľudí, vyplýva z toho nevyhnutne, že veriaci, ktorí sú údmi tejto

    Hlavy, tiež sa musia narodiť v nej. Tá istá matka nerodí na svet hlavu bez

    údov a údy bez hlavy, lebo by to boli netvory prírody. Tak isto v poriadku

    milosti sa Hlava i údy rodia z tej istej matky, a keby úd mystického tela

    Ježiša Krista, t.j. niektorý veriaci kresťan, sa narodil z inej matky než

    z Márie, ktorá porodila Hlavu, nebol by to úd Krista, ale netvor v poriadku

    milosti.

    Ďalej, Kristus je i teraz, rovnako ako bol predtým, plodom Máriiným,

    veď nebo i zem opakujú tisíc a tisíckrát každý deň: "A požehnaný plod

    života tvojho, Ježiš." Je teda isté, že Ježiš Kristus je jednotlivo pre

    každého človeka, tak pravdivo plodom a dielom Máriiným, ako pre celý svet

    vôbec. Takže, ak má niektorý veriaci Ježiša Krista vo svojom srdci, môže

    smelo povedať: "Ďakujem Márii; čo mám, je s jej pôsobením a jej plodom

    a bez nej by som to nemal. " Sv. Pavol o sebe hovorí slová: "Ktorých opäť

    rodím, aby bol Kristus vytvorený vo vás," ona môže povedať pravdivejšie:

    "Po všetky dni rodím dietky Božie, až Ježiš môj milý Syn, bude v nich

    vytvorený v plnosti svojho veku. "

    Sv. Augustín, prekonáva všetko, čo som práve povedal a tvrdí, že

    všetci vyvolení, aby boli zhodní s obrazom Syna Božieho, sú na tomto svete

    skrytí v lone presvätej Panny, kde sú opatrovaní, kojení, pestovaní

    a odchovávaní touto dobrou Matkou. Ona ich porodí v sláve po smrti, ktorá

    je vlastne dňom ich narodenia, ako Cirkev nazýva smrť spravodlivých. Aké

    tajomstvo milosti, neznáme zavrhnutým a málo známe predurčeným!

    Boh Duch Svätý si praje utvoriť v nej a skrze ňu vyvolených a vraví

    jej: " In electis meis mitte radices," -- "Zapusť, moja milá a moja nevesta,

    korene všetkých svojich čností do mojich vyvolených, aby rástli od čnosti

    k čnosti a od milosti k milosti." Tak sa mi v tebe zaľúbilo, kým si žila na

    zemi, konajúc najvznešenejšie čnosti, že si opäť žiadam nachádzať ťa na

    zemi, bez toho, že prestaneš byť v nebi. Preto sa rozplodzuj v mojich

    vyvolených, aby som s radosťou videl v nich korene tvojej neprekonateľnej

    viery, tvojej hlbokej pokory, tvojho všestranného umŕtvovania, tvojej

    vznešenej modlitby, tvojej spaľujúcej lásky, tvojej pevnej nádeje

    a všetkých tvojich čností. Si stále mojou nevestou, tak vernou, čistou

    a plodnou, ako vždy: lebo tvoja viera mi dáva veriacich, tvoja čistota

    mi dáva panny, tvoja plodnosť mi dáva vyvolených a chrámy.

    Keď Mária zapustí korene do duše, koná v nej divy milosti, ktoré môže

    konať iba ona, pretože ako jediná je Panna plodná. Nemala, ani

    nikdy nebude mať sebe podobnú čo do čistoty a plodnosti.

    Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude

    - Bohočloveka a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v dobách posledných.

    Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí budú na konci sveta, je

    vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení

    s Duchom Svätým vykonať veci veľké a mimoriadne.

    Keď Duch Svätý, jej ženích, ju nájde v niektorej duši, letí tam, plne

    do nej vstupuje, dáva sa tej duši v hojnosti; toľko, koľko ona poskytuje

    miesto svojmu ženíchovi. Jedným zo silných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná

    teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné

    zjednotenie sa so svojou vernou a nerozlučnou nevestou. Hovorím nevestou

    nerozlučnou, lebo od tej chvíle, kedy sa táto podstatná Láska Otca a Syna

    zasnúbila s Máriou, aby splodila Ježiša Krista -- Hlavu vyvolených a Ježiša

    Krista vo vyvolených, nikdy ju nezapudila, pretože bývala vždy plodná

    a verná.

    Mária, Kráľovna sŕdc

    Z toho, čo som práve povedal treba urobiť záver, že Mária prijala od

    Boha veľkú moc v dušiach vyvolených. Je nemožné, aby si v nich, ako jej

    rozkázal Boh Otec, vybudovala svoj dom, aby ich tvorila v Ježišovi a Ježiša

    v nich, aby do ich sŕdc zapúšťala korene svojich čností a bola nerozlučnou

    spoločníčkou Ducha Svätého pri všetkých dielach jeho

    milosti, bez toho, že by mala právo a moc v ich dušiach a to zvláštnou

    milosťou Najvyššieho. On jej dal moc nad svojím jediným a prirodzeným Synom

    a nad svojimi prisvojenými deťmi, nielen nad telami, čo by bolo veľmi

    málo, ale nad ich dušami.

    Mária je kráľovnou neba i zeme milosťou, ako Ježiš je ich kráľom

    prirodzenosťou a vydobytím. Nuž, ako kráľovstvo Ježiša Krista je najmä

    v srdciach a vo vnútri človeka podľa slov: "Kráľovstvo Božie je vo vás,"

    práve tak kráľovstvo najsvätejšej Panny je najmä vo vnútri človeka,

    t.j. v jeho duši. V dušiach je viac oslavovaná so svojím Synom, než

    vo všetkých viditeľných tvoroch. Môžeme ju so svätými nazývať Kráľovnou

    sŕdc.

    Máriu, cesta k cieľu

    Panna Mária, podľa Božieho rozhodnutia, je potrebná ľuďom k dosiahnutiu

    posledného cieľa. Nie je teda možné zamieňať úctu k presvätej Panne s úctou

    k ostatným svätým, ako by nebola dôležitejšia a ako by bola len čímsi

    naviac.

    Učený a zbožný Suarez zo Spoločnosti Ježišovej a mnohí iní nezvratne dokázali

    z učenia Otcov, medzi inými zo sv. Augustína, zo sv. Efréma, edesského diakona, zo

    sv. Cyrila Jeruzalemského, sv. Germana Carihradského, sv. Jána

    Damascenského, sv. Anzelma, sv. Bernarda, sv. Bernardina, sv. Tomáša a sv.

    Bonaventúru, že úcta k presvätej Panne je ku spáse nevyhnutná. Nemať lásky

    k svätej Panne, ako Aecolampadius a iní bludári, je neomylným znakom

    zavrhnutia. A na druhej strane je neomylným znakom predurčenia, byť jej

    úplne a skutočne oddaný a modliť sa k nej.

    Dokazujú to predobrazy a slová Starého i Nového zákona, potvrdzujú to

    názory a príklady svätcov. Rozum i skúsenosť o tom poučuje a ukazuje to, ba

    aj diabli a ich prívrženci mocou pravdy boli často dohnaní proti svojej

    vôli to priznať. Zo všetkých citátov svätých Otcov a učiteľov, ktorých

    som vyhľadal celú zbierku, aby som dokázal túto pravdu, uvediem len jeden,

    aby som nebol príliš rozvláčny: "Byť oddaným tebe, Svätá Panna, " hovorí sv.

    Ján Damascenský, "je zárukou spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých si praje

    spasiť. "

    Mohol by som teraz spomenúť mnoho prípadov, ktoré túto pravdu dokazujú.

    Napríklad udalosť spomínanú v životopise sv. Dominika. Svätec kázal pri

    meste Karkassone o ruženci. Vtedy množstvo diablov, ktorými bola posadnutá

    duša istého nešťastného človeka bolo donútených, k svojmu zahanbeniu,

    z rozkazu, ktorý im dala svätá Panna, vyznať mnoho veľkých a potešujúcich

    právd o úcte k nebeskej kráľovnej. To všetko sa udialo s takou silou a jasnosťou, že

    tento vierohodný príbeh a chváloreč, ktorú musel diabol proti svojej vôli

    predniesť o úcte k Márii, nemožno čítať bez sĺz a bez radosti, aj keby sme

    boli presvätej Panne oddaní len málo.

    Keď je všetkým ľuďom nevyhnutná úcta k Márii, aby boli spasení, o to

    nevyhnutnejšia je tým, ktorí sú povolaní k vyššej dokonalosti. Nemyslím, že

    by niekto mohol nadobudnúť dôvernejšie zjednotenie sa s našim Pánom

    a dokonalú vernosť Duchu Svätému bez úplného zjednotenia sa s presvätou

    Pannou a bez veľkej závislosti na jej pomoci.

    Jedine Mária našla milosť u Boha bez pomoci akéhokoľvek obyčajného

    tvora. Len skrze ňu ju našli všetci, a len skrze

    ňu ju nájdu tí, ktorí prídu neskoršie. Bola plná milosti, keď ju

    pozdravil archanjel Gabriel a preplnená milosťou od Ducha Svätého, keď

    ju zatienil svojím nevýslovným tieňom. Rozmnožovala každý deň a každú

    chvíľu túto dvojakú plnosť až tak, že dosiahla nesmiernu výšku milosti.

    Najvyšší ju učinil jedinou správkyňou svojich pokladov a jedinou

    rozdávateľkou svojich milostí, aby šľachtila, vyvyšovala a obohacovala,

    koho si želá, aby uvádzala na úzku cestu do neba, koho si praje, aby

    sprevádzala cez všetky prekážky tesnou bránou života toho, koho chce a aby

    dávala trón, žezlo a kráľovskú korunu, komu si praje. Ježiš je

    vždy a všade plodom a synom Máriiným, a tá je všade skutočným stromom, ktorý

    nesie ovocie života a pravou Matkou, ktorá ho rodí.

    Jedinej Márii dal Boh kľúče od skladov božskej lásky a možnosť

    vstupovať na najvznešenejšiu a najtajomnejšiu cestu dokonalosti a privádzať

    na ňu ostatných. Jediná Mária vpúšťa do pozemského raja biedne dietky

    nevernej Evy, aby sa tam príjemne prechádzali s Bohom, aby tam boli

    bezpečne skryté pred svojimi nepriateľmi, aby sa tam rozkošne sýtili,

    nebojac sa už smrti, ovocím zo stromu života a zo stromu poznania dobrého

    a zlého a aby sa tam napájali dlhými dúškami z nebeských vôd pri onom

    krásnom žriedle, ktoré tam bohato pramení. Skôr ona sama je tým

    pozemským rajom, tou panenskou a požehnanou zemou, z ktorej Adam a Eva

    zhrešiac boli vyhnaní. Nevpúšťa tam nikoho, len tých, ktorí sa jej

    páčia, aby z nich utvorila svätcov.

    Všetci "bohatí z ľudí" - aby som použil výrazu Ducha Svätého - podľa

    výkladu sv. Bernarda, - všetci bohatí z ľudí pokorne budú prosiť tvoju tvár

    storočia za storočiami a najmä na konci sveta. Najväčší svätí, duše

    milosťami a čnosťami najbohatšie sa budú najhorlivejšie modliť k Panne

    Márii a ju si budú stavať pred oči ako svoj dokonalý vzor,

    aby ju napodobnili a ako svoju mocnú podporu, aby im pomáhala.

    Povedal som, že to bude najmä na konci sveta, a už skoro, pretože

    Najvyšší so svojou svätou Matkou si vraj vytvorí veľkých svätých, ktorí

    prevýšia svätosťou skoro všetkých ostatných, ako libanonské cédre prevyšujú

    malé stromčeky. Tak, ako to bolo zjavené jednej svätej duši, ktorej životopis

    napísal abbé de Renty.

    Tieto veľké duše, plné milosti a horlivosti, budú vyvolené, aby sa

    postavili na odpor Božím nepriateľom, vrieskajúcim zo všetkých strán. Budú

    mimoriadne oddaní svätej Panne, osvetľovaní jej svetlom, kojení jej

    mliekom, vedení jej duchom, podopieraní jej ramenom a chránení pod jej

    ochranou. Jednou rukou budú bojovať a druhou stavať. Jednou rukou budú

    premáhať, porážať, drviť bludárov a ich bludy, rozkolníkov a ich rozkoly,

    modlárov a ich modlárstva, hriešnikov a ich bezbožnosti. Druhou rukou

    budú stavať chrám pravého Šalamúna a mystické mesto Božie, t.j. presvätú

    Pannu, ktorú nazývajú svätí Otcovia "chrámom Šalamúnovým a mestom Božím."

    Povedú celý svet svojím slovom a svojím príkladom k pravej úcte k nej, čo

    im vzbudí mnoho nepriateľov, ale tiež prinesie mnoho víťazstva a slávy

    jedinému Bohu. To zjavil Boh sv. Vincentovi Ferrerskému, veľkému apoštolovi

    jeho doby, ako to dostatočne naznačil v jednom svojom diele.

    Duch Svätý ako by bol sám predpovedal túto pravdu v Žalme 58, kde

    čítame:

    "A spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi

    a až po kraj zeme. Na večer sa navracajú, zavýjú ako psy

    a pobehujú okolo mesta.

    Túlajú sa za pokrmom

    a ak sa nenasýtia, skuvíňajú."

    Tým mestom, ktoré ľudia nájdu na konci sveta, aby sa obrátili

    a ukojili hlad, ktorý budú mať po spravodlivosti, je presvätá Panna,

    nazývaná Duchom Svätým "mestom a obcou Božou. "

    Skrze Máriu sa spása sveta začala a skrze ňu nutne bude dovŕšená.

    Máriu takmer vôbec nebolo vidieť pri prvom príchode Ježiša Krista, aby

    ľudia, ešte málo poučení a osvietení o osobe jej Syna, nevzďaľovali sa od

    neho príliš mocne ľnúc k nej. To by sa pravdepodobne stalo, keby bola

    známa, pre obdivuhodnú krásu, ktorú jej dal Najvyšší. Sv. Diviš Areopagita

    napísal, že by ju, keď mal videnie, považoval za nejakú bohyňu pre

    jej skryté pôvaby a neporovnateľnú krásu, keby ho viera, v ktorej bol

    pevne utvrdený, nebola poučila, že ňou nie je. Ale pri druhom príchode

    Ježiša Krista Mária bude poznávaná a zjavená pôsobením Ducha Svätého, aby

    sa skrze ňu šírilo poznanie Ježiša Krista, láska k nemu a služba jemu.

    Dôvodov, ktoré viedli Ducha Svätého, aby skrýval svoju nevestu počas jej

    života a zjavoval ju len veľmi málo pri hlásaní evanjelia, už niet.

    Boh si praje zjaviť a odhaliť Máriu, veľdielo svojich rúk, v týchto

    posledných dobách, pretože sa skryla na tomto svete a ponížila sa svojou hlbokou

    pokorou, vyprosiac si u Boha, u jeho apoštolov a evanjelistov, aby nebola

    vyjavená.

    Je veľdielom Božích rúk. Práve tak tu dole milosťou, ako

    v nebi slávou. Boh si praje, aby bol za to oslavovaný a chválený na zemi

    od živých.

    Mária je zorou, ktorá predchádza a odhaľuje Slnko spravodlivosti,

    ktorým je Ježiš Kristus, a treba, aby bola poznaná a pochopená, aby sme

    poznali a pochopili Ježiša Krista

    a cestou, ktorou Ježiš prišiel k nám prvý raz, bude ňou zase, až

    príde druhý raz, hoci nie tým istým spôsobom.

    Pretože je bezpečnou pomocou a priamou a nepoškvrnenou cestou, ako

    prísť k Ježišovi a ako ho dokonale nájsť, treba, aby duše, ktoré majú

    zažiariť svätosťou, našli ho skrze ňu. Kto nájde Máriu, nájde život, t.j.

    Ježiša, ktorý je cesta, pravda a život. Ale nemožno Máriu nájsť, keď ju

    nehľadáme, nemožno ju hľadať, keď ju nepoznáme; lebo nehľadáme a nežiadame

    si niečo neznáme. Treba teda, aby Mária bola viac známa, než kedykoľvek,

    pre väčšie poznanie a slávu Najsvätejšej Trojice.

    Mária má zažiariť viac než predtým milosrdenstvom, mocou a milosťou

    v týchto posledných dobách. Milosrdenstvom, aby späť privádzala a láskyplne

    prijímala úbohých hriešnikov a zblúdilých, ktorí sa budú obracať a vracať

    do katolíckej Cirkvi. Má zažiariť mocou proti nepriateľom Božím, modlárom,

    rozkolníkom a zatvrdlivým neznabohom, ktorí sa budú hrozne búriť a zvádzať

    k pádu sľubmi aj hrozbami všetkých, ktorí sa im budú priečiť. Zažiari

    milosťou, aby vlievala nadšenie a silu bdelým bojovníkom a verným

    služobníkom Ježiša Krista, ktorí budú bojovať za neho.

    Konečne treba, aby Mária bola postrachom diablovi a jeho

    prívržencom, ako vojsko zoradené k boju, najmä v oných posledných dobách,

    pretože satan, dobre vediac, že má menej času než predtým na zatratenie

    duší, bude každým dňom zdvojnásobovať svoje úsilie a svoje útoky. Podnieti

    nové prenasledovania a nachystá hrozné nástrahy verným služobníkom a pravým

    deťom Máriiným, ktoré ťažšie premáha, než ostatných.

    Na tieto posledné a kruté diablove prenasledovania, ktoré budú

    vzrastať každým dňom až do dní Antikristovej vlády, sa vzťahuje prvá slávnu

    predpoveď a kliatba Božia, vyslovená v pozemskom raji proti hadovi. Je

    vhodné vysvetliť to tu k sláve Panny Márie, k spáse jej dietok

    a k zahanbeniu diabla.

    "Nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, a medzi tvojim potomstvom

    a jej potomstvom; ona ti rozdrtí hlavu a ty budeš robiť úklady jej

    päte" (Gen. 3, 15).

    Boh ustanovil a vyslovil jedno nepriateľstvo, ale nezmieriteľné,

    ktoré potrvá a bude vzrastať až do konca: medzi Máriou, svojou

    dôstojnou Matkou, a diablom. Medzi dietkami Panny Márie

    a prívržencami Luciferovými. Najstrašnejším nepriateľom, ktorého

    Boh vzbudil proti satanovi, je Mária, jeho svätá Matka. Dal jej dokonca

    hneď po pozemskom raji, i keď existovala len v jeho myšlienke, toľko

    nenávisti proti tomuto prekliatemu Božiemu nepriateľovi, toľko dômyslu na

    odkrývanie zloby tohto starého hada, toľko sily na premoženie, zvrhnutie

    a rozdrvenie toho pyšného zlosyna, že sa jej bojí nielen viac, než všetkých

    anjelov a ľudí, ale v istom zmysle viac, než samého Boha.

    To neznamená, že hnev, nenávisť a moc Božia nie sú nekonečne väčšie než

    u svätej Panny, pretože dokonalosti Máriine sú obmedzené, avšak pyšný

    satan trpí nekonečne viac tým, že je premáhaný a trestaný nepatrnou

    a pokornou služobnicou Božou, a jej pokora ho pokoruje viac, než Božia

    moc. Ďalej Boh dal Márii tak veľkú moc proti diablom, že sa viac boja, ako

    často proti svojej vôli boli nútení priznať, jedinej jej prosby za niektorú

    dušu, než prosieb všetkých svätých a jedinej jej hrozby proti ním viac, než

    všetkých ostatných múk.

    Čo Lucifer stratil pýchou, Mária získala pokorou, čo Eva stratila

    neposlušnosťou, Mária zachránila poslušnosťou. Eva poslúchla hada, zahubila

    so sebou všetky svoje deti a vydala mu ich. Mária, učiniac sa dokonale

    vernou Bohu, spasila so sebou všetky svoje dietky a služobníkov a zasvätila

    ich jeho Velebnosti.

    Nepriateľstvo medzi Máriou a diablom, ustanovené Bohom,

    nie je jediné, ale prechádza na celé pokolenie svätej Panny a pokolenie

    diablove v skrytej nanávisti a protivenstvách. Oni sa

    vzájomne nemilujú, nemajú medzi sebou žiaden vnútorný vzťah. Beliálove

    deti, satanovi otroci, priatelia sveta až doteraz vždy

    prenasledovali a budú prenasledovať viac než kedykoľvek predtým tých, ktorí

    patria presvätej Panne, ako kedysi prenasledoval Kain svojho brata Ábela

    a Ezau svojho brata Jakuba, ktorí sú predobrazmi zavrhnutých a vyvolených.

    Ale pokorná Mária vždy bude získavať víťazstvá nad satanom, víťazstvá

    tak veľké, že mu až rozdrví hlavu, v ktorej sídli jeho spupnosť. Ona bude

    stále odhaľovať jeho hadiu zlobu, bude odkrývať a ničiť jeho pekelné

    úklady, rozháňať jeho diabolské rady a ochráni až do konca vekov svojich

    verných služobníkov pred jeho krutými drápmi. Ale Máriina moc nad všetkými

    diablami sa zaskveje zvlášť v posledných dobách, kedy satan nastrojí úklady

    jej päte, t.j. jej pokorným poddaným a jej chudobným dietkam, ktoré ona

    vzbudí, aby mu vypovedali boj. Títo budú nepatrní a úbohí podľa sveta

    a znížení oproti všetkým ako päta, šliapaní a tiesnení ako päta, vzhľadom

    k ostatným údom tela. Zato budú bohatí Božími milosťami, ktoré im bude

    Mária bohato rozdávať, budú veľkí a vznešení svätosťou pred Bohom, povýšení

    nad všetko stvorenie svojou ohnivou horlivosťou a tak silno opretí o pomoc

    Božiu, že poníženosťou svojich pät, v spojení s Máriou, rozdrvia hlavu

    pekelného hada a privedú víťazstvo Ježiša Krista.

    Boh si praje, aby jeho svätá Matka bola v prítomnosti viac známa, viac

    milovaná, viac ctená než kedykoľvek predtým. To sa nepochybne stane, ak

    k nej budú mať vyvolení, milosťou a osvietením Ducha Svätého, tú vnútornú

    a dokonalú úctu, ktorú im ďalej odhalím. Vtedy jasne uvidia, pokiaľ to

    viera dovoľuje, tú krásnu Hviezdu morskú a zakotvia v dobrom prístave

    napriek búrke a pirátom. Nasledujúc ju, budú poznávať veľkosť tejto

    Panovnice a zasvätia sa úplne jej službe, ako jej poddaní a jej nevoľníci

    z lásky. Budú požívať jej sladkosti a jej materské dobrodenia a budú ju

    nežne milovať ako jej deti. Budú poznávať milosrdenstvo, ktorého je plná,

    i to, ako stále potrebujú jej pomoc, a budú sa k nej utiekať vo všetkom,

    ako ku svojej drahej zástupkyni a prostredníčke u Ježiša Krista. Presvedčia

    sa, že je najbezpečnejšou, najľahšou, najkratšou a najdokonalejšou cestou,

    ako prísť k Ježišovi a odovzdajú sa jej s telom i dušou, bezvýhradne, aby

    práve tak bezvýhradne patrili Ježišovi Kristovi.

    Ale akí budú títo služobníci, poddaní a synovia Máriini?

    Budú spaľujúcim ohňom sluhov Pána, ktorí všade založia oheň božskej lásky.

    Budú "šípmi ostrými v ruke mocnej Márie," aby prebodli nepriateľov.

    Budú to synovia Leviho, očistení ohňom veľkých protivenstiev a tesne

    priľnutí k Bohu, ktorí budú nosiť zlato lásky v srdci, kadidlo modlitby

    v duchu a myrhu umŕtvovania v tele. Budú všade ľúbeznou vôňou Ježiša Krista

    chudobným a maličkým, vôňou smrtiacou velikánom, boháčom a pyšným svetákom.

    Budú to oblaky hrmiace a poletujúce vzdušnými priestormi na sebemenší

    závan Ducha Svätého, ktorí na nič sa neviažuc, ničomu sa nečudujúc, bez

    toho, aby si robili akékoľvek starostí, budú rozlievať dážä Božieho slova

    a večného života. Budú burácať proti hriechu, proti svetu, biť diabla

    a jeho prívržencov a prebodajú skrz naskrz k životu alebo k smrti svojím

    dvojsečným mečom slova Božieho všetkých tých, ku ktorým budú poslaní

    Najvyšším.

    Budú to praví apoštoli posledných čias, ktorým Pán síl udelí slovo

    a silu, aby konali divy a dobývali slávnu korisť od svojich nepriateľov.

    Budú spávať bez zlata a striebra, a čo je viac, bez starostí medzi

    ostatnými kňazmi a klerikmi. Budú mať striebristé krídla holubice, aby

    lietali s čistým úmyslom za slávou Božou a spásou duší, kam ich Duch Svätý

    povolá, a nezanechajú po sebe na miestach, kde budú kázať, nič iné, než

    zlato lásky k blížnemu, ktorá je naplnením celého zákona.

    Konečne vieme, že to budú praví učeníci Ježiša Krista. Budú kráčať po

    stopách jeho lásky, chudoby, pokory a opovrhnutia svetom, budú vyučovať

    úzkej ceste Božej v čistej pravde podľa svätého Evanjelia, a nie podľa

    zásad sveta. O nikoho sa starať, na nikoho nebudú brať ohľad, nikoho nebudú

    šetriť, nikoho sa nebudú báť ani poslúchať žiadneho smrteľníka, keby bol

    sebemocnejší. Budú mať v ústach ostrý dvojsečný meč slova Božieho. Ponesú

    na ramenách pochodeň kríža, svätý kríž v ruke pravej, ruženec v ľavej,

    sväté mená Ježiš a Mária vo svojom srdci a skromnosť i umŕtvovanie Ježiša

    Krista v celom svojom správaní.

    Hľa, velikáni, ktorí prídu. Ale Mária bude prítomná z rozkazu

    Najvyššieho, aby rozprestrela svoju moc nad mocou bezbožných a modlárov.

    Kedy a ako sa to stane? Jedine Boh to vie. Na nás je mlčať, modliť sa,

    prosiť a čakať.

    Základné pravdy o úcte k Panne Márii

    Až doteraz som hovoril o tom, aká nevyhnutná je úcta k presvätej Panne,

    teraz je potrebné povedať, v čom spočíva. O to sa s pomocou Božou pokúsim.

    Uvediem najprv niekoľko základných právd, ktoré osvetlia túto hlbokú úctu,

    ktorú mienim odhaliť.

    Ježiš Kristus, cieľ úcty k Panne Márii

    Je nevyhnutné, aby posledným cieľom všetkej našej úcty a oslavy bol Ježiš, náš

    Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by všetko bolo falošné a mylné.

    Kristus je alfa a omega, počiatok a koniec všetkých vecí. Pracujeme iba

    preto, hovorí apoštol, aby sme každého človeka urobili dokonalým

    v Ježišovi. Pretože v ňom jedinom prebýva všetka plnosť Božstva a všetky

    ostatné plnosti milostí, čností a dokonalostí. Jedine v ňom sme

    boli požehnaní rôznym duchovným požehnaním. Len on je jediný Majster,

    ktorý nás má učiť, náš jediný Pán, od ktorého máme byť závislí, naša jediná

    Hlava, s ktorou máme byť spojení, náš jediný Vzor, ku ktorému sa máme

    pripodobniť, náš jediný Lekár, ktorý nás má uzdravovať, naša jediná Cesta,

    ktorá nás má viesť, naša jediná Pravda, ktorej máme veriť, náš jediný

    Život, ktorý nás má oživovať a naše jediné Všetko vo všetkých veciach,

    ktoré nám má postačovať. Nebolo dané iné meno pod slnkom, v ktorom by sme

    boli spasení, ako meno Ježiš. Boh nám nepoložil nijaký iný základ našej

    spásy, dokonalosti a našej slávy než Ježiša Krista. Každá stavba,

    ktorá nie je vybudovaná na tejto pevnej skale, je založená na sypkom piesku

    a celkom iste padne, či už skôr alebo neskôr. Každý veriaci, ktorý nie je

    s ním spojený ako ratolesť s kmeňom révy, odpadne, uschne a bude hodený do

    ohňa. Ak sme v Ježišovi a Ježiš v nás, netreba sa nám obávať zatratenia.

    Ani nebeskí anjeli, ani pozemskí ľudia, ani pekelní diabli, ani akýkoľvek

    iný tvor nám nemôže uškodiť, keďže nás nemôže oddeliť od lásky Božej, ktorá

    je v Ježišovi. Skrze Ježiša, s Ježišom a v Ježišovi môžeme vzdať všetku

    česť a slávu Otcovi a v jednote s Duchom Svätým, stať sa dokonalými a byť

    svojmu blížnemu vôňou večného života.

    Ak teda budujeme hlbokú úctu k presvätej Panne, to len pre

    vybudovanie dokonalejšej úcty k Ježišovi, aby sme poskytli

    jednoduchú a bezpečnú pomoc, ako nájsť Ježiša. Keby úcta k svätej Panne

    vzďaľovala od Ježiša, museli by sme ju zavrhnúť ako mámenie diabla. Ale je

    to práve naopak, ako som už ukázal a ešte ukážem ďalej, táto úcta je nám

    nutná preto, aby sme dokonale našli Ježiša, milovali ho nežnou láskou

    a verne mu slúžili.

    Obraciam sa tu na chvíľu k tebe, môj roztomilý Ježišu, aby som sa

    s láskou posťažoval tvojej velebnosti, že veľká časť kresťanov,

    i najučenejších, nevie o nevyhnutnom pute, ktoré je medzi tebou a tvojou

    svätou Matkou. Ty si, Pane, ustavične s Máriou, a Mária je neprestajne

    s tebou a nemôže byť bez teba, inak by už nebola tým, čím je. Je natoľko

    milosťou pretvorená v teba, že už nežije ona, že jej už niet. Ty jediný, môj

    Ježišu, si živý a kraľuješ v nej, a to dokonalejšie ako vo všetkých anjeloch

    a blažených. Ach, keby ľudia poznali slávu a lásku, akej sa ti dostáva

    v tomto predivnom tvorovi, celkom inak by zmýšľali o tebe i o nej. Mária je

    s tebou tak vnútorne spojená, že by bolo možné oddeliť skôr svetlo od

    slnka, teplo od ohňa. Hovorím, že ľahšie je možné oddeliť od teba všetkých

    anjelov a svätých ako tvoju blahoslavenú Matku, keďže ona ťa miluje

    vrúcnejšie, oslavuje ťa dokonalejšie, ako všetky tvoje tvory dovedna.

