venerdì 29 giugno 2007
Svätý škapuliar
SVÄTÝ ŠKAPULIAR- Karmelský
KTO NOSIL ŠKAPULIAR?
Dobrý katolík neodmietne to, čo s pýchou nosili svätci a vynikajúci hodnostári cirkvi Kristovej. Škapuliar nosil slávny patriarcha benátsky, svätý Vavrinec Justiniani. Do škapuliara boli oblečení sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Alfonz Mária de Liguori, sv. Pavol od Kríža, sv. Don Bosco, francúzsky kráľ Ľudovít IX., rakúsky cisár Ferdinand I.; pápežovia: Lev X., Lev XIII., Klement VII., Gregor VIII., Pavol V., Urban VIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI. (aj súčasný pápež Ján Pavol II. ho nosí od detstva - pozn. Proglas) a mnohí iní nosili pod bielou pápežskou reverendou sv. škapuliar.
Chýrny generál jezuitov P. Chaudius Aquaviva odporúčal sv. škapuliar všetkým členom Spoločnosti Ježišovej, podobne učinil generálny predstavený kapucínov Innocenc Katalagirone a generál minoritov Eugen Hands. Na prsiach katolíckych kniežat a šľachtičien visieval sv. škapuliar. Milióny katolíkov už ho nosili a nosia. Čo urobíš Ty? Prijmi na seba škapuliar Matky Božej!
Škapuliar
Slovo “škapuliar” označuje šat, pokrývajúci plecia, latinsky scapulare. Je to vlastne rehoľný odev, splývajúci vpredu a vzadu od ramien dolu. Tak ho nosia dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Tento škapuliar udeľovali jednotlivé rády veriacim, ale značne zmenšený, aby ich tak k sebe duchovne pripojili v tzv. “treťom ráde”. Členovia tretích rádov žijú vo svete a preto nosia len maličkú čiastočku veľkého škapuliara mníšskeho v podobe štvorca, zavesenú tkaničkami na pleciach a na prsiach. Táto však musí byť zhotovená z ovčej vlny, nie z plátna.
Farba škapuliarov je rôzna. Najčastejšie sú užívané škapuliare: biely, modrý, hnedý, čierny a červený. Bývajú spojené dovedna a preto sa nazývajú pätoronásobným škapuliarom.
Pretože však ešte aj nosenie pláteného škapuliara sa zdalo mnohým ľuďom nevhodné, dovolila sv. Stolica výnosom zo dňa 16. decembra 1910, aby veriaci mohli nosiť miesto vlnených škapuliarov náhradnú kovovú medailu. Táto medaila musí mať na jednej strane obraz Božského srdca Ježišovho a na druhej akýkoľvek obrázok Panny Márie. Musí byť riadne posvätená – ako škapuliarska – od kňaza majúceho túto právomoc.
Najhlavnejšia povinnosť
Svätý Bernard takto napomínal svoju sestru rehoľnicu: “Prosím Ťa, aby si svoj rehoľný šat ozdobovala dobrými mravmi; tvoj šat je svätý, preto nech aj tvoje vnútro je sväté!”
Podobne hovorí sv. Terézia: “K získaniu privilégií nestačí nosiť škapuliar, ale treba obliekať cnosti Máriine, treba žiť dokonalým životom.”
Škapuliar má byť osvedčením kresťanského života.
“Bez škapuliara nezaspím”
V jezuitskom ústave prezeral večer predstavený P. Leblanc spálne chovancov. Už všetci ležali v posteli, len jeden chlapec kľačal vedľa svojej postele. Na otázku, prečo nejde spať, odpovedal úprimne: “Utrhla sa mi tkanička na škapuliari, dal som si to spraviť, ale krajčír mi doteraz škapuliar nevrátil. Ja bez neho nezaspím, lebo sa bojím aby som v noci neumrel bez škapuliara.” – Neboj sa, miláčik, zajtra ho dostaneš, teraz si ľahni a spi!” – “Otče drahý, ja si neľahnem bez škapuliara! Čo keby som práve dnes v noci zomrel?” –
Chlapec sa rozplakal. Kňaz sa zamyslel, potom odišiel ku krajčírovi a za chvíľu priniesol očakávaný škapuliar. Chlapček ho radostne a vrúcne pobozkal, zavesil si ho na krk a spokojne zaspal.
Ráno predstavený spozoroval, že ten istý chlapec z postele nevstal. Šiel ho zobudiť, ale nadarmo. Vzal chlapca za ruku. Bola stuhnutá a ľadová. Dobré dieťa v noci zomrelo. Nežiadal si zbytočne tak túžobne sv. škapuliar.
Čo hovorí sv. škapuliar?
Reč škapuliara? – Je to vyznanie: Náležím Márii, svojej nebeskej Matke. Ona ma chráni, ona ma vedie bezpečne do večnej radosti. Jej slúžim nie ako iní ľudia, ale s väčšou láskou a horlivosťou. Som lepším katolíkom.
Je to napomenutie: Nosíš šat Máriin! Pestuj aj cnosti Máriine! Poľský kráľ Ladislav nosil na krku obrázok svojho otca a často si pripomínal: Otče môj, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo! Hľa, i ty vždy pozeraj na škapuliar a povedz si: “Ó Matka moja, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo!”
Je to povzbudenie: Keď cisár Theodosius tiahol proti Alaxinovi, obliekol si rúcho sv. Opáta Senufia v pevnej nádeji, že tak iste zvíťazí. Tomu, kto nosí škapuliar, je tento pancierom v boji s telom , svetom a diablom.
Je to ustavičná prosba: Mária, moja Matka, nezabúdaj, že som tvoje dieťa! Staraj sa o mňa! Vyplň na mne svoje škapuliarske prisľúbenia!
V modernom ohlušujúcom a búrlivom spôsobe života, v ktorom nie je vzácnosťou najväčšie prekvapenie, teda hrozné a netušené prekvapenie smrti, je vedomie že ak budeme mať pri smrti pri sebe škapuliar a vyslobodí nás v sobotu po smrti z očistca. Toto vedomie je tak veľká milosť, že zabúdať na to by bolo bláznovstvom. Sv. škapuliar,
treba ho nosiť vo dne v noci na sebe!!!
Výsady karmelitánského škapuliara
http://www.proglas.sk/Skapul.htm
http://www.ocds.sk/ocds/historia.html
www.mariaem.ic.cz
zdroj: | Sv. škapuliar. Časopis Životom, č. 70, r. IV. Bratislava: 1941 |
dátum: | 2004 |
Svätý L.M. Grinon
O PRAVEJ ÚCTE K PANNE MÁRII
Sv.Ľudovít Mária Grignion z Motfortu
Drahý priateľ
keď som začala čítať knihu, ktorú práve teraz držíš
v rukách, na konci jej I. kapitoly ma ohromila posledná
veta: "Na nás je mlčať, modliť sa, prosiť a čakať."
Niekoľkokrát som si ju podčiarkla a neustále sa k nej
vraciam a rozjímam nad jej obsahom i tým, čo mi týmto Boh
chce povedať, ako mám ja konkrétne spolupracovať s ním
a jeho darmi na spáse ľudstva i spáse svojej. Ohromila ma
Božia múdrosť i jeho láska, ktorá vynašla spôsob ako ma
osloviť. Našla spôsob a cestu, ktorou ku mne prišla Spása,
Syn Boží, Ježiš Kristus. Na tejto ceste ma však upútal jeden
kamienok-malý a čistý, jagajúci sa v lúčoch Božej lásky,
autor tejto knižočky.
Jeho kázne, spisy a rozpravy boli plné proroctiev
a predvídaní do posledných dôb Cirkvi. Prenáša sa do dní,
ktoré hraničia s posledným súdom a prehlasuje, že prináša od
Boha vierohodné posolstvo o väčšej úcte, širšej známosti
a vrúcnejšej láske k Panne Márii, i o vnútorných vzťahoch,
ktoré bude mať k druhému príchodu svojho Syna.
Svätý Ľudovít Mária Grignion sa narodil 31.1.1673
v Montforte v Bretónsku. Už od detstva mal vrúcny vzťah
k Panne Márii - svojej "milej matičke" a bol veľmi vďačný
za milosti, ktorých sa mu dostalo pri sv. krste. Ako študent
sa vyznačoval cnosťami i úspechmi v učení, ktoré boli tŕňom
v očiach mnohých jeho spolužiakov i predstavených. Za svoju
pokoru, poslušnosť, obetavosť a miernosť, ale i za svoju
oddanosť do vôle Božej sa mu dostávalo posmechu,
podozrievania i odmietania, ktoré boli ozajstnou školou
kríža, najmä v seminári sv. Sulpicia. Ľudovít aj napriek
týmto ponižovaniam mal pred očami čistú a nepoškvrnenú
Pannu, svoj veľký vzor.Čítal a študoval všetky knihy
pojednávajúce o úcte k nej a z lásky k Márii ešte pred
vysvätením zložil sľub ustavičnej čistoty. Takto pripravený
bol vo veku 27 rokov vysvätený za kňaza. Stalo sa tak
5. júla r. 1700.
Najradšej by bol okamžite odišiel pracovať do misií,
ale Božia múdrosť rozhodla ináč: stal sa misionárom vo
vlastnej krajine, vo Francúzsku. Najprv ho poitierský biskup
poveril vedením tamojšej nemocnice, v ktorej založil svoju
prvú kongregáciu "Dcér Múdrosti". Vo februári 1706 putoval
pešo do Ríma s túžbou, aby ho pápež poslal na misie medzi
pohanov. Pápež Klement XI. (1700 - 1721) mu povedal: "Tvojím
misijním poľom bude Francúzsko", schválil jeho "Pravú úctu
k Panne Márii" a jeho zásady a vymenoval ho apoštolským
misionárom. Odobral sa teda do západného Francúzska, kde
svojou horlivosťou vo viere získaval čoraz viac duší, aby
prijali učenie Kristovo. Zástupy ľudí, často celé dediny
prichádzali na jeho prednášky a kázne a celé hodiny čakali
na spoveď. Grignion však túžil iba po tom, aby sa stal
všetkým pre všetkých a tak získaval duše pre Krista.
Úspech jeho činnosti predčil všetky jeho nádeje,
avšak rozpútalo sa proti nemu celé peklo, nielen svet, ale
i kňazi, rehoľníci i vyššie duchovenstvo, nasiaknuté
jansenizmom, vystupovali proti nemu. On to všetko trpezlivo
a pokorne znášal.
Roku 1713 v Paríži založil druhú kongregáciu
"Misionárov Tovarišstva Máriinho". Poslednú svoju misiu
konal vo Sv. Vavrincovi na Sévre, kde zomrel obklopený
zástupmi 28.4.1716. Pápež Lev XIII.(1878 - 1903) ho v roku
1888 vyhlásil za blahoslaveného a za svätého bol vyhlásený
pápežom Piom XII. (1939 - 1958) v roku 1947.
Je málo ľudí, ktorí by mali tak silno vtlačené známky
muža Prozreteľnosti ako tento misionár Ducha Svätého
a Márie. Celý jeho život bol takým bláznovstvom kríža, že on
ním vykonal viac v boji proti jansenizmu ako mnohí, ktorí
boli v tom čase postavení na svietnik.
Práve v tomto traktáte "O pravej úcte k Panne Márii"
napísal sv. Ľudovít Grignion prorocké slová: "Už dopredu vidím
skučiace obludy, ktoré budu besne ceriť diabolské zuby na tento
malý spis a na toho, ktorého Duch Svätý použil, aby ho
napísal. Alebo aspoň tento spis pochovajú v mlčaní truhlice, aby
nikdy nevyšiel." Zároveň mu však predpovedá, že vyjde a bude
mať úspech. Všetko sa doslova splnilo. Ľudovít zomrel v r.
taktát bol nájdený náhodou jedným kňazom z jeho kongregácie vo
Sv. Vavrincovi na Sévre v roku 1842.
Drahý priateľ,
nestačí toto dielko prečítať raz, aby si ho zvládol,
pochopil a osvojil. Čím viac ho budeš študovať, tým viac
v tebe porastie nadprirodzenosť a presvedčenie, že sv.
Grignion ho písal práve pre teba, že teraz sú tie časy,
ktoré on videl dvoma storočiami osvietený Sv. Duchom, ktorý
toto dielo posvätil svojím ohňom.
I pre teba platia slová o mlčaní, modlitbe, pôste
a čakaní. A ak toto všetko budeš konať s Máriou a skrze ňu,
tak vtedy aj tvoj život sa stane neustálou modlitbou
a oslavou Boha i túžobným očakávaním Pána Ježiša, ktorého
druhý príchod v sláve je každým dňom bližšie. Lebo toto je
doba Máriina, slávny vek Cirkvi do ktorej aj ty patríš.
Polož sa do rúk Máriiných a ona ťa povedie svojou
cestou - cestou malosti, čností a dokonalosti k úplnému
spojeniu s Ježišom. Bude ťa chrániť a bdieť nad tebou,zbaví
tvoje srdce úzkosti a strachu a naplní ho čistou láskou.
Ona, Panna verná, vykonáva tieto zázraky denne na tých,
ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.
čitateľka Mária
Úvod
Skrze Pannu Máriu Ježiš Kristus prišiel na svet a tiež skrze ňu má
kraľovať na svete.
Mária žila v skrytosti počas svojho života, preto Duch Svätý a Cirkev
ju nazývajú Matkou skrytou a tajomnou.
Jej pokora bola tak hlboká, že
nemala na zemi mocnejšieho a ustavičnejšieho zaľúbenia, než byť neznáma
sama sebe a všetkému tvorstvu, aby bola známa len samému Bohu.
Bohu, aby ju vyslyšal v jej prosbách, ktoré k Nemu vznášala
v poníženosti a pokore, zaľúbilo sa skryť ju pri jej počatí, pri jej
narodení, v jej živote, v jej tajomstvách, v jej vzkriesení i nanebovzatí
pred zrakmi všetkých ľudských tvorov. Ani jej rodičia ju nepoznali a anjeli
sa často pýtavali druh druha:"Kto je to?," pretože Najvyšší im ju skrýval,
alebo ak im zjavoval niečo o nej, skrýval im o nej nekonečne viac.
Boh Otec rozhodol, aby za svojho života neurobila žiadny zázrak, aspoň
nie taký, ktorý by sa rozhlásil, hoci jej dal k nemu moc. Boh Syn rozhodol, aby
neprehovorila skoro nič, hoci s ňou zdieľal svoju múdrosť. Boh Duch Svätý
pripustil, aby apoštoli a evanjelisti o nej hovorili veľmi málo a iba toľko,
čo bolo nevyhnutné k poznaniu Ježiša Krista, hoci bola jeho vernou
nevestou.
Mária je výborným veľdielom Najvyššieho, ktorého poznanie
a vlastníctvo si vyhradil. Mária je prepodivnou Matkou Syna, ktorú sa mu
zapáčilo ponižovať a skrývať počas jej života. Aby vyhovel jej pokore,
hovoril o nej menom "žena," ako o cudzinke, hoci vo svojom srdci si ju
vážil a miloval ju viac, než všetkých anjelov a ľudí. Mária je zapečatenou
studnicou a vernou nevestou Ducha Svätého, do ktorej vstupuje jedine On.
Mária je svätyňou a odpočinutím Svätej Trojice, kde Boh prebýva
veľkolepejšie a božskejšie, než na ktoromkoľvek mieste sveta, nevynímajúc
jeho príbytok nad cherubínmi a serafínmi a nie je dovolené žiadnemu
tvorovi, keby bol sebečistejší, aby tam vstúpil bez veľkej výsady. Hovorím
so svätými: Božská Mária je pozemským rajom nového Adama, do ktorého sa
vtelil pôsobením Ducha Svätého, aby tam konal nepochopiteľné zázraky. Hľa,
veľký svet Boží, v ktorom sú nevýslovné krásy a poklady. Hľa,
veľkoleposť Najvyššieho, do ktorej skryl, ako do svojho lona, svojho
jediného Syna a v ňom všetko, čo je najskvelejšie a najvzácnejšie.
Ach, koľko veľkých a skrytých vecí tento mocný Boh vykonal v tomto svojom
predivnom výtvore; ako ona sama je povinná povedať napriek svojej hlbokej
pokore: "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný. " Svet ich nepozná,
pretože je toho neschopný a nehodný.
Svätí povedali predivné veci o tomto "svätom meste Božom" a sami
priznávajú, že nikdy neboli tak výreční a tak radi, ako keď hovorili o nej.
Volajú, že výšku jej zásluh, ktoré navŕšila až k trónu božstva, nemožno
dohliadnuť, že šírku jej lásky, rozsiahlejšiu než celá zem, nemožno zmerať,
že veľkosť jej moci, ktorú má až na samého Boha, nemožno pochopiť
a napokon, že hĺbku jej pokory, všetkých jej čností a milostí, ktoré sú
priepasťou, nemožno prebádať. Výška nepochopiteľná, šírka nevýslovná,
veľkosť nezmerateľná, priepasť nepreniknuteľná!
Po všetky dni, až na kraj zeme, v najvyšších nebesiach, v najhlbších
priepastiach, všetko káže, všetko rozhlasuje predivnú Máriu. Devätoro
chórov anjelských, ľudia všetkých dôb, všetkých povolaní, všetkých
náboženstiev, dobrí i zlí, ba i diabli sú povinní nazývať ju Blahoslavenou,
či už zo svojej vôle, či proti svojej vôli, mocou pravdy. Všetci anjeli
v nebesiach, ako vravel sv. Bonaventúra, volajú k nej bez
prestania: "Svätá, svätá, svätá Mária, Rodička Božia a Panna," denne jej
prednášajú tisíckrát pozdravenie anjelské: "Zdravas' Mária" a padajú na tvár
pred ňou a žiadajú o milosť, aby ich poctila nejakými svojimi rozkazmi. "Sv.
Michal," hovorí sv. Augustín, "hoci je kniežaťom celého nebeského dvora, je
najhorlivejší v najrôznejších poctách a najhorlivejšie k ním nabáda, stále
dychtivo očakávajúc, až sa mu dostane cti, aby šiel na jej slovo pomôcť
niektorému z jej služobníkov. "
Celá zem je plná jej slávy, najmä u kresťanov, ktorí ju pokladajú za
patrónku a ochrankyňu v premnohých kráľovstvách, krajoch, diecézach
a mestách. Koľko len je katedrál, zasvätených Bohu pod jej menom! Niet
kostola bez jej oltára, niet krajiny ani oblasti, kde by nebol uctievaný jej
milostivý obraz, u ktorého sa uzdravujú rôzne choroby a získavajú sa veľké
dary. Toľko bratstiev a družín k jej cti, toľko rehoľných rádov pod jej
menom a pod jej ochranou, toľko bratov a sestier všetkých družín, toľko
rehoľníkov a rehoľníc, ktorí rozhlasujú jej chvály a zvestujú jej
milosrdenstvo! Niet dieťaťa, ktoré by ju nechválilo, žvatlajúc Zdravas'
Mária, sotva sa nájde hriešnik, ktorý by i vo svojej zatvrdilosti nemal
k nej iskierku dôvery! Ba niet ani diabla v pekle, ktorý by ju nemal
v úcte, bojac sa jej.
Potom je skutočne potrebné povedať so svätými: " De Maria nunquam satis,"
-- "nijako sa ešte dosť nechválila, nevelebila, neuctievala Mária
a neslúžilo sa jej dosť. Zasluhovala by si ešte viac chvál, úcty, lásky
a služieb." Potom jej treba povedať s Duchom Svätým: " Omnis gloria eius
Filiae Regis ab intus," -- "Všetka sláva dcéry kráľovskej je vo vnútri"
(Ž 44, 14), akoby všetka vonkajšia sláva, ktorú jej opreteky vzdávajú
nebesia i zem, nebola ničím proti sláve, dostávajúcej sa jej vo vnútri od
Stvoriteľa. Tá nijako nie je poznávaná malými tvormi, lebo oni nemôžu
preniknúť tajomstvo tajomstiev Kráľa.
Potom je možné zvolať s apoštolom: "Ani oko nevidelo, ani ucho
nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo" (1 Kor 2, 9) -- ani oko nevidelo,
ani ucho nepočulo, ani ľudské srdce nepojalo krásu, veľkosť a vznešenosť
Márie, zázrak zázrakov milosti, prírody a slávy. Keď chcete chápať Matku,
hovorí ktorýsi svätý, chápte Syna, lebo ona je dôstojnou Matkou Božou: " Hic
taceat omnis linqua, -- "Tu zmĺkni každý jazyk.
Moje srdce mi hovorilo do pera všetko, čo som práve napísal so
zvláštnou radosťou, aby som ukázal, že božská Mária bola až doteraz neznáma
a že to je jedna z príčin, prečo Ježiš Kristus nie je poznávaný, ako by mal
byť. Keď teda príde, ako je isté, kráľovstvo Ježiša Krista na svet, bude to
len nutným účinkom poznávania a kraľovania Panny Márie, ktorá ho porodila
na svet prvý raz a spôsobí, že v sláve príde druhý raz.
Nutnosť úcty k Panne Márii"
Uznávam s celou Cirkvou, že Mária je len obyčajným tvorom, ktorý vyšiel
z rúk Najvyššieho. Keď sa prirovná k jeho nekonečnej Velebnosti, je menej
než prášok, alebo skôr nie je vôbec nič, pretože on jediný je "Ten, ktorý
je. " Tento veľký Pán, vždy nezávislý a sám sebe dostačujúci, nepotreboval
a vôbec nepotrebuje svätú Pannu, aby sa naplnila jeho vôľa a ukázala jeho
sláva. Stačí mu len chcieť, aby učinil všetko.
Predsa však hovorím, keď prijímame veci ako sú, že Boh chcel od tej
chvíle, čo vytvoril presvätú Pannu, skrze ňu začínať a dokonávať svoje
najväčšie diela. Treba veriť, že počas vekov nijako nezmení svoje riadenie,
lebo je Boh a nemení nič vo svojom zmýšľaní ani vo svojom riadení.
Mária, Bohom vyvolená
Boh Otec dal svojho jediného Syna svetu len skrze Máriu. Hoci mnoho
vzdychov vysielali patriarchovia, hoci sebeviac prosieb vznášali proroci
a svätí Starého zákona tisíce rokov za tento poklad, len Mária si ho
zaslúžila a našla milosť pred veľkým Bohom silou svojich modlitieb
a vznešenosťou svojich čností. "Svet bol nehodný, hovorí svätý Augustín,
"prijať Syna Božieho priamo z rúk Otca; dal ho Márii, aby ho svet prijal
skrze ňu.
Syn Boží sa stal človekom pre našu spásu, ale v Márii a skrze Máriu.
Boh Duch Svätý vytvoril Ježiša Krista v Márii, ale až potom, keď ju
požiadal o zvolenie jedným z prvých vyslancov svojho dvora.
Boh Otec zveril Márii toľko svojej plodnosti, koľko jej obyčajný tvor
bol schopný prijať, aby jej dal možnosť zrodiť svojho Syna a všetky údy
jeho mystického tela.
Boh Syn zostúpil do jej panenského lona ako nový Adam do pozemského
raja, aby sa ňou kochal a v nej tajne konal divy milosti. Boh, ktorý sa
stal človekom, našiel svoju slobodu uväznený v jej lone. Dal zažiariť
svojej sile, nechávajúc sa nosiť touto požehnanou Pannou. Našiel svoju
oslavu a oslavu svojho Otca, skrývajúc svoje nádhery všetkým tvorom tu na
zemi a odhaľujúc ich jedine Márii. Oslávil svoju nezávislosť a svoju
velebnosť, závisiac od tejto pokornej Panny, vo svojom počatí, vo svojom
narodení, vo svojom obetovaní v chráme, vo svojom tridsaťročnom skrytom
živote až do svojej smrti, pri ktorej mala byť. S ňou a s jej dovolením
chcel byť večnou obetou Otcovi, ako ňou mal byť kedysi Izák, aby sa stala
vôľa Božia. Ona ho kojila, živila, šatila, vychovala a obetovala za nás.
Obdivuhodná a nepochopiteľná závislosť Boha, ktorú Duch Svätý, aby
nám ukázal jej cenu, neobišiel mlčaním v evanjeliu, i keď nám skryl takmer
všetky obdivuhodnosti, ktoré táto stelesnená Múdrosť vykonala za svojho
skrytého života! Ježiš Kristus vzdal viac slávy Bohu, svojmu Otcovi,
poslušnosťou svojej Matke tridsať rokov, než by ju bol vzdal obrátiac
celú zem najväčšími zázrakmi. Ach, ako vznešene oslavujeme Boha, keď chtiac
sa mu páčiť, podrobujeme sa Márii podľa vzoru Ježiša Krista, svojho
jediného vzoru!
Keď pozorujeme bližšie celý život Ježiša Krista, vidíme, že si prial
začať svoje zázraky skrze Máriu. Posvätil svätého Jána v lone jeho matky,
svätej Alžbety, Máriiným slovom. Keď prehovorila, Ján bol posvätený, a to
je jeho prvý zázrak v poriadku milosti. Na Máriinu pokornú
prosbu premenil na svadbe v Káne vodu na víno, a to je jeho prvý zázrak
v poriadku prirodzenom. Začal a stále konal svoje zázraky skrze Máriu
a bude ich tak konať až do konca vekov.
Boh Duch Svätý, neplodný v Bohu, t.j. neplodiac žiadne iné božské
Osoby, stal sa plodným skrze Máriu, s ktorou sa zasnúbil. S ňou, v nej
a z nej splodil svoje veľdielo, ktorým je Boh učinený človekom. Skrze ňu
plodí po všetky dni a plodiť bude až do konca sveta vyvolených, údy tela
tejto velebnej Hlavy, a preto čím viac nachádza v duši Máriu, svoju drahú
a nerozlučnú nevestu, tým účinnejšie a mocnejšie splodí v tej duši Ježiša
Krista a tú dušu v Kristovi.
Tým nechcem povedať, že svätá Panna dáva Duchu Svätému plodnosť, ako
by ju nemal! Ale chcem povedať, že Duch Svätý prostredníctvom svätej Panny,
ktorú chcel použiť, napriek tomu, že ju vôbec nepotrebuje, prejavuje svoju
plodnosť, plodiac v nej a skrze ňu Ježiša Krista a jeho údy; tajomstvo
v poriadku milosti,neznáme i najučenejším a najduchovnejším kresťanom.
Mária, posvätiteľka duší
Spôsob, akým tri Osoby Najsvätejšej Trojice riadili vtelenie a prvý
príchod Ježiša Krista, sa zachováva po všetky dni neviditeľne v Cirkvi
svätej a bude sa zachovávať až do dovŕšenia časov i pri poslednom príchode
Ježiša Krista.
Boh Otec zhromaždil všetky vody a nazval ich morom, zhromaždil všetky
svoje milosti a nazval ich Máriou. Tento veľký Boh má prebohatý poklad, do
ktorého zavrel všetko, čo je krásne, skvelé, vzácne a drahocenné, i svojho
vlastného Syna. Týmto nesmiernym pokladom nie je nič iného, než Mária,
ktorú svätí nazývajú pokladom Pána, z ktorého plnosti sú ľudia obohatení.
Boh Syn zveril Matke všetko, čo nadobudol svojím životom a smrťou,
svoje nekonečné zásluhy čností, a učinil ju pokladnicou všetkého toho, čo mu
dal Otec za dedičstvo. Jej prostredníctvom prevádza svoje zásluhy na svoje
údy, dáva svoje čnosti a rozdeľuje svoje milosti. Hľa, jeho tajomný
prieplav, ktorým prepúšťa sladko a bohato svoje
milosrdenstvo.
Boh Duch Svätý zveril Márii, vernej Neveste, nevýslovné
dary a vyvolil ju za rozdávateľku všetkého, čo má: takže ona rozdáva komu
chce, koľko chce, ako chce a kedy chce, všetky jeho dary a milosti. Každý
nebeský dar, ktorý ľudia dostávajú, prechádza jej panenskými rukami. Lebo
taká bola vôľa Božia, ktorý chcel, aby sme všetko mali v Márii. Takto má
byť obohatená, vyvýšená a uctená od Najvyššieho tá, ktorá sa ponižovala
a skrývala až na dno ničoty svojou hlbokou pokorou po celý svoj život. To je
zmýšľanie Cirkvi a svätých Otcov.
Keby som hovoril osvietencom tejto doby, potom všetko, čo hovorím
jednoducho, dokazoval by som širšie Svätým Písmom a svätými Otcami,
z ktorých by som uvádzal latinské miesta, a mnohými hlbokými
dôvodmi. Pretože hovorím najmä k ľudom chudobným a jednoduchým ktorí sú
dobrej vôle a majú viac viery ako skupina učencov, veria jednoduchšie
a s väčšou zásluhou, uspokojím sa, ak im jednoducho prehlásim pravdu,
zdržiac sa všetkých latinských citátov, ktorým nerozumejú. Niekoľko
z nich predsalen uvediem, bez toho, že by som ich vyhľadával.
Keďže milosť zdokonaľuje prirodzenosť a sláva dovršuje milosť, je isté,
že náš Pán je aj v nebi práve tak Synom Máriiným, ako ním bol na zemi,
a že si taktiež uchoval poddanosť a poslušnosť najdokonalejšieho dieťaťa
zo všetkých detí voči najlepšej zo všetkých matiek. Je potrebné dbať
o to, aby sme nerozumeli touto závislosťou nejaké zníženie alebo
nedokonalosť Krista. Lebo Mária, súc nekonečne pod svojím Synom, ktorý
je Boh, nerozkazuje mu, ako by rozkazovala matka tu na zemi svojmu
dieťaťu, ktoré stojí pod ňou. Mária, celá pretvorená v Boha milosťou
a slávou, ktorá pretvára v neho všetkých svätých, nežiada si, nechce
a nerobí nič, čo by bolo proti večnej a nezmeniteľnej vôli Božej. Keď
čítame teda v spisoch sv. Bernarda, sv. Bernardína, sv. Bonaventúru
a iných, že na nebi i na zemi je všetko až po samého Boha podrobené
presvätej Panne, tým sa hovorí, že autorita, ktorú jej Boh dal, je taká
veľká, že snáď má tú istú moc ako Boh a že jej prosby a žiadosti sú tak
mocné u Boha, že bývajú vždy pokladané za rozkazy. On nikdy neodporuje
prosbe svojej Matky, pretože tá je vždy pokorná a zjednotená s jeho
vôľou.
Mojžiš zadržal silou svojej modlitby Boží hnev na Izraelitov takým
mocným spôsobom, že najvyšší a nekonečne milosrdný Boh mu nemohol
odporovať a sám mu povedal, aby ho nechal povoliť svoj hnev a strestať ten
odbojný národ. Čo si potom máme myslieť o prosbe pokornej Márie, dôstojnej
Matky Božej, ktorej príhovor je mocnejší, než prosby a príhovory všetkých
anjelov a svätých neba i zeme?