    Preto, môj drahý Majster, aké je prekvapujúce a poľutovaniahodné

    vidieť, v akej tme a nevedomosti o tvojej svätej Matke sú tu na zemi všetci

    ľudia? Nemám na mysli iba modloslužobníkov a pohanov, ktorí nepoznajúc

    teba, nestarajú sa o to, aby poznali ju. Nemyslím ani bludárov

    a rozkolníkov, ktorým nezáleží na tom, aby boli ctiteľmi tvojej svätej

    Matky, oddeliac sa od teba a od tvojej svätej Cirkvi. Mám na mysli

    kresťanov katolíkov. Áno i vzdelancov medzi katolíkmi, ktorí honosiac sa,

    že učia pravde iných, nepoznajú teba ani tvoju svätú Matku, iba ak

    rozumkárskym, suchým a ľahostajným spôsobom. Títo len zriedka hovoria o tvojej

    svätej Matke a o oddanosti, akú k nej treba mať; hovoria, že sa boja, aby

    sa nezvrhla, aby sa neukrivdilo tebe prílišným uctievaním tvojej svätej

    Matky.

    Ak vidia alebo počujú, že niektorý ctiteľ Panny Márie často hovorí

    nežným, vážnym a presvedčivým spôsobom o úcte k tejto milej Matke ako

    o bezpečnej pomoci bez klamu, o krátkej ceste bez nebezpečenstiev,

    o nepoškvrnenej ceste bez nedokonalosti, o zázračnom tajomstve ako nájsť

    teba a dokonale ťa milovať, rozkričia sa na neho a namietnu mu tisíc

    falošných dôvodov, aby mu dokázali, že nemá hovoriť toľko o svätej

    Panne. Vraj sa táto úcta často zvrháva a treba sa zasadiť o to, aby sa

    tomu urobil koniec a hovoriť skôr o tebe, než nabádať ľud k úcte k Panne

    Márii, ktorú už vraj milujú dosť.

    Počuť ich hovoriť o úcte k tvojej svätej Matke, nie preto, aby ju

    šírili a o nej presvedčovali, ale aby robili prietrž nešvárom, ktoré vraj

    z nej vznikajú. Zatiaľ však títo ľudia nemajú nijakej zbožnosti, nijakej

    vrúcnosti pre teba, keďže jej nemajú pre Máriu. Dívajú sa na škapuliar a na

    ruženec ako na zbožnosť hodiacu sa pre slabých duchom a nevedomých, bez

    ktorej sa možno spasiť. Ak im padne do rúk niektorý ctiteľ svätej Márie,

    ktorý sa modlí ruženec alebo vykonáva inú pobožnosť k nej, rýchlo mu

    pozmenia ducha i srdce. Namiesto ruženca mu poradia modliť sa sedem žalmov,

    miesto úcty k svätej Panne - úctu k Ježišovi Kristovi.

    Môj drahý Ježišu, majú títo ľudia tvojho ducha? Pôsobia ti radosť

    takýmto počínaním? Páči sa ti, že sa zo všetkých síl nesnažia zapáčiť

    tvojej Matke, zo strachu, aby sa tebe nezneľúbili? Bráni úcta

    k tvojej Matke v úcte k tebe? Prisvojuje si ona úctu, ktorú jej vzdávame?

    Žije iba pre seba? Je ona dajakou cudzinkou, ktorá nemá nijaké spojenie

    s tebou? Prestaneme sa tebe páčiť, ak si želáme páčiť sa jej? Odlučujeme

    sa, alebo vzďaľujeme sa od tvojej lásky, keď sa dávame jej a milujeme ju?

    A predsa, môj drahý Majster, veľká časť vzdelaných ľudí sa tak

    odvracia od zbožnosti k tvojej svätej Matke a je k nej ľahostajná, ako

    keby všetko, čo som práve povedal, bola pravda. Zachráň ma Pane, zachráň,

    od ich citov a zbožnosti a daj mi nejaký podiel na citoch vďačnosti,

    vážnosti, úcty a lásky, ktoré máš ku svojej svätej Matke, aby som ťa

    miloval a oslavoval tým viac, čím viac ťa budem napodobňovať a z čoraz

    väčšej blízkosti nasledovať.

    Ak som až doteraz nič nepovedal ku cti tvojej svätej Matky, daj mi

    milosť, aby som ju chválil dôstojne, napriek všetkým jej nepriateľom, ktorí

    sú tvojimi nepriateľmi a aby som im hlasno povedal so svätými: "Nech si nik

    nemyslí, že Boh bude k nemu milosrdný, ak si rozhnevá požehnanú Matku. "

    Daj, aby sa nám dostalo od tvojho milosrdenstva opravdivej zbožnosti

    k tvojej svätej Matke a aby sme ňou nadchli celú zem. Daj, nech vrúcne

    milujeme teba a prijmi našu vrúcnu modlitbu, ktorú k tebe vznášame so

    sv. Augustínom a s tvojimi skutočnými priateľmi:

    "Ty si Kristus, otec môj svätý, Boh môj milostivý, kráľ môj jediný,

    pomocník môj najlepší, milý môj najkrásnejší, chlieb môj živý, kňaz môj naveky,

    môj vodca do vlasti, svetlo moje pravé, sladkosť moja svätá, cesta

    moja priama, múdrosť moja prejasná, prostota moja rýdza, svornosť moja

    pokojná, stráž moja úplná, podiel môj dobrý, spása moja večná.

    Kriste Ježišu, milovania hodný Pane, načo som miloval, prečo som si žiadal

    po celý svoj život niečo okrem teba, Ježiša, Boha svojho? Kde som bol, keď

    som nebol mysľou s tebou? Od tejto chvíle všetky moje žiadosti

    rozplameňujte sa a rozlievajte v Pána Ježiša. Leťte, dosť ste sa naotáľali,

    ponáhľajte sa tam, kam spejete, hľadajte toho, koho hľadáte. Ježišu, kto

    nemiluje teba, nech je prekliaty, kto teba nemiluje, nech je naplnený

    horkosťami... , sladký Ježišu, teba nech miluje, v tebe nech sa kochá, teba

    nech obdivuje každý živý tvor prinášajúc ti chválu. Boh môjho srdca a môj

    podiel, Kriste Ježišu, nech zhynie moje srdce môjmu duchu, len ty ži vo

    mne. Nech sa rozpália v mojom duchu uhlíky tvojej lásky a nech sa rozhoria

    v dokonalý oheň, ktorý nech horí na oltári môjho srdca. Nech žiaria

    v útrobách mojich, plápolajú v skrýšach mojej duše a v deň svojho skonania

    kiež sa nájdem dokonalý u teba... Amen. "

    Zámerne som uviedol túto podivuhodnú modlitbu sv. Augustína, aby sa ju

    ľudia mohli modliť každý deň, prosiac o lásku k Ježišovi, ktorého hľadáme

    skrze božskú Máriu.

    Oddaní Kristovi a Márii

    Z toho, čím je Ježiš Kristus vzhľadom k nám, treba vyvodiť záver, že, ako

    hovorí apoštol, nepatríme sebe, ale úplne jemu, ako jeho údy a jeho

    nevoľníci, ktorých kúpil nekonečne draho, za cenu všetkej svojej krvi. Pred krstom

    patrili sme démonovi ako jeho otroci. Krst nás urobil skutočnými

    poddanými Ježiša Krista, ktorí majú len preto žiť, pracovať a umierať, aby

    prinášali ovocie skrze tohto Bohočloveka, oslavovali ho vo svojom tele

    a urobili ho kráľom vo svojich dušiach. Pretože on nás vybojoval, sme jeho

    získaným ľudom a jeho dedičstvom.

    Z toho dôvodu nás prirovnáva Duch Svätý k stromom vrúbeným pozdĺž vôd

    milosti na poli Cirkvi, ktoré majú vydať ovocie vo svojom čase,

    k ratolestiam vinnej révy, ktorej kmeňom je Ježiš Kristus, a ktoré majú

    rodiť dobré hrozno,

    k stádu, ktorého pastierom je Ježiš Kristus, k stádu, ktoré sa má

    rozmnožovať a dávať mlieko.

    K dobrej zemi, ktorej obrábateľom je Boh. V nej sa semeno rozmnožuje

    a rodí tridsaťkrát, šesťdesiatkrát, stokrát viac. Ježiš Kristus zlorečil

    neúrodnému figovníku a zavrhol neužitočného služobníka, ktorý neuplatnil

    svoje hrivny. Všetko nám dokazuje to, že Kristus si praje získavať nejaké

    ovocie z našich chatrných osôb, totiž naše dobré skutky, lebo tieto patria

    jedine jemu: "Sme stvorení v Kristovi Ježišovi, aby sme mohli konať dobré

    skutky. " Z týchto slov jasne vyplýva, že Kristus je jediným počiatkom a má

    byť jediným cieľom všetkých našich dobrých skutkov a jemu máme slúžiť

    nielen ako najatí služobníci, ale ako poddaní z lásky. Vysvetlím to.

    Sú dva spôsoby tu na zemi, ako patriť niekomu inému a závisieť od jeho

    moci: totiž jednoduchá služba a nevoľníctvo. Podľa toho voláme niekoho

    služobníkom a niekoho nevoľníkom, poddaným alebo otrokom.

    Všeobecnou služobnosťou u kresťanov sa človek prenajíma k službe inému

    na určitý čas za takú a takú mzdu alebo za takú a takú odmenu.

    Nevoľníctvom je človek celkom závislý od iného po celý svoj život a je

    povinný slúžiť svojmu pánovi, bez toho, aby si nárokoval nejakú mzdu alebo

    odmenu, ako niektoré jeho ťažné zviera, nad ktorým má právo života a smrti.

    Nevoľníctvo je trojakého druhu: od prírody, násilné

    a dobrovoľné. Všetky tvory sú Božími poddanými prvým spôsobom: "Pánova je

    zem i jej plnosť." Diabli a zatratenci druhým, spravodliví a svätí

    tretím. Dobrovoľným nevoľníctvom si u Boha získavame najväčšiu slávu, lebo

    on hľadí na srdce, žiada si srdce a nazýva sa Bohom srdca. Dobrovoľným

    nevoľníctvom sa volí nadovšetko Boh a jeho služba, i keby prirodzenosť

    k tomu nezaväzovala.

    Je podstatný rozdiel medzi služobníkom a poddaným.

    Služobník nedáva všetko, čím je, všetko, čo má a všetko, čo môže

    získať skrze iného alebo sám. Nevoľník sa však dáva úplne celý so všetkým,

    čo má a so všetkým, čo môže získať, bez akejkoľvek výnimky.

    Služobník požaduje mzdu za službu svojmu pánovi. Nevoľník, hoci by

    pracoval akokoľvek usilovne, dobre a veľa, nemôže požadovať od neho nič.

    Služobník môže opustiť svojho pána, kedy sa mu zapáči, alebo aspoň

    po uplynutí času jeho služby, nevoľník však nemá právo opustiť svojho pána,

    kedy sa mu zapáči.

    Pán služobníkov nemá nijakého práva nad jeho životom a smrťou, bez

    toho, aby sa nedopustil nespravodlivej vraždy, keby ho zabil ako niektoré

    svoje zviera. Pán nevoľníkov má však nad ním podľa zákona právo života

    i smrti, môže ho komukoľvek predať alebo ho zabiť, ako by bez rozdielu

    učinil so svojím koňom.

    Konečne služobník je len na istý čas v službe pána ale poddaný

    navždy.

    Niet u ľudí vzťahu, ktorým by sme viac patrili druhému, ako je

    nevoľníctvo. Niet ani u kresťanov vzťahu, ktorým by sme neobmedzenejšie

    patrili Kristovi a jeho svätej Matke, ako dobrovoľným nevoľníctvom podľa

    príkladu samotného Krista, ktorý vzal na seba tento spôsob z lásky

    k nám, a tiež podľa príkladu Panny Márie, ktorá sama seba označuje za

    služobnicu a nevoľnicu Pána. Apoštol nazýva seba "servus Christi" - otrok

    Kristov. Kresťania sa vo Svätom Písme viackrát označujú ako "servi

    Christi." Toto slovo servus znamenalo kedysi len otroka, pretože nebolo

    ešte služobníkov ako dnes, lebo pánom slúžili len otroci alebo prepustenci.

    Katechizmus svätého tridentského snemu, aby nepripustil nijakú pochybnosť,

    že sme otrokmi Ježiša Krista, vyjadruje to výrazom, ktorý nijako nie je

    dvojznačný, nazývajúc nás "mancipia Christi", nevoľníci, otroci Ježiša Krista,

    tí, na ktorých má Kristus vlastnícke právo.

    Ak je tomu tak, hovorím, že sme povinní patriť Ježišovi a slúžiť mu

    nielen ako námedzní služobníci, ale ako poddaní z lásky, ktorí zo svojej

    veľkej lásky sa mu dávajú do služby ako otroci, jedine pre česť, že budú

    patriť jemu. Pred krstom boli sme otrokmi diabla. Krst nás učinil

    nevoľníkmi Ježiša Krista, lebo ľudia môžu byť buď otrokmi diabla alebo

    poddanými Ježiša Krista.

    Čo hovorím neobmedzene o Ježišovi, hovorím s obmedzením o svätej

    Panne. Ježiš Kristus si ju vyvolil za nerozlučnú sprievodkyňu svojho

    života, smrti, slávy a moci na nebi i na zemi. Dal jej všetky milosti

    primeranané k svojej velebnosti a práva i výsady, ktoré má sám od

    prirodzenosti. Čokoľvek patrí Bohu prirodzenosťou, Márii patrí milosťou,

    hovoria svätí. Takže majú rovnakých poddaných, služobníkov a otrokov.

    Podľa názoru svätých a mnohých veľkých osobností možno sa teda nazývať

    a stať nevoľníkom Panny Márie, aby sme tým dokonalejšie patrili

    Kristovi. Skrze svätú Pannu náš Pán prišiel k nám, skrze ňu máme ísť

    i my, ak chceme prísť k nemu. Mária nie je ako ostatné tvory, ktoré keby

    sme sa k nim priklonili, skôr by nás azda vzďaľovali od Boha, než aby nás

    k nemu približovali. Najväčšou snahou Márie je spojiť nás s Ježišom

    Kristom, jej Synom a snahou Syna je, aby sme prišli k nemu

    skrze jeho svätú Matku. Ak sa správame takto, vzdávame mu česť

    a spôsobujeme mu radosť, ako by sme vzdali česť a urobili radosť nejakému

    kráľovi, keby sme sa urobili poddanými kráľovnej, chtiac byť jeho

    dokonalejšími poddanými. Preto svätí Otcovia, a podľa nich sv. Bonaventúra,

    hovoria, že svätá Panna je cestou k nášmu Pánovi: "Cestou vedúcou ku

    Kristovi je priblížiť sa k Márii. "

    A ďalej, svätá Panna je, ako som hovoril, kráľovnou a panovníčkou neba

    i zeme. "Moci Božej sa všetko podrobuje, i Panna, hľa, moci Panny všetko sa

    podrobuje, i Boh," hovoria sv. Anzelm, Bernard, Bernardín a Bonaventúra.

    A či nemá toľko poddaných, koľko je tvorov? Či nie je rozumné, aby medzi

    toľkými otrokmi z donútenia boli otroci z lásky, ktorí by si celkom

    slobodne zvolili ako poddaní Máriu za svoju panovníčku? Čože, ľudia

    i diabli mali by svojich dobrovoľných otrokov a Mária by ich nemala? Každý

    kráľ si pokladá za česť, že kráľovná má otrokov, nad ktorými má právo

    života a smrti, lebo jej česť a moc je jeho mocou a cťou. Mohol by sa teda

    niekto domnievať, že náš Pán, ktorý, ako najlepší zo všetkých synov, urobil

    svoju svätú Matku účastnou všetkej svojej moci, považuje za nesprávne, aby

    mala poddaných? Má azda menej úcty a lásky k svojej Matke ako Asverus

    k Estere alebo Šalamún k Bethsabe? Kto by sa to opovážil povedať alebo si

    len pomyslieť?

    Ale kam ma to vedie moje pero? Načo sa tu zastavujem a dokazujem niečo

    tak zrejmé? Ak niekto nechce, aby sme sa nazývali poddanými Panny Márie, čo

    na tom! Ak sa urobí a nazýva nevoľníkom Ježiša Krista, tým je zároveň

    nevoľníkom svätej Panny, keďže Ježiš je plodom a slávou Márie. A to sa dokonale

    robí zasvätením, o ktorom si pohovoríme ďalej.

    Zlo, jediná zábrana k dokonalosti

    Naše najlepšie skutky bývajú zvyčajne poškvrnené a porušené zlým základom

    ktorý je v nás. Ak vlejeme krištáľovo čistú vodu do nádoby, ktorá zapácha

    alebo víno do suda, ktorého vnútrajšok je nakazený iným vínom, ktoré v ňom

    bolo, čistá voda a dobré víno sa nakazia a ľahko napáchnu. Práve tak, keď

    Boh vleje do nádoby našej duše, nakazenej dedičným i vlastným hriechom,

    svoje milosti a nebeskú rosu alebo lahodné víno svojej lásky, jeho dary sa

    zvyčajne nakazenia a poškvrnenia zlým kvasom a základom, ktorý v nás

    zanechal hriech. Naše skutky, ba i naše najvznešenejšie čnosti nesú stopy

    hriechu. Pre dosiahnutie dokonalosti, čo je možné iba v jednote s Kristom,

    je teda veľmi dôležité, aby sme sa zbavili toho, čo je v nás zlé. Inak nám

    náš Pán, ktorý je neskonale čistý a nenávidí i najmenšiu škvrnu na duši,

    nedovolí uzrieť svoju tvár a nebude v nás prebývať.

    Aby sme sa oslobodili od seba samých, treba s osvietením Ducha Svätého

    poznať náš zlý základ, našu neschopnosť vykonať akékoľvek dobro, užitočné

    pre našu spásu, poznať našu slabosť vo všetkom, nestálosť v každej

    dobe, nehodnosť akejkoľvek milosti a našu neprávosť na každom mieste.

    Hriech nášho prvého otca nás všetkých nakazil a porušil, ako kvas

    kvasí a porušuje cesto, do ktorého sa dáva. Vlastné hriechy, ktorých sme

    sa dopustili, či už smrteľné alebo všedné, nech sú akokoľvek odpustené,

    zvýšili našu žiadostivosť, slabosť, nestálosť, porušenosť

    a zanechali v duši zhubné stopy.

    Naše telo je tak porušené, že ho Duch Svätý nazýva telom hriechu (Rim 6, 6),

    počatým a vychovaným v hriechu, schopným každého hriechu.

    Telom poddaným tisícorakým chorobám, ktoré sa zo dňa na deň kazí.

    Naša duša, spojená s telom, sa stala náchylná k hriechu.

    Zdedili sme pýchu a zaslepenosť ducha, zatvrdilosť v srdci, slabosť

    a nestálosť v duši, žiadostivosť, odbojné vášne a choroby tela. Sme od

    prírody pyšní, necudní, závistlí, zlostní, leniví a nestálí. Náš

    základ je narušený ničotou a hriechom a nezasluhujeme si iné iba hnev Boží a večné

    peklo.

    Nemôžeme sa potom čudovať, že náš Pán povedal, že ten, kto ho chce

    nasledovať, musí zaprieť seba samého a nenávidieť svoj život, lebo ten, kto

    bude milovať svoj život, stratí ho a ten, kto ho bude nenávidieť, nájde ho.

    Táto neskonalá Múdrosť, ktorá nedáva prikázania bez dôvodu, rozkazuje nám,

    aby sme sa nenávideli len preto, že sme veľmi hodní nenávisti. Nič nie je

    tak hodné lásky ako Boh, nič tak hodné nenávisti, ako sme my.

    Aby sme sa oslobodili od seba samých, je potrebné, aby sme deň čo deň

    sebe odumierali. To znamená: zriecť sa možností svojej duše

    a zmyslov svojho tela, dívať sa, ako by sme ani nevideli, počúvať,

    ako by sme ani nepočuli, užívať vecí tohto sveta tak, ako by sme ich ani

    neužívali. Sv. Pavol tomu hovorí: "Každodenne umieram" (1 Kor 15, 31). Keď

    obilné zrnko zasiate do zeme neumrie, ostáva samo a nevydá nijakú úrodu.

    Ak neumrieme sebe samým, ak nás nepovedú naše najsvätejšie skutky

    zbožnosti k tejto nevyhnutnej a plodnej smrti, neprinesieme nijaké poriadne

    ovocie a naša zbožnosť vyznie naplano. Všetka naša spravodlivosť sa

    poškvrní našou sebaláskou a našou vlastnou vôľou, čo Bohu zoškliví

    najväčšie obete a najlepšie skutky, akých sme schopní. A tak sa po svojej

    smrti objavíme s prázdnymi rukami čností a zásluh a nebudeme mať ani

    iskierky rýdzej lásky, ktorá sa udeľuje iba dušiam sebe odumretým, ktorých

    život je skrytý s Kristom v Bohu.

    Zvoľme si taký spôsob úcty k Panne Márii, ktorý nás najviac

    vedie k tomuto sebaumieraniu. To je najlepšie a najviac posväcujúce.

    Nemôžeme sa domnievať, že je všetko zlato, čo sa blyští, že je všetko med, čo

    je sladké a že všetko, čo je ľahké a vykonáva to najviac ľudí, je posväcujúce.

    Tak, ako sú prírodné tajomstvá, ako s malou námahou a ľahkosťou možno

    vykonať prirodzené práce, práve tak sú tajomstvá i v poriadku milosti, aby

    sa v krátkom čase, s radosťou a bez ťažkostí vykonali práce nadprirodzené,

    aby sme sa vyprázdnili sami zo seba, naplnili sa Bohom a stali sa

    dokonalými.

    Úcta, ktorú mienim odhaliť, je jednou z týchto tajomstiev milosti,

    neznáma veľkému počtu kresťanov, známa malému počtu zbožných ľudí. Je

    vykonávaná a obľúbená ešte omnoho menším počtom veriacich. Aby som začal

    odhaľovať túto úctu, uvádzam štvrtú pravdu, ktorá je dôsledkom tretej.

    Prostredník pri Prostredníkovi

    Je dokonalejšie, pretože je to pokornejšie, nepristupovať k Bohu sám, bez

    prostredníka. Pretože máme veľmi porušený vnútorný základ, je jasné, že

    ak sa na ceste k Bohu opierame iba o seba, všetka naša spravodlivosť bude

    poškvrnená. Sotva zaváži pred Bohom tak, aby sa s nami spojil a vyslyšal

    nás. Prostredníkov u svojej Velebnosti nám Boh nedal bezdôvodne. Videl

    našu nehodnosť a neschopnosť. Mal s nami trpezlivosť, a preto, aby nám poskytol

    prístup k svojmu milosrdenstvu, dal nám mocných orodovníkov u svojej

    Výsosti. Takže, keby sme obišli týchto prostredníkov a pristupovali priamo

    k jeho svätosti bez akéhokoľvek odporúčania, nemali by sme dostatočnú

    pokoru, dostatok úcty k Bohu, tak vznešenému a svätému. Viac by sme si

    dovoľovali k tomuto Kráľovi kráľov, ako by sme si dovolili ku kráľovi alebo

    kniežaťu pozemskému, ku ktorému by sme sa neodvážili pristúpiť bez nejakého

    priateľa, ktorý by hovoril za nás.

    Náš Pán sa za nás prihovára a je prostredníkom nášho vykúpenia u Boha

    Otca. Skrze neho máme prosiť s celou Cirkvou víťaznou a bojujúcou, skrze

    neho máme prístup k Božej velebnosti. Vždy pred Boha predstupujeme

    podporovaní a halení jeho zásluhami, ako malý Jakub v kozľacích kožiach

    predstúpil pre svojho otca Izáka, aby prijal jeho požehnanie.

    Ale potrebujeme nejakého prostredníka u Prostredníka samého? Je naša

    čistota taká dokonalá, aby nás s ním spájala priamo, skrze nás samých? Či

    nie je on, Boh, vo všetkom rovný svojmu Otcovi a teda Svätý svätých, tak

    úctyhodný ako jeho Otec? Ak sa učinil zo svojej neskonalej lásky našou

    zárukou a prostredníkom u Boha, svojho Otca, aby ho utíšil a zaplatil

    mu, čo sme mu boli dlžní, vyplýva z toho menšia úcta a bázeň k jeho

    Velebnosti a Svätosti?

    Povieme teda smelo so sv. Bernardom, že potrebujeme prostredníka

    u samého Prostredníka a božská Mária je najschopnejšia konať túto

    milosrdnú úlohu. Skrze ňu Ježiš Kristus prišiel a skrze ňu my máme ísť

    k nemu. Ak sa bojíme ísť priamo k Ježišovi Kristovi, svojmu Bohu, pre jeho

    neskonalú výsosť alebo pre našu nízkosť a hriechy, smelo vzývajme o pomoc

    a príhovor Máriu, svoju Matku. Ona je dobrá, láskavá, na nej niet

    nič hrubého ani nevľúdneho, nič príliš povzneseného a príliš skvejúceho sa.

    Hľadiac na ňu, vidíme svoju číru prirodzenosť. Nie je slnkom, ktoré by nás

    hustotou svojich lúčov pre našu slabosť ľahko oslepilo, ale je krásna

    a nežná ako mesiac, ktorý prijíma svetlo od slnka a mierni ho, aby bolo

    primerané nášmu chabému zraku. Taká je milosrdná, že nenechá bez

    vypočutia nikoho z tých, ktorí ku nej volajú, aby za nich orodovala, nech

    by boli akokoľvek hriešni. Lebo, ako hovoria svätí, nikdy nebolo slýchať, čo

    je svet svetom, že by sa niekto utiekal k svätej Panne s vytrvalou dôverou

    a nebol od nej vypočutý.

    Je taká mocná, že jej prosby neboli nikdy zamietnuté. Jej stačí len

    predstúpiť pred Syna s prosbou a on s ňou hneď súhlasí, ihneď ju prijíma,

    vždy býva láskyplne premožený srdcom a prosbami svojej predrahej Matky.

    Toto všetko je prevzaté zo spisov sv. Bernarda a sv. Bonaventúru. Podľa

    nich máme tri stupne vedúce k Bohu: prvý, ktorý je nám najbližšie a je

    nejprimeranejší naším schopnostiam, je Mária, druhý je Ježiš Kristus

    a tretí je Boh Otec. Aby sme prišli k Ježišovi, musíme prísť k Márii, našej

    prostrednici orodovaním, aby sme prišli k večnému Otcovi, treba prísť

    k Ježišovi, nášmu prostredníkovi vykúpením. Práve tento poriadok sa

    zachováva úctou, ktorú ďalej naznačím.

    Poklady Božích milostí

    Vzhľadom na našu slabosť a krehkosť je ťažké, aby sme v sebe zachovali

    milosti, ktoré sme dostali od Boha.

    Tento poklad, cennejší ako nebo i zem, máme v krehkých,

    hlinených nádobách, v porušiteľnom tele, v slabej a nestálej duši, ktorú

    každá maličkosť zmätie a zrazí.

    Pretože démoni, ktorí sú prefíkaní lotri, by nás radi znenazdania

    zaskočili a olúpili. Číhajú na priaznivú chvíľu vo dne i v noci,

    neprestajne obchádzajú, aby nás zožrali a hriechom v okamžiku pripravili

    o všetky milosti a zásluhy, ktoré sme si získali počas toľkých rokov. Ich

    zloba, prefíkanosť, úskoky a počet nám musí naháňať strach, keď si

    uvedomíme, že osoby viac naplnené milosťami, bohatšie na čnosti, hlbšie

    utvrdené v skúsenosti a vyspelejšie vo svätosti ako sme my, boli zaskočené,

    okradnuté a neblaho spustošené. Ach! Koľkokrát bolo vidieť, ako cédre

    libanonské a hviezdy z oblohy žalostne padli a stratili v jedinej chvíli

    všetku svoju výšku a jasnosť. Odkiaľ táto podivuhodná zmena? Nebolo

    to pre nedostatok milosti, ktorá nechýba nikomu, ale pre nedostatok pokory.

    Cítili sa mocnejšími a silnejšími ako v skutočnosti, schopnejšími uchrániť si svoje

    poklady. Dôverovali sebe a opierali sa o seba, pokladali svoj dom za dostatočne

    bezpečný a svoje pokladnice za dosť pevné, aby uchránili drahocenný klenot

    milosti. Pre túto nepatrnú oporu, ktorú mali v sebe, hoci sa im pozdávalo,

    že sa opierajú jedine o milosť Božiu, spravodlivý Pán dopustil, aby boli

    okradnutí, nechajúc ich samých sebe. Beda! Keby boli poznali podivuhodnú

    úctu, ktorú ukážem ďalej, boli by zverili svoj klenot mocnej a vernej

    Panne, ktorá by im ho ochránila ako svoj vlastný majetok. Áno, bola by

    to považovala za záväzok spravodlivosti.

    Ťažké je vytrvať v milosti pre nesmiernu skazenosť sveta. Svet je

    teraz tak skazený, že takmer nevyhnutne sa v ňom zbožné srdcia pošpinia,

    keď už nie jeho blatom, aspoň jeho prachom. Je akýmsi zázrakom, ak zostane

    niekto stáť uprostred tohto dravého prívalu a nie je ním strhnutý,

    uprostred tohto búrlivého mora a nepotopí sa, alebo ho neolúpia piráti

    a korzári, ak je uprostred tohto zamoreného ovzdušia a nie je ním nakazený.

    Panna nanajvýš verná, ktorej had neuškodil, vykonáva tento zázrak na tých,

    ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.

    Úcta k Panne Márii

    Keď sme prijali týchto päť právd, teraz si viac ako inokedy

    zvoľme pravú zbožnosť k presvätej Panne, lebo existuje aj falošná zbožnosť,

    ktorú možno ľahko mylne pokladať za pravú. Diabol je ako falšovateľ peňazí

    a prefíkaný podvodník. Falošnou úctou i k Panne Márii už oklamal a zviedol

    mnoho duší. Každodenne využíva svoje diabolské skúsenosti, aby nimi strhol

    do pekla ďalšie. Robí to tak, že pod pláštikom niekoľkých zle odriekaných

    modlitieb a niekoľkých vonkajších pobožností, ktoré ľuďom ponúka, uspáva

    duše v hriechu. Úcta k Ježišovi, k Sviatosti oltárnej a úcta k Panne Márii

    sú medzi inými druhmi zbožnosti tým, čím sú zlato a striebro medzi kovmi.