Mária rozkazuje v nebi anjelom a blahoslaveným. Odmenou za jej hlbokú
pokoru Boh jej dal moc a úlohu obsadzovať svätými prázdne kreslá, z ktorých
boli zvrhnutí anjeli padlí pýchou. Taká je vôľa Najvyššieho, ktorý
vyvyšuje ponížených, aby nebo, zem i peklo sa skláňali, či už zo svojej
vôle alebo proti vôli, pred rozkazmi pokornej Márie. Učinil ju panovníčkou
neba i zeme, veliteľkou svojich vojsk, správkyňou svojich pokladov,
rozdávateľkou milostí, vykonávateľkou veľkých divov,
obnoviteľkou ľudského pokolenia, sprostredkovateľkou ľudí, vyhladzovateľkou
nepriateľov Božích, veľkou sprievodkyňou jeho veľkosti a víťazstva.
Boh Otec stále chce mať dietky skrze Máriu, až do skončenia sveta,
a vraví jej tieto slová: "Prebývaj v Jakubovi" (Sir 24, 8), t.j. učiň svojím
príbytkom a sídlom moje dietky vyvolené, zobrazované Jakubom, a nie dietky
diablove a zavrhnutých, zobrazované Ezauom.
Ako v prirodzenom poriadku je potrebné, aby dieťa malo otca i matku, práve
tak v poriadku milosti všetky pravé deti Božie a všetci vyvolení majú Boha
za otca a Máriu za matku, a kto ju nemá, nemá Boha otcom. Preto
zavrhnutí, ako bludári, rozkolníci atď., ktorí nenávidia presvätú Pannu
alebo pohŕdavo a ľahostajne na ňu hľadia, nemajú Boha otcom, aj keď sa tým
vychvaľujú, lebo nemajú Máriu matkou. Lebo keby ju mali za matku, milovali
by ju a ctili, ako pravé a dobré dieťa prirodzene miluje a ctí svoju matku,
ktorá mu dala život.
Najneomylnejším a najnepochybnejším znamením na rozoznanie bludárov,
ľudí zlej náuky, zavrhnutých je, že títo majú pre Pannu Máriu len
pohŕdanie alebo ľahostajnosť. Usilujú sa svojimi slovami a príkladmi
zmenšiť jej uctievanie a lásku k nej, či už otvorene alebo skryto, niekedy
pod krásnymi zámienkami. Beda! Boh Otec nepovedal Márii, aby si v nich
urobila príbytok, pretože sú Ezauovi.
Boh Syn si praje tvoriť sa a takpovediac vteľovať sa každého dňa
svojou drahou Matkou vo svojich údoch a vraví jej: - "Maj Izraela za
dedičstvo." Akoby hovoril: "Boh, môj Otec, dal mi za dedičstvo všetky národy
zeme, všetkých ľudí dobrých i zlých; jedných povediem prútom zlatým
a druhých prútom železným. Dobrým budem otcom a obhájcom, zlým budem
spravodlivým pomstiteľom a všetkým sudcom. Ale ty, drahá Matka, nebudeš
mať za dedičstvo a vlastníctvo iných, len dobrých, zobrazovaných Izraelom,
a ako Matička budeš ich rodiť, vychovávať, ako Panovníčka ich
povedieš, budeš ich spravovať a chrániť. "
"Človek a človek je zrodený v nej" (Ž 86, 5), hovorí Duch Svätý:
" Homo et homo natus est in ea.
Podľa vysvetľovania niektorých Otcov prvým
človekom, ktorý sa narodil v Márii, je Boh -- človek, Ježiš Kristus, druhým je
obyčajný človek, adoptované dieťa Boha a Márie. Keď sa v nej narodil Ježiš,
Hlava ľudí, vyplýva z toho nevyhnutne, že veriaci, ktorí sú údmi tejto
Hlavy, tiež sa musia narodiť v nej. Tá istá matka nerodí na svet hlavu bez
údov a údy bez hlavy, lebo by to boli netvory prírody. Tak isto v poriadku
milosti sa Hlava i údy rodia z tej istej matky, a keby úd mystického tela
Ježiša Krista, t.j. niektorý veriaci kresťan, sa narodil z inej matky než
z Márie, ktorá porodila Hlavu, nebol by to úd Krista, ale netvor v poriadku
milosti.
Ďalej, Kristus je i teraz, rovnako ako bol predtým, plodom Máriiným,
veď nebo i zem opakujú tisíc a tisíckrát každý deň: "A požehnaný plod
života tvojho, Ježiš." Je teda isté, že Ježiš Kristus je jednotlivo pre
každého človeka, tak pravdivo plodom a dielom Máriiným, ako pre celý svet
vôbec. Takže, ak má niektorý veriaci Ježiša Krista vo svojom srdci, môže
smelo povedať: "Ďakujem Márii; čo mám, je s jej pôsobením a jej plodom
a bez nej by som to nemal. " Sv. Pavol o sebe hovorí slová: "Ktorých opäť
rodím, aby bol Kristus vytvorený vo vás," ona môže povedať pravdivejšie:
"Po všetky dni rodím dietky Božie, až Ježiš môj milý Syn, bude v nich
vytvorený v plnosti svojho veku. "
Sv. Augustín, prekonáva všetko, čo som práve povedal a tvrdí, že
všetci vyvolení, aby boli zhodní s obrazom Syna Božieho, sú na tomto svete
skrytí v lone presvätej Panny, kde sú opatrovaní, kojení, pestovaní
a odchovávaní touto dobrou Matkou. Ona ich porodí v sláve po smrti, ktorá
je vlastne dňom ich narodenia, ako Cirkev nazýva smrť spravodlivých. Aké
tajomstvo milosti, neznáme zavrhnutým a málo známe predurčeným!
Boh Duch Svätý si praje utvoriť v nej a skrze ňu vyvolených a vraví
jej: " In electis meis mitte radices," -- "Zapusť, moja milá a moja nevesta,
korene všetkých svojich čností do mojich vyvolených, aby rástli od čnosti
k čnosti a od milosti k milosti." Tak sa mi v tebe zaľúbilo, kým si žila na
zemi, konajúc najvznešenejšie čnosti, že si opäť žiadam nachádzať ťa na
zemi, bez toho, že prestaneš byť v nebi. Preto sa rozplodzuj v mojich
vyvolených, aby som s radosťou videl v nich korene tvojej neprekonateľnej
viery, tvojej hlbokej pokory, tvojho všestranného umŕtvovania, tvojej
vznešenej modlitby, tvojej spaľujúcej lásky, tvojej pevnej nádeje
a všetkých tvojich čností. Si stále mojou nevestou, tak vernou, čistou
a plodnou, ako vždy: lebo tvoja viera mi dáva veriacich, tvoja čistota
mi dáva panny, tvoja plodnosť mi dáva vyvolených a chrámy.
Keď Mária zapustí korene do duše, koná v nej divy milosti, ktoré môže
konať iba ona, pretože ako jediná je Panna plodná. Nemala, ani
nikdy nebude mať sebe podobnú čo do čistoty a plodnosti.
Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude
- Bohočloveka a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v dobách posledných.
Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí budú na konci sveta, je
vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení
s Duchom Svätým vykonať veci veľké a mimoriadne.
Keď Duch Svätý, jej ženích, ju nájde v niektorej duši, letí tam, plne
do nej vstupuje, dáva sa tej duši v hojnosti; toľko, koľko ona poskytuje
miesto svojmu ženíchovi. Jedným zo silných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná
teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné
zjednotenie sa so svojou vernou a nerozlučnou nevestou. Hovorím nevestou
nerozlučnou, lebo od tej chvíle, kedy sa táto podstatná Láska Otca a Syna
zasnúbila s Máriou, aby splodila Ježiša Krista -- Hlavu vyvolených a Ježiša
Krista vo vyvolených, nikdy ju nezapudila, pretože bývala vždy plodná
a verná.
Mária, Kráľovna sŕdc
Z toho, čo som práve povedal treba urobiť záver, že Mária prijala od
Boha veľkú moc v dušiach vyvolených. Je nemožné, aby si v nich, ako jej
rozkázal Boh Otec, vybudovala svoj dom, aby ich tvorila v Ježišovi a Ježiša
v nich, aby do ich sŕdc zapúšťala korene svojich čností a bola nerozlučnou
spoločníčkou Ducha Svätého pri všetkých dielach jeho
milosti, bez toho, že by mala právo a moc v ich dušiach a to zvláštnou
milosťou Najvyššieho. On jej dal moc nad svojím jediným a prirodzeným Synom
a nad svojimi prisvojenými deťmi, nielen nad telami, čo by bolo veľmi
málo, ale nad ich dušami.
Mária je kráľovnou neba i zeme milosťou, ako Ježiš je ich kráľom
prirodzenosťou a vydobytím. Nuž, ako kráľovstvo Ježiša Krista je najmä
v srdciach a vo vnútri človeka podľa slov: "Kráľovstvo Božie je vo vás,"
práve tak kráľovstvo najsvätejšej Panny je najmä vo vnútri človeka,
t.j. v jeho duši. V dušiach je viac oslavovaná so svojím Synom, než
vo všetkých viditeľných tvoroch. Môžeme ju so svätými nazývať Kráľovnou
sŕdc.
Máriu, cesta k cieľu
Panna Mária, podľa Božieho rozhodnutia, je potrebná ľuďom k dosiahnutiu
posledného cieľa. Nie je teda možné zamieňať úctu k presvätej Panne s úctou
k ostatným svätým, ako by nebola dôležitejšia a ako by bola len čímsi
naviac.
Učený a zbožný Suarez zo Spoločnosti Ježišovej a mnohí iní nezvratne dokázali
z učenia Otcov, medzi inými zo sv. Augustína, zo sv. Efréma, edesského diakona, zo
sv. Cyrila Jeruzalemského, sv. Germana Carihradského, sv. Jána
Damascenského, sv. Anzelma, sv. Bernarda, sv. Bernardina, sv. Tomáša a sv.
Bonaventúru, že úcta k presvätej Panne je ku spáse nevyhnutná. Nemať lásky
k svätej Panne, ako Aecolampadius a iní bludári, je neomylným znakom
zavrhnutia. A na druhej strane je neomylným znakom predurčenia, byť jej
úplne a skutočne oddaný a modliť sa k nej.
Dokazujú to predobrazy a slová Starého i Nového zákona, potvrdzujú to
názory a príklady svätcov. Rozum i skúsenosť o tom poučuje a ukazuje to, ba
aj diabli a ich prívrženci mocou pravdy boli často dohnaní proti svojej
vôli to priznať. Zo všetkých citátov svätých Otcov a učiteľov, ktorých
som vyhľadal celú zbierku, aby som dokázal túto pravdu, uvediem len jeden,
aby som nebol príliš rozvláčny: "Byť oddaným tebe, Svätá Panna, " hovorí sv.
Ján Damascenský, "je zárukou spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých si praje
spasiť. "
Mohol by som teraz spomenúť mnoho prípadov, ktoré túto pravdu dokazujú.
Napríklad udalosť spomínanú v životopise sv. Dominika. Svätec kázal pri
meste Karkassone o ruženci. Vtedy množstvo diablov, ktorými bola posadnutá
duša istého nešťastného človeka bolo donútených, k svojmu zahanbeniu,
z rozkazu, ktorý im dala svätá Panna, vyznať mnoho veľkých a potešujúcich
právd o úcte k nebeskej kráľovnej. To všetko sa udialo s takou silou a jasnosťou, že
tento vierohodný príbeh a chváloreč, ktorú musel diabol proti svojej vôli
predniesť o úcte k Márii, nemožno čítať bez sĺz a bez radosti, aj keby sme
boli presvätej Panne oddaní len málo.
Keď je všetkým ľuďom nevyhnutná úcta k Márii, aby boli spasení, o to
nevyhnutnejšia je tým, ktorí sú povolaní k vyššej dokonalosti. Nemyslím, že
by niekto mohol nadobudnúť dôvernejšie zjednotenie sa s našim Pánom
a dokonalú vernosť Duchu Svätému bez úplného zjednotenia sa s presvätou
Pannou a bez veľkej závislosti na jej pomoci.
Jedine Mária našla milosť u Boha bez pomoci akéhokoľvek obyčajného
tvora. Len skrze ňu ju našli všetci, a len skrze
ňu ju nájdu tí, ktorí prídu neskoršie. Bola plná milosti, keď ju
pozdravil archanjel Gabriel a preplnená milosťou od Ducha Svätého, keď
ju zatienil svojím nevýslovným tieňom. Rozmnožovala každý deň a každú
chvíľu túto dvojakú plnosť až tak, že dosiahla nesmiernu výšku milosti.
Najvyšší ju učinil jedinou správkyňou svojich pokladov a jedinou
rozdávateľkou svojich milostí, aby šľachtila, vyvyšovala a obohacovala,
koho si želá, aby uvádzala na úzku cestu do neba, koho si praje, aby
sprevádzala cez všetky prekážky tesnou bránou života toho, koho chce a aby
dávala trón, žezlo a kráľovskú korunu, komu si praje. Ježiš je
vždy a všade plodom a synom Máriiným, a tá je všade skutočným stromom, ktorý
nesie ovocie života a pravou Matkou, ktorá ho rodí.
Jedinej Márii dal Boh kľúče od skladov božskej lásky a možnosť
vstupovať na najvznešenejšiu a najtajomnejšiu cestu dokonalosti a privádzať
na ňu ostatných. Jediná Mária vpúšťa do pozemského raja biedne dietky
nevernej Evy, aby sa tam príjemne prechádzali s Bohom, aby tam boli
bezpečne skryté pred svojimi nepriateľmi, aby sa tam rozkošne sýtili,
nebojac sa už smrti, ovocím zo stromu života a zo stromu poznania dobrého
a zlého a aby sa tam napájali dlhými dúškami z nebeských vôd pri onom
krásnom žriedle, ktoré tam bohato pramení. Skôr ona sama je tým
pozemským rajom, tou panenskou a požehnanou zemou, z ktorej Adam a Eva
zhrešiac boli vyhnaní. Nevpúšťa tam nikoho, len tých, ktorí sa jej
páčia, aby z nich utvorila svätcov.
Všetci "bohatí z ľudí" - aby som použil výrazu Ducha Svätého - podľa
výkladu sv. Bernarda, - všetci bohatí z ľudí pokorne budú prosiť tvoju tvár
storočia za storočiami a najmä na konci sveta. Najväčší svätí, duše
milosťami a čnosťami najbohatšie sa budú najhorlivejšie modliť k Panne
Márii a ju si budú stavať pred oči ako svoj dokonalý vzor,
aby ju napodobnili a ako svoju mocnú podporu, aby im pomáhala.
Povedal som, že to bude najmä na konci sveta, a už skoro, pretože
Najvyšší so svojou svätou Matkou si vraj vytvorí veľkých svätých, ktorí
prevýšia svätosťou skoro všetkých ostatných, ako libanonské cédre prevyšujú
malé stromčeky. Tak, ako to bolo zjavené jednej svätej duši, ktorej životopis
napísal abbé de Renty.
Tieto veľké duše, plné milosti a horlivosti, budú vyvolené, aby sa
postavili na odpor Božím nepriateľom, vrieskajúcim zo všetkých strán. Budú
mimoriadne oddaní svätej Panne, osvetľovaní jej svetlom, kojení jej
mliekom, vedení jej duchom, podopieraní jej ramenom a chránení pod jej
ochranou. Jednou rukou budú bojovať a druhou stavať. Jednou rukou budú
premáhať, porážať, drviť bludárov a ich bludy, rozkolníkov a ich rozkoly,
modlárov a ich modlárstva, hriešnikov a ich bezbožnosti. Druhou rukou
budú stavať chrám pravého Šalamúna a mystické mesto Božie, t.j. presvätú
Pannu, ktorú nazývajú svätí Otcovia "chrámom Šalamúnovým a mestom Božím."
Povedú celý svet svojím slovom a svojím príkladom k pravej úcte k nej, čo
im vzbudí mnoho nepriateľov, ale tiež prinesie mnoho víťazstva a slávy
jedinému Bohu. To zjavil Boh sv. Vincentovi Ferrerskému, veľkému apoštolovi
jeho doby, ako to dostatočne naznačil v jednom svojom diele.
Duch Svätý ako by bol sám predpovedal túto pravdu v Žalme 58, kde
čítame:
"A spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi
a až po kraj zeme. Na večer sa navracajú, zavýjú ako psy
a pobehujú okolo mesta.
Túlajú sa za pokrmom
a ak sa nenasýtia, skuvíňajú."
Tým mestom, ktoré ľudia nájdu na konci sveta, aby sa obrátili
a ukojili hlad, ktorý budú mať po spravodlivosti, je presvätá Panna,
nazývaná Duchom Svätým "mestom a obcou Božou. "
Skrze Máriu sa spása sveta začala a skrze ňu nutne bude dovŕšená.
Máriu takmer vôbec nebolo vidieť pri prvom príchode Ježiša Krista, aby
ľudia, ešte málo poučení a osvietení o osobe jej Syna, nevzďaľovali sa od
neho príliš mocne ľnúc k nej. To by sa pravdepodobne stalo, keby bola
známa, pre obdivuhodnú krásu, ktorú jej dal Najvyšší. Sv. Diviš Areopagita
napísal, že by ju, keď mal videnie, považoval za nejakú bohyňu pre
jej skryté pôvaby a neporovnateľnú krásu, keby ho viera, v ktorej bol
pevne utvrdený, nebola poučila, že ňou nie je. Ale pri druhom príchode
Ježiša Krista Mária bude poznávaná a zjavená pôsobením Ducha Svätého, aby
sa skrze ňu šírilo poznanie Ježiša Krista, láska k nemu a služba jemu.
Dôvodov, ktoré viedli Ducha Svätého, aby skrýval svoju nevestu počas jej
života a zjavoval ju len veľmi málo pri hlásaní evanjelia, už niet.
Boh si praje zjaviť a odhaliť Máriu, veľdielo svojich rúk, v týchto
posledných dobách, pretože sa skryla na tomto svete a ponížila sa svojou hlbokou
pokorou, vyprosiac si u Boha, u jeho apoštolov a evanjelistov, aby nebola
vyjavená.
Je veľdielom Božích rúk. Práve tak tu dole milosťou, ako
v nebi slávou. Boh si praje, aby bol za to oslavovaný a chválený na zemi
od živých.
Mária je zorou, ktorá predchádza a odhaľuje Slnko spravodlivosti,
ktorým je Ježiš Kristus, a treba, aby bola poznaná a pochopená, aby sme
poznali a pochopili Ježiša Krista
a cestou, ktorou Ježiš prišiel k nám prvý raz, bude ňou zase, až
príde druhý raz, hoci nie tým istým spôsobom.
Pretože je bezpečnou pomocou a priamou a nepoškvrnenou cestou, ako
prísť k Ježišovi a ako ho dokonale nájsť, treba, aby duše, ktoré majú
zažiariť svätosťou, našli ho skrze ňu. Kto nájde Máriu, nájde život, t.j.
Ježiša, ktorý je cesta, pravda a život. Ale nemožno Máriu nájsť, keď ju
nehľadáme, nemožno ju hľadať, keď ju nepoznáme; lebo nehľadáme a nežiadame
si niečo neznáme. Treba teda, aby Mária bola viac známa, než kedykoľvek,
pre väčšie poznanie a slávu Najsvätejšej Trojice.
Mária má zažiariť viac než predtým milosrdenstvom, mocou a milosťou
v týchto posledných dobách. Milosrdenstvom, aby späť privádzala a láskyplne
prijímala úbohých hriešnikov a zblúdilých, ktorí sa budú obracať a vracať
do katolíckej Cirkvi. Má zažiariť mocou proti nepriateľom Božím, modlárom,
rozkolníkom a zatvrdlivým neznabohom, ktorí sa budú hrozne búriť a zvádzať
k pádu sľubmi aj hrozbami všetkých, ktorí sa im budú priečiť. Zažiari
milosťou, aby vlievala nadšenie a silu bdelým bojovníkom a verným
služobníkom Ježiša Krista, ktorí budú bojovať za neho.
Konečne treba, aby Mária bola postrachom diablovi a jeho
prívržencom, ako vojsko zoradené k boju, najmä v oných posledných dobách,
pretože satan, dobre vediac, že má menej času než predtým na zatratenie
duší, bude každým dňom zdvojnásobovať svoje úsilie a svoje útoky. Podnieti
nové prenasledovania a nachystá hrozné nástrahy verným služobníkom a pravým
deťom Máriiným, ktoré ťažšie premáha, než ostatných.
Na tieto posledné a kruté diablove prenasledovania, ktoré budú
vzrastať každým dňom až do dní Antikristovej vlády, sa vzťahuje prvá slávnu
predpoveď a kliatba Božia, vyslovená v pozemskom raji proti hadovi. Je
vhodné vysvetliť to tu k sláve Panny Márie, k spáse jej dietok
a k zahanbeniu diabla.
"Nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, a medzi tvojim potomstvom
a jej potomstvom; ona ti rozdrtí hlavu a ty budeš robiť úklady jej
päte" (Gen. 3, 15).
Boh ustanovil a vyslovil jedno nepriateľstvo, ale nezmieriteľné,
ktoré potrvá a bude vzrastať až do konca: medzi Máriou, svojou
dôstojnou Matkou, a diablom. Medzi dietkami Panny Márie
a prívržencami Luciferovými. Najstrašnejším nepriateľom, ktorého
Boh vzbudil proti satanovi, je Mária, jeho svätá Matka. Dal jej dokonca
hneď po pozemskom raji, i keď existovala len v jeho myšlienke, toľko
nenávisti proti tomuto prekliatemu Božiemu nepriateľovi, toľko dômyslu na
odkrývanie zloby tohto starého hada, toľko sily na premoženie, zvrhnutie
a rozdrvenie toho pyšného zlosyna, že sa jej bojí nielen viac, než všetkých
anjelov a ľudí, ale v istom zmysle viac, než samého Boha.
To neznamená, že hnev, nenávisť a moc Božia nie sú nekonečne väčšie než
u svätej Panny, pretože dokonalosti Máriine sú obmedzené, avšak pyšný
satan trpí nekonečne viac tým, že je premáhaný a trestaný nepatrnou
a pokornou služobnicou Božou, a jej pokora ho pokoruje viac, než Božia
moc. Ďalej Boh dal Márii tak veľkú moc proti diablom, že sa viac boja, ako
často proti svojej vôli boli nútení priznať, jedinej jej prosby za niektorú
dušu, než prosieb všetkých svätých a jedinej jej hrozby proti ním viac, než
všetkých ostatných múk.
Čo Lucifer stratil pýchou, Mária získala pokorou, čo Eva stratila
neposlušnosťou, Mária zachránila poslušnosťou. Eva poslúchla hada, zahubila
so sebou všetky svoje deti a vydala mu ich. Mária, učiniac sa dokonale
vernou Bohu, spasila so sebou všetky svoje dietky a služobníkov a zasvätila
ich jeho Velebnosti.
Nepriateľstvo medzi Máriou a diablom, ustanovené Bohom,
nie je jediné, ale prechádza na celé pokolenie svätej Panny a pokolenie
diablove v skrytej nanávisti a protivenstvách. Oni sa
vzájomne nemilujú, nemajú medzi sebou žiaden vnútorný vzťah. Beliálove
deti, satanovi otroci, priatelia sveta až doteraz vždy
prenasledovali a budú prenasledovať viac než kedykoľvek predtým tých, ktorí
patria presvätej Panne, ako kedysi prenasledoval Kain svojho brata Ábela
a Ezau svojho brata Jakuba, ktorí sú predobrazmi zavrhnutých a vyvolených.
Ale pokorná Mária vždy bude získavať víťazstvá nad satanom, víťazstvá
tak veľké, že mu až rozdrví hlavu, v ktorej sídli jeho spupnosť. Ona bude
stále odhaľovať jeho hadiu zlobu, bude odkrývať a ničiť jeho pekelné
úklady, rozháňať jeho diabolské rady a ochráni až do konca vekov svojich
verných služobníkov pred jeho krutými drápmi. Ale Máriina moc nad všetkými
diablami sa zaskveje zvlášť v posledných dobách, kedy satan nastrojí úklady
jej päte, t.j. jej pokorným poddaným a jej chudobným dietkam, ktoré ona
vzbudí, aby mu vypovedali boj. Títo budú nepatrní a úbohí podľa sveta
a znížení oproti všetkým ako päta, šliapaní a tiesnení ako päta, vzhľadom
k ostatným údom tela. Zato budú bohatí Božími milosťami, ktoré im bude
Mária bohato rozdávať, budú veľkí a vznešení svätosťou pred Bohom, povýšení
nad všetko stvorenie svojou ohnivou horlivosťou a tak silno opretí o pomoc
Božiu, že poníženosťou svojich pät, v spojení s Máriou, rozdrvia hlavu
pekelného hada a privedú víťazstvo Ježiša Krista.
Boh si praje, aby jeho svätá Matka bola v prítomnosti viac známa, viac
milovaná, viac ctená než kedykoľvek predtým. To sa nepochybne stane, ak
k nej budú mať vyvolení, milosťou a osvietením Ducha Svätého, tú vnútornú
a dokonalú úctu, ktorú im ďalej odhalím. Vtedy jasne uvidia, pokiaľ to
viera dovoľuje, tú krásnu Hviezdu morskú a zakotvia v dobrom prístave
napriek búrke a pirátom. Nasledujúc ju, budú poznávať veľkosť tejto
Panovnice a zasvätia sa úplne jej službe, ako jej poddaní a jej nevoľníci
z lásky. Budú požívať jej sladkosti a jej materské dobrodenia a budú ju
nežne milovať ako jej deti. Budú poznávať milosrdenstvo, ktorého je plná,
i to, ako stále potrebujú jej pomoc, a budú sa k nej utiekať vo všetkom,
ako ku svojej drahej zástupkyni a prostredníčke u Ježiša Krista. Presvedčia
sa, že je najbezpečnejšou, najľahšou, najkratšou a najdokonalejšou cestou,
ako prísť k Ježišovi a odovzdajú sa jej s telom i dušou, bezvýhradne, aby
práve tak bezvýhradne patrili Ježišovi Kristovi.
Ale akí budú títo služobníci, poddaní a synovia Máriini?
Budú spaľujúcim ohňom sluhov Pána, ktorí všade založia oheň božskej lásky.
Budú "šípmi ostrými v ruke mocnej Márie," aby prebodli nepriateľov.
Budú to synovia Leviho, očistení ohňom veľkých protivenstiev a tesne
priľnutí k Bohu, ktorí budú nosiť zlato lásky v srdci, kadidlo modlitby
v duchu a myrhu umŕtvovania v tele. Budú všade ľúbeznou vôňou Ježiša Krista
chudobným a maličkým, vôňou smrtiacou velikánom, boháčom a pyšným svetákom.
Budú to oblaky hrmiace a poletujúce vzdušnými priestormi na sebemenší
závan Ducha Svätého, ktorí na nič sa neviažuc, ničomu sa nečudujúc, bez
toho, aby si robili akékoľvek starostí, budú rozlievať dážä Božieho slova
a večného života. Budú burácať proti hriechu, proti svetu, biť diabla
a jeho prívržencov a prebodajú skrz naskrz k životu alebo k smrti svojím
dvojsečným mečom slova Božieho všetkých tých, ku ktorým budú poslaní
Najvyšším.
Budú to praví apoštoli posledných čias, ktorým Pán síl udelí slovo
a silu, aby konali divy a dobývali slávnu korisť od svojich nepriateľov.
Budú spávať bez zlata a striebra, a čo je viac, bez starostí medzi
ostatnými kňazmi a klerikmi. Budú mať striebristé krídla holubice, aby
lietali s čistým úmyslom za slávou Božou a spásou duší, kam ich Duch Svätý
povolá, a nezanechajú po sebe na miestach, kde budú kázať, nič iné, než
zlato lásky k blížnemu, ktorá je naplnením celého zákona.
Konečne vieme, že to budú praví učeníci Ježiša Krista. Budú kráčať po
stopách jeho lásky, chudoby, pokory a opovrhnutia svetom, budú vyučovať
úzkej ceste Božej v čistej pravde podľa svätého Evanjelia, a nie podľa
zásad sveta. O nikoho sa starať, na nikoho nebudú brať ohľad, nikoho nebudú
šetriť, nikoho sa nebudú báť ani poslúchať žiadneho smrteľníka, keby bol
sebemocnejší. Budú mať v ústach ostrý dvojsečný meč slova Božieho. Ponesú
na ramenách pochodeň kríža, svätý kríž v ruke pravej, ruženec v ľavej,
sväté mená Ježiš a Mária vo svojom srdci a skromnosť i umŕtvovanie Ježiša
Krista v celom svojom správaní.
Hľa, velikáni, ktorí prídu. Ale Mária bude prítomná z rozkazu
Najvyššieho, aby rozprestrela svoju moc nad mocou bezbožných a modlárov.
Kedy a ako sa to stane? Jedine Boh to vie. Na nás je mlčať, modliť sa,
prosiť a čakať.
Základné pravdy o úcte k Panne Márii
Až doteraz som hovoril o tom, aká nevyhnutná je úcta k presvätej Panne,
teraz je potrebné povedať, v čom spočíva. O to sa s pomocou Božou pokúsim.
Uvediem najprv niekoľko základných právd, ktoré osvetlia túto hlbokú úctu,
ktorú mienim odhaliť.
Ježiš Kristus, cieľ úcty k Panne Márii
Je nevyhnutné, aby posledným cieľom všetkej našej úcty a oslavy bol Ježiš, náš
Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by všetko bolo falošné a mylné.
Kristus je alfa a omega, počiatok a koniec všetkých vecí. Pracujeme iba
preto, hovorí apoštol, aby sme každého človeka urobili dokonalým
v Ježišovi. Pretože v ňom jedinom prebýva všetka plnosť Božstva a všetky
ostatné plnosti milostí, čností a dokonalostí. Jedine v ňom sme
boli požehnaní rôznym duchovným požehnaním. Len on je jediný Majster,
ktorý nás má učiť, náš jediný Pán, od ktorého máme byť závislí, naša jediná
Hlava, s ktorou máme byť spojení, náš jediný Vzor, ku ktorému sa máme
pripodobniť, náš jediný Lekár, ktorý nás má uzdravovať, naša jediná Cesta,
ktorá nás má viesť, naša jediná Pravda, ktorej máme veriť, náš jediný
Život, ktorý nás má oživovať a naše jediné Všetko vo všetkých veciach,
ktoré nám má postačovať. Nebolo dané iné meno pod slnkom, v ktorom by sme
boli spasení, ako meno Ježiš. Boh nám nepoložil nijaký iný základ našej
spásy, dokonalosti a našej slávy než Ježiša Krista. Každá stavba,
ktorá nie je vybudovaná na tejto pevnej skale, je založená na sypkom piesku
a celkom iste padne, či už skôr alebo neskôr. Každý veriaci, ktorý nie je
s ním spojený ako ratolesť s kmeňom révy, odpadne, uschne a bude hodený do
ohňa. Ak sme v Ježišovi a Ježiš v nás, netreba sa nám obávať zatratenia.