    Preto diabol, ako skúsený falšovateľ drahých kovov, falšuje najviac úctu

    k Ježišovi a k Márii.

    Je teda veľmi dôležité poznať najskôr falošnú úctu k presvätej Panne,

    aby sme sa jej vystríhali, a potom pravú úctu, aby sme sa jej oddali.

    V druhej časti tohto spisu vysvetlím podrobnejšie, ktorý spôsob úcty k svätej

    Panne je spomedzi toľkých rozličných spôsobov pravej úcty ten

    najdokonalejší, najviac oslavuje Boha a nás najviac posväcuje, aby sme sa

    ho pridržali.

    Druhy falošnej úcty k svätej Panne

    Poznám sedmoro falošných ctiteľov a falošných spôsobov mariánskej úcty. Sú

    to ctitelia posudzovační, úzkostliví, vonkajší, opovážliví, nestálí,

    pokryteckí a zištní.

    Posudzovační ctitelia bývajú zvyčajne pyšní učenci, osvietení

    duchovia, rozumejúci všetkému. Majú naozaj akúsi úctu k svätej Panne, ale

    kritizujú skoro všetky prejavy zbožnej úcty, ktorú jednoduchí ľudia

    vzdávajú jednoducho a sväto tejto Matičke, keďže nevyhovujú ich chúťkam.

    Pochybujú o všetkých zázrakoch a príbehoch, ktoré rozprávajú vierohodní

    spisovatelia, alebo o tých, ktoré sa vyberajú z letopisov rehoľných rádov,

    ktoré vydávajú svedectvo o milosrdenstve a moci presvätej Panny. Je pre

    nich utrpením dívať sa na prostých a pokorných ľudí, ako kľačia pred

    oltárom alebo obrazom Panny Márie, niekedy aj na ulici, a modlia sa k Bohu.

    Obviňujú ich až z modlárstva, ako keby sa klaňali drevu alebo kameňu.

    Hovoria, že pokiaľ ide o nich, nijako nemilujú tieto vonkajšie prejavy úcty

    a že nie sú takého slabého ducha, aby verili toľkým bájkam a rozprávkam,

    ktorá sa rozširujú o svätej Panne. Keď im uvediete predivné chvály, ktoré

    jej vzdávajú svätí otcovia, buď odpovedia, že hovorili rečnícky,

    s nadsádzkou, alebo dávajú ich slovám nesprávny výklad.

    Treba sa veľmi obávať takýchto falošných ctiteľov. Sú to ľudia pyšní

    a svetskí. Kazia úctu k najsvätejšej Panne. Pod zámienkou, že chcú potláčať

    zvrátenosť úcty, žalostným spôsobom oddiaľujú ľudí od Márie.

    Úzkostliví ctitelia sú ľudia, ktorí sa boja, aby uctievajúc Matku,

    neurazili Syna, aby vyvyšujúc ju, neznížili jeho. Tí neznesú, aby sa svätej

    Panne vzdávali spravodlivé chvály, ktoré jej vzdali svätí otcovia.

    S utrpením sa dívajú na viac ľudí pred oltárom Márie, než pred velebnou

    Sviatosťou, akoby boli proti sebe, akoby tí, ktorí sa modlia k Panne Márii,

    nemodlili sa skrze ňu k Ježišovi! Nechcú, aby sa hovorilo tak často o tejto

    vznešenej panovníčke a aby sme sa na ňu tak často obracali.

    Tu je niekoľko slov, ktoré mávajú na jazyku: "Načo toľko ružencov,

    toľko bratstiev a vonkajších pôct Panne Márii? V tom je veľa nevedomosti!

    Tým sa robí z nášho náboženstva svätuškárstvo. Hovorte mi len o tých, ktorí

    si ctia Krista. On je naším jediným prostredníkom, treba kázať Krista, to

    je pevný základ!"

    Čo tvrdia, je v určitom zmysle pravda. Avšak spôsob, akým túto

    čiastočnú pravdu podávajú, v snahe stlmiť mariánsku úctu, sa stáva veľmi

    nebezpečným a rafinovaným osídlom zlého ducha, a to pod zámienkou väčšieho

    dobra. Lebo nikdy sa toľko neuctieva Kristus, ako keď sa uctieva jeho Matka,

    keďže Mária sa pre nič iné neuctieva, len aby sa čo najdokonalejšie

    uctieval Kristus. K Márii ideme ako k ceste, ktorou idúc chceme nájsť

    cieľ, ku ktorému spejeme, a ním je Ježiš.

    Svätá Cirkev a Duch Svätý velebia svätú Pannu na prvom mieste a Krista

    na mieste druhom: požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho,

    Ježiš. Vôbec nie preto, že by svätá Panna bola viac ako Ježiš Kristus, alebo

    rovná jemu, to by bol neznesiteľný blud, ale preto, že keď chceme

    dokonalejšie velebiť Ježiša Krista, treba najskôr velebiť Máriu. Povedzme

    teda so všetkými pravými ctiteľmi svätej Panny proti týmto falošným

    úzkostlivým ctiteľom: Mária, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod

    života tvojho, Ježiš.

    Vonkajšími ctiteľmi sú tí, u ktorých všetka úcta k Márii spočíva na

    vonkajších úkonoch zbožnosti. Obľubujú iba vonkajšok úcty k Panne Márii,

    pretože vôbec nemajú vnútorného ducha. Náhlivo odriekávajú mnoho ružencov,

    počúvajú niekoľko omší bez pozornosti, chodia v sprievodoch bez nábožnosti,

    dajú sa do všetkých bratstiev, bez toho, aby polepšili svoj život, krotili

    svoje vášne, napodobňovali čnosti tejto presvätej Panny. Milujú len citové

    dojmy z úcty a neochutnávajú jej jadro. Ak nemajú citové zážitky pri

    svojich skutkoch, myslia si že už nerobia nič, upadajú do zmätku

    a zanechávajú, alebo robia, všetko piate cez deviate. Svet je plný takýchto

    vonkajších ctiteľov a nikto viac ako oni nekritizuje osoby modlitby, ktoré

    sa hlavne starajú o svoje vnútro, nepohŕdajúc pritom skromným zovňajškom,

    ktorý vždy doprevádza skutočnú úctu.

    Opovážliví ctitelia sú ľudia oddaní svojim vášňam alebo milovníci

    sveta, ktorí pod krásnym menom kresťanov a ctiteľov svätej Panny skrývajú

    pýchu, lakomstvo, nečistotu, opilstvo, hnev, rúhanie, preklínanie,

    nespravodlivosť... Spokojne spia vo svojich zlých návykoch, neusilujúc sa

    veľmi o nápravu. Predstierajú, že sú úctiví k Panne Márii, nahovárajú si, že

    im Boh odpustí, nezomrú bez spovede a nebudú zatratení, keďže sa modlia

    ruženec, postia sa v sobotu, sú v bratstve sv. ruženca alebo škapuliara,

    alebo v iných podobných družinách, nosia šatku alebo retiazku svätej Panny,

    atď.

    Ak sa im povie, že ich úcta je len diablovým klamaním a zhubnou

    opovážlivosťou, vrhajúcou ich do zatratenia, nechcú tomu veriť. Hovoria, že

    Boh je dobrý a milosrdný, nestvoril nás, aby nás zavrhol, že niet človeka,

    aby nehrešil, že iste nezomrú bez spovede, že dobré "peccavi" - zhrešil

    som, v hodinke smrti postačí. Hovoria, že majú úctu k svätej Panne, nosia

    škapuliar, odriekajú deň čo deň sedem otčenášov a sedem zdravasov k jej

    cti, že sa dokonca niekedy modlievajú ruženec a mariánske hodinky, že sa

    postia atď. Na potvrdenie toho, čo hovoria a aby sa ešte viac zaslepili,

    pripomínajú niekoľko udalostí, ktoré počuli alebo čítali v knihách, či už

    v pravdivých alebo klamných, na tom nezáleží. Tie vraj dosvedčujú, že

    osoby, čo zomreli v smrteľnom hriechu, bez spovede, za to, že odriekávali

    za svojho života niektoré modlitby alebo vykonávali nejaké pobožnosti

    k svätej Panne, boli vzkriesené, aby sa vyspovedali, alebo ich duša

    zázračne zostala v tele až do spovede. Alebo, že Máriiným milosrdenstvom

    dostalo sa im od Boha v hodine smrti skrúšenosti a odpustenia hriechov,

    a tak boli spasené, a že oni dúfajú v to isté.

    Nič nie je tak zavrhnutiahodné v kresťanstve, ako táto diabolská

    opovážlivosť. Ako možno pravdivo hovoriť, že milujeme a uctievame svätú

    Pannu, keď svojimi hriechmi prebodávame, križujeme a neľútostne urážame

    Ježiša Krista, jej Syna? Keby Mária stále zachraňovala svojim

    milosrdenstvom takých ľudí, schvaľovala by zločin, pomáhala by križovať

    a urážať svojho božského Syna. Kto si to môže čo i len pomyslieť!

    Hovorím, že kto by si takto zahrával s úctou k Panne Márii, ktorá po

    úcte k nášmu Pánovi v Najsvätejšej sviatosti je najsvätejšia

    a najpodstatnejšia, dopúšťal by sa hroznej svätokrádeže, najväčšej

    a najmenej odpustiteľnej po svätokrádežnom prijímaní.

    Pripúšťam, že k pravej mariánskej úcte nemusíme byť takými svätými, aby sme

    sa vystríhali každého hriechu, hoci by sme si to mali priať, ale

    aspoň -- všimnite si dobre, čo poviem --

    byť úprimne rozhodnutý vyhýbať sa každému smrteľnému hriechu,

    ktorý uráža Matku práve tak ako Syna,

    zapierať sa, aby sme sa vystríhali hriechu,

    vstúpiť do bratstva, modliť sa ruženec alebo iné modlitby, postiť sa

    v sobotu atď.

    Všetko to je podivuhodne užitočné k obráteniu hriešnika i zatvrdlivého

    Ak je môj čitateľ taký, hoci by aj bol jednou nohou v priepasti, radím mu

    to. Ale s podmienkou, že bude vykonávať tieto dobré skutky len s úmyslom

    vyprosiť si od Boha, na príhovor svätej Panny, milosti, aby svoje hriechy

    ľutoval, aby mu boli odpustené a nadobudol sily premáhať svoje zlé návyky.

    Nesmie ostávať v hriešnom stave nevšímavý voči výčitkám svedomia, príkladu

    Krista a svätých a voči náuke evanjelia.

    Ctitelia nestáli sú tí, ktorí prejavujú úctu k Panne Márii len občas

    a keď sa im chce. Hneď sú plní horlivosti, hneď zasa vlažní. Hneď sa

    nadchnú pre jej službu a o chvíľku sú už iní. Zo začiatku sa modlia všetky

    modlitby k Panne Márii, vstúpia do všetkých jej bratstiev, ale

    nezachovávajú verne ich pravidlá. Menia sa ako mesiac a Mária ich vrhá pod

    svoje nohy s polmesiacom, pretože sú nestálí a nehodní toho, aby boli

    pripočítaní medzi služobníkov tejto vernej Panny, ktorých údelom je vernosť

    a vytrvalosť. Lepšie je nezaťažovať sa toľkými modlitbami a pobožnosťami,

    vykonávať ich radšej menej ale s láskou a vernosťou, napriek odporu sveta,

    diabla a tela.

    Sú ešte iní falošní ctitelia svätej Panny, ctitelia pokryteckí.

    Ukrývajú svoje hriechy a zlé návyky pod plášť tejto vernej Panny, aby boli

    v očiach ľudí takí, akí nie sú.

    Konečne sú ctitelia zištní, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, iba

    vtedy, keď si prajú, aby vyhrali nejaký spor, unikli nejakému

    nebezpečenstvu, uzdravili sa v chorobe alebo potrebujú niečo iné. Keby toho

    nebolo, zabudli by na ňu. Jedni aj druhí sú falošne zbožní a nijako nie sú

    pripustení pred Boha ani pred jeho svätú Matku.

    Dávajme si teda veľký pozor, aby sme neboli ctiteľmi posudzovačnými,

    ktorí ničomu neveria a všetko kritizujú, ctiteľmi úzkostlivými, ktorí sa

    boja, aby neboli príliš zbožní k svätej Panne z úcty k Ježišovi. Ctiteľmi

    vonkajšími, u ktorých všetka úcta spočíva vo vonkajších prejavoch, ctiteľmi

    opovážlivými, ktorí pod pláštikom svojej falošnej úcty k svätej Panne hnijú

    vo svojich hriechoch. Ctiteľmi nestálymi, ktorí z ľahkomyseľnosti menia

    svoje skutky zbožnosti, alebo ich razom zanechávajú čo i len pri najmenšom

    pokušení. Ctiteľmi pokryteckými, ktorí vstupujú do bratstiev a odievajú sa

    ako služobníci svätej Panny, aby boli pokladaní za dobrých a konečne

    ctiteľmi zištnými, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, len aby boli

    oslobodení od telesných neduhov alebo aby získali časné hodnoty.

    Pravá úcta k Panne Márii

    Keď sme odkryli a zavrhli falošnú úctu k svätej Panne,

    niekoľkými slovami si ukážme naozajstnú úctu, ktorá je vnútorná, nežná, svätá,

    stála a nezištná.

    Pravá úcta k svätej Panne je vnútorná, t.j. vychádza z ducha a srdca,

    vyviera z úcty, ktorú máme k Panne Márii, zo vznešeného úsudku, ktorý sme

    si urobili o jej veľkosti a z lásky, ktorou ju milujeme.

    Pravá úcta je nežná, plná dôvery v presvätú Pannu, tak ako dieťa

    dôveruje svojej matke. Spôsobuje, že duša sa k Márii utieka vo všetkých

    svojich potrebách telesných i duševných, s veľkou jednoduchosťou, dôverou

    a nehou. Vzýva o pomoc svoju matku v každom čase, na každom mieste

    a v každej veci. Vo svojich pochybnostiach ju prosí o poskytnutie svetla,

    vo svojich poblúdeniach, aby z nich bola opäť vyvedená, vo svojich

    pokušeniach o podporu, o posilnenie vo svojich slabostiach, o pozdvihnutie

    pri svojich pádoch, o povzbudenie vo svojich malomyseľnostiach, o potešenie

    vo svojich krížoch, námahách a protivenstvách života. Pri všetkých neduhoch

    tela i duše je Mária jej stálym útočišťom a duša sa nebojí, že by bola na

    ťarchu tejto Matke a že by sa sprotivila Ježišovi Kristovi.

    Pravá mariánska úcta je svätá. Nabáda dušu, aby sa vystríhala hriechu

    a napodobnila čnosti svätej Panny, najmä jej hlbokú pokoru, živú vieru,

    oddanú poslušnosť, ustavičnú modlitbu, úplné umŕtvovanie, jej

    neporovnateľnú čistotu, vrúcnu lásku, hrdinskú trpezlivosť, anjelskú nehu

    a božskú múdrosť. To sú hlavné čnosti presvätej Panny.

    Pravá úcta k svätej Panne je stála, utvrdzuje dušu v dobrom a nabáda

    ju, aby nezanechávala ľahko svoje skutky zbožnosti. Vzmužuje ju, aby sa

    postavila na odpor svetu v jeho módach a zásadách, telu v jeho žiadostiach

    a vášniach i diablovi v jeho pokušeniach. Preto veriaci, pravý mariánsky

    ctiteľ, nie je vôbec nestály, mrzutý, škrupulózny ani ustráchaný. Tým sa

    nehovorí, že niekedy neklesne, alebo že nestratí svoje pocity zbožnosti. Ale

    keď klesne, opäť sa zdvihne, vystrúc ruky k svojej Matičke, keď stratí

    chuť a citovú úctu, vôbec sa tým nesužuje, lebo kto je úprimne a verne

    oddaný Márii, žije z viery v Ježiša a v Máriu a nie z citov prirodzenosti.

    Konečne, pravá zbožnosť k Panne Márii je nezištná, t.j. usmerňuje

    dušu, aby vôbec nehľadala seba, ale jedine Boha, v jeho svätej Matke. Kto

    má skutočnú úctu k Márii, neslúži tejto velebnej Kráľovnej duchom zištným

    a prospechárskym, ani pre svoje časné dobro, telesné alebo duchovné, ale

    jedine preto, že ona si zasluhuje, aby sme jej slúžili a v nej jedine Bohu.

    Kto má pravú úctu k Márii, nemiluje ju len preto, že mu robí dobro, alebo

    že ho od nej očakáva, ale preto, že je milovaniahodná. Hľa to je, príčina,

    že ju miluje a slúži jej rovnako verne v duchovnej vyprahlosti ako

    v citových slastiach. Miluje ju tak na Kalvárii ako na svadbe v Káne. Aký

    príjemný a drahocenný v očiach Boha a jeho svätej Matky je ten ctiteľ Panny

    Márie, ktorý, keď jej slúži, v ničom nehľadá seba. Ale ako málo je takých

    ctiteľov! A preto, aby ich nebolo tak málo, rozhodol som sa napísať to, čo

    som mnoho rokov verejne i súkromne učil na svojich cestách.

    Mnoho som už povedal o svätej Panne vo svojom úmysle vytvoriť skutočne

    nábožnú dušu Máriinu a pravého učeníka Ježiša Krista. Ale mám toho ešte

    veľa povedať, a vynechám ešte oveľa viac, buď z nevedomosti,

    nedostatočnosti alebo pre nedostatok času.

    Kiež by moja námaha priniesla dobré ovocie! Tento malý spis, keď sa

    raz dostane do rúk šľachetnej duši narodenej z Boha a z Márie a nie z krvi

    ani z vôle tela, ani z vôle muža, nech ju poučí a presvedčí, milosťou Ducha

    Svätého, o správnosti a cene pravej a hlbokej mariánskej úcty, o ktorej

    píšem. Keby som vedel, že moja hriešna krv by mohla prispieť k tomu, aby sa

    dostali do sŕdc pravdy, ktoré píšem ku cti svojej drahej Matky

    a zvrchovanej Panej, ktorej som dieťaťom a posledným otrokom, použil by som

    ju namiesto atramentu na tieto písmená v nádeji, že nájdem dobré duše,

    ktoré svojou vernosťou v úcte, ktorej učím, budú mojej Matičke a Panej

    odškodným za straty utrpené mojou nevďačnosťou a mojimi nevernosťami.

    Cítim sa povzbudený tak ako ešte nikdy, aby som veril a dúfal vo

    všetko, čo mám hlboko vryté vo svojom srdci a čo si žiadam od Boha po mnohé

    roky, že skôr alebo neskôr Panna Mária bude mať viac dietok,

    služobníkov a poddaných z lásky, ako kedykoľvek predtým a že tým Kristus,

    môj drahý Majster, bude viac ako inokedy panovať v srdciach.

    Vidím jasne, že skučiace hordy sa privalia plné zúrivosti, aby

    svojimi diabolskými zubami rozdriapali tento spis i toho, ktorého

    Duch Svätý použil, aby ho zapísal alebo aby ho aspoň uložil do

    zásuvky, len aby nevyšiel.

    Ba budú útočiť a prenasledovať i tých, ktorí ho budú

    čítať a podľa neho žiť.

    Ale čo na tom! Tým lepšie! Tento výhľad ma povzbudzuje a dáva mi

    nádej na veľké požehnanie, na silné vojsko udatných a chrabrých vojakov

    Ježiša a Márie, mužov i žien, bojujúcich so svetom, diablom a skazenou

    prirodzenosťou v časoch najnebezpečnejších ako kedy boli, ktoré čoskoro

    prídu!

    Kto čítaš, rozumej! Kto môžeš pochopiť, pochop!

    Spôsoby pravej zbožnosti k Panne Márii

    Je veľa vnútorných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne.

    Hlavné sú tieto: uctievať ju ako dôstojnú Matku Božiu kultom hyperdulie,

    t.j. vážiť si ju

    a uctievať ju viac ako všetkých ostatných svätých, ako veľdielo milosti

    a prvú po Ježišovi Kristovi, pravom Bohu a pravom človeku,

    rozjímať o jej čnostiach,výsadách a skutkoch,

    uvažovať o jej vznešených vlastnostiach,

    vzdávať jej úkony lásky, chvály a vďačnosti,

    vzývať ju zo srdca,

    obetovať sa jej a spájať sa s ňou,

    vykonávať svoje práce s úmyslom páčiť sa jej,

    začínať, robiť, a končiť všetko skrze ňu, v nej a pre ňu, aby sme všetko

    konali skrze Ježiša, v Ježišovi, s Ježišom a pre Ježiša, ktorý je naším

    posledným cieľom. Tento posledný spôsob ďalej vysvetlím.

    Pravá úcta k Panne Márii má tiež veľa vonkajších spôsobov, z ktorých hlavné

    sú tieto:

    dávať sa do jej bratstiev a jej družín,

    vstupovať do rehoľných rádov, založených pod jej menom,

    rozhlasovať jej chválu,

    dávať ku jej cti almužny, postiť sa a umŕtvovať ducha i telo,

    nosiť odznaky jej služobníkov, ako svätý ruženec, škapuliar alebo

    retiazku,

    modliť sa pozorne, nábožne a skromne svätý ruženec ku cti pätnástich

    hlavných tajomstiev Ježiša Krista. Možno sa taktiež modliť ruženec, ktorý

    má šesť alebo sedem desiatkov k ucteniu rokov, ktoré Panna Mária, ako sa

    myslí, žila na zemi, alebo korunku Panny Márie, skladajúcu sa z troch

    otčenášov a dvanástich zdravasov na uctenie jej koruny z dvanástich hviezd.

    Ďalej mariánske hodinky, tak všeobecne prijaté a recitované v Cirkvi,

    alebo mariánsky žaltár, ktorý k jej cti zostavil sv. Bonaventúra, ktorý je

    taký nežný a zbožný, že sa ho nemožno modliť bez pohnutia, alebo štrnásť

    otčenášov a zdravasov na uctenie jej štrnástich radostí.

    Trikrát denne,

    podľa doby v roku, sa možno modliť Anjel Pána alebo Raduj sa, nebies

    Kráľovná. Je dobré sa tiež často modlievať Zdravas' Kráľovná, Pod tvoju

    ochranu, Slávna Matka Spasiteľa, Magnifikat a iné prekrásne mariánske

    modlitby, hymny a cirkevné piesne, ktorých sú celé knihy,

    spievať ku jej cti duchovné piesne

    a často pred ňou pokľaknúť alebo sa jej pokloniť a pritom povedať krátku

    modlitbu. Každé ráno sa pomodliť niekoľkokrát Zdravas' Mária, aby sme si

    vyprosili jej prostredníctvom vernosť milostiam Božím na ten deň. A večer

    Zdravas' Mária, Matka milosrdenstva, žiadajúc skrze ňu od Boha odpustenie

    hriechov, ktorých sme sa toho dňa dopustili.

    Častým vonkajším spôsobom úcty je

    starať sa o jej bratstvá, okrášľovať a ozdobovať jej oltáre a sochy,

    nosiť alebo dať nosiť jej obrazy v sprievodoch a nosiť ich na sebe, ako

    mocnú zbraň proti satanovi,

    maľovať jej obrazy, dať vyryť jej meno v kostoloch, domoch, na

    bránach a na vchodoch do miestnych kostolov a domov,

    zasvätiť sa jej zvláštnym a slávnym spôsobom.

    Je množstvo iných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne, ktoré Duch Svätý

    vnukol svätým dušiam, a tie veľmi posväcujú. Možno si ich prečítať

    podrobnejšie v rôznych knihách, v ktorých je veľmi veľa pobožností. Tie

    mnohí svätci vykonávali ku cti Panny Márie a ony zázračne prispievajú

    k posväteniu duší. Pravda, treba ich vykonávať náležite, t.j.

    s dobrým a úprimným úmyslom páčiť sa jedine Bohu, zjednocovať sa

    s Ježišom Kristom ako so svojím posledným cieľom a dávať blížnemu dobrý

    príklad,

    vykonávať ich pozorne, bez dobrovoľnej roztržitosti,

    nábožne, bez chvatu a nedbalosti,

    skromne, s úctivým a vzorným zovňajškom.

    Po tom všetkom vás uisťujem, že hoci som prečítal skoro všetky knihy,

    hovoriace o úcte k Matke Božej a dôverne som sa rozprával s najsvätejšími

    a najvzdelanejšími osobnosťami, nedozvedel som sa o úcte k Panne

    Márii, ktorá by bola podobná tej úcte, o ktorej budem hovoriť. Táto úcta

    vyžaduje od duše všetko obetovať Bohu, oslobodzuje ju od sebalásky, verne

    ju zachováva v milosti a milosť v nej, dokonale a ľahko ju zjednocuje

    s Ježišom Kristom a konečne, najviac oslavuje Boha, podnecuje dušu a je

    užitočná blížnemu.

    Podstata tejto úcty spočíva vo vnútri, ktoré má pretvoriť, preto nebude

    rovnako chápaná všetkými ľuďmi. Niektorí sa zastavia pri tom, čo je na nej

    vonkajšie a ďalej nepôjdu. Tých bude najviac. Podaktorí, v malom počte,

    vojdú do jej vnútra, no vystúpia v ňom iba na prvý stupeň. Kto vystúpi na

    druhý? Kto sa dostane až na tretí? A kto tam bude ako doma? Jedine ten,

    komu Duch Krista odhalí toto tajomstvo. Duša veľmi verná, ktorú tam povedie

    sám, aby postupovala od čnosti k čnosti, z milosti do milosti, zo svetla do

    svetla, aby dospela až k stvárneniu seba v Ježiša Krista a k plnosti jeho

    veku na zemi a jeho slávy na nebi.

    Podstata dokonalej úcty k Panne Márii

    Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, aby sme boli jedno

    s Ježišom Kristom, s ním boli zjednotení a jemu zasvätení, najdokonalejšou

    úctou je nesporne tá, ktorá nás najviac pripodobňuje k tomuto

    dokonalému vzoru všetkej svätosti, s ním zjednocuje a jemu zasväcuje.

    Keďže Panna Mária je zo všetkých stvorení najviac pripodobnená

    Ježišovi Kristovi, vyplýva z toho,že zo všetkých pobožností práve

    úcta k najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, dušu najviac

    yasvätí a pripodobní nášmu Pánovi.Čím viac bude duša oddaná Panne Márii,

    tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi.Preto úplné a dokonalé

    zasvätenie seba Panne Márii je najdokonalejším zasvätením sa

    Ježišovi Kristovi.

    Dokonalé zasvätenie seba Panne Márii

    Táto úcta spočíva teda v tom, že sa úplne dávame presvätej

    Panne, aby sme celkom patrili skrze ňu Kristovi. Dávame jej

    svoje telo so všetkými jeho zmyslami a údmi,

    dušu so všetkými jej možnosťami,

    svoje vonkajšie hodnoty, ktorými sa myslí majetok prítomný i budúci,

    hodnoty vnútorné a duchovné, ktorými sú naše zásluhy, čnosti

    a naše dobré skutky, minulé, prítomné a budúce. Skrátka všetko, čo máme

    v poriadku prirodzenom i v poriadku milosti a všetko, čo môžeme nadobudnúť

    v budúcnosti v poriadku prirodzenom, v poriadku milosti i slávy, a to bez

    akejkoľvek výhrady, nevynímajúc ani halier, ani vlások, ani najmenší dobrý

    skutok, na celú večnosť. Neočakávať inú odmenu za svoju obetu a za

    svoje služby, ako česť, že patríme skrze ňu a v nej Kristovi, hoci by aj

    táto vznešená veliteľka nebola, akože vždy je, najštedrejšia

    a najvďačnejšia z tvorov.

    Tu treba poznamenať, že v dobrých skutkoch, ktoré konáme, sú dve veci:

    zadosťučinenie a zásluha. Inými slovami: hodnota zmierna alebo nadobúdacia

    a hodnota záslužná. Zmierna alebo nadobúdacia hodnota dobrého skutku, to je

    dobrý čin, pokiaľ odčiňuje trest za hriechy alebo nadobúda nejaké

    nové milosti. Záslužnou hodnotou je dobrý skutok, pokiaľ je hoden večnej

    slávy. V tomto zasvätení seba presvätej Panne jej dávame všetku

    hodnotu zmiernu, nadobúdajúcu i záslužnú, čiže zadosťučinenia a zásluhy

    všetkých svojich dobrých skutkov. Dávame jej svoje zásluhy, milosti

    a čnosti, nie aby ich udeľovala iným, ale aby sme si ich zachovali,

    rozmnožili a okrášlili, lebo je nemožné ich

    dať inému a iba Kristus, učiniac sa zárukou u svojho Otca, mohol nám udeliť

    svoje zásluhy. Dávame jej svoje zadosťučinenia, aby ich udeľovala, komu

    uzná za vhodné, a to k najväčšej sláve Božej.

    Z tohto vyplýva, že

    touto úctou dávame Ježišovi Kristovi najdokonalejším spôsobom všetko,

    čo mu môžeme dať, lebo sa to robí rukami Márie. Je to oveľa viac ako inými

    spôsobmi, ktorými mu dávame časť svojho času, časť svojich dobrých

    skutkov, alebo časť svojich zadosťučinení a umŕtvovaní. Tu je dané

    a zasvätené všetko, ešte i právo disponovať so svojimi vnútornými hodnotami

    a zadosťučineniami, ktoré získavame každodenne dobrými skutkami. To sa

    nestáva ani v nijakom rehoľnom ráde. V reholiach dávajú Bohu majetkové

    hodnoty sľubom chudoby, telesné pôžitky sľubom čistoty, vlastnú vôľu sľubom

    poslušnosti a niekedy telesnú slobodu sľubom klauzúry, ale nedávajú mu

    slobodu alebo svoje právo vládnuť cenou svojich dobrých skutkov

    a nezriekajú sa toho, čo človek - kresťan má najcennejšie, totiž svoje

    zásluhy a zadosťučinenia.

    Kto sa takto dobrovoľne zasvätil a obetoval Kristovi skrze Máriu, nemôže

    už disponovať hodnotou nijakého svojho dobrého skutku. Všetko utrpenie,

    všetky myšlienky, slová a dobré skutky patria Márii, aby tým vládla podľa

    vôle svojho Syna a k jeho najväčšej sláve. Táto závislosť však nie je na

    škodu záväzkom životného stavu. Napríklad kňaz privlastňuje zmiernu

    a nadobúdaciu hodnotu svätej omše niektorému jednotlivcovi, aj keď je takto

    zasvätený Panne Márii, lebo toto zasvätenie sa koná podľa Božieho poriadku

    a podľa povinností stavu.