Ani nebeskí anjeli, ani pozemskí ľudia, ani pekelní diabli, ani akýkoľvek
iný tvor nám nemôže uškodiť, keďže nás nemôže oddeliť od lásky Božej, ktorá
je v Ježišovi. Skrze Ježiša, s Ježišom a v Ježišovi môžeme vzdať všetku
česť a slávu Otcovi a v jednote s Duchom Svätým, stať sa dokonalými a byť
svojmu blížnemu vôňou večného života.
Ak teda budujeme hlbokú úctu k presvätej Panne, to len pre
vybudovanie dokonalejšej úcty k Ježišovi, aby sme poskytli
jednoduchú a bezpečnú pomoc, ako nájsť Ježiša. Keby úcta k svätej Panne
vzďaľovala od Ježiša, museli by sme ju zavrhnúť ako mámenie diabla. Ale je
to práve naopak, ako som už ukázal a ešte ukážem ďalej, táto úcta je nám
nutná preto, aby sme dokonale našli Ježiša, milovali ho nežnou láskou
a verne mu slúžili.
Obraciam sa tu na chvíľu k tebe, môj roztomilý Ježišu, aby som sa
s láskou posťažoval tvojej velebnosti, že veľká časť kresťanov,
i najučenejších, nevie o nevyhnutnom pute, ktoré je medzi tebou a tvojou
svätou Matkou. Ty si, Pane, ustavične s Máriou, a Mária je neprestajne
s tebou a nemôže byť bez teba, inak by už nebola tým, čím je. Je natoľko
milosťou pretvorená v teba, že už nežije ona, že jej už niet. Ty jediný, môj
Ježišu, si živý a kraľuješ v nej, a to dokonalejšie ako vo všetkých anjeloch
a blažených. Ach, keby ľudia poznali slávu a lásku, akej sa ti dostáva
v tomto predivnom tvorovi, celkom inak by zmýšľali o tebe i o nej. Mária je
s tebou tak vnútorne spojená, že by bolo možné oddeliť skôr svetlo od
slnka, teplo od ohňa. Hovorím, že ľahšie je možné oddeliť od teba všetkých
anjelov a svätých ako tvoju blahoslavenú Matku, keďže ona ťa miluje
vrúcnejšie, oslavuje ťa dokonalejšie, ako všetky tvoje tvory dovedna.
Preto, môj drahý Majster, aké je prekvapujúce a poľutovaniahodné
vidieť, v akej tme a nevedomosti o tvojej svätej Matke sú tu na zemi všetci
ľudia? Nemám na mysli iba modloslužobníkov a pohanov, ktorí nepoznajúc
teba, nestarajú sa o to, aby poznali ju. Nemyslím ani bludárov
a rozkolníkov, ktorým nezáleží na tom, aby boli ctiteľmi tvojej svätej
Matky, oddeliac sa od teba a od tvojej svätej Cirkvi. Mám na mysli
kresťanov katolíkov. Áno i vzdelancov medzi katolíkmi, ktorí honosiac sa,
že učia pravde iných, nepoznajú teba ani tvoju svätú Matku, iba ak
rozumkárskym, suchým a ľahostajným spôsobom. Títo len zriedka hovoria o tvojej
svätej Matke a o oddanosti, akú k nej treba mať; hovoria, že sa boja, aby
sa nezvrhla, aby sa neukrivdilo tebe prílišným uctievaním tvojej svätej
Matky.
Ak vidia alebo počujú, že niektorý ctiteľ Panny Márie často hovorí
nežným, vážnym a presvedčivým spôsobom o úcte k tejto milej Matke ako
o bezpečnej pomoci bez klamu, o krátkej ceste bez nebezpečenstiev,
o nepoškvrnenej ceste bez nedokonalosti, o zázračnom tajomstve ako nájsť
teba a dokonale ťa milovať, rozkričia sa na neho a namietnu mu tisíc
falošných dôvodov, aby mu dokázali, že nemá hovoriť toľko o svätej
Panne. Vraj sa táto úcta často zvrháva a treba sa zasadiť o to, aby sa
tomu urobil koniec a hovoriť skôr o tebe, než nabádať ľud k úcte k Panne
Márii, ktorú už vraj milujú dosť.
Počuť ich hovoriť o úcte k tvojej svätej Matke, nie preto, aby ju
šírili a o nej presvedčovali, ale aby robili prietrž nešvárom, ktoré vraj
z nej vznikajú. Zatiaľ však títo ľudia nemajú nijakej zbožnosti, nijakej
vrúcnosti pre teba, keďže jej nemajú pre Máriu. Dívajú sa na škapuliar a na
ruženec ako na zbožnosť hodiacu sa pre slabých duchom a nevedomých, bez
ktorej sa možno spasiť. Ak im padne do rúk niektorý ctiteľ svätej Márie,
ktorý sa modlí ruženec alebo vykonáva inú pobožnosť k nej, rýchlo mu
pozmenia ducha i srdce. Namiesto ruženca mu poradia modliť sa sedem žalmov,
miesto úcty k svätej Panne - úctu k Ježišovi Kristovi.
Môj drahý Ježišu, majú títo ľudia tvojho ducha? Pôsobia ti radosť
takýmto počínaním? Páči sa ti, že sa zo všetkých síl nesnažia zapáčiť
tvojej Matke, zo strachu, aby sa tebe nezneľúbili? Bráni úcta
k tvojej Matke v úcte k tebe? Prisvojuje si ona úctu, ktorú jej vzdávame?
Žije iba pre seba? Je ona dajakou cudzinkou, ktorá nemá nijaké spojenie
s tebou? Prestaneme sa tebe páčiť, ak si želáme páčiť sa jej? Odlučujeme
sa, alebo vzďaľujeme sa od tvojej lásky, keď sa dávame jej a milujeme ju?
A predsa, môj drahý Majster, veľká časť vzdelaných ľudí sa tak
odvracia od zbožnosti k tvojej svätej Matke a je k nej ľahostajná, ako
keby všetko, čo som práve povedal, bola pravda. Zachráň ma Pane, zachráň,
od ich citov a zbožnosti a daj mi nejaký podiel na citoch vďačnosti,
vážnosti, úcty a lásky, ktoré máš ku svojej svätej Matke, aby som ťa
miloval a oslavoval tým viac, čím viac ťa budem napodobňovať a z čoraz
väčšej blízkosti nasledovať.
Ak som až doteraz nič nepovedal ku cti tvojej svätej Matky, daj mi
milosť, aby som ju chválil dôstojne, napriek všetkým jej nepriateľom, ktorí
sú tvojimi nepriateľmi a aby som im hlasno povedal so svätými: "Nech si nik
nemyslí, že Boh bude k nemu milosrdný, ak si rozhnevá požehnanú Matku. "
Daj, aby sa nám dostalo od tvojho milosrdenstva opravdivej zbožnosti
k tvojej svätej Matke a aby sme ňou nadchli celú zem. Daj, nech vrúcne
milujeme teba a prijmi našu vrúcnu modlitbu, ktorú k tebe vznášame so
sv. Augustínom a s tvojimi skutočnými priateľmi:
"Ty si Kristus, otec môj svätý, Boh môj milostivý, kráľ môj jediný,
pomocník môj najlepší, milý môj najkrásnejší, chlieb môj živý, kňaz môj naveky,
môj vodca do vlasti, svetlo moje pravé, sladkosť moja svätá, cesta
moja priama, múdrosť moja prejasná, prostota moja rýdza, svornosť moja
pokojná, stráž moja úplná, podiel môj dobrý, spása moja večná.
Kriste Ježišu, milovania hodný Pane, načo som miloval, prečo som si žiadal
po celý svoj život niečo okrem teba, Ježiša, Boha svojho? Kde som bol, keď
som nebol mysľou s tebou? Od tejto chvíle všetky moje žiadosti
rozplameňujte sa a rozlievajte v Pána Ježiša. Leťte, dosť ste sa naotáľali,
ponáhľajte sa tam, kam spejete, hľadajte toho, koho hľadáte. Ježišu, kto
nemiluje teba, nech je prekliaty, kto teba nemiluje, nech je naplnený
horkosťami... , sladký Ježišu, teba nech miluje, v tebe nech sa kochá, teba
nech obdivuje každý živý tvor prinášajúc ti chválu. Boh môjho srdca a môj
podiel, Kriste Ježišu, nech zhynie moje srdce môjmu duchu, len ty ži vo
mne. Nech sa rozpália v mojom duchu uhlíky tvojej lásky a nech sa rozhoria
v dokonalý oheň, ktorý nech horí na oltári môjho srdca. Nech žiaria
v útrobách mojich, plápolajú v skrýšach mojej duše a v deň svojho skonania
kiež sa nájdem dokonalý u teba... Amen. "
Zámerne som uviedol túto podivuhodnú modlitbu sv. Augustína, aby sa ju
ľudia mohli modliť každý deň, prosiac o lásku k Ježišovi, ktorého hľadáme
skrze božskú Máriu.
Oddaní Kristovi a Márii
Z toho, čím je Ježiš Kristus vzhľadom k nám, treba vyvodiť záver, že, ako
hovorí apoštol, nepatríme sebe, ale úplne jemu, ako jeho údy a jeho
nevoľníci, ktorých kúpil nekonečne draho, za cenu všetkej svojej krvi. Pred krstom
patrili sme démonovi ako jeho otroci. Krst nás urobil skutočnými
poddanými Ježiša Krista, ktorí majú len preto žiť, pracovať a umierať, aby
prinášali ovocie skrze tohto Bohočloveka, oslavovali ho vo svojom tele
a urobili ho kráľom vo svojich dušiach. Pretože on nás vybojoval, sme jeho
získaným ľudom a jeho dedičstvom.
Z toho dôvodu nás prirovnáva Duch Svätý k stromom vrúbeným pozdĺž vôd
milosti na poli Cirkvi, ktoré majú vydať ovocie vo svojom čase,
k ratolestiam vinnej révy, ktorej kmeňom je Ježiš Kristus, a ktoré majú
rodiť dobré hrozno,
k stádu, ktorého pastierom je Ježiš Kristus, k stádu, ktoré sa má
rozmnožovať a dávať mlieko.
K dobrej zemi, ktorej obrábateľom je Boh. V nej sa semeno rozmnožuje
a rodí tridsaťkrát, šesťdesiatkrát, stokrát viac. Ježiš Kristus zlorečil
neúrodnému figovníku a zavrhol neužitočného služobníka, ktorý neuplatnil
svoje hrivny. Všetko nám dokazuje to, že Kristus si praje získavať nejaké
ovocie z našich chatrných osôb, totiž naše dobré skutky, lebo tieto patria
jedine jemu: "Sme stvorení v Kristovi Ježišovi, aby sme mohli konať dobré
skutky. " Z týchto slov jasne vyplýva, že Kristus je jediným počiatkom a má
byť jediným cieľom všetkých našich dobrých skutkov a jemu máme slúžiť
nielen ako najatí služobníci, ale ako poddaní z lásky. Vysvetlím to.
Sú dva spôsoby tu na zemi, ako patriť niekomu inému a závisieť od jeho
moci: totiž jednoduchá služba a nevoľníctvo. Podľa toho voláme niekoho
služobníkom a niekoho nevoľníkom, poddaným alebo otrokom.
Všeobecnou služobnosťou u kresťanov sa človek prenajíma k službe inému
na určitý čas za takú a takú mzdu alebo za takú a takú odmenu.
Nevoľníctvom je človek celkom závislý od iného po celý svoj život a je
povinný slúžiť svojmu pánovi, bez toho, aby si nárokoval nejakú mzdu alebo
odmenu, ako niektoré jeho ťažné zviera, nad ktorým má právo života a smrti.
Nevoľníctvo je trojakého druhu: od prírody, násilné
a dobrovoľné. Všetky tvory sú Božími poddanými prvým spôsobom: "Pánova je
zem i jej plnosť." Diabli a zatratenci druhým, spravodliví a svätí
tretím. Dobrovoľným nevoľníctvom si u Boha získavame najväčšiu slávu, lebo
on hľadí na srdce, žiada si srdce a nazýva sa Bohom srdca. Dobrovoľným
nevoľníctvom sa volí nadovšetko Boh a jeho služba, i keby prirodzenosť
k tomu nezaväzovala.
Je podstatný rozdiel medzi služobníkom a poddaným.
Služobník nedáva všetko, čím je, všetko, čo má a všetko, čo môže
získať skrze iného alebo sám. Nevoľník sa však dáva úplne celý so všetkým,
čo má a so všetkým, čo môže získať, bez akejkoľvek výnimky.
Služobník požaduje mzdu za službu svojmu pánovi. Nevoľník, hoci by
pracoval akokoľvek usilovne, dobre a veľa, nemôže požadovať od neho nič.
Služobník môže opustiť svojho pána, kedy sa mu zapáči, alebo aspoň
po uplynutí času jeho služby, nevoľník však nemá právo opustiť svojho pána,
kedy sa mu zapáči.
Pán služobníkov nemá nijakého práva nad jeho životom a smrťou, bez
toho, aby sa nedopustil nespravodlivej vraždy, keby ho zabil ako niektoré
svoje zviera. Pán nevoľníkov má však nad ním podľa zákona právo života
i smrti, môže ho komukoľvek predať alebo ho zabiť, ako by bez rozdielu
učinil so svojím koňom.
Konečne služobník je len na istý čas v službe pána ale poddaný
navždy.
Niet u ľudí vzťahu, ktorým by sme viac patrili druhému, ako je
nevoľníctvo. Niet ani u kresťanov vzťahu, ktorým by sme neobmedzenejšie
patrili Kristovi a jeho svätej Matke, ako dobrovoľným nevoľníctvom podľa
príkladu samotného Krista, ktorý vzal na seba tento spôsob z lásky
k nám, a tiež podľa príkladu Panny Márie, ktorá sama seba označuje za
služobnicu a nevoľnicu Pána. Apoštol nazýva seba "servus Christi" - otrok
Kristov. Kresťania sa vo Svätom Písme viackrát označujú ako "servi
Christi." Toto slovo servus znamenalo kedysi len otroka, pretože nebolo
ešte služobníkov ako dnes, lebo pánom slúžili len otroci alebo prepustenci.
Katechizmus svätého tridentského snemu, aby nepripustil nijakú pochybnosť,
že sme otrokmi Ježiša Krista, vyjadruje to výrazom, ktorý nijako nie je
dvojznačný, nazývajúc nás "mancipia Christi", nevoľníci, otroci Ježiša Krista,
tí, na ktorých má Kristus vlastnícke právo.
Ak je tomu tak, hovorím, že sme povinní patriť Ježišovi a slúžiť mu
nielen ako námedzní služobníci, ale ako poddaní z lásky, ktorí zo svojej
veľkej lásky sa mu dávajú do služby ako otroci, jedine pre česť, že budú
patriť jemu. Pred krstom boli sme otrokmi diabla. Krst nás učinil
nevoľníkmi Ježiša Krista, lebo ľudia môžu byť buď otrokmi diabla alebo
poddanými Ježiša Krista.