    Zasväcujeme sa zároveň Panne Márii i Ježišovi Kristovi. Presvätej Panne

    ako dokonalej prostrednici, vyvolenej Kristom, k spojeniu s ním, a nášmu

    Pánovi, svojmu poslednému cieľu, ktorému dlhujeme všetko, ako svojmu

    Vykupiteľovi a svojmu Bohu.

    Dokonalé obnovenie krstných sľubov

    Hovoril som, že túto úctu možno výstižne nazývať dokonalým obnovením

    krstných sľubov a záväzkov.

    Každý kresťan bol pred svojím krstom otrokom diabla, pretože mu

    patril. Pri svojom krste sa, buď sám alebo skrze svoju krstnú matku,

    slávnostne zriekol satana, jeho pýchy, jeho skutkov a vyhlásil za svojho

    veliteľa a zvrchovaného pána Ježiša Krista, aby bol od neho závislý ako

    poddaný. Nuž, toto robíme touto úctou. Odriekame sa diabla, sveta, hriechu

    a seba, ako je naznačené vo forme zasvätenia, a dávame sa úplne Kristovi

    rukami Márie. Ba robíme akosi viac. Pri krste hovoríme zvyčajne ústami

    iného, totiž ústami krstných rodičov a dávame sa Ježišovi Kristovi len

    skrze zástupcu. Ale v tejto úcte sa dávame sami, dobrovoľne, vediac prečo.

    Pri svätom krste nedávame sa Ježišovi rukami Márie, aspoň nie

    výslovným spôsobom. Ani nedávame Ježišovi hodnoty svojich dobrých skutkov.

    Sme po krste celkom slobodní dať ich komu budeme chcieť, alebo ich nechať

    pre seba. Ale touto úctou dávame a zasväcujeme výslovne nášmu Pánovi rukami

    Márie hodnotu všetkých svojich dobrých skutkov.

    Ľudia, hovorí sv. Tomáš, robia pri svätom krste sľub, že sa zriekajú

    diabla a jeho pýchy. Tento sľub, hovorí sv. Augustín, je najväčší

    a najťažšie zrušiteľný. To isté hovoria cirkevní právnici: "Najdôležitejší

    je sľub, ktorý robíme pri krste. " Kto však tento dôležitý sľub zachováva?

    Kto ostáva verný krstným sľubom? Nezrádzajú takmer všetci kresťania vernosť

    vyslovenú Ježišovi Kristovi pri svojom krste! Čo je príčinou tej všeobecnej

    spustlosti? To, že sme zabudli na sľuby, ktoré sme tam urobili a záväzky,

    ktoré sme tam na seba vzali. A tiež to, že takmer nik nespečaťuje sám

    zmluvu, ktorú urobil s Bohom cez svojich krstných rodičov.

    To je také pravdivé, že synoda biskupov v Sens, zvolaná z rozkazu

    Ľudovíta Dobrotivého, aby zakročila proti nemravnosti, ktorá pustošila

    ríšu, usúdila, že hlavnou príčinou tej mravnej skazy bolo zabudnutie

    a neznalosť krstných záväzkov. Nenašla nič lepšieho, aby zamedzila tak

    veľkému zlu, ako vyzvať kresťanov obnoviť si krstné sľuby.

    Katechizmus Tridentského koncilu, verný tlmočník toho svätého

    koncilu, vyzýva kňazov na farách, aby často pripomínali ľudu, že sú

    pripútaní a zasvätení Ježišovi Kristovi, svojmu Vykupiteľovi a Pánovi, ako

    poddaní. Čítame tam slová: "farár nech takto napomína veriaci ľud, aby

    vedel, že sa patrí... aby sme sa na veky odovzdali a zasvätili ako

    nevoľníci svojmu Vykupiteľovi a Pánovi. "

    Koncily, otcovia, ba i skúsenosti nám ukazujú, že najlepšia pomoc,

    ako zabrániť spustlosti kresťanov, je pripomenúť im, k čomu sa zaviazali

    pri krste a vyzvať ich, aby obnovili sľuby, ktoré tam urobili. Či nie je

    rozumné, aby to urobili dokonalým spôsobom, úplne sa zasväcujúc nášmu

    Pánovi skrze jeho svätú Matku? Hovorím "dokonalým spôsobom," pretože

    sme dostali k zasväteniu sa Ježišovi prostredníčku najdokonalejšiu,

    ktorou je presvätá Panna.

    Nemožno namietať, že by takáto úcta bola nová alebo nezávažná. Nie je

    nová, keďže koncily, otcovia a veľa autorov ako starých, tak nových, hovorí

    o tomto zasvätení sa nášmu Pánovi obnovou krstných sľubov a záväzkov ako

    o niečom dávno praktizovanom, čo radia všetkým kresťanom. Nie je nezávažná,

    pretože hlavným zdrojom všetkej bezbožnosti, a teda zavrhnutia kresťanov je

    zabudnutie na ten úkon a ľahostajnosť k nemu.

    Niekto by azda povedal, že táto úcta, ktorá nás vedie k tomu, aby sme

    dávali nášmu Pánovi rukami presvätej Panny hodnotu všetkých svojich dobrých

    skutkov, modlitieb, umŕtvovania sa a almužien, odníma nám možnosť pomáhať

    dušiam našich príbuzných, priateľov a dobrodincov.

    Odpoviem mu, že neverím, že je na škodu našim príbuzným, priateľom

    a dobrodincom, že sme oddaní a neodvolateľne zasvätení službe Pána a jeho

    Matky. Uvažovať tak, by znamenalo haniť dobrotivosť a moc Ježiša a Márie,

    ktorí vedia prispieť našim príbuzným z nášho skromného duchovného bohatstva

    alebo im pomôcť inými cestami.

    Táto úcta nijako nebráni tomu, aby sme sa modlili za svojich, či už

    mŕtvych alebo živých. Hoci privlastňovanie našich dobrých skutkov závisí od

    vôle presvätej Panny, bude nás, práve naopak, vyzývať, aby sme sa modlili

    s väčšou dôverou. Človek, ktorý dal všetko svoje imanie veľkému kniežaťu,

    aby ho viac uctil, bude prosiť s väčšou dôverou toto knieža, aby dal

    almužnu daktorému z jeho priateľov, ktorý ho o to požiadal. Ba spôsobí tým

    radosť tomuto kniežaťu, umožňujúc mu, aby ukázal svoju vďačnosť osobe,

    ktorá sa vyzliekla, aby jeho zaodela, ktorá sa ochudobnila, aby jeho

    uctila. To isté treba povedať o našom Pánovi a o Panne Márii; nedajú sa

    nikdy prekonať vo vďačnosti.

    Možno ešte poviete: ak dávam presvätej Panne všetku hodnotu svojich

    skutkov, aby ich privlastňovala komu bude chcieť, bude asi potrebné, aby

    som potom trpel dlho v očistci.

    Táto námietka, vychádzajúca zo sebalásky a neznalosti štedrosti Božej

    a jeho Matky, padá sama sebou. Duša vrúcna a ušľachtilá, ktorá kladie

    záujmy Božie vyššie ako svoje, ktorá dáva Bohu všetko, čo má, bez výhrady,

    takže viac už nemôže dať, túžiaca len po kráľovstve Krista skrze jeho svätú

    Matku a obetujúca sa úplne celá, aby ho získala, táto ušľachtilá duša, bude

    teda trestaná na druhom svete za to, že bola štedrejšia a nezištnejšia, ako

    ostatní? To nikdy! Práve k tejto duši, ako ďalej uvidíme, náš Pán a jeho

    svätá Matka budú veľmi štedrí na tomto i na onom svete, v poriadku

    prirodzenom, v poriadku milosti a v poriadku slávy.

    Teraz sa zmieňme, čo možno najstručnejšie,

    o pohnútkach, ktoré vedú k tejto úcte, o zázračných účinkoch, ktoré má na

    verné duše a o jej hlavných skutkoch zbožnosti.

    Cesta k dokonalému zasväteniu sa Márii

    Odovzdanosť službe Božej

    Nemožno si predstaviť na zemi vznešenejší stav ako je služba Bohu. Aj

    najmenší služobník Boží je bohatší, mocnejší a urodzenejší ako všetci králi

    a cisári zeme, ak nie sú služobníkmi Božími. Aké sú teda poklady, moc

    a dôstojnosť verného a dokonalého kresťana, ktorý je oddaný úplne službe

    Bohu, bez výhrady, nakoľko len môže! Taký je verný a milujúci poddaný

    Ježiša a Márie, ktorý sa dal celkom do služby tohto kráľa kráľov rukami

    jeho svätej Matky, nevyhradiac si nič pre seba. Ani všetko zlato zeme a krásy

    nebies mu to nemôžu vynahradiť.

    Ostatné združenia, spoločenstvá a bratstvá, založené ku cti nášho Pána

    a jeho svätej Matky, ktoré plodia toľko dobra v kresťanskom svete,

    nezaväzujú dávať všetko bez výhrady. Svojim členom predpisujú iba určité

    skutky a isté modlitby. Pre ich všetky ostatné činy a ostatný čas ich

    života im nechávajú slobodu. Ale táto úcta káže, aby verný služobník dával

    bez výhrady Ježišovi a Márii všetky svoje myšlienky, slová, skutky

    a utrpenia každej chvíle svojho života. Teda či už bdie, alebo spí, či pije

    alebo je, nech už koná skutky najväčšie, alebo najmenšie, vždy to, čo koná,

    aj keby na to nemyslel, je Ježišovo a Máriino podľa sľubu jeho obetovania,

    ak ho len výslovne neodvolal. Aká útecha!

    Niet iného spôsobu, ktorým by sme sa ľahšie zbavili ducha sebeckosti,

    ktorý sa nebadane priplazuje do najlepších skutkov. Náš dobrotivý Ježiš

    dáva túto veľkú milosť za hrdinský a nezištný skutok, ktorý sme vykonali,

    odovzdajúc mu rukami jeho svätej Matky všetku hodnotu svojich dobrých

    skutkov. Ak dáva stonásobne na tomto svete tým, ktorí z lásky k nemu

    opúšťajú vonkajšie dobrá, časné a pominuteľné, aký stonásobok dá tomu, kto

    mu prinesie ako obetu i svoje vnútorné a duchovné dobrá.

    Ježiš, náš veľký priateľ, sa nám dal bez výnimky telom a dušou,

    čnosťami, milosťami a zásluhami. Sv. Bernard hovorí: "Získal ma celého, keď

    sa mi dal celý." Či nie je požiadavkom spravodlivosti a vďačnosti, aby sme

    mu dávali všetko, čo mu môžeme dať? On prvý bol k nám štedrý, opätujme mu

    jeho štedrosť a on bude k nám v živote, pri smrti a v celej večnosti ešte

    štedrejší.

    Napodobňovanie pokory Ježiša Krista

    Uvádzam druhú pohnútku, ktorá nám dokazuje, že je spravodlivé samo

    o sebe a kresťanom výhodné, celkom sa zasvätiť Panne Márii, aby sme patrili

    dokonalejšie Ježišovi Kristovi.

    Tento dobrotivý Panovník nepohrdol uzavrieť sa v lono svätej Panny

    Márie ako zajatec, nevoľník z lásky a nepohrdol byť jej podrobený

    a poslušný tridsať rokov. Tu je, opakujem, ľudský duch v koncoch, keď vážne

    rozjíma, čo robí vtelená Múdrosť, ktorá sa nechcela, hoci mohla, dávať

    ľuďom priamo, ale dáva sa skrze Máriu. Nechcela prísť na svet vo veku

    dospelého človeka, nezávislého od iného, ale ako chudobné maličké dieťa,

    závisiace na starostlivosti svojej svätej Matky. Táto neskonalá Múdrosť,

    ktorá mala nesmiernu túžbu osláviť Boha, svojho Otca a spasiť ľudí, nenašla

    dokonalejší a krajší spôsob, ako to urobiť, než podrobovať sa vo všetkých

    veciach presvätej Panne. Nielen prvých osem, desať alebo pätnásť rokov

    svojho života ako ostatné deti, ale tridsať rokov. Počas tej doby

    podrobenosti a závislosti od Panny Márie, vzdala viac slávy Bohu, svojmu

    Otcovi, ako by jej bola vzdala, užívajúc týchto tridsať rokov na konanie

    zázrakov, kázanie po celej zemi a obrátenie všetkých ľudí. Lebo Otec

    nebeský to tak ustanovil. Aké vznešené je oslavovať Boha podrobujúc sa

    Márii podľa Ježišovho príkladu!

    Keď máme pred očami vzor taký jasný, známy všetkým ľuďom, boli by

    sme takí márniví a dúfali by sme, že nájdeme dokonalejší a priamejší spôsob

    ako osláviť Boha, než podrobiť sa Márii podľa príkladu jej Syna?

    Pripomeňme si tu vyššie uvedený dôkaz, podľa ktorého sme povinní byť

    závislí od Panny Márie, pretože vzor tejto závislosti nám dávajú Otec, Syn

    a Duch Svätý. Otec dal a dáva svojho Syna iba skrze ňu. Boh Syn sa zrodil

    všetkým ľuďom len skrze ňu a udeľuje svoje zásluhy a svoje čnosti len skrze ňu. Duch Svätý vytvoril Krista len

    a rozdáva svoje dary a priazeň len skrze ňu. Po toľkorakých a takých výrečných príkladoch

    Najsvätejšej Trojice mohli by sme sa bez krajnej zaslepenosti zaobísť bez

    Márie, nezasvätiť sa jej a nezávisieť od nej, idúc k Bohu a zasväcujúc sa

    Bohu?

    Uvediem niektorych cirkevných otcov, ktorých som vybral na dôkaz

    toho, čo som práve povedal:

    "Dvaja sú synovia Márie, človek Boh a číry človek; jedného Matkou je Mária

    telesne a druhého duchovne" (sv. Bonaventúra a Origenes).

    "Toto je vôľa Boha, ktorý chcel, aby sme všetko mali skrze Máriu, a preto,

    ak je nejaká nádej, nejaká milosť, nejaká spása, vedzme, že

    rozlieva sa z nej" (sv. Bernard).

    "Všetky dary, čnosti a milosti samého Ducha Svätého sú udeľované jej

    rukami, komu si praje, kedy si praje, ako si praje a koľko si

    praje" (sv. Bernardín).

    "Keďže si bol nehodný, aby ti bolo dané, bolo dané Márii, aby si skrze ňu

    prijímal, čokoľvek by si mal" (sv. Bernard).

    Boh vidiac, že sme nehodní prijať jeho milosti priamo z jeho ruky,

    hovorí sv. Bernard, dáva ich Márii, aby sme mali skrze ňu všetko, čo nám

    chce dať. Nachádza tiež svoju slávu v tom, keď prijíma z rúk Márie

    vďačnosť, úctu a lásku, ktorou sme mu zaviazaní za jeho dobrodenia. Je teda

    spravodlivé, aby sme sa správali podľa tohto riadenia Božieho, aby sa milosť,

    ako hovorí ten istý sv. Bernard, vracala k svojmu Pôvodcovi tým istým

    riečišťom, ktoré nám ju priviedlo.

    Toto robíme našou úctou: obetujeme a zasväcujeme všetko, čím sme

    a všetko, čo máme presvätej Panne, aby náš Pán jej prostredníctvom prijal

    slávu a vďačnosť, ktorú sme mu povinní vzdávať. Uvedomujeme si, že sme nehodní

    a neschopní sami pristúpiť k jeho nekonečnej Velebnosti, a preto tak robíme

    skrze príhovor Panny Márie.

    Okrem toho je to úcta spojená s veľkou pokorou, čnosťou ktorú Boh

    miluje viac ako všetky ostatné. Duša, ktorá sa povyšuje, ponižuje Boha,

    duša, ktorá sa pokoruje, vyvyšuje Boha. Boh pyšným odporuje a pokorným dáva

    svoju milosť. Ak sa ponižujete a pokladáte sa za nehodných predstúpiť pred

    neho a priblížiť sa k nemu, on zostupuje, znižuje sa, aby prišiel k vám,

    aby sa kochal vo vás a povyšoval vás i keby ste to nechceli. Celkom opačne,

    ak prichádzame k Bohu smelo, bez prostredníka, Boh sa vzďaľuje, nemožno ho

    dostihnúť. Ako veľmi miluje pokorné srdce! Práve k tejto pokore zaväzuje

    mariánska úcta, keďže učí, aby sme neprichádzali k nášmu Pánovi sami, nech

    je akokoľvek nežný a milosrdný, ale obracali sa vždy o príhovor k svätej

    Panne, keď si želáme s ním hovoriť alebo sa k nemu priblížiť, aby sme mu

    niečo obetovali, alebo sa s ním spájali a zasväcovali sa mu.

    Pomoc Panny Márie

    Ak presvätá Panna, ktorá je Matkou sladkosti a milosrdenstva a ktorá sa

    nikdy nedá predstihnúť v láske a štedrosti, vidí že sa jej dávame celý, aby

    sme ju uctili a jej slúžili, zbavujeme sa toho, čo máme najdrahšie, aby sme

    ju tým okrášlili, dáva sa tiež celá, a to nevýslovným spôsobom, tomu, kto

    jej dáva všetko. Vtiahne ho do hlbín svojich milostí, ozdobí ho svojimi

    zásluhami, podporuje svojou mocou, ožaruje svojím svetlom, objíma ho svojou

    láskou udeľuje mu svoje čnosti, pokoru, vieru, čistotu,...

    Bude jeho zárukou, doplní jeho nedostatky a stane sa v ňom

    všetkým drahým pre Ježiša. Konečne, ako tento človek je celý zasvätený

    Márii, tak i Mária je celá jeho. Takže možno povedať o tomto dokonalom

    služobníkovi a dieťati Márie, to čo hovoril sv. Ján o sebe, keď prijal svätú

    Pannu za všetok svoj majetok: "... učeník si ju vzal k sebe" (Jn 19, 27).

    Toto spôsobí v jeho duši, ak ostane verná, hlboké opovrhnutie, veľkú

    nedôveru a nenávisť k sebe a plnú dôveru a dokonalú odovzdanosť k Panne

    Márii, ako dobrotivej veliteľke. Nehľadá už oporu ako predtým vo svojich

    vlohách, úmysloch, zásluhách a dobrých skutkoch, keďže sa úplne obetoval

    Ježišovi skrze túto Matku. Má už len jeden poklad, v ktorom sú všetky jeho

    majetky a ktorý už nie je u neho. Tým pokladom je Mária.

    Toto spôsobí, že prichádza k nášmu Pánovi bez otrockého alebo

    škrupulózneho strachu a dodáva jeho modlitbe veľkú dôveru. Privádza ho to

    k pocitom zbožného a učeného abbé Ruperta, ktorý poukazujúc na víťazstvo,

    ktoré vydobyl Jakub nad anjelom, hovorí svätej Panne tieto krásne

    slová: "Mária, moja Kňažná a nepoškvrnená Matka Bohočloveka Ježiša Krista,

    žiadam si zápasiť s týmto Mužom, totiž so Slovom Boha, ozbrojený nie

    svojimi vlastnými zásluhami, lež tvojimi. " Akí sme mocní a silní u Ježiša

    Krista, ak sme ozbrojení zásluhami a príhovorom dôstojnej Matky Božej,

    ktorá, ako hovorí sv. Augustín, láskou premohla Všemohúceho!

    Keďže touto úctou dávame Pánovi rukami jeho svätej Matky všetky svoje

    dobré skutky, táto dobrotivá prostredníčka ich očisťuje, skrášľuje

    a spôsobuje, že jej Syn ich prijíma.

    Očisťuje ich od rôznej sebalásky a od lipnutia na

    stvorení, ktoré sa priplazuje, že to ani nepociťujeme, do najlepších

    činov. Len čo sa ocitnú v jej prečistých a plodných rukách, tieto ruky,

    ktoré nikdy neboli poškvrnené, ktoré nikdy nezaháľali, ktoré očisťujú, čoho

    sa len dotknú, odstraňujú z daru, ktorý jej podávame všetko, čo v ňom azda

    je skazené alebo nedokonalé.

    Mária okrášľuje tieto dobré skutky a zdobí ich svojimi zásluhami

    a čnosťami. Je to tak, ako keby vidiečan, chtiac si získať priazeň

    a náklonnosť kráľa, šiel ku kráľovnej a podal jej jablko, ktoré je celou

    jeho úrodou, aby ho odovzdala kráľovi. Kráľovná, ktorá prijala chudobnučký

    darček vidiečana, položila by jablko do veľkej a krásnej zlatej misy, a tak

    by ho ponúkla kráľovi. Jablko, hoci samo o sebe nedôstojné,

    aby bolo ponúknuté kráľovi, stalo by sa dôstojným darom pre jeho

    veličenstvo, pretože je predložené na zlatej mise a podáva ho

    kráľovi najbližšia osoba.

    Mária podáva tieto dobré skutky Kristovi, lebo ona si nič z toho

    čo jej prinášame neponechá pre seba. Všetko odvádza verne Ježišovi.

    Ak dávame jej, dávame nevyhnutne Ježišovi, ak chválime ju, ak oslavujeme

    ju, ona ihneď chváli a oslavuje Ježiša. Teraz ako za onoho času, kedy ju

    chválila sv. Alžbeta, ak ju chválime a ak jej dobrorečíme, ona spieva:

    " Magnifikat anima mea Dominum," -- "Velebí duša moja Pána."

    Spôsobuje, že Ježiš prijíma tieto dobré skutky, čo aký malý a chudobný

    by to bol dar tomuto Kráľovi kráľov. Ak podávame niečo Ježišovi sami,

    dúfajúc vo svoju vlastnú usilovnosť a vlohy, Ježiš skúma tento dar a často

    ho zamieta pre jeho poškvrnenie sebaláskou, ako kedysi zamietol obete

    židov, plné vlastnej vôle. Keď mu však niečo podávame čistými a panenskými

    rukami jeho premilej Matky, dotýkame sa jeho slabej stránky, ak mi je

    dovolené použiť tohto výrazu. Nevidí natoľko vec, ktorá sa mu podáva, ako

    tú, ktorá ju podáva, nedíva sa natoľko, odkiaľ prichádza dar, ako na tú,

    skrze ktorú prichádza. Takto Mária, ktorá nikdy nebýva odmietnutá, ale vždy

    vľúdne prijímaná svojím Synom, spôsobuje, že jeho Velebnosť prijíma

    s láskou všetko, čo mu podáva, nech je to už malé alebo veľké. Aby to

    Ježiš prijal a mal v tom zaľúbenie, postačí, ak to podáva Mária.

    To je tá veľká rada, ktorú dával sv. Bernard tým, ktorých viedol

    k dokonalosti: "Ak chceš

    obetovať niečo Bohu, staraj sa, aby si to obetoval preľúbeznými

    a predôstojnými rukami Márie, ak nechceš byť odmietnutý."

    Či to, ako sme videli, nenúka sama prirodzenosť malým tvorom voči

    veľkým? Prečo by nás milosť neviedla, aby sme robili to isté voči Bohu,

    ktorý je nekonečne vyvýšený nad nás a pred ktorým sme menej ako atómy, ak

    máme okrem toho zástupkyňu takú mocnú, že nikdy nebýva zamietnutá, takú

    dômyselnú, že pozná všetky tajomstvá, ako získať srdce Božie, takú

    dobrotivú a takú milosrdnú, že neodmietne nikoho i keď by bol akokoľvek

    nepatrný a zlý?

    Neskôr uvediem predobraz svojich úvah v starozákonnom príbehu

    o Rebeke.

    Oslava Boha

    Táto úcta, verne vykonávaná, je výbornou pomocou, aby hodnota všetkých

    našich dobrých skutkov bola obrátená na najväčšiu oslavu Boha. Veľmi málo

    ľudí pracuje pre tento vznešený cieľ, hoci všetci sme k tomu zaviazaní;

    buď preto, že

    nevie v čom je táto najväčšia sláva, alebo že nemá o ňu záujem.

    Avšak Panna Mária, ktorej sme odovzdali hodnotu a zásluhy dobrých skutkov,

    dokonale vie, v čom je táto najväčšia sláva Božia.

    Nekoná nič bez toho, aby to nebolo na slávu Božiu. Dokonalý

    služobník tejto dobrotivej veliteľky, ktorý sa jej celý zasvätil, môže

    povedať smelo, že hodnota všetkých jeho skutkov, myšlienok a slov je

    obrátená na najväčšiu oslavu Božiu, ak len neodvolá výslovne toto

    obetovanie. Môže nájsť niečo potešujúcejšie duša, ktorá miluje Pána čistou

    a nezištnou láskou a ktorá si viac cení slávu a záujmy Božie ako svoje

    vlastné?

    Panna Mária - pomoc na caste za Ježišom

    Táto úcta je ľahká, krátka, dokonalá a bezpečná cesta, aby sme dospeli

    k spojeniu s Bohom, v čom spočíva kresťanská dokonalosť.

    Je to cesta ľahká, cesta, ktorú otvoril Ježiš Kristus idúc k nám,

    a na nej niet nijakej prekážky brániacej nám prísť k nemu. Pravda, možno

    prísť k spojeniu s Bohom inými cestami, ale cez omnoho viac krížov

    a hrozných trápení, s početnejšími ťažkosťami, ktoré prekonáme len

    veľmi ťažko. Museli by sme prejsť temnými nocami a bojiskami, strašnými

    úzkosťami, cez strmé vrchy, cez bolestne bodajúce tŕnie a hroznými púšťami.

    Avšak cestou Máriinou ideme voľnejšie a pokojnejšie.

    Aj na nej musíme zvádzať ukrutné boje a premáhať veľké ťažkosti,

    ale táto dobrá Matka a veliteľka býva blízka a prítomná svojim verným

    služobníkom, aby im svietila v ich temnotách a v ich pochybnostiach, aby

    ich posilňovala v ich strachu, aby im pomáhala v ich bojoch a ťažkostiach.

    Táto panenská cesta, ktorou sa chystáme nájsť Ježiša Krista, je naozaj

    v porovnaní s inými

    cestou ruží a medu. Bolo niekoľko svätých, ale

    málo, ako sv. Efrém, sv. Ján Damašský, sv. Bernard, sv. Bernardín,

    sv. Bonaventúra, sv. František Salezský atď., ktorí sa dali touto premilou

    cestou, aby prišli k Ježišovi, pretože Duch Svätý, verný Máriin ženích, im

    ju ukázal zvláštnou milosťou. Ale ostatní svätí vo veľkom počte, hoci boli

    ctiteľmi svätej Panny, predsa nenastúpili alebo len veľmi málo na túto

    cestu. Práve preto vytrpeli krutejšie a nebezpečnejšie skúšky.

    Ale čím to je, povedia mi ľudia naozaj oddaní Márii, že verní

    služobníci tejto dobrotivej Matky musia toľko trpieť a že trpia vskutku

    viac ako tí, ktorí sú jej menej oddaní? Hovorí sa proti ním, prenasledujú

    ich, na cti im utŕhajú, zniesť ich nemôžu, alebo zasa kráčajú vnútornými

    temnotami a púšťami, kde niet ani len kvapky nebeskej vlahy. Keď táto úcta

    k presvätej Panne uľahčuje cestu, ktorou mienime nájsť Ježiša Krista, čím

    to je, že sa ňou toľko opovrhuje?

    Odpovedám, že najvernejší služobníci Panny Márie, sú jej najväčšími

    obľúbencami, preto prijímajú od nej najväčšie milosti a priazne nebies,

    ktorými sú kríže. Tvrdím tiež, služobníci Márie nesú tieto kríže s väčšou

    ľahkosťou, zásluhami a slávou. Čo by tisíckrát zadržalo iného alebo ho

    povalilo, ich nezadrží ani raz a privádza ich to ďalej. Táto dobrá Matka,

    celá plná milosti a oleja Ducha Svätého, vkladá všetky tie kríže, ktoré im

    vykrajuje, do cukru svojej materskej sladkosti a do oleja čistej lásky.

    Preto ich prehltajú radostne ako zavarené orechy, hoci sú samé o sebe veľmi

    horké. Verím, že nik, kto chce byť zbožný a žiť sväto v Ježišovi

    Kristovi a ako dôsledok trpieť prenasledovanie, stále niesť svoj kríž,

    neunesie nikdy veľké kríže alebo ich neponesie radostne, až do konca, ak

    nebude oddaný svätej Panne, lebo ona tieto kríže osladzuje. Práve tak, ako

    nik nebude jesť bez veľkého premáhania, v ktorom dlho nevytrvá, zelené

    orechy, ktoré by neboli naložené do cukru.

    Mariánska úcta je krátkou cestou ako nájsť Ježiša Krista, na nej sa

    nedá zablúdiť a kráča sa ňou radostnejšie, ľahšie,

    teda i rýchlejšie než inými cestami. Viac sa urazí za krátky čas

    poddanosti Márii a závislosti od nej, ako za celé roky vlastnej vôle

    a spoliehania na seba. Poslušný veriaci, podrobený božskej Márii, bude

    spievať víťazné piesne nad všetkými svojimi nepriateľmi. Budú mu, pravdaže,

    brániť v ceste, budú ho odháňať alebo mu podrážať nohy, ale s oporou,

    pomocou a vedením Márie ani nepadne, ani neustúpi, ani sa neoneskorí. Krokmi

    obra v krátkom čase prenikne k Ježišovi, tou istou cestou, na ktorú sa vydal

    náš Pán, aby prišiel k nám.

    Prečo myslíte, že Ježiš Kristus žil tak krátko na zemi a že z tých

    neveľa rokov, ktoré pobudol na tomto svete, skoro celý jeho život uplynul

    v poddanosti a poslušnosti jeho Matke? Ach! Hoci svoj vek skoro

    dovŕšil, môžeme povedať, že žil dlho a dlhšie ako ten, ktorého straty prišiel odčiniť, i keď

    Adam bol na svete viac ako 900 rokov. Ježiš Kristus žil dlho, pretože bol

    neprestajne úplne poddaný svojej svätej Matke a úplne s ňou zjednotený, aby

    bol poslušný Bohu, svojmu Otcovi. Lebo ten kto si ctí svoju matku, podobá

    sa človeku, ktorý zhromažäuje poklady, hovorí Duch Svätý (Sir 3, 5). Kto ctí

    Máriu, svoju Matku, až tak, že sa jej poddáva a poslúcha vo všetkých

    veciach, veľmi skoro sa obohatí a zo dňa na deň zhromažäuje poklady akoby

    tajomstvom kameňa mudrcov.

    V lone Márie, čo obklopovalo a vytvorilo muža dokonalého, čo

    bolo v stave, aby pojalo do seba toho, ktorého neobsiahne a nepojme

    celý vesmír, v lone Márie, hovorím, junáci sa stanú starcami dovŕšenými vo

    svätosti, v skúsenosti a v múdrosti a v málo rokoch dospejú až do plnosti

    veku.

    Zjednotenie s našim Pánom

    Mariánska úcta je dokonalou cestou, aby sme prišli ku Kristovi

    a spojili sa s ním. Božská Mária je najdokonalejšia a najsvätejšia

    z čistých tvorov a Ježiš, ktorý k nám prišiel dokonale, nepoberal sa

    inakadiaľ na svojej veľkej a predivnej ceste. Najvyšší, Neobsiahly,

    Nedostupný, Ten, ktorý je, ráčil prísť k nám, zemským červíčkom, ktorí nie

    sme nič. Ako sa to stalo?

    Najvyšší zostúpil dokonale a božsky skrze Máriu až k nám, nič

    nestratiac zo svojho Božstva ani zo svojej svätosti a aj nám je skrze ňu možné

    vystupovať k Najvyššiemu bez akejkoľvek obavy.

    Neobsiahly dal sa dokonale pojať a obsiahnuť Máriou, bez najmenšej

    straty svojej nesmiernosti, a preto aj my, bez akejkoľvek výnimky sa musíme

    nechať dokonale obsiahnuť a viesť touto pokornou Pannou.

    Nedostupný sa k nám priblížil, tesne, dokonale, áno i osobne sa spojil

    s naším človečenstvom skrze Máriu, bez najmenšej újmy svojej velebnosti.

    Skrze Máriu sa môžeme i my priblížiť k Bohu a dokonale, tesne sa spojiť

    s jeho velebnosťou bez strachu, že budeme odmietnutí.

    Konečne Ten, ktorý je, ráčil prísť k tomu, čo nie je a učiniť, aby

    to, čo nie je, stalo sa bohom v Tom, ktorý je. Urobil to dokonale, úplne sa

    dal a podrobil pokornej Panne Márii, neprestanúc byť v čase Tým, ktorý je

    v celej večnosti. Práve tak my skrze Máriu hoci nie sme nič, môžeme sa stať

    podobnými Bohu milosťou a slávou, ak sa jej dáme tak dokonale a úplne, aby

    sme boli nič sami sebe a všetko v nej, bez obavy, že zablúdime.

    Nech mi niekto dá inú cestu k Ježišovi a nech táto cesta je vydláždená

    všetkými zásluhami blahoslavených, ozdobená všetkými ich hrdinskými

    čnosťami, osvetlená a okrášlená všetkými jasmi a krásami anjelov a nech

    všetci anjeli a svätí sú na nej, aby viedli, bránili a posilňovali tých,

    ktorí sa chcú ňou uberať. Naozaj, smelo hovorím a hovorím pravdu,

    že by som si radšej ako túto cestu, ktorá by bola taká dokonalá, zvolil

    nepoškvrnenú cestu Márie. Je to cesta bez akejkoľvek škody, bez dedičného

    i osobného hriechu, bez tône i bez tmy. Ak príde môj premilý Ježiš, ako je

    isté, v svojej sláve po druhý raz na zem, aby tu kraľoval, nezvolí k tomu

    inú cestu ako božskú Máriu, ktorou tak bezpečne a dokonale prišiel po prvý

    raz. Rozdiel medzi prvým a posledným príchodom bude ten, že prvý bol

    tajný a skrytý a druhý bude slávny a zjavný. Ale oba budú skrz

    Máriu. Beda! Tu je tajomstvo, ktoré nechápeme: " Hic taceat omnis lingua,"

    -- "Tu zmĺkni každý jazyk. "

    Dokonalé zasvätenie sa Panne Márii je bezpečnou cestou, aby sme prišli

    k Ježišovi a nadobudli svätosť v spojení s ním.

    Takáto mariánska úcta, ktorej učím, nie je nová, je veľmi dávna.

    Nemožno presne označiť, kedy sa začína. Predsa je však isté, že v Cirkvi

    nachádzame jej stopy už mnoho storočí.

    Sv. Odilon, opát v Cluny, ktorý žil okolo roku 1040, bol z jedným

    prvých, ktorí ju verejne konali vo Francúzsku, ako sa uvádza v jeho

    životopise.

    Kardinál Peter Damiani hovorí, že roku 1036 blahoslavený Marin, jeho

    brat sa úplne zasvätil Panne Márii v prítomnosti svojho spovedníka veľmi

    povzbudzujúcim spôsobom. Ostal taký verný po celý život tejto úcte, že si

    zaslúžil pri svojej smrti byť navštívený a potešený svojou dobrotivou

    veliteľkou a prijal z jej úst predpoveď raja ako odmenu za svoje služby.

    Tejto úcte sa oddávalo veľa jednotlivcov až do 17. storočia, kedy sa

    stala všeobecne známou.

    Dôstojný otec de Los-Rios z rádu sv. Augustína svojimi slovami a spismi,

    spolu so svojím dôverným priateľom Otcom de Roias, sa pričinil o rozšírenie

    mariánskej úcty v týchto krajinách. Napísali objemný zväzok

    pod názvom Hierarchia Mariana, v ktorom s veľkou zbožnosťou

    a učenosťou hovoria, aké je starodávne, výborné a pevné toto

    zasvätenie sa Márii.

    Otec de Los-Rios vo svojej horeuvedenej knihe uvádza mená kniežat,

    kňažien, vojvodov a kardinálov z rozličných kráľovstiev, ktorí si osvojili

    tento spôsob zbožnosti.

    Dôstojný otec Cornelius a Lapide, čnostný a hlboko vzdelaný

    teológ, preskúmal túto úctu a vydal jej chválu hodnú jeho nábožnosti.

    Niekoľko veľkých osobností nasledovalo jeho príklad.

    Otcovia jezuiti, vždy horliví v službe Panne Márii, predložili menom

    členov kolínskej kongregácie spis o svätom nevoľníctve vojvodovi

    Ferdinandovi bavorskému, vtedajšiemu kolínskemu biskupovi. Ten mu dal

    schválenie a dovolil ho tlačiť, nabádajúc všetkých farárov a rehoľníkov

    svojej diecézy, aby ho rozširovali, ako len budú môcť.

    Kardinál de Bérulle, ktorého pamiatku požehnáva celé Francúzsko, bol

    jeden z najhorlivejších šíriteľov tejto úcty, napriek všetkým potupám

    a všetkým prenasledovaniam kritikov a voľnomyšlienkárov, ktorí ho obvinili

    z novátorstva a z povery. Napísali a vydali proti nemu hanopis a použili,

    alebo skôr diabol ich pričinením použil, tisícoraké úskoky, aby mu

    zabránili pri vyučovaní tejto zbožnosti vo Francúzsku. Ale tento veľký

    svätý muž odpovedal na ich potupy len svojou trpezlivosťou a na ich

    námietky v hanopise iba knižočkou, v ktorej ich víťazne vyvracia. Uvádza,

    že táto úcta sa zakladá na príklade Ježiša Krista, na záväzkoch, ktoré ku

    nemu máme a na sľuboch, ktoré sme učinili pri svätom krste. Zvlášť týmto

    posledným dôvodom zatváral ústa svojim protivníkom, ukazujúc im, že toto

    zasvätenie sa Panne Márii a jej rukami Ježišovi Kristovi nie je ničím iným

    ako dokonalým obnovením krstných sľubov. O tomto zasvätení hovorí viac

    krásnych vecí, čo si možno prečítať v jeho spisoch.

    V knihe, abbého Boudona, sú uvedené mená rozličných

    pápežov, schváliacich takúto zbožnosť, teológov, ktorí ju skúšali,

    správy o prenasledovaniach, čo sa proti nej podnietili a ona

    premohla, a mená tisícich osôb, ktoré ju prijali. Nikdy ju nezavrhol žiadny

    pápež a nemohol by to urobiť, aby sa nevyvrátili základy kresťanstva.

    Je teda isté, že takáto úcta vôbec nie je nová a ak nie je

    všeobecná, to preto, lebo je príliš vzácna, aby si ju obľúbili a konali

    všetci ľudia.

    Táto zbožnosť je bezpečným prostriedkom, aby sme prišli k nášmu

    Pánovi. Vlastnosťou svätej Panny je viesť nás bezpečne k Ježišovi Kristovi,

    ako je vlastnosťou Ježiša Krista viesť nás bezpečne k večnému Otcovi.

    A nech sa duchovní ľudia falošne nedomnievajú, že Mária im bude prekážkou

    na ceste k spojeniu s Bohom. Či by bolo možné, aby tá, ktorá našla milosť

    pred Bohom pre všetkých ľudí vôbec i pre každého osobitne, bola

    prekážkou duši, aby nenašla veľkú milosť spojenia sa s Ježišom Kristom?

    Ona je plná milosti, spojená

    s Bohom a premenená v Boha, ktorý uznal za vhodné, aby sa v ňu vtelil.

    Môže teda prekážať duši v dokonalom spojení sa s Bohom?

    Je pravda, že hľadieť na iné stvorenia, hoci sväté, môže niekedy

    ľahko mariť spojenie s Bohom. Ale to neplatí pre Máriu, ako som povedal

    a budem opakovať, dokiaľ mi len sily postačia. Jedným z dôvodov, pre ktorý

    tak málo duší dosahuje plnosť veku Ježiša Krista je, že Mária, ktorá je

    teraz práve tak, ako vtedy Matkou Syna a plodnou Nevestou Ducha Svätého,

    nie je dostatočne pestovaná v ich srdciach. Kto chce mať dobre vyzreté

    a dobre vypestované ovocie, ten musí mať strom, čo ho rodí. Kto chce mať

    plod života, Ježiša Krista, musí mať strom života, a ním je Mária. Kto

    chce, aby v ňom pôsobil Duch Svätý, ten musí mať jeho vernú a nerozlučnú

    Nevestu, božskú Máriu, ktorú si vyvolil.

    Buďte si teda istí, že čím viac budete vo svojich modlitbách,

    rozjímaniach, prácach a utrpeniach pozerať na Máriu, ak už nie pohľadom

    zrejmým, uvedomelým, tak aspoň pohľadom nepozorovaným, tým dokonalejšie

    budete nachádzať Krista, ktorý býva vždy s Máriou, veľký, mocný, pôsobiaci

    a nepochopiteľný. Takto teda nielenže sa božská Mária, plne v Bohu

    zanikajúca, nestáva prekážkou pre dokonalých dospieť k spojeniu s Bohom, ale

    ani doteraz nebolo a nikdy nebude tvora, ktorý by nám účinnejšie pomáhal

    v tomto veľkom diele. Jednak to urobí milosťami, ktoré nám k tomu poskytne,

    lebo nik nie je naplnený myšlienkami na Boha, iba skrze ňu, ako hovorí istý

    svätý, jednak starostlivosťou, ktorú bude mať vždy, aby nás zachránila od

    mámenia a klamu zlého ducha.

    Ochrana pred zlým duchom

    Tam, kde je Mária, nijako nie je zlý duch a jedným z najneomylnejších

    znakov, že je niekto vedený dobrým duchom je, že sa veľa a vrúcne modlí

    k tejto dobrej Matke, často na ňu myslí a často o nej hovorí. Hľa,

    myšlienka istého svätca, ktorý dodáva, že ako dýchanie je bezpečnou

    známkou života v tele, tak je bezpečnou známkou, že duša nie je

    oddelená od Boha hriechom, ak myslí často na Máriu a rada ju vzýva.

    Mária sama ničí všetky bludy, ako hovorí Cirkev a Duch Svätý, ktorý ju

    vedie: "Samotná vyničila si všetky bludárstva na celom svete

    (Hodinky k P. Márii).

    Aj keď kritici na to reptajú, nikdy kresťan verne uctievajúci

    Máriu neupadne do bludu alebo klamu, aspoň nie do výslovného. Poblúdi snáď

    vecne, bude pokladať lož za pravdu a zlého ducha za dobrého, hoci ťažšie

    ako iní, ale skôr alebo neskôr pozná svoju chybu a vecný omyl. A až to

    pozná, nebude zatvrdlivo veriť ani hájiť, o čom si myslel, že je pravda.

    Ak teda niekto chce, ako si prajú ľudia zbožní, postupovať na ceste

    dokonalosti bez strachu z oklamania a nájsť bezpečne i dokonale Ježiša

    Krista, musí sa so širokým srdcom a ochotnou mysľou oddať tejto úcte

    k svätej Panne, ktorú možno ešte nepoznal. Nech nastúpi túto výbornú cestu,

    ktorá mu bola neznáma a ktorú mu ukazujem.

    Je to cesta, ktorou šiel Kristus, vtelená Múdrosť, naša jediná hlava.

    Duša, uberajúca sa ňou, nemôže sa zmýliť. Je to cesta ľahká pre plnosť

    milosti a pomazania Ducha Svätého, ktoré ju naplňujú, idúc ňou nikdy sa

    neunavíme, nikdy neustúpime. Je to cesta, ktorá nás v krátkom čase

    privedie ku Kristovi, dokonalá, bez blata,

    prachu a najmenších nečistôt hriechu. Napokon je to cesta bezpečná,

    ktorá nás vedie ku Kristovi a do večného života celkom priamo a isto, bez

    odvádzania vpravo či vľavo.

    Nastúpme teda na ňu a kráčajme po nej dňom i nocou až do

    plnosti veku Ježiša Krista.

    Duševná sloboda

    Táto úcta dáva ľuďom, ktorí ju verne konajú, veľkú vnútornú slobodu

    Božích dietok. Keď sa celí zasvätíme Kristovi, nášmu

    dobrému Pánovi, staneme sa jeho poddanými. Odmena za toto zajatie

    z lásky, do ktorého sa dávame,

    zbavuje dušu všetkej úzkosti a všetkého otrockého strachu, ktorý by ju

    len tiesnil, väznil a zväzoval.

    Rozširuje srdce pevnou dôverou v Boha, ukazujúc mu ho ako jeho Otca,

    a vlieva do neho nežnú synovskú lásku.

    Nebudem sa zdržiavať dokazovaním tejto pravdy, obmedzím sa len na to,

    že poviem udalosť z dejín, ktorú som čítal v životopise matky Agnešky

    Ježišovej, rozjímavej sestry rehole sv. Dominika z kláštora Langeac

    v Auvergne,

    kde zomrela v povesti svätosti roku 1634. Keď mala sotva 7 rokov, trpela

    veľkými duševnými mukami. Náhle počula hlas hovoriaci jej, že ak chce byť

    zbavená všetkých svojich múk a byť ochránená od všetkých svojich

    nepriateľov, aby sa čo najskôr zasvätila Ježišovi a jeho svätej matke. Keď

    sa vrátila domov, rýchlo sa dala celá Ježišovi a Márii, hoci pred tým

    nevedela, čo znamená táto úcta. A nájdúc železnú reťaz, pripla si ju na bedrá

    a nosila až do smrti. Po tomto úkone všetky jej muky a úzkosti pominuli

    a nadobudla veľkého pokoja a veľkodušnosti, čo ju pohlo, aby naučila tejto

    úcte niekoľko zbožných osôb, ktoré v nej dosiahli veľkej dokonalosti. Medzi

    nimi bol P. Oliera, zakladateľ seminára sv. Sulpícia a niekoľko kňazov

    a duchovných osôb z toho istého seminára. Istého dňa sa jej zjavila Panna

    Mária, dala jej na krk zlatú reťaz, aby jej prejavila svoju radosť, že sa

    úplne zasvätila Synovi a jej. Sv. Cecília, ktorá svätú Pannu

    sprevádzala, jej povedala: "Šťastní sú verní poddaní Kráľovnej nebies,

    lebo budú požívať skutočnú slobodu."

    Dobro blížneho

    Čo by nás možno ešte pohýnalo, aby sme sa oddali tejto úcte, sú veľké

    dobrá, ktoré sa z nej dostanú nášmu blížnemu. Týmto duševným úkonom

    mu preukazujeme lásku neobyčajným spôsobom. Dávame mu rukami Márie všetko,

    čo máme najdrahšie, t.j. zmiernu a nadobúdajúcu hodnotu všetkých našich

    dobrých skutkov, nevynímajúc sebemenšie dobré myšlienky a utrpenia.

    Dovoľujeme, aby všetko, čo sme nadobudli a čo nadobudneme až do smrti

    v zadosťučinení, bolo podľa vôle svätej Panny použité na obrátenie

    hriešnikov alebo na vyslobodenie duší z očistca.

    Či nemilujeme takto svojho blížneho dokonale? Nie sme takto pravými

    učeníkmi Ježiša Krista, ktorých poznať podľa lásky? Nepracujeme takto na

    obrátení hriešnikov, bez toho, aby sme sa báli domýšľavosti a na

    vyslobodení duší z očistca, nerobiac takmer nič iné ako to, čo je každý

    povinný konať každý kresťan?

    Na to, aby sme poznali skvelosť tejto pohnútky, by bolo potrebné

    vedieť, aké je to dobro obrátiť nejakého hriešnika alebo vyslobodiť nejakú

    dušu z očistca. Dobro nekonečné, väčšie ako prirodzené dobro

    celého sveta, pretože tým dávame dušu Bohu. Keby sme touto úctou vyslobodili

    len jednu dušu za celý svoj život, keby sme obrátili len jediného hriešnika,

    nebolo by to dostatočnou pohnútkou každému človeku, naozaj milujúcemu svojho

    blížneho, aby sa jej oddal?

    Treba však poznamenať, že naše dobré skutky, idúce rukami Márie, sa

    očisťujú, tým sa zvyšuje ich zásluha a hodnota uzmierujúca

    a nadobúdajúca. Preto bývajú oveľa účinnejšie na uľavenie dušiam v očistci

    a na obrátenie hriešnikov, než keby neprechádzali panenskými a štedrými

    rukami Márie. To málo, čo dávame skrze Pannu Máriu, zbavené vlastnej vôle

    a z plne nezištnej lásky, stáva sa dostatočne mocným na to, aby obmäkčilo

    hnev Boží a pritiahlo jeho milosrdenstvo. A možno pri smrti niekoho sa

    uvidí, kto bol veľmi verný tejto úcte, že tým vyslobodil mnoho duší

    a obrátil mnoho hriešnikov, hoci vykonával iba obyčajné skutky. Aká to

    radosť pri jeho súde! Aká sláva vo večnosti!

    Obdivuhodný prostriedok k vytrvalosti

    Napokon akosi najmocnejšie nás nabáda k tejto úcte k Panne Márii to, že je

    podivuhodným prostriedkom, aby sme zotrvali v čnosti a boli vždy verní.

    Prečo obrátenie značnej časti hriešnikov nebýva trvalé? Prečo tak ľahko

    upadáme znova do hriechu? Prečo značná časť spravodlivých, namiesto toho,

    aby postupovali od čnosti k čnosti a získavali si nové milosti, strácajú

    často tie skromné čnosti a milosti, ktoré mali ? Toto nešťastie pochádza,

    ako som ukázal, odtiaľ, že človek, hoci je taký skazený, slabý a nestály,

    dôveruje sám sebe, spolieha sa na svoje vlastné sily a pokladá sa za

    schopného ochrániť si poklad svojich milostí, čností a zásluh.

    Nuž, touto úctou zverujeme Panne Márii, ktorá je verná, všetko, čo

    máme. Činíme si ju neobmedzenou opatrovkyňou všetkých svojich hodnôt

    prirodzených i hodnôt v poriadku milosti. Jej vernosti sa zverujeme, o jej

    moc sa opierame, od jej milosrdenstva a jej lásky si sľubujeme, že bude

    udržovať a rozmnožovať naše čnosti a zásluhy napriek úkladom diabla, sveta

    a tela, ktorí sa usilujú, aby nám ich ukradli. Hovoríme jej ako dobré dieťa

    svojej matke a verný služobník svojej veliteľke: "Stráž mi môj poklad. "

    "Dobrá Matka a veliteľka, uznávam že na tvoj príhovor som prijímal až

    doteraz viac milostí Božích, ako si zasluhujem. Moja neblahá skúsenosť ma

    učí, že nesiem tento poklad v nádobe veľmi krehkej a že som veľmi slabý

    a úbohy, aby som ho u seba uchoval. Ulož mi u seba všetko, čo mám

    a zachovaj mi to svojou vernosťou a svojou mocou. Ak ty nado mnou budeš

    bdieť, nič nestratím, ak ma ty budeš podopierať, iste nepadnem, ak ma ty budeš

    chrániť, som bezpečný voči svojim nepriateľom. "

    Práve toto výslovne hovorí sv. Bernard, aby nás povzbudil k tejto

    úcte: "Ak ťa drží Mária, nepadneš, ak ťa chráni, nemusíš sa

    báť, ak ťa vedie, neunavíš sa, ak ti je naklonená, dôjdeš do prístavu spásy." Sv. Bonaventúra

    akoby to isté hovoril ešte výslovnejšie: "Panna Mária nielenže

    má sama plnosť svätosti, ale ona tiež uchováva a ochraňuje svätých

    v ich plnosti. Bráni ich, aby sa ich čnosti nerozptýlili, aby sa ich

    zásluhy neskazili, aby sa ich milosti nestratili, aby im diabol neuškodil

    a napokon zdržuje Syna, aby hriešnikov netrestal. "

    Mária je Panna verná, ktorá svojou vernosťou Bohu napravuje straty,

    čo zavinila neverná Eva svojou spreneverou. Vyprosuje vernosť k Bohu

    a vytrvalosť k nej sa utiekajúcim. Preto ju ktorýsi svätec prirovnáva

    k pevnej kotve, ktorá ich drží a bráni, aby nestroskotali na

    rozbúrenom mori tohto sveta, kde toľko ľudí zahynulo preto, že nepriľnuli

    k Márii. "Pripútavame," hovorí, "dušu k tebe ako k pevnej kotve. "

    K nej sa najviac pripútavali svätí, ktorí sa spasili a k nej pripútavali

    iných, aby vytrvali v čnosti. Šťastní teda a tisíckrát šťastní kresťania,

    ktorí sa k nej teraz verne a úplne pripútavajú ako k pevnej a bezpečnej

    kotve. Zúrivosť búrky tohto sveta nebude môcť potopiť ani zničiť ich

    nebeské poklady. Šťastní tí, čo vstupujú do nej ako do Noemovej archy.

    Vody potopy hriechu, ktoré pochovávajú toľko ľudí, im vôbec

    neuškodia. Šťastné neverné dietky nešťastnej Evy, pripútavajúce sa

    k Márii, k Panne, ktorá vždy "ostáva verná a nikdy sa nezaprie"

    a "miluje všetkých tých, ktorí ju milujú," nie iba láskou citovou, ale

    i láskou činnou a účinnou. Bráni im veľkou hojnosťou milostí, aby

    nepoľavili v čnosti, neklesli na ceste, strácajúc milosť jej Syna.

    Táto dobrá Matka prijíma vždy z čírej lásky všetko, čo si u nej

    ukladáme. Keď to už prijala ako opatrovníčka, je zaviazaná spravodlivosťou

    podľa stanovenej zmluvy, chrániť nám to. Rovnako ako niekto, u koho by som

    si uschoval tisíc dukátov, bol by zaviazaný chrániť mi ich tak, že keby sa

    pre jeho nedbalosť mojich tisíc dukátov náhodou stratilo, podľa práva

    bol by za to zodpovedný. Avšak, verná Mária nikdy nedopustí, aby sa

    jej nedbalosťou stratilo, čo jej zveríme. Skôr pominie nebo a zem, ako by

    bola ona nedbalou alebo nevernou voči tým, ktorí jej dôverujú.

    Úbohé dietky Márie, vaša slabosť je zvrchovaná, vaša nestálosť je

    veľká, celý váš základ je porušený, rodíte sa z porušenej hmoty dietok

    Adama a Evy. Neupadajte preto do malomyseľnosti, ale tešte a radujte

    sa, máte tu tajomstvo, ktorému vás učím, tajomstvo neznáme takmer všetkým

    kresťanom aj tým najzbožnejším.

    Nenechávajte svoje zlato a striebro vo svojich pokladniciach,

    prelomenéných zlým duchom, ktorý vás okradol, a sú príliš malé, slabé

    a staré v porovnaní s takým veľkým a vzácnym pokladom. Nelejte čistú

    krištáľovú vodu zo studnice do svojich nádob plných nečistoty a nákazy

    od hriechu. Ak už tam aj nie je hriech, iste tam ešte ostal zápach

    po ňom, voda by sa ním pokazila. Nelejte výborné vína do starých sudov,

    ktoré boli naplnené zlými vínami, skazili by sa a snáď i vytiekli.

    Aj keď mi vy, duše vyvolené, rozumiete, predsa je tu potrebné hovoriť

    otvorenejšie.

    Nedávajte zlato svojej lásky, striebro čistoty, vodu nebeských milostí ani

    víno svojich zásluh do deravého vaku, do starej a rozbitej pokladnice, do

    nakazenej a porušenej nádoby, ako ste vy. Inak vás okradnú zlodeji,

    diabli, ktorí sliedia, čakajúc vo dne i v noci, kedy sa im k tomu naskytne

    vhodná príležitosť. Inak pokazíte svojím zápachom sebalásky, sebadôvery

    a vlastnej vôle všetko najčistejšie, čo Boh vám dáva.

    Vložte a vlejte do lona a do srdca Márie všetky svoje poklady, všetky

    svoje milosti a čnosti. Hľa, nádoba duchovná, počestná,

    vznešená, nádoba pobožnosti. Od tej chvíle, čo sa Boh sám osobne uzavrel so

    všetkou svojou dokonalosťou do tejto nádoby, stala sa úplne duchovnou

    a príbytkom najdokonalejších duší. Stala sa ctihodným a čestným

    trónom najväčších kniežat večnosti, vznešenou v úcte a svojimi

    sladkosťami, milosťami a čnosťami najslávnejším sídlom. Stala sa bohatou

    ako dom zlatý, silnou ako veža Dávidova a čistou ako veža zo slonovej

    kosti.

    Aký šťastný je človek, ktorý dal všetko Márii, ktorý vo všetkom a so

    všetkým sa zveruje Márii! Je celý v Márii a Mária je celá v ňom. Smelo

    môže povedať s Dávidom: "Ona je stvorená pre mňa", alebo

    s učeníkom - miláčkom: "Vzal si ju k sebe"(Jn 19, 27), alebo

    s Ježišom: "Všetko, čo mám, je tvoje a všetko, čo ty máš, je moje".

    Ak sa niektorý kritik, čítajúc tieto riadky domnieva, že hovorím

    s nadsádzkou a z prehnanej úcty, ten ma nechápe. Žije

    ako telesný človek, ktorý nenachádza záľubu vo veciach ducha, je

    zo sveta, ktorý nemôže prijať Ducha Svätého, alebo je

    pyšný a odsudzuje alebo opovrhuje všetkým, čo nechápe. Duše, ktoré sa

    nenarodili z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha a z Márie,

    tie ma pochopia a nájdu záľubu v mojich slovách. Práve pre ne píšem tieto

    riadky.

    Predsa však jedným i druhým hovorím, vracajúc sa k tomu, čo som

    prerušil, že božská Mária, najvernejšia a najštedrejšia zo všetkých čistých

    tvorov, sa nedá nikdy predísť v láske a štedrosti. Za vajíčka, ako hovorí

    niektorý svätý, dá kravičku, t.j. za to málo, čo jej dávame, dáva mnoho

    z toho, čo prijala od Boha. Ak sa jej dáva niektorá duša bez výhrady, Mária

    sa dáva tiež bez výhrady. Ak vkladá niektorá duša svoju dôveru v Máriu bez

    opovážlivosti, pracujúc zo svojej strany na tom, aby získavala čnosti

    a krotila svoje vášne, Mária sa tej duši tiež dáva bez výhrady.

    Nech teda verní služobníci svätej Panny povedia smelo so sv. Jánom

    Damašským: "Majúc dôveru v teba, Bohorodička, budem zachránený, pod tvojou

    ochranou nebudem sa báť ničoho. S tvojou oporou a pomocou budem bojovať

    proti svojim nepriateľom a zaženiem ich, lebo tebe sa zaľúbiť je zárukou

    spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých chce spasiť."

    Biblický obraz dokonalej úcty

    Všetky pravdy, o ktorých som práve písal s ohľadom na Pannu Máriu

    a jej dietky, nám Duch Svätý v Písme Svätom obdivuhodne zobrazil v príbehu

    Jakuba, ktorý prijíma požehnanie svojho otca Izáka starostlivosťou

    a dôvtipom svojej matky Rebeky.

    Pozrime sa, ako nám ho predkladá Duch Svätý, potom k nemu pripojím niekoľko

    vlastných vysvetliviek.

    Rebeka a Jakub

    Keď Ezau predal Jakubovi svoje prvorodenstvo, Rebeka, matka oboch

    bratov, ktorá nežne milovala Jakuba, zaistila mu túto prednosť o niekoľko

    rokov neskôr svätým a tajomným úskokom. Izák bol už veľmi starý, a preto

    chcel požehnať svoje deti skôr ako zomrie. Zavolal si svojho syna Ezaua,

    ktorého miloval a poslal ho na lov, aby si mal čo zajesť

    a sľúbil mu požehnanie. Rebeka urýchlene upovedomila Jakuba o tom, čo

    sa robí. Kázala mu, aby šiel a vzal dve kozľatá zo stáda. Keď tak urobil, dal

    ich matke a tá pripravila z nich Izákovi jedlo, čo mal rád. Obliekla Jakuba

    do Ezauových šiat, ktoré uschovávala a ovinula mu ruky i krk kozľacou

    kožou, aby otec, ktorý už nevidel, mohol sa počujúc hovoriť Jakuba, aspoň

    podľa chlpov na rukách domnievať, že to je jeho brat Ezau. Izák zarazený

    týmto hlasom, o ktorom myslel, že patrí Jakubovi, mu kázal pristúpiť

    bližšie. Ohmatal chlpy na kožiach, ktorými si Jakub ovinul ruky a povedal,

    že hlas je síce Jakubov, ale ruky sú Ezauove. Keď sa najedol, pobozkal Jakuba

    a ucítil jeho voňavé šaty, požehnal ho a prial mu hojnosť nebeskej rosy

    a zemskej úrody.