Čo hovorím neobmedzene o Ježišovi, hovorím s obmedzením o svätej
Panne. Ježiš Kristus si ju vyvolil za nerozlučnú sprievodkyňu svojho
života, smrti, slávy a moci na nebi i na zemi. Dal jej všetky milosti
primeranané k svojej velebnosti a práva i výsady, ktoré má sám od
prirodzenosti. Čokoľvek patrí Bohu prirodzenosťou, Márii patrí milosťou,
hovoria svätí. Takže majú rovnakých poddaných, služobníkov a otrokov.
Podľa názoru svätých a mnohých veľkých osobností možno sa teda nazývať
a stať nevoľníkom Panny Márie, aby sme tým dokonalejšie patrili
Kristovi. Skrze svätú Pannu náš Pán prišiel k nám, skrze ňu máme ísť
i my, ak chceme prísť k nemu. Mária nie je ako ostatné tvory, ktoré keby
sme sa k nim priklonili, skôr by nás azda vzďaľovali od Boha, než aby nás
k nemu približovali. Najväčšou snahou Márie je spojiť nás s Ježišom
Kristom, jej Synom a snahou Syna je, aby sme prišli k nemu
skrze jeho svätú Matku. Ak sa správame takto, vzdávame mu česť
a spôsobujeme mu radosť, ako by sme vzdali česť a urobili radosť nejakému
kráľovi, keby sme sa urobili poddanými kráľovnej, chtiac byť jeho
dokonalejšími poddanými. Preto svätí Otcovia, a podľa nich sv. Bonaventúra,
hovoria, že svätá Panna je cestou k nášmu Pánovi: "Cestou vedúcou ku
Kristovi je priblížiť sa k Márii. "
A ďalej, svätá Panna je, ako som hovoril, kráľovnou a panovníčkou neba
i zeme. "Moci Božej sa všetko podrobuje, i Panna, hľa, moci Panny všetko sa
podrobuje, i Boh," hovoria sv. Anzelm, Bernard, Bernardín a Bonaventúra.
A či nemá toľko poddaných, koľko je tvorov? Či nie je rozumné, aby medzi
toľkými otrokmi z donútenia boli otroci z lásky, ktorí by si celkom
slobodne zvolili ako poddaní Máriu za svoju panovníčku? Čože, ľudia
i diabli mali by svojich dobrovoľných otrokov a Mária by ich nemala? Každý
kráľ si pokladá za česť, že kráľovná má otrokov, nad ktorými má právo
života a smrti, lebo jej česť a moc je jeho mocou a cťou. Mohol by sa teda
niekto domnievať, že náš Pán, ktorý, ako najlepší zo všetkých synov, urobil
svoju svätú Matku účastnou všetkej svojej moci, považuje za nesprávne, aby
mala poddaných? Má azda menej úcty a lásky k svojej Matke ako Asverus
k Estere alebo Šalamún k Bethsabe? Kto by sa to opovážil povedať alebo si
len pomyslieť?
Ale kam ma to vedie moje pero? Načo sa tu zastavujem a dokazujem niečo
tak zrejmé? Ak niekto nechce, aby sme sa nazývali poddanými Panny Márie, čo
na tom! Ak sa urobí a nazýva nevoľníkom Ježiša Krista, tým je zároveň
nevoľníkom svätej Panny, keďže Ježiš je plodom a slávou Márie. A to sa dokonale
robí zasvätením, o ktorom si pohovoríme ďalej.
Zlo, jediná zábrana k dokonalosti
Naše najlepšie skutky bývajú zvyčajne poškvrnené a porušené zlým základom
ktorý je v nás. Ak vlejeme krištáľovo čistú vodu do nádoby, ktorá zapácha
alebo víno do suda, ktorého vnútrajšok je nakazený iným vínom, ktoré v ňom
bolo, čistá voda a dobré víno sa nakazia a ľahko napáchnu. Práve tak, keď
Boh vleje do nádoby našej duše, nakazenej dedičným i vlastným hriechom,
svoje milosti a nebeskú rosu alebo lahodné víno svojej lásky, jeho dary sa
zvyčajne nakazenia a poškvrnenia zlým kvasom a základom, ktorý v nás
zanechal hriech. Naše skutky, ba i naše najvznešenejšie čnosti nesú stopy
hriechu. Pre dosiahnutie dokonalosti, čo je možné iba v jednote s Kristom,
je teda veľmi dôležité, aby sme sa zbavili toho, čo je v nás zlé. Inak nám
náš Pán, ktorý je neskonale čistý a nenávidí i najmenšiu škvrnu na duši,
nedovolí uzrieť svoju tvár a nebude v nás prebývať.
Aby sme sa oslobodili od seba samých, treba s osvietením Ducha Svätého
poznať náš zlý základ, našu neschopnosť vykonať akékoľvek dobro, užitočné
pre našu spásu, poznať našu slabosť vo všetkom, nestálosť v každej
dobe, nehodnosť akejkoľvek milosti a našu neprávosť na každom mieste.
Hriech nášho prvého otca nás všetkých nakazil a porušil, ako kvas
kvasí a porušuje cesto, do ktorého sa dáva. Vlastné hriechy, ktorých sme
sa dopustili, či už smrteľné alebo všedné, nech sú akokoľvek odpustené,
zvýšili našu žiadostivosť, slabosť, nestálosť, porušenosť
a zanechali v duši zhubné stopy.
Naše telo je tak porušené, že ho Duch Svätý nazýva telom hriechu (Rim 6, 6),
počatým a vychovaným v hriechu, schopným každého hriechu.
Telom poddaným tisícorakým chorobám, ktoré sa zo dňa na deň kazí.
Naša duša, spojená s telom, sa stala náchylná k hriechu.
Zdedili sme pýchu a zaslepenosť ducha, zatvrdilosť v srdci, slabosť
a nestálosť v duši, žiadostivosť, odbojné vášne a choroby tela. Sme od
prírody pyšní, necudní, závistlí, zlostní, leniví a nestálí. Náš
základ je narušený ničotou a hriechom a nezasluhujeme si iné iba hnev Boží a večné
peklo.
Nemôžeme sa potom čudovať, že náš Pán povedal, že ten, kto ho chce
nasledovať, musí zaprieť seba samého a nenávidieť svoj život, lebo ten, kto
bude milovať svoj život, stratí ho a ten, kto ho bude nenávidieť, nájde ho.
Táto neskonalá Múdrosť, ktorá nedáva prikázania bez dôvodu, rozkazuje nám,
aby sme sa nenávideli len preto, že sme veľmi hodní nenávisti. Nič nie je
tak hodné lásky ako Boh, nič tak hodné nenávisti, ako sme my.
Aby sme sa oslobodili od seba samých, je potrebné, aby sme deň čo deň
sebe odumierali. To znamená: zriecť sa možností svojej duše
a zmyslov svojho tela, dívať sa, ako by sme ani nevideli, počúvať,
ako by sme ani nepočuli, užívať vecí tohto sveta tak, ako by sme ich ani
neužívali. Sv. Pavol tomu hovorí: "Každodenne umieram" (1 Kor 15, 31). Keď
obilné zrnko zasiate do zeme neumrie, ostáva samo a nevydá nijakú úrodu.
Ak neumrieme sebe samým, ak nás nepovedú naše najsvätejšie skutky
zbožnosti k tejto nevyhnutnej a plodnej smrti, neprinesieme nijaké poriadne
ovocie a naša zbožnosť vyznie naplano. Všetka naša spravodlivosť sa
poškvrní našou sebaláskou a našou vlastnou vôľou, čo Bohu zoškliví
najväčšie obete a najlepšie skutky, akých sme schopní. A tak sa po svojej
smrti objavíme s prázdnymi rukami čností a zásluh a nebudeme mať ani
iskierky rýdzej lásky, ktorá sa udeľuje iba dušiam sebe odumretým, ktorých
život je skrytý s Kristom v Bohu.
Zvoľme si taký spôsob úcty k Panne Márii, ktorý nás najviac
vedie k tomuto sebaumieraniu. To je najlepšie a najviac posväcujúce.
Nemôžeme sa domnievať, že je všetko zlato, čo sa blyští, že je všetko med, čo
je sladké a že všetko, čo je ľahké a vykonáva to najviac ľudí, je posväcujúce.
Tak, ako sú prírodné tajomstvá, ako s malou námahou a ľahkosťou možno
vykonať prirodzené práce, práve tak sú tajomstvá i v poriadku milosti, aby
sa v krátkom čase, s radosťou a bez ťažkostí vykonali práce nadprirodzené,
aby sme sa vyprázdnili sami zo seba, naplnili sa Bohom a stali sa
dokonalými.
Úcta, ktorú mienim odhaliť, je jednou z týchto tajomstiev milosti,
neznáma veľkému počtu kresťanov, známa malému počtu zbožných ľudí. Je
vykonávaná a obľúbená ešte omnoho menším počtom veriacich. Aby som začal
odhaľovať túto úctu, uvádzam štvrtú pravdu, ktorá je dôsledkom tretej.
Prostredník pri Prostredníkovi
Je dokonalejšie, pretože je to pokornejšie, nepristupovať k Bohu sám, bez
prostredníka. Pretože máme veľmi porušený vnútorný základ, je jasné, že
ak sa na ceste k Bohu opierame iba o seba, všetka naša spravodlivosť bude
poškvrnená. Sotva zaváži pred Bohom tak, aby sa s nami spojil a vyslyšal
nás. Prostredníkov u svojej Velebnosti nám Boh nedal bezdôvodne. Videl
našu nehodnosť a neschopnosť. Mal s nami trpezlivosť, a preto, aby nám poskytol
prístup k svojmu milosrdenstvu, dal nám mocných orodovníkov u svojej
Výsosti. Takže, keby sme obišli týchto prostredníkov a pristupovali priamo
k jeho svätosti bez akéhokoľvek odporúčania, nemali by sme dostatočnú
pokoru, dostatok úcty k Bohu, tak vznešenému a svätému. Viac by sme si
dovoľovali k tomuto Kráľovi kráľov, ako by sme si dovolili ku kráľovi alebo
kniežaťu pozemskému, ku ktorému by sme sa neodvážili pristúpiť bez nejakého
priateľa, ktorý by hovoril za nás.
Náš Pán sa za nás prihovára a je prostredníkom nášho vykúpenia u Boha
Otca. Skrze neho máme prosiť s celou Cirkvou víťaznou a bojujúcou, skrze
neho máme prístup k Božej velebnosti. Vždy pred Boha predstupujeme
podporovaní a halení jeho zásluhami, ako malý Jakub v kozľacích kožiach
predstúpil pre svojho otca Izáka, aby prijal jeho požehnanie.
Ale potrebujeme nejakého prostredníka u Prostredníka samého? Je naša
čistota taká dokonalá, aby nás s ním spájala priamo, skrze nás samých? Či
nie je on, Boh, vo všetkom rovný svojmu Otcovi a teda Svätý svätých, tak
úctyhodný ako jeho Otec? Ak sa učinil zo svojej neskonalej lásky našou
zárukou a prostredníkom u Boha, svojho Otca, aby ho utíšil a zaplatil
mu, čo sme mu boli dlžní, vyplýva z toho menšia úcta a bázeň k jeho
Velebnosti a Svätosti?
Povieme teda smelo so sv. Bernardom, že potrebujeme prostredníka
u samého Prostredníka a božská Mária je najschopnejšia konať túto
milosrdnú úlohu. Skrze ňu Ježiš Kristus prišiel a skrze ňu my máme ísť
k nemu. Ak sa bojíme ísť priamo k Ježišovi Kristovi, svojmu Bohu, pre jeho
neskonalú výsosť alebo pre našu nízkosť a hriechy, smelo vzývajme o pomoc
a príhovor Máriu, svoju Matku. Ona je dobrá, láskavá, na nej niet
nič hrubého ani nevľúdneho, nič príliš povzneseného a príliš skvejúceho sa.
Hľadiac na ňu, vidíme svoju číru prirodzenosť. Nie je slnkom, ktoré by nás
hustotou svojich lúčov pre našu slabosť ľahko oslepilo, ale je krásna
a nežná ako mesiac, ktorý prijíma svetlo od slnka a mierni ho, aby bolo
primerané nášmu chabému zraku. Taká je milosrdná, že nenechá bez
vypočutia nikoho z tých, ktorí ku nej volajú, aby za nich orodovala, nech
by boli akokoľvek hriešni. Lebo, ako hovoria svätí, nikdy nebolo slýchať, čo
je svet svetom, že by sa niekto utiekal k svätej Panne s vytrvalou dôverou
a nebol od nej vypočutý.
Je taká mocná, že jej prosby neboli nikdy zamietnuté. Jej stačí len
predstúpiť pred Syna s prosbou a on s ňou hneď súhlasí, ihneď ju prijíma,
vždy býva láskyplne premožený srdcom a prosbami svojej predrahej Matky.
Toto všetko je prevzaté zo spisov sv. Bernarda a sv. Bonaventúru. Podľa
nich máme tri stupne vedúce k Bohu: prvý, ktorý je nám najbližšie a je
nejprimeranejší naším schopnostiam, je Mária, druhý je Ježiš Kristus
a tretí je Boh Otec. Aby sme prišli k Ježišovi, musíme prísť k Márii, našej
prostrednici orodovaním, aby sme prišli k večnému Otcovi, treba prísť
k Ježišovi, nášmu prostredníkovi vykúpením. Práve tento poriadok sa
zachováva úctou, ktorú ďalej naznačím.
Poklady Božích milostí
Vzhľadom na našu slabosť a krehkosť je ťažké, aby sme v sebe zachovali
milosti, ktoré sme dostali od Boha.
Tento poklad, cennejší ako nebo i zem, máme v krehkých,
hlinených nádobách, v porušiteľnom tele, v slabej a nestálej duši, ktorú
každá maličkosť zmätie a zrazí.
Pretože démoni, ktorí sú prefíkaní lotri, by nás radi znenazdania
zaskočili a olúpili. Číhajú na priaznivú chvíľu vo dne i v noci,
neprestajne obchádzajú, aby nás zožrali a hriechom v okamžiku pripravili
o všetky milosti a zásluhy, ktoré sme si získali počas toľkých rokov. Ich
zloba, prefíkanosť, úskoky a počet nám musí naháňať strach, keď si
uvedomíme, že osoby viac naplnené milosťami, bohatšie na čnosti, hlbšie
utvrdené v skúsenosti a vyspelejšie vo svätosti ako sme my, boli zaskočené,
okradnuté a neblaho spustošené. Ach! Koľkokrát bolo vidieť, ako cédre
libanonské a hviezdy z oblohy žalostne padli a stratili v jedinej chvíli
všetku svoju výšku a jasnosť. Odkiaľ táto podivuhodná zmena? Nebolo
to pre nedostatok milosti, ktorá nechýba nikomu, ale pre nedostatok pokory.
Cítili sa mocnejšími a silnejšími ako v skutočnosti, schopnejšími uchrániť si svoje
poklady. Dôverovali sebe a opierali sa o seba, pokladali svoj dom za dostatočne
bezpečný a svoje pokladnice za dosť pevné, aby uchránili drahocenný klenot
milosti. Pre túto nepatrnú oporu, ktorú mali v sebe, hoci sa im pozdávalo,
že sa opierajú jedine o milosť Božiu, spravodlivý Pán dopustil, aby boli
okradnutí, nechajúc ich samých sebe. Beda! Keby boli poznali podivuhodnú
úctu, ktorú ukážem ďalej, boli by zverili svoj klenot mocnej a vernej
Panne, ktorá by im ho ochránila ako svoj vlastný majetok. Áno, bola by
to považovala za záväzok spravodlivosti.