    Ustanovil ho pánom všetkých jeho bratov a svoje požehnanie ukončil

    týmito slovami: "Kto by zlorečil tebe, ten nech je zlorečený a kto by ti

    dobrorečil, nech je naplnený požehnaním. "

    Sotva Izák dohovoril tieto slová, prichádza Ezau a prináša na

    zajedenie, čo ulovil, aby ho otec potom požehnal. Sv. patriarcha sa

    neuveriteľne naľakal, keď zistil, čo sa práve stalo. Ale ani mu

    nezišlo na um , aby odvolal, čo učinil, naopak, ešte to potvrdil, lebo veľmi

    zreteľne videl v tomto riadení Boží prst. Tu Ezau skríkol veľkým hlasom, ako

    zaznamenáva Písmo Sväté, a hlasno, žalujúc na klamstvo svojho brata,

    sa pýtal otca, či má iba jedno požehnanie. Predobrazuje tým, ako poznamenávajú

    svätí otcovia, ľudí, ktorí ľahko zmiešajú Boha so svetom a chcú sa radovať

    zároveň z nebeskej i pozemskej útechy. Izák, dojatý veľkým nárekom

    Ezauovým, napokon ho požehnal, ale požehnaním pozemským, činiac ho poddaným

    jeho bratovi. Tým sa v ňom roznietila taká jedovatá závisť voči Jakubovi,

    že už len čakal na otcovu smrť, aby ho zabil. Jakub by iste nebol ušiel

    smrti, keby ho nebola jeho matka ochránila svojím dôvtipom a dobrými

    radami, ktoré mu dala a on poslúchol.

    Skôr ako vysvetlím tento krásny príbeh, je potrebné

    poznamenať, že podľa svätých otcov a vykladačov Písma Jakub je predobrazom

    Ježiša a vyvolených a Ezau obrazom zavrhnutých. Stačí skúmať činy

    a správanie toho i onoho, aby sme to posúdili.

    Ezau, starší brat, bol silnej a mohutnej telesnej postavy, vedel zručne

    a dômyselne strieľať z luku a loviť zver.

    Takmer nikdy sa nezdržal doma. Skladal svoju dôveru iba vo svoju silu

    a šikovnosť a pracoval iba vonku.

    Nestaral sa, aby miloval svoju matku Rebeku a ani nič nerobil pre tento cieľ.

    Svojmu žalúdku lahodil až do takej miery , že svoje prvorodenecké právo predal za misu

    šošovice.

    Bol ako Kain, plný závisti voči svojmu bratovi Jakubovi, a prenasledoval

    ho do krajnosti.

    Hľa, ako si vždy vedú zavrhnutí:

    Spoliehajú sa na svoju silu a svoj dômysel. Sú veľmi silní, veľmi

    obratní a osvietení vo veciach pozemských, ale veľmi slabí a nevedomí vo

    veciach nebeských.

    Vôbec sa nezdržiavajú, alebo len málo, doma vo svojom vlastnom príbytku,

    t.j. vo svojom vnútri, ktoré je vnútorným a podstatným príbytkom, Bohom

    daným každému človeku, aby v ňom zostával podľa jeho príkladu, lebo Boh

    zostáva vždy doma, u seba. Nemilujú ústranie, ani duchovnosť a vnútornú

    zbožnosť. Nadávajú do malicherných, pobožnostkárov a čudákov tým, ktorí sú

    vnútorní a odlúčení od sveta a pracujú viac vo vnútri ako navonok.

    Nepričiňujú sa o úctu k svätej Panne, Matke vyvolených. Nesprávajú

    sa síce výslovne nevraživo, niekedy ju i vychvaľujú, hovoria, že ju milujú

    a vykonávajú dokonca k jej cti niektoré pobožnosti, ale nemôžu zniesť, aby

    ju niekto nežne miloval, lebo nemajú pre ňu Jakubovu nežnosť. Majú stále

    námietky proti takej úcte, ktorej sa jej dobré dietky a služobníci verne

    oddávajú, aby si získali jej náklonnosť. Neveria, že by mariánska úcta bola

    nevyhnutná ku spáse. A keď ňou zjavne neopovrhujú, už sa domnievajú,

    že je to dosť a že získali jej priazeň. Vraj sú koniec koncov jej služobníkmi,

    keď hovoria a mrmlú k jej cti niekoľko modlitieb bez nežnej lásky k nej a bez

    vlastného polepšenia,

    Zavrhnutí predávajú svoje prvorodenecké právo, rajské rozkoše za

    misy šošovice - za pozemské rozkoše. Smejú sa, pijú, jedia, zabávajú,

    hrajú, tancujú a nenamáhajú sa, rovnako ako Ezau, aby sa stali hodnými

    požehnania nebeského Otca. Skrátka, myslia len na zem, milujú len zem,

    hovoria a robia všetko iba pre zem a pre rozkoš. Predávajú za chvíľkový

    pôžitok, za márny dym cti a za hrudu tvrdej zeme, žltej alebo bielej,

    krstnú milosť, svoje rúcho nevinnosti a nebeské dedičstvo.

    Konečne zavrhnutí nenávidia a prenasledujú vyvolených, či už zjavne

    alebo tajne. Nemôžu ich zniesť, pohŕdajú nimi, kritizujú ich, karikaturujú,

    potupujú, okrádajú, podvádzajú, vysávajú, štvú na nich

    a zašľapujú ich do prachu. Oni sami zatiaľ zhromažäujú majetok, oddávajú sa

    rozkošiam, postupujú v hodnostiach, obohacujú sa, vzmáhajú sa a žijú

    v pohodlí.

    Pokiaľ ide o Jakuba, mladšieho syna,

    bol telesne slabý, tichý a pokojný. Obyčajne býval doma, aby si získal

    priazeň svojej matky Rebeky, ktorú nežne miloval. Keď niekedy odišiel,

    nebolo to z jeho vlastnej vôle, ani z dôvery vo svoj dômysel, ale aby

    poslúchol matku.

    Miloval a ctil si svoju matku, preto býval doma. Vyhýbal sa všetkému, čo

    by sa jej azda nepáčilo a robil všetko, o čom vedel, že je jej príjemné, čo

    zvyšovalo v Rebeke lásku, ktorú k nemu prechovávala.

    Bol podriadený vo všetkom svojej matke, bol jej plne poslušný vo

    všetkých veciach. Pohotovo, bez otáľania a radostne, na najmenšie

    znamenie jej vôle, malý Jakub bežal a pracoval. Veril všetkému, čo mu

    hovorila. Aj keď mu kázala vyhľadať dve kozliatka a priniesť ich, aby ich

    pripravila jeho otcovi Izákovi, Jakub jej nič nenamietol, ale bez

    špekulovania urobil, čo mu povedala.

    Mal veľkú dôveru vo svoju matku. Nespoliehal sa ani tak na svoju

    šikovnosť, ale jedine na starostlivosť a ochranu svojej matky. Prosil ju

    o pomoc vo všetkých svojich potrebách a radil sa s ňou vo všetkých svojich

    pochybnostiach. Keď sa jej opýtal, či nedostane namiesto otcovho požehnania

    zlorečenie, uveril jej a zveril sa jej, keď mu povedala, že ona berie na

    seba toto zlorečenie.

    Napokon napodobnil, nakoľko mohol, čnosti, ktoré videl na svojej matke.

    Zdá sa, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa zdržiaval doma, bolo, aby

    napodobnil svoju matku, ktorá bola čnostná a vzďaľovala sa zlej

    spoločnosti, kaziacej mravy. Tým sa učinil hodným, aby prijal dvojaké

    požehnanie svojho otca.

    Pozrime sa tiež, ako sa správajú vyvolení.

    Držia sa doma u svojej matky, t.j. milujú ústranie, sú vnútorní. Sú

    usilovní v modlitbách podľa príkladu a v spoločnosti svojej Matky, svätej

    Panny, ktorej všetka sláva je vnútri a ktorá po celý svoj život tak

    milovala odlúčenosť a modlitbu. Niekedy síce výjdu von do sveta, ale to

    býva z poslušnosti Božej vôli a vôli ich Matky, aby plnili povinnosti

    svojho stavu. Aj keď na pohľad konajú vonku veľké veci, oveľa viac si cenia

    tie, ktoré konajú vo svojom vnútri, v spoločnosti Panny Márie, pretože tam

    konajú veľké dielo svojej dokonalosti, proti ktorému všetky ostatné skutky

    sú iba detské hračky. Ich bratia a sestry pracujú niekedy usilovne

    a dômyselne pre svet a dostávajú za to chválu a uznanie. Oni vedia,

    osvietením Ducha Svätého, že je omnoho viac slávy, dobra a radosti v tom,

    keď zostávajú skrytí v ústraní s Ježišom Kristom, svojím vzorom, v úplnom

    a dokonalom poddanstve svojej Matky, ako keby sami konali divy

    prirodzenosti a milosti vo svete, ako toľko iných. Slávu Božiu

    a bohatstvo pre človeka možno nájsť v dome Máriinom.

    Pane Ježišu, aké sú milé tvoje príbytky! Vrabec si našiel dom

    a hrdlička hniezdo, kde kladie svoje mláďatá (Ž 84). Aký je

    šťastný človek, ktorý prebýva v dome Máriinom, kde si si ty prvý urobil

    príbytok! V tomto dome vyvolených prijíma pomoc od teba jediného, tam "si

    vymeral stupne všetkých čností, aby sa tak v tomto slzavom údolí povznášal

    svojím srdcom k dokonalosti."

    Vyvolení nežne milujú a opravdivo uctievajú Pannu Máriu ako svoju

    dobrotivú Matku a veliteľku. Milujú ju nie iba ústami, ale skutočne;

    uctievajú ju nielen navonok, ale v hĺbke srdca. Vystríhajú sa ako Jakub

    všetkého, čo by sa jej azda nepáčilo a s nadšením robia všetko, o čom si

    myslia, že by si tým získali jej náklonnosť. Prinášajú a dávajú jej nie

    dve kozliatka ako Jakub Rebeke, ale svoje telo a svoju dušu so všetkým, čo

    k nim patrí. Žiadajú si, aby ich prijala ako niečo, čo jej patrí,

    aby ich zabila a usmrtila hriechu a im samým, oderúc ich a zvlieknúc

    z ich vlastnej kože a z ich sebalásky, aby sa mohli zapáčiť Ježišovi, jej

    Synovi. On nechce za učeníkov a priateľov nikoho, iba tých, ktorí zomreli

    sami sebe.

    Žiadajú si aby ich pripravila podľa vôle Otca nebeského k jeho najväčšej sláve,

    ktorú pozná lepšie, ako ktorýkoľvek iný tvor,

    aby jej starostlivosťou a príhovorom toto telo a táto duša, dobre

    očistené od poškvrny, dobre umŕtvené a pripravené, boli lahodným pokrmom,

    hodným požehnania Otca nebeského.

    Či toto nebudú činiť vyvolení

    kresťania, ktorí nájdu radosť v dokonalom zasvätení sa Kristovi rukami

    Márie, ktorému ich učíme? Či to nebudú verne plniť, aby dokázali Ježišovi

    činnú a odvážnu lásku?

    Zatvrdilí hovoria, že milujú Ježiša a uctievajú Máriu, ale nie

    natoľko, aby im dávali niečo zo svojho majetku, aby im obetovali svoje telo

    s jeho zmyslami, svoju dušu s jej vášňami. Vyvolení sú poddaní svätej Panne

    a poslušní jej ako svojej Matke podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý tridsať

    rokov, keď žil na zemi, oslavoval Boha, svojho otca, dokonalou a úplnou

    poslušnosťou svojej svätej Matke.

    Vyvolení poslúchajú Máriu, dbajú prísne na jej rady, ako malý Jakub

    dbal na rady Rebeky, ktorá mu hovorila: "Syn môj, poslúchni moje rady"

    (Gen 27, 8), alebo ako služobníci na svadbe v Káne, ktorým svätá Panna

    povedala: "Čokoľvek vám povie, urobte" (Jn 2, 5).

    Jakub, pretože poslúchol svoju matku, dostal akoby zázrakom požehnanie,

    hoci prirodzene mu nepatrilo. Služobníci na svadbe v Káne tým, že poslúchli

    radu Panny Márie, boli poctení prvým zázrakom Ježiša Krista, ktorý na

    prosbu svojej svätej Matky premenil vodu na víno. Práve tak všetci tí,

    ktorí až do skončenia vekov budú prijímať požehnania Otca nebeského a budú

    poctievaní zázrakmi Božími, budú prijímať tieto milosti len pre svoju

    dokonalú poslušnosť k Márii. Ezauovia však stratia svoje požehnanie preto,

    lebo sa nepodrobili svätej Panne.

    Vyvolení majú veľkú dôveru v dobrotu a moc svätej Panny, svojej

    Matky. Vyprosujú si bez prestania jej pomoc, hľadia ku nej ako ku hviezde

    morskej, aby doplávali do dobrého prístavu. Odhaľujú jej svoje súženia

    a svoje nedostatky s veľkou úprimnosťou srdca. Túlia sa k jej milosrdnej

    a nežnej hrudi, aby im jej orodovaním boli odpustené hriechy a túžia

    po jej materských sladkostiach, ktoré sú im potechou v súženiach a zármutkoch. Ba oni

    sa vrhajú, skrývajú a strácajú obdivuhodným spôsobom do jej materského

    a panenského lona, aby sa tam rozpálili čistou láskou, a boli

    očistení aj od najmenších škvŕn a úplne našli Ježiša, ktorý tam

    kraľuje ako na svojom najslávnejšom tróne. Aké to šťastie! "Nemysli si,

    " hovorí abbé Querric, "že je väčším šťastím prebývať v lone Abrahámovom

    ako v lone Máriinom, lebo Pán si tam postavil svoj trón."

    Zatvrdilí však, dôverujúci výlučne sebe, jedia so synom márnotratným

    len to, čo je hodené ošípaným. Milujú, ako ľudia sveta, jedine veci

    viditeľné a vonkajšie, v sladkostiach Máriinho lona nenachádzajú žiadnu

    radosť. Vôbec necítia spoľahlivú oporu a dôveru, ktorú cítia

    oddaní svätej Panny. Biedne milujú svoj vonkajší hlad, ako

    hovorí sv. Gregor, keďže si nechcú obľúbiť sladkosť, ktorá je celá

    pripravená v ich vnútri a vo vnútri Ježišovom a Máriinom.

    Napokon vyvolení si všímajú cestu svätej Panny, svojej Matky.

    Nasledujú ju a práve v tom sú naozaj šťastní a zbožní. V tom je znak ich

    vyvolenia, ako im hovorí táto dobrotivá Matka: "Blažení, ktorí strážia moju

    cestu "(Prís 8, 32) t.j. "blažení, ktorí vykonávajú moje čnosti a ktorí idú

    po stopách môjho života s pomocou Božej milosti. Sú šťastní na tomto svete,

    za svojho života, hojnosťou milostí a sladkostí, ktoré im udeľujem zo

    svojej plnosti, a to hojnejšie než iným, ktorí ma nenasledujú tak verne. Sú

    šťastní vo svojej smrti, ktorá je sladká a pokojná a ku ktorej sa sama

    ponáhľam, aby som ich odviedla do večných radostí. Napokon budú

    šťastní vo večnosti, lebo nikdy nijaký z mojich dobrých služobníkov, ktorí

    nasledovali moje čnosti za svojho života, nebol zatratený. "

    Ale zatvrdilí sú nešťastní počas svojho života, pri svojej smrti

    i vo večnosti. Nenasledujú presvätú Pannu v jej čnostiach, zostávajú na

    tom, že vstupujú niekedy do jej bratstiev, odriekajú k jej cti niekoľko

    modlitieb, alebo konajú nejakú inú vonkajšiu úctu.

    Panna Mária, moja Matka, akí sú šťastní, opakujem to celý unesený,

    akí sú šťastní tí, ktorí sa nenechávajú zviesť falošnou úctou k tebe, verne

    kráčajú tvojimi cestami, žijú podľa tvojich rád a plnia tvoje rozkazy! Ale

    akí sú nešťastní a zlorečení tí, ktorí zle užívajú tvoju úctu, nevšímajú si

    príklad tvojho Syna a odchyľujú sa od tvojich príkazov.

    Panna Mária a jej poddaní z lásky

    Pozrime sa teraz na úkony lásky, ktoré Panna Mária ako najlepšia zo

    všetkých matiek, preukazuje svojim verným služobníkom, ktorí sa jej dali

    spôsobom, ako som ukázal.

    Ona ich miluje. Je napísané: "Ja milujúcich milujem" (Prís 8, 17).

    Miluje ich, keďže je ich opravdivou Matkou a matka vždy miluje svoje dieťa, plod

    svojho života.

    Miluje ich z vďačnosti, lebo i oni ju naozaj milujú ako svoju matku.

    Miluje ich, pretože sú vyvolení, a taktiež Boh ich miluje: "Jakuba som

    miloval, Ezaua som nenávidel" (Rim 9, 13).

    Miluje ich, lebo sa jej celkom zasvätili a sú jej vlastníctvom

    a dedičstvom: "Maj dedičstvo v Izraeli" ( 24, 13).

    Miluje ich nežnejšie ako všetky matky spolu. Vlej, ak môžeš,

    všetku lásku prirodzenú, ktorú majú matky všetkých ľudí k svojim deťom, do

    srdca jedinej matky pre jediné dieťa. Táto matka bude veľmi milovať svoje

    dieťa, predsa je však pravda, že Mária miluje svoje deti ešte nežnejšie,

    ako by tá matka milovala svoje dieťa.

    Nemiluje ich iba citove, ale skutkom. Jej láska k ním je činná

    a účinná ako láska Rebeky k Jakubovi; ba ešte činnejšia a účinnejšia.

    Pozrime, čo táto Matka, ktorej bola Rebeka iba predobrazom, robí, aby

    svojim deťom získala požehnanie nebeského Otca.

    Vyhľadáva ako Rebeka príležitosti, aby im urobila niečo dobré, aby ich

    povzniesla a obohatila. Vidí jasne v Bohu všetko dobro i zlo, šťastie

    i nešťastie, požehnanie i zlorečenie Božie, preto usporadúva z diaľky veci,

    aby svojich služobníkov vyslobodila zo zla a zahrnula ich dobrom. A to tak,

    že ak má byť získaná nejaká hodnota v Bohu vernosťou niektorého tvora

    v nejakom vznešenom povolaní, je isté, že Mária dosiahne túto hodnotu pre

    niektorého zo svojich milých dietok a služobníkov. Dá mu milosť, aby verne

    dospel až na koniec. "Sama zaobstaráva naše potreby," hovorí istý svätý.

    Dáva im dobré rady ako Rebeka Jakubovi. A medzi inými radami im

    ponúka, aby jej priniesli dve kozľatá, t.j. svoje telo a svoju dušu,

    a zasvätili jej ich, aby z nich pripravila pokrm, ktorý by bol príjemný

    Bohu. Aby robili všetko, čomu ich Ježiš Kristus, jej Syn učil svojimi

    slovami a príkladom. Ak im sama nedáva tieto rady, dáva im ich

    prostredníctvom anjelov, ktorí nepoznajú väčšej cti a radosti ako

    poslúchnuť niektorý jej rozkaz, aby zostúpili na zem a pomáhali jej verným

    služobníkom.

    Keď sme jej priniesli a zasvätili svoje telo, dušu a všetko, čo s nimi

    súvisí, nič nevynímajúc, čo urobí táto dobrá Matka? To, čo urobila kedysi

    Rebeka s dvoma kozľatami, ktoré jej priniesol Jakub.

    Zabije ich, aby zomreli životu starého Adama,

    oderie ich a zvlečie z ich kože prirodzenej, t.j. ich náklonností a pút

    viažúcich ich k stvoreniu.

    Potom ich očistí z poškvŕn a hriechov,

    pripraví podľa vôle Božej a k Jeho najväčšej sláve.

    Mária jediná pozná dokonale požiadavky Božie a túto najväčšiu slávu

    Najvyššieho. Ona jediná môže bez omylu prispôsobiť a pripraviť naše telo

    a našu dušu pre najväčšiu Božiu slávu.

    Táto dobrá Matka, keď prijala dokonalú obeť nás samých a našich

    vlastných zásluh a zadosťučinení, ktorú sme jej priniesli zasvätením,

    o ktorom som hovoril, a keď nás vyzliekla z našich starých šiat,

    prispôsobuje nás a robí hodnými, aby sme mohli predstúpiť pred svojho

    nebeského Otca.

    Oblieka nás do nových, čistých, vzácnych a voňavých šiat

    Ježiša Krista, svojho Syna, ktoré uschováva vo svojom dome. Má

    ich vo svojej moci ako zhromažäovateľka a udeľovateľka všetkých čností

    a zásluh svojho Syna Ježiša Krista. Dáva ich a zveruje, komu chce, kedy

    chce, ako chce a koľko chce, ako sme to videli predtým.

    Obkladá krk a ruky svojich služobníkov kožami zabitých a odratých

    kozliat, t.j. ozdobuje ich zásluhami a hodnotou jej vlastných činov.

    Zabíja a umŕtvuje naozaj všetko, čo je nečistého a nedokonalého v ich

    osobe. Neničí však a nezapudzuje nijaké dobro, ktoré v nich spôsobila

    milosť. Uchováva ho a rozmnožuje, aby z neho urobila ozdobu a silu ich

    pliec a rúk, t.j. aby ich posilnila a pomohla im konať veľké skutky

    k sláve Božej a ku spáse ich úbohých bratov. Dáva novú milosť a novú

    vôňu ich šatám a ozdobám, odieva ich svojimi vlastnými šatami, t.j.

    svojimi zásluhami a svojimi čnosťami, ktoré im umierajúc odkázala, ako

    hovorí jedna svätá rehoľníčka z minulého storočia, ktorá sa to dozvedela

    v zjavení. Takže všetka jej čeľaď, jej verní služobníci a nevoľníci sú

    oblečení dvojnásobne, v šatách jej Syna a v jej vlastných šatách.

    Nemusia sa báť zimy Ježiša Krista, bieleho ako sneh, ktorého

    nespravodliví, úplne nahí a zbavení zásluh Jeho a svätej Panny, nebudú

    môcť zniesť.

    Konečne im získava požehnanie Otca nebeského, hoci im nepatrí, lebo sú

    iba dietkami druhorodenými a adoptovanými. V týchto celkom nových, vzácnych

    a príjemne voňajúcich šatách, so svojím pripraveným a upraveným telom

    a dušou pristupujú s dôverou k trónu, na ktorom sedí ich nebeský Otec.

    Tento počuje a poznáva ich hlas, hlas hriešnika, dotýka sa ich rúk

    obložených kožami, cíti vôňu ich šiat. Radostne prijíma, čo mu Mária, ich Matka

    pripravila, poznáva v nich zásluhy a vôňu svojho Syna a jeho svätej Matky.

    Dáva im svoje dvoje požehnania: požehnanie rosy nebeskej, t.j. milosti

    Božej, ktorá je semenom slávy a požehnanie hojnosti pozemskej, t.j.

    dáva im každodenný chlieb a dostatočnú hojnosť majetkov tohto sveta.

    Robí ich pánmi nad ich ostatnými bratmi. Toto prvenstvo nie je vždy

    zjavné na tomto svete, ktorý v okamihu pominie a na ktorom často vládnu

    nespravodliví. Ale predsa je pravdivé a jasne sa ukáže na onom svete po

    celú večnosť, kde spravodliví, ako hovorí Duch Svätý, budú vládnuť

    a rozkazovať národom. Jeho Velebnosti nestačí, že požehnal ich osobám

    a majetkom, žehná ešte všetkým tým, ktorí im budú žehnať a zlorečí všetkým,

    ktorí im budú zlorečiť a ich prenasledovať.

    Druhý úkon lásky, ktorý svätá Panna preukazuje svojim verným

    služobníkom je, že im získava všetko potrebné pre telo i dušu, Dáva im

    dvoje šiat, ako sme práve videli, dáva im jesť najvyberanejšie pokrmy

    z Božieho stola. Dáva im jesť chlieb života, ktorý ona vytvorila. "Moje

    drahé dietky" hovorí im pod menom Múdrosti, "nasýťte sa mojou úrodou,"

    t.j. Ježišom, plodom života, ktorý som porodila pre vás. "Poďte," opakuje

    im na inom mieste, "jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala!

    (Prís 9, 5)" Jedzte a pite a opájajte sa, najdrahší" (Pies 5, 1). Ona je

    pokladníčkou a rozdeľovateľkou darov a milostí Najvyššieho, preto im dáva

    dobrú čiastku. Áno, najlepšiu, aby kŕmila a živila svoje dietky a svojich

    služobníkov. Sú sýti chlebom života a opojení vínom spásy. Sú nosení na

    prsiach Márie a s takou lahodnosťou znášajú jarmo Krista, že takmer necítia

    jeho ťarchu pre olej úcty k Márii, ktorý pôsobí, že to jarmo zmäkne.

    Tretím dobrodením, ktoré Panna Mária udeľuje svojim služobníkom je, že

    ich vedie a riadi podľa vôle svojho Syna. Rebeka vodila svojho malého

    Jakuba a dávala mu dobré rady. Buď aby na neho pritiahla požehnanie

    otcovo, alebo aby ho ochránila pred hnevom a prenasledovaním jeho brata

    Ezaua. Mária, ktorá je hviezdou morskou, vedie všetkých svojich verných

    služobníkov k dobrému prístavu, ukazuje im cesty večného života, varuje

    ich od nebezpečných krokov, zachytáva ich, keď padnú, karhá ich ako láskavá

    matka, keď urobia chybu, ba dakedy ich tiež s láskou trestá. Môže dieťa,

    poslušné Márii, svojej Matke, živiteľke a osvietenej vodkyni, zablúdiť na

    cestách večnosti? "Ju nasledujúc," hovorí sv. Bernard, "nezblúdiš."

    Vôbec sa neboj, že pravé dieťa Máriino bude oklamané zlým duchom

    a že padne do

    niektorého výslovného bludu. Tam, kde vedie Mária, niet ani zlého ducha

    s jeho klamstvom, ani bludárov s ich ľsťami. Keď ťa ona podopiera,

    neklesneš.

    Štvrtým prejavom lásky svätej Panny k jej dietkam a verným je, že ich

    bráni a kryje pred nepriateľmi. Rebeka svojou starostlivosťou a dôvtipom

    vyslobodila Jakuba zo všetkých nebezpečenstiev, v ktorých sa ocitol.

    Dokonca ho zachránila od smrti, lebo jeho brat Ezau vo svojom hneve

    a závisti by ho určite zabil ako kedysi Kain svojho brata Ábela. Mária,

    Matka spravodlivých skrýva ich pod krídla svojej ochrany ako kvočka svoje

    kuriatka. Hovorí, znižuje sa k nim, skláňa sa nad všetky ich slabosti, aby

    ich zabezpečila pred krkavcom a supom. Obkľučuje ich a sprevádza ich ako

    vojenský šík usporiadaný do boja. Je možné, aby niekto obklopený dobre

    usporiadaným šíkom so stotisícimi mužmi sa bál nepriateľov? Verný služobník

    Márie, obklopený jej ochranou a jej kráľovskou mocou, mal by sa báť ešte

    menej. Táto Matka a mocná Kňažná nebies poslala by určite voje miliónov

    anjelov na pomoc niektorému zo svojich dietok, ako keby sa niekedy malo

    povedať, že verný služobník Márie, ktorý v ňu skladal svoju dôveru, bol

    zdolaný zlobou, počtom a silou svojich nepriateľov.

    Konečne piatym a najväčším dobrom, ktoré premilá Mária uštedruje svojim

    verným je, že sa za nich prihovára u svojho Syna a udobruje ho svojimi

    modlitbami. Spája ich s ním dôverným putom a uchováva mu ich.

    Rebeka poslala Jakuba k posteli jeho otca a dobrý starec sa ho dotkol,

    objal ho, ba i pobozkal s radosťou, pretože bol spokojný a nasýtený dobre

    pripravenými pokrmami, ktoré mu boli prinesené a ucítil s veľkým

    uspokojením výbornú vôňu jeho šiat. Zvolal: "Hľa, vôňa môjho syna ako vôňa

    poľa plného, ktorému požehnal Pán" Gen 27, 27. Týmto plným poľom, ktorého vôňa

    oblažuje otcovo srdce, je vôňa čností a zásluh Máriiných. Ona je tým poľom

    plným milostí, na ktoré Boh Otec ako pšeničné zrno zasial svojho jediného

    Syna.

    Ako je vítané dieťa, voňajúce vôňou Máriinou u Ježiša, ktorý je otcom

    budúceho veku! Ako rýchlo a dokonale sa s ním spája! Ukázali sme to obšírne

    pred chvíľou.

    A naviac, keď Panna Mária zahrnula svoje deti a verných služobníkov

    svojou priazňou, keď im získala požehnanie Otca nebeského a zjednotenie

    s Kristom, zachováva ich v Kristovi a Krista v nich. Chráni ich a bdie

    neprestajne nad nimi. Bojí sa, aby nestratili milosť Božiu a neupadli zasa

    do osídiel svojich nepriateľov. Udržuje svätých v ich plnosti a pôsobí, že

    v nej vytrvajú až do konca.

    Hľa, vysvetlenie onoho veľkého a dávneho obrazu vyvolenia

    a zavrhnutia, tak neznámeho a tak plného tajomstva.

    Zázračné účinky úcty

    Milý brat, uisťujem Ťa, že ak sa verne oddáš vnútorným i vonkajším

    úkonom, ktoré ti ďalej opíšem, potom pocítiš tieto účinky.

    Poznanie seba a pohŕdanie samým sebou

    Svetlom, ktoré ti dá Duch Svätý skrze Máriu, svoju milú nevestu,

    spoznáš svoj zlý základ, svoju porušenosť a svoju neschopnosť k akémukoľvek

    dobru, ak nie je Boh ako pôvodca prirodzenosti a milosti, jeho počiatkom.

    Keď budeš mať toto poznanie, budeš opovrhovať sebou a myslieť na seba len

    s ošklivosťou. Budeš jasne vidieť svoje zlé sklony a návyky. Pokorná Mária

    ťa urobí účastným svojej hlbokej pokory, ktorá spôsobí, že budeš sebou

    pohŕdať, že nikým iným nebudeš opovrhovať a budeš milovať opovrhnutie.