Ťažké je vytrvať v milosti pre nesmiernu skazenosť sveta. Svet je
teraz tak skazený, že takmer nevyhnutne sa v ňom zbožné srdcia pošpinia,
keď už nie jeho blatom, aspoň jeho prachom. Je akýmsi zázrakom, ak zostane
niekto stáť uprostred tohto dravého prívalu a nie je ním strhnutý,
uprostred tohto búrlivého mora a nepotopí sa, alebo ho neolúpia piráti
a korzári, ak je uprostred tohto zamoreného ovzdušia a nie je ním nakazený.
Panna nanajvýš verná, ktorej had neuškodil, vykonáva tento zázrak na tých,
ktorí jej slúžia týmto krásnym spôsobom.
Úcta k Panne Márii
Keď sme prijali týchto päť právd, teraz si viac ako inokedy
zvoľme pravú zbožnosť k presvätej Panne, lebo existuje aj falošná zbožnosť,
ktorú možno ľahko mylne pokladať za pravú. Diabol je ako falšovateľ peňazí
a prefíkaný podvodník. Falošnou úctou i k Panne Márii už oklamal a zviedol
mnoho duší. Každodenne využíva svoje diabolské skúsenosti, aby nimi strhol
do pekla ďalšie. Robí to tak, že pod pláštikom niekoľkých zle odriekaných
modlitieb a niekoľkých vonkajších pobožností, ktoré ľuďom ponúka, uspáva
duše v hriechu. Úcta k Ježišovi, k Sviatosti oltárnej a úcta k Panne Márii
sú medzi inými druhmi zbožnosti tým, čím sú zlato a striebro medzi kovmi.
Preto diabol, ako skúsený falšovateľ drahých kovov, falšuje najviac úctu
k Ježišovi a k Márii.
Je teda veľmi dôležité poznať najskôr falošnú úctu k presvätej Panne,
aby sme sa jej vystríhali, a potom pravú úctu, aby sme sa jej oddali.
V druhej časti tohto spisu vysvetlím podrobnejšie, ktorý spôsob úcty k svätej
Panne je spomedzi toľkých rozličných spôsobov pravej úcty ten
najdokonalejší, najviac oslavuje Boha a nás najviac posväcuje, aby sme sa
ho pridržali.
Druhy falošnej úcty k svätej Panne
Poznám sedmoro falošných ctiteľov a falošných spôsobov mariánskej úcty. Sú
to ctitelia posudzovační, úzkostliví, vonkajší, opovážliví, nestálí,
pokryteckí a zištní.
Posudzovační ctitelia bývajú zvyčajne pyšní učenci, osvietení
duchovia, rozumejúci všetkému. Majú naozaj akúsi úctu k svätej Panne, ale
kritizujú skoro všetky prejavy zbožnej úcty, ktorú jednoduchí ľudia
vzdávajú jednoducho a sväto tejto Matičke, keďže nevyhovujú ich chúťkam.
Pochybujú o všetkých zázrakoch a príbehoch, ktoré rozprávajú vierohodní
spisovatelia, alebo o tých, ktoré sa vyberajú z letopisov rehoľných rádov,
ktoré vydávajú svedectvo o milosrdenstve a moci presvätej Panny. Je pre
nich utrpením dívať sa na prostých a pokorných ľudí, ako kľačia pred
oltárom alebo obrazom Panny Márie, niekedy aj na ulici, a modlia sa k Bohu.
Obviňujú ich až z modlárstva, ako keby sa klaňali drevu alebo kameňu.
Hovoria, že pokiaľ ide o nich, nijako nemilujú tieto vonkajšie prejavy úcty
a že nie sú takého slabého ducha, aby verili toľkým bájkam a rozprávkam,
ktorá sa rozširujú o svätej Panne. Keď im uvediete predivné chvály, ktoré
jej vzdávajú svätí otcovia, buď odpovedia, že hovorili rečnícky,
s nadsádzkou, alebo dávajú ich slovám nesprávny výklad.
Treba sa veľmi obávať takýchto falošných ctiteľov. Sú to ľudia pyšní
a svetskí. Kazia úctu k najsvätejšej Panne. Pod zámienkou, že chcú potláčať
zvrátenosť úcty, žalostným spôsobom oddiaľujú ľudí od Márie.
Úzkostliví ctitelia sú ľudia, ktorí sa boja, aby uctievajúc Matku,
neurazili Syna, aby vyvyšujúc ju, neznížili jeho. Tí neznesú, aby sa svätej
Panne vzdávali spravodlivé chvály, ktoré jej vzdali svätí otcovia.
S utrpením sa dívajú na viac ľudí pred oltárom Márie, než pred velebnou
Sviatosťou, akoby boli proti sebe, akoby tí, ktorí sa modlia k Panne Márii,
nemodlili sa skrze ňu k Ježišovi! Nechcú, aby sa hovorilo tak často o tejto
vznešenej panovníčke a aby sme sa na ňu tak často obracali.
Tu je niekoľko slov, ktoré mávajú na jazyku: "Načo toľko ružencov,
toľko bratstiev a vonkajších pôct Panne Márii? V tom je veľa nevedomosti!
Tým sa robí z nášho náboženstva svätuškárstvo. Hovorte mi len o tých, ktorí
si ctia Krista. On je naším jediným prostredníkom, treba kázať Krista, to
je pevný základ!"
Čo tvrdia, je v určitom zmysle pravda. Avšak spôsob, akým túto
čiastočnú pravdu podávajú, v snahe stlmiť mariánsku úctu, sa stáva veľmi
nebezpečným a rafinovaným osídlom zlého ducha, a to pod zámienkou väčšieho
dobra. Lebo nikdy sa toľko neuctieva Kristus, ako keď sa uctieva jeho Matka,
keďže Mária sa pre nič iné neuctieva, len aby sa čo najdokonalejšie
uctieval Kristus. K Márii ideme ako k ceste, ktorou idúc chceme nájsť
cieľ, ku ktorému spejeme, a ním je Ježiš.
Svätá Cirkev a Duch Svätý velebia svätú Pannu na prvom mieste a Krista
na mieste druhom: požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho,
Ježiš. Vôbec nie preto, že by svätá Panna bola viac ako Ježiš Kristus, alebo
rovná jemu, to by bol neznesiteľný blud, ale preto, že keď chceme
dokonalejšie velebiť Ježiša Krista, treba najskôr velebiť Máriu. Povedzme
teda so všetkými pravými ctiteľmi svätej Panny proti týmto falošným
úzkostlivým ctiteľom: Mária, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod
života tvojho, Ježiš.
Vonkajšími ctiteľmi sú tí, u ktorých všetka úcta k Márii spočíva na
vonkajších úkonoch zbožnosti. Obľubujú iba vonkajšok úcty k Panne Márii,
pretože vôbec nemajú vnútorného ducha. Náhlivo odriekávajú mnoho ružencov,
počúvajú niekoľko omší bez pozornosti, chodia v sprievodoch bez nábožnosti,
dajú sa do všetkých bratstiev, bez toho, aby polepšili svoj život, krotili
svoje vášne, napodobňovali čnosti tejto presvätej Panny. Milujú len citové
dojmy z úcty a neochutnávajú jej jadro. Ak nemajú citové zážitky pri
svojich skutkoch, myslia si že už nerobia nič, upadajú do zmätku
a zanechávajú, alebo robia, všetko piate cez deviate. Svet je plný takýchto
vonkajších ctiteľov a nikto viac ako oni nekritizuje osoby modlitby, ktoré
sa hlavne starajú o svoje vnútro, nepohŕdajúc pritom skromným zovňajškom,
ktorý vždy doprevádza skutočnú úctu.
Opovážliví ctitelia sú ľudia oddaní svojim vášňam alebo milovníci
sveta, ktorí pod krásnym menom kresťanov a ctiteľov svätej Panny skrývajú
pýchu, lakomstvo, nečistotu, opilstvo, hnev, rúhanie, preklínanie,
nespravodlivosť... Spokojne spia vo svojich zlých návykoch, neusilujúc sa
veľmi o nápravu. Predstierajú, že sú úctiví k Panne Márii, nahovárajú si, že
im Boh odpustí, nezomrú bez spovede a nebudú zatratení, keďže sa modlia
ruženec, postia sa v sobotu, sú v bratstve sv. ruženca alebo škapuliara,
alebo v iných podobných družinách, nosia šatku alebo retiazku svätej Panny,
atď.
Ak sa im povie, že ich úcta je len diablovým klamaním a zhubnou
opovážlivosťou, vrhajúcou ich do zatratenia, nechcú tomu veriť. Hovoria, že
Boh je dobrý a milosrdný, nestvoril nás, aby nás zavrhol, že niet človeka,
aby nehrešil, že iste nezomrú bez spovede, že dobré "peccavi" - zhrešil
som, v hodinke smrti postačí. Hovoria, že majú úctu k svätej Panne, nosia
škapuliar, odriekajú deň čo deň sedem otčenášov a sedem zdravasov k jej
cti, že sa dokonca niekedy modlievajú ruženec a mariánske hodinky, že sa
postia atď. Na potvrdenie toho, čo hovoria a aby sa ešte viac zaslepili,
pripomínajú niekoľko udalostí, ktoré počuli alebo čítali v knihách, či už
v pravdivých alebo klamných, na tom nezáleží. Tie vraj dosvedčujú, že
osoby, čo zomreli v smrteľnom hriechu, bez spovede, za to, že odriekávali
za svojho života niektoré modlitby alebo vykonávali nejaké pobožnosti
k svätej Panne, boli vzkriesené, aby sa vyspovedali, alebo ich duša
zázračne zostala v tele až do spovede. Alebo, že Máriiným milosrdenstvom
dostalo sa im od Boha v hodine smrti skrúšenosti a odpustenia hriechov,
a tak boli spasené, a že oni dúfajú v to isté.
Nič nie je tak zavrhnutiahodné v kresťanstve, ako táto diabolská
opovážlivosť. Ako možno pravdivo hovoriť, že milujeme a uctievame svätú
Pannu, keď svojimi hriechmi prebodávame, križujeme a neľútostne urážame
Ježiša Krista, jej Syna? Keby Mária stále zachraňovala svojim
milosrdenstvom takých ľudí, schvaľovala by zločin, pomáhala by križovať
a urážať svojho božského Syna. Kto si to môže čo i len pomyslieť!
Hovorím, že kto by si takto zahrával s úctou k Panne Márii, ktorá po
úcte k nášmu Pánovi v Najsvätejšej sviatosti je najsvätejšia
a najpodstatnejšia, dopúšťal by sa hroznej svätokrádeže, najväčšej
a najmenej odpustiteľnej po svätokrádežnom prijímaní.
Pripúšťam, že k pravej mariánskej úcte nemusíme byť takými svätými, aby sme
sa vystríhali každého hriechu, hoci by sme si to mali priať, ale
aspoň -- všimnite si dobre, čo poviem --
byť úprimne rozhodnutý vyhýbať sa každému smrteľnému hriechu,
ktorý uráža Matku práve tak ako Syna,
zapierať sa, aby sme sa vystríhali hriechu,
vstúpiť do bratstva, modliť sa ruženec alebo iné modlitby, postiť sa
v sobotu atď.
Všetko to je podivuhodne užitočné k obráteniu hriešnika i zatvrdlivého
Ak je môj čitateľ taký, hoci by aj bol jednou nohou v priepasti, radím mu
to. Ale s podmienkou, že bude vykonávať tieto dobré skutky len s úmyslom
vyprosiť si od Boha, na príhovor svätej Panny, milosti, aby svoje hriechy
ľutoval, aby mu boli odpustené a nadobudol sily premáhať svoje zlé návyky.
Nesmie ostávať v hriešnom stave nevšímavý voči výčitkám svedomia, príkladu
Krista a svätých a voči náuke evanjelia.
Ctitelia nestáli sú tí, ktorí prejavujú úctu k Panne Márii len občas
a keď sa im chce. Hneď sú plní horlivosti, hneď zasa vlažní. Hneď sa
nadchnú pre jej službu a o chvíľku sú už iní. Zo začiatku sa modlia všetky
modlitby k Panne Márii, vstúpia do všetkých jej bratstiev, ale
nezachovávajú verne ich pravidlá. Menia sa ako mesiac a Mária ich vrhá pod
svoje nohy s polmesiacom, pretože sú nestálí a nehodní toho, aby boli
pripočítaní medzi služobníkov tejto vernej Panny, ktorých údelom je vernosť
a vytrvalosť. Lepšie je nezaťažovať sa toľkými modlitbami a pobožnosťami,
vykonávať ich radšej menej ale s láskou a vernosťou, napriek odporu sveta,
diabla a tela.
Sú ešte iní falošní ctitelia svätej Panny, ctitelia pokryteckí.
Ukrývajú svoje hriechy a zlé návyky pod plášť tejto vernej Panny, aby boli
v očiach ľudí takí, akí nie sú.
Konečne sú ctitelia zištní, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, iba
vtedy, keď si prajú, aby vyhrali nejaký spor, unikli nejakému
nebezpečenstvu, uzdravili sa v chorobe alebo potrebujú niečo iné. Keby toho
nebolo, zabudli by na ňu. Jedni aj druhí sú falošne zbožní a nijako nie sú
pripustení pred Boha ani pred jeho svätú Matku.
Dávajme si teda veľký pozor, aby sme neboli ctiteľmi posudzovačnými,
ktorí ničomu neveria a všetko kritizujú, ctiteľmi úzkostlivými, ktorí sa
boja, aby neboli príliš zbožní k svätej Panne z úcty k Ježišovi. Ctiteľmi
vonkajšími, u ktorých všetka úcta spočíva vo vonkajších prejavoch, ctiteľmi
opovážlivými, ktorí pod pláštikom svojej falošnej úcty k svätej Panne hnijú
vo svojich hriechoch. Ctiteľmi nestálymi, ktorí z ľahkomyseľnosti menia
svoje skutky zbožnosti, alebo ich razom zanechávajú čo i len pri najmenšom
pokušení. Ctiteľmi pokryteckými, ktorí vstupujú do bratstiev a odievajú sa
ako služobníci svätej Panny, aby boli pokladaní za dobrých a konečne
ctiteľmi zištnými, ktorí sa utiekajú k svätej Panne, len aby boli
oslobodení od telesných neduhov alebo aby získali časné hodnoty.
Pravá úcta k Panne Márii
Keď sme odkryli a zavrhli falošnú úctu k svätej Panne,
niekoľkými slovami si ukážme naozajstnú úctu, ktorá je vnútorná, nežná, svätá,
stála a nezištná.
Pravá úcta k svätej Panne je vnútorná, t.j. vychádza z ducha a srdca,
vyviera z úcty, ktorú máme k Panne Márii, zo vznešeného úsudku, ktorý sme
si urobili o jej veľkosti a z lásky, ktorou ju milujeme.
Pravá úcta je nežná, plná dôvery v presvätú Pannu, tak ako dieťa
dôveruje svojej matke. Spôsobuje, že duša sa k Márii utieka vo všetkých
svojich potrebách telesných i duševných, s veľkou jednoduchosťou, dôverou
a nehou. Vzýva o pomoc svoju matku v každom čase, na každom mieste
a v každej veci. Vo svojich pochybnostiach ju prosí o poskytnutie svetla,
vo svojich poblúdeniach, aby z nich bola opäť vyvedená, vo svojich
pokušeniach o podporu, o posilnenie vo svojich slabostiach, o pozdvihnutie
pri svojich pádoch, o povzbudenie vo svojich malomyseľnostiach, o potešenie
vo svojich krížoch, námahách a protivenstvách života. Pri všetkých neduhoch
tela i duše je Mária jej stálym útočišťom a duša sa nebojí, že by bola na
ťarchu tejto Matke a že by sa sprotivila Ježišovi Kristovi.