    Účasť na viere Márie a milosť čistej lásky

    Svätá Panna ti dá podiel na svojej viere, ktorá bola väčšia na zemi ako

    viera všetkých patriarchov, prorokov, apoštolov a všetkých svätých. Teraz,

    keď sídli a kraľuje v nebesiach, nemá už tú vieru, keďže jasne vidí všetko

    v Bohu svetlom slávy. Predsa však so schválením Najvyššieho ju nestratila

    vchádzajúc do slávy, ale si ju uchovala, aby ju zachovala v Cirkvi

    bojujúcej pre svojich verných služobníkov a služobnice. Čím si teda budeš

    viac získavať priazeň tejto velebnej kňažnej a vernej Panny, tým viac budeš

    mať opravdivú vieru vo všetkom svojom počínaní. Vieru čistú, ktorá

    spôsobí, že sa budeš málo starať o veci zmyslové a vonkajšie, živú

    a zanietenú, preto všetko budeš robiť z čistej lásky.

    Vieru

    pevnú a neotrasiteľnú ako skala. Tá spôsobí, že zostaneš pevný a stály

    vo všelijakých búrkach a utrpeniach. Vieru pôsobivú a prenikajúcu, ktorá

    ako tajomný kľúč divotvorcov otvorí ti vstup do všetkých tajomstiev

    Krista, do posledných vecí človeka a do srdca samého Boha. Vieru odvážnu,

    pri nej bez váhania začneš i dokončíš veľké veci pre Boha

    a spásu duší. A nakoniec vieru, ktorá bude tvojou horiacou fakľou, tvojím

    božským životom, tvojím skrytým pokladom božskej múdrosti a všemohúcou

    zbraňou. Budeš ňou osvecovať tých, ktorí sú v temnotách tieňa smrti,

    rozpaľovať vlažných a tých, ktorí potrebujú žeravé zlato lásky, dávať život

    tým, ktorí zomreli hriechom, obmäkčovať a vyvracať nežnými i mocnými

    slovami mramorové srdcia a libanonské cédre, odporovať zlému duchu

    a všetkým nepriateľom spásy.

    Táto Matka čistej lásky zbaví tvoje srdce úzkosti, otrockého

    a nezriadeného strachu. Otvorí a rozšíri ho, aby bežalo cestou príkazov jej

    Syna so svätou slobodou Božích dietok. Uvedie do neho čistú lásku, ktorej

    pokladnicu má. Budeš v Bohu vidieť svojho dobrotivého Otca, ktorému sa

    budeš usilovať neprestajne páčiť, s ktorým sa budeš dôverne rozprávať, ako

    dieťa so svojím dobrotivým otcom. Ak ho nešťastnou náhodou urazíš, hneď sa

    za to pred ním pokoríš, poprosíš ho pokorne za odpustenie, vystrieš

    jednoducho k nemu ruku, vstaneš zasa plný lásky, bez zmätku a nepokoja

    a nedávajúc sa zastrašiť, budeš ďalej kráčať k nemu.

    Veľká dôvera v Boha a v Máriu

    Svätá Panna ťa naplní veľkou dôverou v Boha a v ňu samu.

    Nebudeš pristupovať k Ježišovi sám, ale vždy skrze túto dobrú Matku.

    Pretože si jej dal všetky svoje zásluhy, milosti a zadosťučinenia, aby

    nimi vládla podľa svojej vôle, rozdelí sa s tebou o svoje čnosti a odeje ťa

    svojimi zásluhami, takže budeš môcť s dôverou povedať Bohu: "Hľa, Mária,

    služobnica tvoja, staň sa mi podľa tvojho slova.

    Keď si sa dal celý Márii, s telom i dušou, jej štedrosť je

    neporovnateľná, ona sa nenechá prekonať vo veľkodušnosti a dá sa ti ako

    odmena obdivuhodným a pravdivým spôsobom. Budeš môcť smelo povedať: "Som

    tvoj, svätá Panna, spas ma," alebo, ako som už povedal s učeníkom

    miláčkom: "Prijal som ťa, svätá Matka, do svojho vlastníctva. " Budeš môcť

    tiež hovoriť so sv. Bonaventúrom: "Hľa, pani, spasiteľka moja, budem ti

    dôverovať a nebudem sa báť, lebo sila moja a chvála moja v Pánu si ty... "

    A na inom mieste: "Ja som celý tvoj a všetko moje je tvoje, Panna slávna,

    nadovšetko požehnaná. Položím ťa ako pečať na svoje srdce, lebo silná ako

    smrť je tvoja láska! " Budeš môcť hovoriť Bohu s prorokom:

    "Pane, moje srdce sa nevystatuje,

    moje oči nehľadia povýšene.

    Neženiem sa za veľkými vecami

    ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

    Ale ja som svoju dušu

    upokojil a utíšil.

    Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,

    ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne" (Ž 130, 1-2).

    Rozmnoží ešte viac tvoju dôveru v ňu, keď si si uložil u nej všetko,

    čo máš dobré, aby to darovala alebo opatrovala. Budeš mať menej dôvery

    v seba a viac v túto blahoslavenú Matku a vernú Pannu, ktorá je tvojím

    pokladom. Aká dôvera a aká útecha pre dušu, ktorá môže povedať, že

    pokladnica Božia, kde Boh uložil všetko, čo má najvzácnejšie, je

    tiež jej pokladnicou. "Ona je," hovorí ktorýsi svätý, "pokladnicou Pána."

    Duchovné spojenie s Máriou

    Duša svätej Panny sa dá tebe, aby oslávila Pána, jej duch vstúpi na

    miesto tvojho, aby sa radoval v Bohu, svojom Spasiteľovi, ak budeš verne

    oddaný úkonom tejto úcty. "Nech je v každom," hovorí sv. Ambróz, "duša

    Márie, aby oslavovala Pána, nech je v každom duch Márie, aby tam plesal

    v Bohu. "

    "Ach, kedyže príde tá šťastná doba," hovoril jeden náš svätý vrstovník,

    ktorý bol duchovne ponorený v Márii, "kedy príde ten šťastný čas, keď božská

    Mária bude zvrchovanou Paňou v srdciach, aby ich úplne podrobila panstvu

    svojho veľkého a jediného Syna Ježiša?" Kedy budú duše tak dýchať Máriu, ako

    telo dýcha vzduch? Vtedy prídu zázračné veci na tieto nízke miesta,

    na ktorých Duch Svätý nájde svoju drahú nevestu akoby znovu stvorenú

    v dušiach. Príde v hojnosti a naplní ich svojimi darmi a najmä darom

    múdrosti. Milý brat, kedy príde tá šťastná doba a vek Márie, keď duše,

    stratiac samé seba v priepasti jej vnútra, stanú sa živými Jej odtlačkami,

    aby milovali a oslavovali Ježiša Krista? Ten čas príde až vtedy, keď

    sa spozná a bude vykonávať úcta, ktorej učím. Nech príde kráľovstvo Márie,

    aby prišlo kráľovstvo Božie.

    Premena duší v Márii na obraz Ježiša Krista

    Ak budeme Máriu, ktorá je stromom života, dobre opatrovať vo svojich

    dušiach, verní úkonom tejto úcty, prinesie nám vo svojom čase ovocie a jej

    ovocie nie je nič iné ako Ježiš Kristus. Vidím veľa zbožných mužov a žien,

    ktorí hľadajú Krista. Jedni tou cestou a tou zbožnosťou, iní druhou. A aj

    keď veľa robili po celú noc, môžu povedať "Hoci sme celú noc pracovali, nič

    sme neulovili (Lk 5, 5)." A my im môžeme povedať: "Pracovali ste mnoho

    a získali málo" (Agg 1, 6). Ježiš Kristus je u vás ešte veľmi slabý. Ale

    nepoškvrnenou cestou Márie a úctou, ktorej učím, pracujeme vo dne na

    svätom mieste, pracujeme málo a získavame mnoho. Veď v Márii vôbec niet noci,

    keďže v nej nebolo hriechu, ani čo len jeho najmenšieho tieňa.

    Mária je miestom svätým a svätyňou svätých, kde sa vytvárajú a odlievajú

    svätí.

    Všimnite si, prosím, že hovorím: "Svätí sa odlievajú v Márii. " Lebo je

    veľký rozdiel vytvoriť reliéfnu podobu kladivom alebo dlátom a podobu

    odliať. Sochári a rezbári sa mnoho napracujú, aby vytvorili sochu prvým

    spôsobom a potrebujú veľa času. Ak ju však vytvoria spôsobom druhým,

    pracujú málo a majú ju hotovú za chvíľku. Sv. Augustín nazýva svätú Pannu "formou

    Božou": "Ak by som ťa nazýval podobou Boha, dôstojná si podoba."

    Kto sa do tejto božskej formy vlieva, býva rýchlo stvárnený a odliaty

    v Ježiša Krista a Ježiš Kristus do neho. Stane sa stálou obetou a v krátkom

    čase s Božím obrazom, pretože sa vlial do tej istej formy, ktorá stvárnila Boha.

    Zdá sa mi, že celkom správne môžem prirovnávať duchovných vodcov

    a zbožné osoby, ktoré chcú v sebe alebo v iných stvárniť Ježiša iným

    spôsobom, k výtvarným umelcom, ktorí vkladajú svoju dôveru do svojich

    schopnosti, svojho dômyslu a do svojho umenia. Nespočítateľnekrát udrú

    kladivom a dlátom do tvrdého kameňa alebo do kusu hladkého dreva, aby

    z neho urobili obraz Ježiša Krista. Nikdy sa im nepodarí vystihnúť Krista,

    aký skutočne bol, či už pre nedostatočné poznanie Kristovej osoby, či pre

    nejaký zlý úder, ktorý dielo skazí. Ale tých, čo chápu tajomstvá, ktoré

    im podávam, právom prirovnávam k zlievačom, ktorí nájdu krásnu formu Márie,

    v ktorej Ježiš Kristus bol prirodzene a božsky stvárnený, bez toho, aby

    sa spoliehali na svoj vlastný úmysel, ale dôverujúc jedine dobrote vzoru,

    vlievajú sa a strácajú sa v Márii, aby sa stali verným odliatkom Ježiša

    Krista.

    Aké krásne a pravdivé prirovnanie! Kto ho pochopí? Túžim po tom, aby

    si to bol ty, drahý môj brat. Ale spomeň si, že do formy sa leje len to, čo

    je roztopené a tekuté, t.j., že treba, aby si zničil a roztopil v sebe

    starého Adama, ak sa chceš stať v Márii novým Adamom.

    Sláva Kristovi skrze Máriu

    Touto verne konanou úctou vzdáš Kristovi viac slávy za jeden mesiac

    ako ktoroukoľvek inou, hoci ťažšou, za mnoho rokov. Počuj dôvody toho, čo

    tvrdím.

    Konajúc všetko skrze Pannu Máriu, ako učí táto knižka, vzdáš sa

    svojich vlastných úmyslov a prác, akokoľvek dobrých a známych, aby si sa

    takmer stratil v jej úmysloch a prácach, hoci sú ti neznáme. Tým budeš mať

    účasť na vznešenosti jej úmyslov, ktoré boli také rýdze, že viac slávy Bohu

    vzdala svojím najmenším skutkom, napríklad keď priadla alebo šila, ako sv.

    Vavrinec svojím ukrutným umučením na ražni, ako všetci svätí svojimi

    najhrdinskejšími skutkami. Z toho plynie, že Panna Mária počas svojho

    pobytu na zemi získala tak nevýslovne vrchovatú mieru milosti a zásluh, že

    sa skôr dajú spočítať hviezdy na oblohe, kvapky vody v mori a zrnká piesku

    na pobreží, ako jej zásluhy a milosti. Viac slávy vydobyla Bohu, ako mu

    vzdali alebo vzdajú všetci anjeli a svätí.

    Zázračná Mária! Si schopná robiť zázraky milosti v dušiach, ktoré si

    želajú stratiť sa v tebe.

    Duša verná mariánskej úcte nepokladá za nič, čokoľvek myslí, alebo

    činí sama od seba, nehľadá oporu ani zaľúbenie v ničom, iba v zámeroch

    Márie. Keď pristupuje k Ježišovi, áno i keď s ním hovorí, pokoruje sa oveľa

    viac ako duše, ktoré konajú samostatne a ktoré majú nepoznateľnú oporu

    a zaľúbenie vo svojich zámeroch. Tak viac oslavuje Boha, ktorý je dokonale

    oslavovaný jedine tými, ktorí sú maličkí a pokorní srdcom.

    Svätá Panna zo svojej veľkej lásky prijíma do svojich panenských

    rúk dar našich činov. Dodáva im podivuhodnú krásu a lesk, sama ich prináša

    Ježišovi. Nebojí sa nijakého odmietnutia a náš Pán je nimi viac oslavovaný,

    ako keby sme mu ich podávali svojimi nečistými rukami.

    Napokon, nikdy nemyslíš na Máriu, aby Mária za teba zasa nemyslela

    na Boha. Nikdy nechváliš alebo neuctievaš Máriu, aby Mária nechválila

    a neuctievala Boha. Mária sa celá vzťahuje k Nemu a môžeme ju nazývať

    spojnicou k Bohu alebo ozvenou Boha, ktorá hovorí a opakuje jedine Jeho.

    Ak povieš: "Mária," ona povie: "Boh." Sv. Alžbeta chválila Máriu

    a nazývala ju

    blahoslavenou za to, že uverila. Mária, verná ozvena Božia, zaspievala:

    "Velebí duša moja Pána" (Lk 1, 46). Čo urobila vtedy, robí po všetky dni.

    Ak ju chválime, milujeme, uctievame, alebo dávame jej niečo, je chválený,

    milovaný a oslavovaný Boh. Dávame to Bohu skrze Máriu a v Márii.

    Zvláštne úkony tejto úcty

    Vonkajšie úkony

    Podstata tejto úcty spočíva síce vo vnútri, pritom však má niektoré

    vonkajšie úkony, ktoré sa nesmú zanedbávať - "Toto treba robiť a tamto

    nezanedbávať" (Mat 23, 23). A to preto, že dobre vykonávané vonkajšie

    úkony pomáhajú vnútorným. Pripomínajú človeku, ktorý sa stále riadi

    zmyslami, čo urobil alebo je povinný urobiť, alebo sú na poučenie blížnemu,

    ktorý ich vidí, čo u vnútorných cvičení nie je. Nech teda nijaký sveták ani

    kritik nenamieta, že pravá úcta je v srdci a že sa preto treba vystríhať

    toho, čo je vonkajšie, lebo vraj sa ľahko do nej primieša márnivosť, a teda

    treba skrývať svoju zbožnosť. Odpoviem im so svojím Majstrom: "Nech tak

    svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali

    vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mat 5, 16). "Nie preto," ako hovorí

    sv. Gregor,

    "sme povinní konať svoje skutky úcty navonok, aby sme sa páčili

    ľuďom a boli chválení, lebo to by bola márnivosť, ale konáme ich niekedy

    pred ľuďmi s úmyslom páčiť sa Bohu a spôsobiť, aby bol oslavovaný a nedbáme

    pritom na ľudské chvály alebo opovrhnutie.

    Uvediem v krátkosti niekoľko vonkajších úkonov, ktoré nazývam

    vonkajšie nie preto, že sa konajú bez účasti vnútra, ale že majú v sebe

    niečo vonkajšieho. Tak ich odlišujem od tých, ktoré sú čisto vnútorné.

    PRVÝ ÚKON"

    Tí, ktorí chcú začať túto zvláštnu úctu, nech sa niekoľko dní

    vyprázdňujú z ducha sveta, ktorý odporuje duchu Ježiša Krista, ako som

    hovoril v prvej časti tejto knižky. Potom nech sa tri týždne naplňujú

    Ježišom Kristom skrze Pannu Máriu. Tu je návod, podľa ktorého to môžu

    robiť.

    Prvý týždeň všetkými svojimi modlitbami a zbožnými skutkami nech

    prosia o poznanie seba a o skrúšenosť nad svojimi hriechmi a konajú všetko

    v duchu pokory. V závere, ak budú chcieť, nech rozjímajú o našom zlom

    základe, ako som hovoril. Nech hľadia na seba šesť dní tohto týždňa ako na

    opovrhnutia hodné tvory. Nech rozjímajú o týchto slovách sv. Bernarda:

    "Rozmýšľaj, čo si bol, čo si a čo budeš. " Nech sa týmito slovami modlia

    k nášmu Pánovi a k jeho Duchu Svätému, aby ich osvietil: "Pane, nech

    vidím," alebo "Nech poznávam seba," alebo "Príď, Duchu Svätý." Nech sa

    denne modlia "Zdravas', Kráľovná" alebo inú mariánsku antifónu a litánie

    k Duchu Svätému alebo k svätej Panne.

    Druhý týždeň nech sa snažia vo všetkých svojich modlitbách

    a rozjímaniach každého dňa poznať Pannu Máriu. Nech prosia o toto poznanie

    Ducha Svätého, nech čítajú alebo rozjímajú o tom, čo sme o nej povedali.

    Nech sa modlia na ten úmysel ako prvý týždeň litánie k Duchu Svätému

    a "Zdravas', Kráľovná," okrem toho denne celý ruženec alebo aspoň tretinu.

    Tretí týždeň nech sa usilujú o poznanie Krista. Nech čítajú

    a rozjímajú o všetkom, čo sme o ňom hovorili a pomodlia sa modlitbu sv.

    Augustína, ktorá je v prvej časti tejto knižky. Nech hovoria a opakujú

    s týmto svätcom mnohokrát denne: "Pane, nech ťa poznám," alebo zasa: "Pane,

    nech vidím, kto si!" Nech sa modlia ako v predchádzajúcich týždňoch

    a pripájajú denne litánie k Najsvätejšiemu Menu Ježiš.

    Po troch týždňoch nech sa vyspovedajú a pristúpia ku stolu Pána na

    úmysel, aby sa rukami Márie dali Kristovi ako poddaní z lásky. Po svätom

    prijímaní, ktoré nech sa snažia vykonať podľa návodu uvedeného nižšie, nech

    sa pomodlia formulu svojho zasvätenia, ktorú tiež uvediem ďalej. Je vhodné

    napísať si na jej odpis alebo odtlačok dátum, kedy sa jej zasvätili.

    Dobre bude, ak v ten deň zaplatia nejakú daň Ježišovi Kristovi

    a svätej Panne, ako pokánie za svoju minulú spreneveru krstným sľubom a na

    dôkaz svojej úplnej závislosti od vlády Ježiša a Márie. Táto daň bude podľa

    zbožnosti a schopnosti každého, môže to byť nejaký pôst, umŕtvenie, almužna

    alebo sviece. Ak venujú len špendlíček s dobrým srdcom, je to dosť

    Ježišovi, ktorý hľadí len na dobrú vôľu.

    Toto zasvätenie nech obnovujú aspoň vo výročitý deň každého roku,

    konajúc zasa tie isté cvičenia po tri týždne. Ba môžu každý mesiac, každý

    deň obnovovať všetko, čo učinili, týmito niekoľkými slovami: "Som celý tvoj

    a všetko, čo mám je tvoje, môj najmilší Ježišu, skrze Máriu, tvoju presvätú

    Matku. "

    DRUHÝ ÚKON

    Nech sa modlia po všetky dni svojho života, avšak nie násilne, Korunku

    alebo Veniec svätej Panny, skladajúcu sa z troch Otčenášov a dvanásť

    Zdravasov ku cti dvanástich výsad a vznešeností presvätej Panny. Táto

    starodávna modlitba má základ vo Svätom Písme. Sv. Ján uvidel ženu

    korunovanú dvanástimi hviezdami, odetú slnkom, ktorá mala pod nohami

    mesiac. Touto ženou, podľa vykladačov, je Panna Mária.

    Je niekoľko spôsobov, ako sa dobre modliť túto Korunku. Bolo by príliš

    dlhé uvádzať to tu. Duch Svätý to naučí tých, ktorí budú verní

    mariánskej úcte. Predsa však, aby sme sa modlili túto Korunku celkom

    jednoducho, stačí sa pomodliť: "Učiň ma hodným chváliť teba, Panna

    presvätá! Daj mi silu proti tvojim nepriateľom!" a Verím v Boha. Potom tri

    krát nech sa pomodlia Otčenáš, štyri Zdravasy a jedno Sláva Otcu. Na koniec

    sa modlí: Pod tvoju ochranu sa utiekame.

    TRETÍ ÚKON

    Je veľmi chválitebné a užitočné tým, ktorí sa takto urobili

    poddanými Ježišovými v Márii, aby stále nosili pri sebe na znak svojho

    zamilovaného otroctva požehnané retiazky alebo iné posvätené predmety.

    Tieto vonkajšie znaky nie sú pravdaže podstatné a niekto sa môže

    celkom dobre obísť bez nich, hoci sa oddal tejto úcte. Predsa však musím

    pochváliť tých, ktorí strasúc zo seba hanobné diablove reťaze, do ktorých

    ich uväznil dedičný hriech a osobné hriechy, sa podrobili dobrovoľne

    slávnemu nevoľníctvu Ježiša Krista a chvália sa so svätým Pavlom, že sú

    v reťaziach pre Ježiša Krista. V reťaziach tisíckrát slávnejších

    a vzácnejších, hoci aj železných, ako všetky zlaté cisárske náhrdelníky.

    Ako kedysi nebolo nič potupnejšieho než kríž, teraz toto drevo

    neprestáva byť najslávnejšou vecou kresťanstva. To isté povieme o otrockých

    železách. Nebolo nič potupnejšieho u starých i terajších pohanov! Ale

    u kresťanov nič nie je vznešenejšieho ako tieto reťaze Krista, pretože nás

    zbavujú škaredých pút hriechu, diabla a chránia nás od nich. Dávajú nám

    slobodu a pútajú nás ku Kristovi a Márii, nikdy nie nátlakom a násilím ako

    galejníkov, ale láskou a úctou ako dietky. "Pritiahnem ich k sebe reťazami

    lásky" (Oz 11, 4), hovorí Boh ústami proroka. Tieto reťaze sú silné ako

    smrť, ba ešte silnejšie u tých, ktorí verne až do smrti nosia tieto slávne

    odznaky. Lebo aj keď smrť ničí ich telo, obracia ho v hnilobu, vôbec

    nezničí putá ich nevoľníctva, ktoré sú zo železa, a tak ľahko sa neporušia.

    Možno v deň vzkriesenia tiel pri poslednom súde tieto reťaze,

    pútajúce ich kosti, budú časťou ich slávy a budú premenené na

    náhrdelníky zo svetla a slávy. Šťastní, tisíckrát šťastní a vznešení nevoľníci

    Ježišovi v Márii, ktorí nosia svoje putá až po hrob!

    Pozrime sa na dôvody, pre ktoré sa nosia tieto retiazky.

    Majú pripomínať kresťanovi jeho krstné sľuby a záväzky, ich dokonalé

    obnovenie, ktoré učinil týmto zasvätením a jeho prísnu povinnosť zachovať

    im vernosť. Človek, ktorý sa často riadi viac zmyslami ako čistou vierou,

    ľahko zabúda na svoje povinnosti k Bohu, ak nemá nejaké vonkajšie veci,

    ktoré mu ich znovu a znovu pripomínajú. Tieto retiazky kresťanovi

    obdivuhodne pomáhajú, aby si pripomínal reťaze hriechu a otroctva

    démonovho, od ktorých ho oslobodil svätý krst a závislosť od Ježiša, ktorú

    prisľúbil pri svätom krste a potom potvrdil obnovou svojich sľubov. Jedným

    z dôvodov, prečo tak málo kresťanov myslí na svoje povinnosti prijaté pri

    svätom krste a žije v takej svojvoľnosti ako pohania, ako keby neboli Bohu

    nič sľúbili, je, že na sebe nemajú žiadny znak, ktorý by im ich pripomínal.

    Nosíme tieto posvätené predmety preto, aby sme ukázali, že sa

    nehanbíme byť poddanými Ježiša Krista a zriekame sa otroctva sveta,

    hriechu a diabla.

    Nosíme ich tiež preto, aby sme sa bezpečne uchránili pred reťazami

    hriechu a diabla. Lebo je nutné, aby sme buď nosili reťaze neprávosti alebo

    lásky a spásy.

    Drahý môj brat, popretrhujme reťaze hriechov, sveta, diabla a jeho

    služobníkov a odvrhnime ďaleko od seba ich zhubné dielo: "Rozbime ich okovy

    a ich jarmo zhoďme zo seba!" (Ž 2, 3) Vložme svoje nohy, aby som použil

    slová Ducha Svätého, do slávnych okov Ježiša Krista a svoj krk do jeho

    obojkov: "Vlož svoje nohy do jeho pút a svoju šiju do jeho reťazí, skloň

    svoje plecia a nos ich bez toho, aby si nariekal v jeho väzbe"(Sir 6, 25).

    Spozoruješ, že Duch Svätý, kým povie tieto slová, pripravuje na ne dušu,

    aby nezamietla jeho dôležitú radu. Hľa, jeho slová: "Počuj, synu a prijmi

    radu rozumu a nezamietaj moju radu" (Sir 6, 24).

    Súhlasíš, premilý priateľ, aby som sa tu spojil s Duchom Svätým a dal

    ti tú istú radu: "Jeho reťaze sú putá spásy" (Sir 6, 31)? Kristus na kríži

    nevyhnutne pritiahne všetko k sebe, či po vôli alebo proti nej. Pritiahne

    zavrhnutých reťazami ich hriechov, aby ich prikoval ako galejníkov

    a diablov vo svojom večnom hneve a vo svojej pomstiacej spravodlivosti.

    V oných posledných časoch pritiahne vyvolených reťazmi lásky: "všetko

    pritiahnem k sebe - pritiahnem ich v putách lásky." Verní poddaní

    Ježiša Krista môžu nosiť retiazky na krku alebo na nohách.

    Otec Vincent Caraffa, siedmy generál Spoločnosti Ježišovej, ktorý zomrel

    v povesti svätosti roku 1643, nosil na znak svojho nevoľníctva železný kruh

    na nohách. Hovoril, že ho len to bolí, keď nemôže svoju reťaz nosiť

    verejne. Matka Agnesa Ježišova, o ktorej sme hovorili, nosila železnú reťaz

    okolo pása. Niekoľko iných osôb nosilo ju na krku, aby robili pokánie za

    perlové náhrdelníky, ktoré nosievali vo svete. Iné ju nosili na rukách,

    aby im pripomínali pri práci, že sú nevoľníkmi Ježiša Krista.

    ŠTVRTÝ ÚKON

    Spočíva vo veľkej úcte k tajomstvu Vtelenia Slova, ktorého

    slávnosť sa svätí 25. marca. To je tajomstvo tejto úcty, ktorá bola

    vnuknutá Duchom Svätým.

    Máme uctievať a napodobňovať nevýslovnú závislosť od Márie, v ktorej

    chcel byť Boh Syn pre slávu Boha Otca a pre našu spásu. Závislosť, ktorá sa

    javí zvlášť vo Vtelení, kde sa Ježiš stáva zajatcom a nevoľníkom v lone

    božskej Márie a závisí od nej vo všetkom.

    Máme ďakovať Bohu za neporovnateľné milosti, ktoré udelil Márii, zvlášť,

    že si ju vyvolil za dôstojnú Matku. Táto voľba sa stala v tomto tajomstve.

    To sú dva hlavné ciele zasvätenia sa Ježišovi Kristovi v Márii.

    Všimnite si, že hovorím obyčajne: poddaný Ježišov v Márii,

    poddaný Márie v Ježišovi. Možno hovoriť, ako mnohí až doteraz hovorili,

    poddaný Márie, nevoľníctvo svätej Panny, ale myslím, že je lepšie nazývať

    sa poddaným Ježišovým v Márii. Ako vysvetlenie uvádzam tieto dôvody:

    Žijeme v pyšnej dobe, v ktorej je premnoho namyslených učencov,

    voľnomyšlienkárov a kritikov, ktorí kritizujú aj hlboko založenú zbožnosť.

    Aby sme im zbytočne nedávali zámienku na kritizovanie, je lepšie, ak

    hovoríme nevoľníctvo Ježišovo v Márii a ak sa nazývame radšej poddanými

    Ježiša Krista než poddanými Márie. Odvodzujeme toto pomenovanie skôr od jej

    posledného cieľa, ktorým je Ježiš Kristus, než od cesty a vodkyne k tomuto

    cieľu, totiž od Márie. Možno však používať ten i onen výraz bez

    úzkostlivosti, ako to i robím. Keď niekto ide z Orleansu do Toursu cestou

    cez Amboise, môže rovnako dobre hovoriť, že ide do Amboise i že ide do

    Tours. Môže povedať, ide cestou amboiskou i že ide cestou tourskou, aj keď si

    uvedomuje, že Amboise je len na priamej ceste do Tours a jedine Tours je

    jeho posledným cieľom cesty.

    Hlavným tajomstvom, ktoré oslavujeme a ktoré uctievame, je tajomstvo

    Vtelenia. Tu nemožno vidieť Ježiša Krista inak ako v Márii a to vteleného

    v jej lono. Je vhodnejšie hovoriť nevoľníctvo Ježišovo v Márii podľa

    krásnej modlitby toľkých veľkých mužov: "Ježišu žijúci v Márii, príä a ži

    v nás, v duchu svojej svätosti."

    Tento spôsob reči okrem toho vyjadruje dôverné spojenie, aké je

    medzi Ježišom a Máriou. Sú spojení tak tesne, že jeden je celý v druhom.

    Ježiš je celý v Márii a Mária je celá v Ježišovi, alebo radšej, Márie

    už niet, ale Ježiš je celkom sám v Márii. Skôr by ste oddelili svetlo od

    slnka ako Máriu od Ježiša. Preto možno nazývať nášho Pána Ježišom Máriiným

    a svätú Pannu Máriou Ježišovou.

    Čas mi nedovoľuje zastavovať sa tu a vysvetľovať vznešenosť

    a veľkosť tajomstva Ježiša žijúceho a kraľujúceho v Márii čiže Vtelenie

    Slova, a tak poviem iba tromi slovami, že ide tu o najskrytejšie, najvznešenejšie

    a najmenej známe tajomstvo Ježiša Krista, v ktorom vyvolil Ježiš

    so súhlasom Márie všetkých vyvolených. Preto svätí nazývajú jej panenské lono

    sieňou Božích tajomstiev. V ňom majú počiatok všetky

    ďalšie tajomstvá jeho života. Ježiš, prichádzajúci na svet, hovorí: "Hľa,

    prichádzam, aby som splnil, Bože, tvoju vôľu" (Hebr 10, 7).

    Toto tajomstvo je skratkou, jadrom všetkých tajomstiev, uzatvára

    v sebe lásku a milosť všetkých. Tu je plnosť milosrdenstva,

    štedrosti a Božej slávy. Je trónom jeho milosrdenstva k nám, lebo sa

    nemôžeme priblížiť k Ježišovi inak ako cez Máriu. Nemožno vidieť Ježiša ani

    hovoriť s ním bez Márie. Ježiš vždy vyslyší svoju drahú Matku, vždy dáva

    svoju milosť a milosrdenstvo úbohým hriešnikom. "Pristúpme teda

    s dôverou k trónu milosti" (Hebr 4, 16).

    Toto tajomstvo je trónom jeho štedrosti k Márii, pretože v tom čase,

    keď nový Adam prebýval v tomto pravom pozemskom raji, vykonal tam tajne

    toľko zázrakov, že ich ani anjeli ani ľudia vôbec nechápu.

    V tajomstve Vtelenia je plnosť slávy pre Otca, pretože v Márii

    Ježiš Kristus dokonale uspokojil svojho Otca, rozhorčeného proti ľuďom.

    V Márii nahradil slávu, ktorú mu ulúpil hriech. V Márii obetou svojej vôle

    a seba samého získal mu viac slávy, ako by mu mohli vzdať všetky

    starozákonné obety. V Márii mu vzdal slávu nekonečnú, akú ešte nikdy

    neprijal od človeka.

    PIATY ÚKON

    Nech sa zbožne modlia Zdravas' Mária čiže Pozdravenie anjelské, ktorého

    cenu, dôležitosť, vznešenosť a nevyhnutnosť pozná málo i vzdelaných

    kresťanov. Bolo potrebné, aby sa svätá Panna niekoľkokrát zjavila veľkým,

    neobyčajne omilosteným svätým, sv. Dominikovi, sv. Jánovi Kapistránovi, bl.

    Alanovi de la Roche, aby im ukázala jeho dôležitosť. Tí spísali celé knihy

    o zázrakoch a účinnosti tejto modlitby na obrátenie duší. Hlásali a verejne

    kázali, že spása sa začala skrze "Zdravas' Mária," preto i spása každého je

    pripútaná k tejto modlitbe, že práve na túto modlitbu táto suchá a neplodná

    zem urodila Plod života. Na tú istú modlitbu, dobre pomodlenú, vzklíči

    i v našich dušiach Božie slovo a urodí sa v nás Plod života, Ježiš Kristus.

    Ave Maria je nebeskou rosou, ktorá zvlažuje zem, teda dušu, aby vydala

    ovocie vo svojom čase. Duša, ktorá nie je zvlažovaná touto modlitbou,

    nerodí ovocie a vydáva len tŕnie a je hodná prekliatia.

    Hľa, čo presvätá panna odhalila blahoslavenému Alanovi de la Roche,

    ako je zaznačené v jeho knihe O vznešenosti ruženca: "Vedz, synu

    a ohlasuj to všetkým, že pravdepodobným a blízkym znamením zavrhnutia je

    odmietať sa modliť Pozdravenie anjelské, ktoré je obnovou celého sveta. "

    Hľa, slová veľmi utešujúce a veľmi hrozné, ktorým by sme ťažko uverili,

    keby nám za ne neručil tento svätý muž, pred ním sv. Dominik a po nich

    mnoho veľkých osobností a mnohoročná skúsenosť. Lebo vždy sa pozorovalo, že

    tí, ktorí majú na sebe znamenie zavrhnutia, ako všetci rozkolníci,

    bezbožníci, pyšní a požívačníci, opovrhujú modlitbou Zdravas'

    Mária a ružencom. Bludári sa ešte učia a modlia Otče náš, ale nikdy Zdravas'

    Mária ani ruženec. To im naháňa hrôzu. Skôr by nosili hada, ako aby mali

    pri sebe ruženec. Aj pyšní, hoci katolíci, ukazujú len pohŕdanie alebo

    ľahostajnosť k Zdravas' Mária a hľadia na ruženec ako na modlitbu, ktorá sa

    hodí len pre hlúpych a pre tých, ktorí nevedia čítať a písať. A opäť sa

    poznalo skúsenosťou, že tí, ktorí zasa majú veľmi silné známky vyvolenia,

    milujú ruženec a so záľubou sa modlia Zdravas' Mária. Čím viac náležia Bohu,

    tým viac milujú túto modlitbu. Toto tiež hovorila svätá Panna bl. Alanovi

    tak, ako som práve citoval.

    Neviem ani ako, ani prečo, ale predsa je pravda, že nemám lepší

    spôsob, aby som poznal, či je niekto z Boha, ako skúmať, či sa rád modlí

    Zdravas' Mária a ruženec. Hovorím, či sa ho rád modlí, lebo je možné, že

    niekto je neschopný sa ho modliť, ale vždy ho miluje a podnecuje k nemu ostatných.

    Duše vyvolené, poddaní Ježišovi v Márii, vedzte, že Zdravas' Mária je

    po Otčenáši najkrásnejšia zo všetkých modlitieb. To je najdokonalejší hold,

    aký môžete vzdať Márii. Je to hold, s ktorým Najvyšší vyslal archanjela,

    aby získal jej srdce. Mal na ňu taký vplyv krásnymi tajomstvami, ktorých je

    plný, že Mária zvolila k Vteleniu Slova napriek svojej hlbokej pokore.

    Týmto holdom i vy neomylne získate jej srdce, ak sa ho budete modliť, ako

    náleží.

    Pozorne, zbožne, a skromne pomodlené Zdravas' Mária je podľa svätých

    nepriateľom diabla, ktorého ženie na útek a je kladivom, ktoré ho drví. Je

    posvätením duše, radosťou anjelov, piesňou predurčených, chválospevom

    Nového zákona, radosťou Máriinou a slávou Najsvätejšej Trojice. Zdravas'

    Mária je nebeskou rosou, ktorá zúrodňuje dušu, je čistým a láskavým bozkom,

    ktorý dávame Márii, pestovanou ružou, ktorú jej venujeme, vzácnou

    perlou, ktorú jej prinášame, je čašou božskej ambrózie a nektáru, ktorú jej

    podávame.

    Prosím vás teda naliehavo, pre lásku, ktorou vás milujem v Ježišovi

    a v Márii, aby ste sa neuspokojovali s Korunkou svätej Panny, ale modlili

    sa tiež ruženec po všetky dni. Vo chvíli svojej smrti budete žehnať dňu

    a hodine, kedy ste mi uverili. Keď ste siali v požehnaniach Ježiša a Márie,

    budete žať požehnania večné v nebi: "Kto rozsieva v požehnaniach,

    v požehnaniach bude i zvážať. "

    ŠIESTY ÚKON

    Na poďakovanie Bohu za milosti, ktoré udelil presvätej Panne, nech sa

    často modlia "Velebí moja duša Pána" podľa príkladu blahoslavenej Márie

    d Oignies a mnohých iných svätých. To je jediná modlitba, jediné dielo,

    ktoré svätá Panna zložila alebo skôr Ježiš v nej vytvoril, lebo on hovoril

    jej ústami. To je najväčšia obeť chvály, akú Boh prijal od číreho tvora

    v zákone milosti, najpokornejší, najvďačnejší a najvznešenejší zo

    všetkých chválospevov. Má v sebe také veľké a také skryté tajomstvá, že ani

    anjeli ich nepoznajú. Ján Gerson, zbožný a učený učiteľ, veľkú časť svojho

    života skladal traktáty plné učenosti a zbožnosti o najzložitejších

    problémoch a až na konci svojho života sa s bázňou odhodlal vykladať

    Magnifikat, aby korunoval všetky svoje diela. Prináša veľa podivuhodných

    vecí o tomto krásnom a božskom chválospeve.

    Medzi iným hovorí, že Panna Mária sa ho často sama modlievala,

    najmä ako vďakyvzdávanie po svätom prijímaní. Učený Benzonius vykladá to

    isté Magnifikat. Uvádza niekoľko zázrakov spôsobených jeho mocou a hovorí,

    že démoni sa trasú a utekajú, keď počujú slová: "Ukázal silu svojho ramena,

    rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1, 51).

    SIEDMY ÚKON

    Verní služobníci Márie, nepriľnite ku skazenému svetu, nedajte sa ním spútať

    a unikajte z neho, pomáhajte si úvahami o opovrhnutí svetom, ktoré sme

    uviedli v prvej časti.

    Vnútorné úkony

    Okrem vonkajších skutkov úcty, ktoré som práve uviedol a ktoré nie je

    dovolené zabúdať z nedbalosti alebo z pohŕdania, pokiaľ to pripúšťa stav

    alebo zamestnanie každého, poukážem ešte na vnútorné, veľmi posväcujúce

    úkony pre tých, ktorých Duch Svätý volá k vyššej dokonalosti.

    Je možné zhrnúť ich do štyroch slov: všetky svoje skutky konať skrze Máriu, s Máriou,

    v Márii a pre Máriu, aby sme ich dokonalejšie konali skrze Ježiša,

    s Ježišom, v Ježišovi a pre Ježiša.

    Treba konať svoje skutky skrze Máriu, to znamená treba poslúchať vo

    všetkom svätú Pannu. Riadiť sa vo všetkom jej duchom, ktorým je Svätý Duch

    Boží. Všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Božími synmi (Rim 8, 14). Všetci,

    ktorých vedie duch Márie, sú dietkami Márie a teda dietkami Božími, ako sme

    ukázali. Medzi toľkými ctiteľmi svätej Panny sú pravými a vernými len tí,

    ktorí sa riadia jej duchom. Hovoril som, že duch Márie je Duch Boží,

    pretože ona sa nikdy neriadila svojím vlastným duchom, ale vždy

    Božím, ktorý ju natoľko ovládol, že sa stal jej vlastným.

    Preto hovorí sv. Ambróz: "Nech je v každom duša Márie, aby oslavovala

    Pána, nech je v každom duch Márie, aby plesal v Bohu." Aká je šťastná

    duša, ktorá podľa vzoru jedného dobrého brata jezuitu, menom Rodriguez,

    ktorý zomrel v povesti svätosti, je celá ovládaná a spravovaná duchom

    Márie, duchom sladkým a silným, horlivým a opatrným, pokorným a odvážnym,

    čistým a hlbokým!

    Aby sa duša dala viesť týmto duchom Márie treba

    sa vzdať svojho vlastného ducha, vlastného poznania a priania,

    skôr ako niečo urobí. Skôr ako sa modlí, slúži svätú omšu alebo ju

    obetuje, skôr než prijíma. Lebo temnoty nášho vlastného ducha a zloba

    nášho vlastného chcenia a konania, by boli prekážkou duchu Márie, keby sme

    sa im poddávali, hoci nám sa javia dobrými.

    Je potrebné vydať sa duchu Márie, aby on nami hýbal a viedol nás tak,

    ako si bude ona želať. Je nutné vložiť sa do jej panenských rúk a ponechať

    sa v nich ako nástroj v rukách robotníka, ako lutna v rukách dobrého

    hudobníka. Treba sa v nej stratiť a odovzdať sa jej ako kameň, ktorý je

    hodený do mora. To sa deje v okamihu, jediným pohliadnutím ducha, nepatrným

    hnutím vôle alebo slovne. Ak povieme napríklad: zriekam sa seba, dávam sa

    Tebe, drahá Matka. A aj keby sme ani necítili citeľnú sladkosť v tomto

    úkone spojenia, neprestáva byť skutočnosťou. Takisto keby sme s tou

    rozhodnosťou- chráň nás Pán Boh! - povedali: "Dávam sa diablovi," hoci aj

    bez akejkoľvek citeľnej zmeny, patrili by sme rovnako skutočne diablovi.

    Z času na čas je potrebné vo svojich skutkoch a po nich obnovovať

    tento úkon obetovania a spojenia sa. Čím viac to budeme činiť, tým viac sa

    budeme posväcovať a skôr dôjdeme k spojeniu s Ježišom, ktoré vždy

    nevyhnutne nasleduje po spojení s Máriou, keďže duch Márie je duchom

    Ježiša.

    Konajme svoje skutky s Máriou, hľaďme vo

    všetkých svojich skutkoch na Máriu ako na dokonalý vzor všetkej čnosti

    a dokonalosti, akú Duch Svätý utvoril v čírom tvore, aby sme ju napodobnili

    svojimi slabými silami. Musíme teda pri každom skutku sledovať, ako ho

    Mária urobila, alebo ako by to učinila, keby bola na našom mieste.

    Rozjímajme o jej veľkých čnostiach, ktorými sa riadila vo

    svojom živote,

    o živej viere, ktorou uverila bez váhania anjelovmu slovu. Verila verne

    a vytrvalo až ku krížu na Kalvárií.

    Pozorujme jej hlbokú pokoru, v ktorej sa skrývala, mlčala, všetkému sa

    podrobovala a stavala sa na posledné miesto,

    celkom božskú čistotu, akej nikdy nebolo ani nebude pod nebom

    a konečne všetky jej ostatné čnosti. Spomeňte si, opakujem druhý raz, že

    Mária je vznešenou a jedinou formou Božou, spôsobilou vytvárať živé Božie

    obrazy s malou námahou a v krátkom čase. Duša, nájduc túto formu,

    sa v nej stráca a zakrátko býva premenená v Ježiša Krista, ktorého

    táto forma verne odlieva.

    Treba vykonávať svoje skutky v Márii. Na pochopenie tohto cvičenia

    uvádzam nasledujúce slová.

    Presvätá Panna je pravým pozemským rajom pre nového Adama.

    Starý pozemský raj bol len jeho obrazom. V tomto pozemskom raji je teda

    nevysloviteľné bohatstvo, krása, vzácnosť a sladkosť, ktoré tam zanechal

    nový Adam, Ježiš Kristus. Práve v tomto raji sa kochal deväť mesiacov,

    konal svoje divy a ukazoval svoje bohatstvo a všemohúcnosť

    Boha. Toto presväté miesto je zo samej panenskej a nepoškvrnenej zeme,

    z ktorej bol, pôsobením Ducha Svätého, ktorý tam prebýva, utvorený

    a živený nový, dokonalý Adam.

    Práve v tomto pozemskom raji je strom života, ktorý zrodil Ježiša,

    strom poznania dobrého i zlého, ktorý vydal svetu svetlo. Na tomto božskom

    mieste sú stromy sadené rukou Božou a zavlažované božským olejom. Tie stromy

    rodili a rodia po všetky dni ovocie božskej chuti. Sú tam záhony, spestrené

    rozličnými krásnymi kvetmi čností, ktorých vôňa oblažuje i anjelov. Sú

    tu zelené lúčiny nádeje, nedobytné veže sily, čarovné domy

    dôvery.

    Duch Svätý jediný môže dať poznanie pravdy, skrytej pod týmito

    obrazmi hmotných vecí. Na tomto mieste je dokonale čistý vzduch, krásne

    slnko Božstva bez tône, krásny deň svätého človečenstva bez nočnej tmy. Je

    tu žiarivá a ustavičná vyhňa lásky, v ktorej sa všetko železo do nej

    vkladané, rozpaľuje a premieňa na zlato. Tečie tam riava pokory, ktorá

    vyviera zo zeme, rozvetvuje sa na štyri ramená, štvoro hlavných

    čností, a zavlažuje celé to čarokrásne miesto.

    Duch Svätý ústami svätých Otcov nazýva svätú Pannu aj Bránou

    východnou, ktorou veľkňaz Ježiš Kristus prichádza na svet. Vošiel ňou po

    prvý raz a vojde ňou i po druhý raz.

    Panna Mária je svätyňou Božstva, odpočinutím

    najsvätejšej Trojice, trónom Božím, mestom Božím, oltárom, chrámom a svetom

    Božím. Všetky tieto rozličné prívlastky a chvály sú úplne pravdivé, keď

    hľadíme na rozličné zázraky, ktoré Najvyšší vykonal v Márii. Aké veľké

    bohatstvá! Aká sláva! Aká radosť! Aké šťastie, ak môžeme vstúpiť a ostávať

    v Márii, v ktorej si Najvyšší urobil trón svojej zvrchovanej slávy!

    Ale ako je ťažko hriešnikom, ako my, dosiahnuť povolenie, spôsobilosť

    a osvietenie, aby sme vstúpili na miesto také vznešené a sväté, ktoré

    nestráži cherubín, ako starý pozemský raj, ale sám Duch Svätý, ktorý ju

    úplne ovládol. Hovorí o nej: "Si zatvorenou záhradou, sestrička moja,

    nevesta, zamknutým prameňom, zapečatenou studničkou" (Pies 4, 12). Mária je

    zamknutá, Mária je zapečatená. Úbohé dietky Adama a Evy, vyhnané

    z pozemského raja, nemôžu vstúpiť do tohto raja inak, iba zvláštnou

    milosťou Ducha Svätého, ktorú sú si povinní zaslúžiť. Keď niekto svojou

    vernosťou dosiahne túto prevzácnu milosť, treba, aby so záľubou zostával

    v krásnom vnútri Márie, aby tam v pokoji odpočíval, s dôverou

    hľadal oporu, s istotou sa tam skrýval a aby sa tam strácal bez

    výhrady. Potom sa duša v tomto panenskom lone

    napája mliekom jej milosti a jej materského milosrdenstva,

    oslobodzuje sa od zmätkov, strachu a úzkosti.

    Cíti sa tam bezpečne pred všetkými svojimi nepriateľmi, pred svetom,

    diablom a hriechom, ktorí tam nikdy nemali prístup. Tí, čo tam pracujú,

    nezhrešia, teda tí, ktorí ostávajú duchom vo svätej Panne sa nedopustia

    závažnejšieho hriechu.

    Duša sa stvárňuje v Ježišovi a Ježiš v nej, lebo Máriino lono je, ako

    hovoria svätí otcovia, sieňou božských tajomstiev, v ktorej sa utvoril

    Kristus a všetci vyvolení.

    Konečne treba vykonávať všetky skutky pre Máriu. Lebo keď sme sa oddali

    jej službe, je spravodlivé, aby sme všetko robili pre ňu, ako jej

    služobníci a poddaní. Nikdy nie preto, že by sme ju považovali za posledný

    cieľ svojich služieb, ktorým je jedine Ježiš Kristus, ale za svoj blízky

    cieľ a svoje tajomné ohnisko a za svoju ľahkú cestu, aby sme k nemu

    prišli ako dobrí služobníci a poddaní. Nesmieme zaháľať, ale musíme sa

    spoliehať na jej ochranu, začínať i dokončovať veľké veci pre túto velebnú

    panovníčku. Treba hájiť jej výsady, keď jej ich upierajú, jej

    slávu, keď sa na ňu útočí, pokiaľ možno každého priťahovať k jej

    službe a k pravej hlbokej mariánskej úcte. Je nutné hovoriť a kričať proti

    tým, ktorí zneužívajú jej úctu, aby urážali jej Syna, a tiež vzbudzovať tento

    pravý spôsob jej úcty. Nesmieme požadovať od nej ako odmenu za tieto

    nepatrné služby nič iné, len česť, že budeme patriť takej láskavej kňažnej

    a šťastie, že sme skrze ňu nerozviazateľným putom spojení s Ježišom, jej

    Synom, v čase i vo večnosti.

    SLÁVA JEŽIŠOVI V MÁRII!

    SLÁVA MÁRII V JEŽIŠOVI!

    SLÁVA SAMÉMU BOHU!

    Prijímanie Eucharistie v duchu tejto úcty

    Pred svätým prijímaním

    Hlboko sa pokoríš pred Bohom.

    Zriekneš sa svojho porušeného základu a svojich náklonností

    a úmyslov, aj keby ti ich sebelepšie ukazovala tvoja sebaláska.

    Obnovíš svoje zasvätenie hovoriac: "Som úplne tvoj, moja drahá Pani

    a všetko moje je tvoje. "

    Pokorne pros túto dobrú Matku, aby ti dala svoje srdce, aby si do

    neho prijal jej Syna tak, ako ho prijala ona. Pripomeň jej, že ide o slávu

    jej Syna, aby nebol vložený do srdca, takého znečisteného a nestáleho, ako

    je tvoje, ktoré mu nemôže vzdávať slávu, aká mu patrí. Ale ona môže prísť

    na základe moci, ktorú má nad srdcami a môže u teba prebývať, aby prijala

    svojho Syna, ktorý tak bude privítaný bez poškvrny a nebezpečenstva, že

    by bol urážaný alebo nedôstojne prijatý. Povieš jej s dôverou, že všetko to,

    čo si jej dal zo svojho majetku, je pramálo na jej uctenie, ale že si želáš

    dať jej svätým prijímaním ten istý dar, ktorý jej dal večný otec. Ním bude

    viac uctená, ako keby si jej dal všetky majetky sveta. Napokon, že Ježiš,

    ktorý ju výsostne miluje, si žiada kochať sa v nej a mať v nej svoj

    odpočinok, a to v tvojej duši, biednejšej a núdznejšej ako betlehemská

    maštaľ, do ktorej Ježiš neváhal prísť, keď tam bola Mária. Požiadaš ju

    o jej srdce týmito nežnými slovami: "Ty si všetko, čo mám, daj mi

    svoje srdce, Mária!"

    Pri svätom prijímaní

    Krátko pred prijatím Ježiša Krista, po modlitbe Otčenáš, hovoríš "Pane, nie

    som hodný... " Tým vopred povieš večnému Otcovi, že pre svoje zlé

    myšlienky a nevďačnosť k takému dobrotivému Otcovi nie si hodný, aby si

    prijal jeho jediného Syna. Ale Mária, jeho verná služobnica, modlí sa

    v tebe a za teba a dáva ti dôveru a neobyčajnú nádej u Božej velebnosti:

    "Pretože v nádeji si ma pevne postavil" (Žalm 4, 10).

    Povieš Synovi: "Pane, nie som hodný... ." Nie si hodný prijať ho pre

    prázdne a zlé slová, pre svoju neveru v jeho službe. Predsa ho však

    prosíš, aby sa nad tebou zmiloval, že ho uvedieš do domu jeho vlastnej

    Matky i tvojej matky a že ho nepustíš, kým nepríde a neubytuje sa u nej.

    "Ja som ho pojala a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej

    matky a do komôrky svojej rodičky" (Pies 3, 4). Poprosíš ho, aby vstal

    a prišiel k miestu svojho odpočívania v arche svojej zvrchovanosti. Povieš

    mu, že neskladáš dôveru do svojich zásluh, do svojej sily a prípravy,

    ale do zásluh Márie, svojej drahej Matky, ako Jakub do

    starostlivosti Rebeky, že i ako hriešnik sa odvažuješ pristúpiť k jeho

    svätosti, podporovaný a ozdobený čnosťami jeho svätej Matky.

    Povieš Duchu Svätému: "Pane, nie som hodný... Nie si hodný prijať

    veľdielo jeho lásky pre vlažnosť a neprávosť svojich skutkov a pre svoj

    odpor k jeho vnuknutiam, ale že všetka tvoja dôvera je v Márii, jeho vernej

    neveste. Povieš so sv. Bernardom: "V nej je všetka moja dôvera, ona je

    všetok dôvod mojej nádeje." Môžeš ho tiež prosiť, aby urýchlene zostúpil

    v Máriu, svoju nerozlučnú nevestu. Jej lono je také čisté a jej srdce

    rozžeravené ako vždy. Povedz mu, že ak nepríde k tebe, ani Ježiš ani Mária

    nebudú utvorení v tvojej duši a nebudú tam mať dôstojný príbytok.

    Po svätom prijímaní

    Po svätom prijímaní, vnútorne uzobraný so zatvorenými očami, uveď

    Ježiša do srdca Márie. Daj ho jeho Matke, ktorá ho príjme s najväčšou

    vrúcnosťou, ponúkne mu čestné miesto, bude sa mu klaňať a dokonale ho

    milovať, bude ho objímať a tisnúť na svoju hruď. Vzdá mu, v duchu

    i v pravde, veľa pôct, aké sú nám neznáme v našich hustých temnotách.

    Zostaň hlboko pokorený vo svojom srdci v prítomnosti Ježiša

    prebývajúceho v Márii. Zostaň ako služobník pri bráne kráľovho paláca, kde sa

    on práve rozpráva s kráľovnou a zatiaľ, čo oni spolu hovoria, teba nepotrebujú.

    Môžeš ísť v duchu do neba a na celú zem prosiť tvory, aby ďakovali,

    klaňali sa Ježišovi v Márii a milovali ho namiesto teba. Môžeš sám,

    v spojení s Máriou, prosiť Ježiša o to, aby prišlo na zem jeho kráľovstvo

    skrze jeho svätú Matku. Alebo pros o božskú múdrosť, lásku, za odpustenie

    hriechov, alebo o niektorú inú milosť, vždy však skrze Máriu a v Márii.

    Povedz, hľadiac na seba s pohŕdaním: "Pane, nehľaď na moje hriechy, ale

    tvoje oči nech vidia na mne len čnosti a zásluhy Márie." Rozpomínaj sa na

    svoje hriechy a dodaj: "To ja som spáchal tieto hriechy," alebo "Od

    človeka nepravého a podvodného ma vysloboď," alebo "Môj Ježišu, chcem, aby

    si ty rástol v mojej duši a mňa aby ubúdalo. Mária, moja Matka, túžim,

    aby si ty rástla u mňa a ja musím byť menej, ako som bol doteraz. Ježišu

    a Mária, rastite vo mne i v ostatných dušiach!"

    Je nekonečne mnoho iných myšlienok, ktorými ťa zásobí a bude zásobovať

    Duch Svätý, ak budeš, ako sa patrí, vnútorný, umŕtvený a verný tejto veľkej

    a vznešenej úcte, ktorej som ťa práve naučil. Ale vždy si pamätaj, že čím

    viac necháš jednať pri svojom svätom prijímaní Máriu, tým viac bude Ježiš

    oslávený. Čím hlbšie sa budeš pokorovať a pokojnejšie, mlčanlivejšie ich

    počúvať, nestarajúc sa o to, aby si videl, chutnal alebo cítil, tým viac

    necháš konať Máriu pre Ježiša a Ježiša v Márii. Lebo spravodlivý žije vždy

    z viery, najmä pri svätom prijímaní, ktoré ju úkonom viery: "Môj

    spravodlivý bude žiť z viery" (Žid 10, 38).

    Zasvätenie seba Ježišovi Kristovi skrze ruky Panny Márie

    Múdrosť večná a vtelená! Najmilší a láskavý Ježišu, pravý Boh a pravý

    Človek, jediný Syn večného Otca a Márie vždy Panny.

    Hlboko sa ti klaniam v lone a vo vznešenosti tvojho Otca a v panenskom

    lone Márie, tvojej dôstojnej Matky v čase tvojho Vtelenia.

    Ďakujem ti, že si sám seba zmaril a prijal podobu služobníka, aby si ma

    vytrhol z diablovho otroctva. Chválim ťa a oslavujem, že si sa vo všetkom

    podrobil Márii, svojej svätej Matke, aby si ma učinil skrze ňu svojím

    verným služobníkom.

    Ale beda, ja som nevďačný a neverný, nezachoval som sľuby, ktorými som

    sa ti tak slávnostne zaviazal pri svätom krste. Neplnil som svoje

    povinnosti, nezaslúžim si volať sa tvojím synom ani tvojím

    služobníkom. Všetko, čo mám, si zasluhuje iba tvoje zavrhnutie a hnev,

    neodvažujem sa sám priblížiť k tvojmu svätému a vznešenému Majestátu.

    Preto sa utiekam o príhovor k tvojej najsvätejšej Matke, ktorú si mi

    dal za prostrednicu u teba a touto cestou dúfam, že pokorne obsiahnem

    odpustenie hriechov, získam a zachovám si pravú múdrosť.

    Pozdravujem ťa teda, nepoškvrnená Mária, živý stánok Božstva,

    v ktorom sa skrýva večná Múdrosť a praje si prijímať poklonu anjelov

    i ľudí. Pozdravujem ťa, Kráľovná neba i zeme, ktorej vláde je podrobené

    všetko, čo je nižšie od Boha.

    Pozdravujem ťa, bezpečné útočište hriešnikov, ktoré nikomu neodopiera

    milosrdenstvo. Vypočuj moje túžby po božskej múdrosti a príjmi preto sľuby

    a ponuky, ktoré ti ponížene predkladám

    Ja M..., neverný hriešnik, obnovujem a potvrdzujem do tvojich rúk

    svoje krstné sľuby. Odriekam sa navždy satana, jeho pýchy a jeho skutkov.

    Dávam sa plne Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, aby som s ním niesol

    svoj kríž po všetky dni svojho života a bol mu vernejší ako

    doteraz.

    Volím si dnes teba, Mária, v prítomnosti celého dvora nebeského, za

    svoju Matku a Paniu. Vydávam a zasväcujem tebe ako poddaný svoje telo

    i svoju dušu, svoje vnútorné i vonkajšie hodnoty i hodnotu svojich

    minulých, terajších a budúcich dobrých skutkov. Dávam ti úplné

    a neobmedzené právo vládnuť mnou a všetkým, čo mi prináleží, bez výhrady,

    podľa tvojho zaľúbenia, k najväčšej sláve Božej v čase i vo večnosti.

    Prijmi, Panna dobrotivá, túto nepatrnú obetu môjho zasvätenia ako

    uctenie a spojenie sa s tým poddanstvom, ktorým sa Múdrosť večná podrobila

    tvojmu materstvu, ako hold moci, ktorú máš nad týmto úbohým tvorom

    a biednym hriešnikom, ako vzdanie vďaky za milosti a prednosti, ktorými ťa

    vyznamenala Svätá Trojica.

    Vyhlasujem, že chcem odteraz ako tvoj pravý služobník vyhľadávať tvoju

    česť a teba vo všetkom počúvať.

    Matka obdivuhodná, predstav ma svojmu milému Synovi ako verného

    služobníka, aby vykúpiac ma skrze teba, prijal ma tiež skrze teba.

    Matka milosrdenstva, pomôž mi, aby som dosiahol pravú Božiu múdrosť

    a pripočítaj ma k tým, ktorých miluješ, učíš a vedieš, ktorých živíš

    a chrániš ako svoje dietky a svojich služobníkov.

    Panna verná, učiň ma vo všetkom dokonalým učeníkom, nasledovníkom

    a služobníkom vtelenej Múdrosti Ježiša Krista, svojho Syna, aby som na tvoj

    príhovor a podľa tvojho príkladu dokázal plniť tu na zemi vôľu Božiu

    a uvidel jeho slávu v nebesiach. Amen.