Pravá mariánska úcta je svätá. Nabáda dušu, aby sa vystríhala hriechu
a napodobnila čnosti svätej Panny, najmä jej hlbokú pokoru, živú vieru,
oddanú poslušnosť, ustavičnú modlitbu, úplné umŕtvovanie, jej
neporovnateľnú čistotu, vrúcnu lásku, hrdinskú trpezlivosť, anjelskú nehu
a božskú múdrosť. To sú hlavné čnosti presvätej Panny.
Pravá úcta k svätej Panne je stála, utvrdzuje dušu v dobrom a nabáda
ju, aby nezanechávala ľahko svoje skutky zbožnosti. Vzmužuje ju, aby sa
postavila na odpor svetu v jeho módach a zásadách, telu v jeho žiadostiach
a vášniach i diablovi v jeho pokušeniach. Preto veriaci, pravý mariánsky
ctiteľ, nie je vôbec nestály, mrzutý, škrupulózny ani ustráchaný. Tým sa
nehovorí, že niekedy neklesne, alebo že nestratí svoje pocity zbožnosti. Ale
keď klesne, opäť sa zdvihne, vystrúc ruky k svojej Matičke, keď stratí
chuť a citovú úctu, vôbec sa tým nesužuje, lebo kto je úprimne a verne
oddaný Márii, žije z viery v Ježiša a v Máriu a nie z citov prirodzenosti.
Konečne, pravá zbožnosť k Panne Márii je nezištná, t.j. usmerňuje
dušu, aby vôbec nehľadala seba, ale jedine Boha, v jeho svätej Matke. Kto
má skutočnú úctu k Márii, neslúži tejto velebnej Kráľovnej duchom zištným
a prospechárskym, ani pre svoje časné dobro, telesné alebo duchovné, ale
jedine preto, že ona si zasluhuje, aby sme jej slúžili a v nej jedine Bohu.
Kto má pravú úctu k Márii, nemiluje ju len preto, že mu robí dobro, alebo
že ho od nej očakáva, ale preto, že je milovaniahodná. Hľa to je, príčina,
že ju miluje a slúži jej rovnako verne v duchovnej vyprahlosti ako
v citových slastiach. Miluje ju tak na Kalvárii ako na svadbe v Káne. Aký
príjemný a drahocenný v očiach Boha a jeho svätej Matky je ten ctiteľ Panny
Márie, ktorý, keď jej slúži, v ničom nehľadá seba. Ale ako málo je takých
ctiteľov! A preto, aby ich nebolo tak málo, rozhodol som sa napísať to, čo
som mnoho rokov verejne i súkromne učil na svojich cestách.
Mnoho som už povedal o svätej Panne vo svojom úmysle vytvoriť skutočne
nábožnú dušu Máriinu a pravého učeníka Ježiša Krista. Ale mám toho ešte
veľa povedať, a vynechám ešte oveľa viac, buď z nevedomosti,
nedostatočnosti alebo pre nedostatok času.
Kiež by moja námaha priniesla dobré ovocie! Tento malý spis, keď sa
raz dostane do rúk šľachetnej duši narodenej z Boha a z Márie a nie z krvi
ani z vôle tela, ani z vôle muža, nech ju poučí a presvedčí, milosťou Ducha
Svätého, o správnosti a cene pravej a hlbokej mariánskej úcty, o ktorej
píšem. Keby som vedel, že moja hriešna krv by mohla prispieť k tomu, aby sa
dostali do sŕdc pravdy, ktoré píšem ku cti svojej drahej Matky
a zvrchovanej Panej, ktorej som dieťaťom a posledným otrokom, použil by som
ju namiesto atramentu na tieto písmená v nádeji, že nájdem dobré duše,
ktoré svojou vernosťou v úcte, ktorej učím, budú mojej Matičke a Panej
odškodným za straty utrpené mojou nevďačnosťou a mojimi nevernosťami.
Cítim sa povzbudený tak ako ešte nikdy, aby som veril a dúfal vo
všetko, čo mám hlboko vryté vo svojom srdci a čo si žiadam od Boha po mnohé
roky, že skôr alebo neskôr Panna Mária bude mať viac dietok,
služobníkov a poddaných z lásky, ako kedykoľvek predtým a že tým Kristus,
môj drahý Majster, bude viac ako inokedy panovať v srdciach.
Vidím jasne, že skučiace hordy sa privalia plné zúrivosti, aby
svojimi diabolskými zubami rozdriapali tento spis i toho, ktorého
Duch Svätý použil, aby ho zapísal alebo aby ho aspoň uložil do
zásuvky, len aby nevyšiel.
Ba budú útočiť a prenasledovať i tých, ktorí ho budú
čítať a podľa neho žiť.
Ale čo na tom! Tým lepšie! Tento výhľad ma povzbudzuje a dáva mi
nádej na veľké požehnanie, na silné vojsko udatných a chrabrých vojakov
Ježiša a Márie, mužov i žien, bojujúcich so svetom, diablom a skazenou
prirodzenosťou v časoch najnebezpečnejších ako kedy boli, ktoré čoskoro
prídu!
Kto čítaš, rozumej! Kto môžeš pochopiť, pochop!
Spôsoby pravej zbožnosti k Panne Márii
Je veľa vnútorných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne.
Hlavné sú tieto: uctievať ju ako dôstojnú Matku Božiu kultom hyperdulie,
t.j. vážiť si ju
a uctievať ju viac ako všetkých ostatných svätých, ako veľdielo milosti
a prvú po Ježišovi Kristovi, pravom Bohu a pravom človeku,
rozjímať o jej čnostiach,výsadách a skutkoch,
uvažovať o jej vznešených vlastnostiach,
vzdávať jej úkony lásky, chvály a vďačnosti,
vzývať ju zo srdca,
obetovať sa jej a spájať sa s ňou,
vykonávať svoje práce s úmyslom páčiť sa jej,
začínať, robiť, a končiť všetko skrze ňu, v nej a pre ňu, aby sme všetko
konali skrze Ježiša, v Ježišovi, s Ježišom a pre Ježiša, ktorý je naším
posledným cieľom. Tento posledný spôsob ďalej vysvetlím.
Pravá úcta k Panne Márii má tiež veľa vonkajších spôsobov, z ktorých hlavné
sú tieto:
dávať sa do jej bratstiev a jej družín,
vstupovať do rehoľných rádov, založených pod jej menom,
rozhlasovať jej chválu,
dávať ku jej cti almužny, postiť sa a umŕtvovať ducha i telo,
nosiť odznaky jej služobníkov, ako svätý ruženec, škapuliar alebo
retiazku,
modliť sa pozorne, nábožne a skromne svätý ruženec ku cti pätnástich
hlavných tajomstiev Ježiša Krista. Možno sa taktiež modliť ruženec, ktorý
má šesť alebo sedem desiatkov k ucteniu rokov, ktoré Panna Mária, ako sa
myslí, žila na zemi, alebo korunku Panny Márie, skladajúcu sa z troch
otčenášov a dvanástich zdravasov na uctenie jej koruny z dvanástich hviezd.
Ďalej mariánske hodinky, tak všeobecne prijaté a recitované v Cirkvi,
alebo mariánsky žaltár, ktorý k jej cti zostavil sv. Bonaventúra, ktorý je
taký nežný a zbožný, že sa ho nemožno modliť bez pohnutia, alebo štrnásť
otčenášov a zdravasov na uctenie jej štrnástich radostí.
Trikrát denne,
podľa doby v roku, sa možno modliť Anjel Pána alebo Raduj sa, nebies
Kráľovná. Je dobré sa tiež často modlievať Zdravas' Kráľovná, Pod tvoju
ochranu, Slávna Matka Spasiteľa, Magnifikat a iné prekrásne mariánske
modlitby, hymny a cirkevné piesne, ktorých sú celé knihy,
spievať ku jej cti duchovné piesne
a často pred ňou pokľaknúť alebo sa jej pokloniť a pritom povedať krátku
modlitbu. Každé ráno sa pomodliť niekoľkokrát Zdravas' Mária, aby sme si
vyprosili jej prostredníctvom vernosť milostiam Božím na ten deň. A večer
Zdravas' Mária, Matka milosrdenstva, žiadajúc skrze ňu od Boha odpustenie
hriechov, ktorých sme sa toho dňa dopustili.
Častým vonkajším spôsobom úcty je
starať sa o jej bratstvá, okrášľovať a ozdobovať jej oltáre a sochy,
nosiť alebo dať nosiť jej obrazy v sprievodoch a nosiť ich na sebe, ako
mocnú zbraň proti satanovi,
maľovať jej obrazy, dať vyryť jej meno v kostoloch, domoch, na
bránach a na vchodoch do miestnych kostolov a domov,
zasvätiť sa jej zvláštnym a slávnym spôsobom.
Je množstvo iných spôsobov pravej úcty k presvätej Panne, ktoré Duch Svätý
vnukol svätým dušiam, a tie veľmi posväcujú. Možno si ich prečítať
podrobnejšie v rôznych knihách, v ktorých je veľmi veľa pobožností. Tie
mnohí svätci vykonávali ku cti Panny Márie a ony zázračne prispievajú
k posväteniu duší. Pravda, treba ich vykonávať náležite, t.j.
s dobrým a úprimným úmyslom páčiť sa jedine Bohu, zjednocovať sa
s Ježišom Kristom ako so svojím posledným cieľom a dávať blížnemu dobrý
príklad,
vykonávať ich pozorne, bez dobrovoľnej roztržitosti,
nábožne, bez chvatu a nedbalosti,
skromne, s úctivým a vzorným zovňajškom.
Po tom všetkom vás uisťujem, že hoci som prečítal skoro všetky knihy,
hovoriace o úcte k Matke Božej a dôverne som sa rozprával s najsvätejšími
a najvzdelanejšími osobnosťami, nedozvedel som sa o úcte k Panne
Márii, ktorá by bola podobná tej úcte, o ktorej budem hovoriť. Táto úcta
vyžaduje od duše všetko obetovať Bohu, oslobodzuje ju od sebalásky, verne
ju zachováva v milosti a milosť v nej, dokonale a ľahko ju zjednocuje
s Ježišom Kristom a konečne, najviac oslavuje Boha, podnecuje dušu a je
užitočná blížnemu.
Podstata tejto úcty spočíva vo vnútri, ktoré má pretvoriť, preto nebude
rovnako chápaná všetkými ľuďmi. Niektorí sa zastavia pri tom, čo je na nej
vonkajšie a ďalej nepôjdu. Tých bude najviac. Podaktorí, v malom počte,
vojdú do jej vnútra, no vystúpia v ňom iba na prvý stupeň. Kto vystúpi na
druhý? Kto sa dostane až na tretí? A kto tam bude ako doma? Jedine ten,
komu Duch Krista odhalí toto tajomstvo. Duša veľmi verná, ktorú tam povedie
sám, aby postupovala od čnosti k čnosti, z milosti do milosti, zo svetla do
svetla, aby dospela až k stvárneniu seba v Ježiša Krista a k plnosti jeho
veku na zemi a jeho slávy na nebi.
Podstata dokonalej úcty k Panne Márii
Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, aby sme boli jedno
s Ježišom Kristom, s ním boli zjednotení a jemu zasvätení, najdokonalejšou
úctou je nesporne tá, ktorá nás najviac pripodobňuje k tomuto
dokonalému vzoru všetkej svätosti, s ním zjednocuje a jemu zasväcuje.
Keďže Panna Mária je zo všetkých stvorení najviac pripodobnená
Ježišovi Kristovi, vyplýva z toho,že zo všetkých pobožností práve
úcta k najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, dušu najviac
yasvätí a pripodobní nášmu Pánovi.Čím viac bude duša oddaná Panne Márii,
tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi.Preto úplné a dokonalé
zasvätenie seba Panne Márii je najdokonalejším zasvätením sa
Ježišovi Kristovi.
Dokonalé zasvätenie seba Panne Márii
Táto úcta spočíva teda v tom, že sa úplne dávame presvätej
Panne, aby sme celkom patrili skrze ňu Kristovi. Dávame jej
svoje telo so všetkými jeho zmyslami a údmi,
dušu so všetkými jej možnosťami,
svoje vonkajšie hodnoty, ktorými sa myslí majetok prítomný i budúci,
hodnoty vnútorné a duchovné, ktorými sú naše zásluhy, čnosti
a naše dobré skutky, minulé, prítomné a budúce. Skrátka všetko, čo máme
v poriadku prirodzenom i v poriadku milosti a všetko, čo môžeme nadobudnúť
v budúcnosti v poriadku prirodzenom, v poriadku milosti i slávy, a to bez
akejkoľvek výhrady, nevynímajúc ani halier, ani vlások, ani najmenší dobrý
skutok, na celú večnosť. Neočakávať inú odmenu za svoju obetu a za
svoje služby, ako česť, že patríme skrze ňu a v nej Kristovi, hoci by aj
táto vznešená veliteľka nebola, akože vždy je, najštedrejšia
a najvďačnejšia z tvorov.
Tu treba poznamenať, že v dobrých skutkoch, ktoré konáme, sú dve veci:
zadosťučinenie a zásluha. Inými slovami: hodnota zmierna alebo nadobúdacia
a hodnota záslužná. Zmierna alebo nadobúdacia hodnota dobrého skutku, to je
dobrý čin, pokiaľ odčiňuje trest za hriechy alebo nadobúda nejaké
nové milosti. Záslužnou hodnotou je dobrý skutok, pokiaľ je hoden večnej
slávy. V tomto zasvätení seba presvätej Panne jej dávame všetku
hodnotu zmiernu, nadobúdajúcu i záslužnú, čiže zadosťučinenia a zásluhy
všetkých svojich dobrých skutkov. Dávame jej svoje zásluhy, milosti
a čnosti, nie aby ich udeľovala iným, ale aby sme si ich zachovali,
rozmnožili a okrášlili, lebo je nemožné ich
dať inému a iba Kristus, učiniac sa zárukou u svojho Otca, mohol nám udeliť
svoje zásluhy. Dávame jej svoje zadosťučinenia, aby ich udeľovala, komu
uzná za vhodné, a to k najväčšej sláve Božej.
Z tohto vyplýva, že
touto úctou dávame Ježišovi Kristovi najdokonalejším spôsobom všetko,
čo mu môžeme dať, lebo sa to robí rukami Márie. Je to oveľa viac ako inými
spôsobmi, ktorými mu dávame časť svojho času, časť svojich dobrých
skutkov, alebo časť svojich zadosťučinení a umŕtvovaní. Tu je dané
a zasvätené všetko, ešte i právo disponovať so svojimi vnútornými hodnotami
a zadosťučineniami, ktoré získavame každodenne dobrými skutkami. To sa
nestáva ani v nijakom rehoľnom ráde. V reholiach dávajú Bohu majetkové
hodnoty sľubom chudoby, telesné pôžitky sľubom čistoty, vlastnú vôľu sľubom
poslušnosti a niekedy telesnú slobodu sľubom klauzúry, ale nedávajú mu
slobodu alebo svoje právo vládnuť cenou svojich dobrých skutkov
a nezriekajú sa toho, čo človek - kresťan má najcennejšie, totiž svoje
zásluhy a zadosťučinenia.
Kto sa takto dobrovoľne zasvätil a obetoval Kristovi skrze Máriu, nemôže
už disponovať hodnotou nijakého svojho dobrého skutku. Všetko utrpenie,
všetky myšlienky, slová a dobré skutky patria Márii, aby tým vládla podľa
vôle svojho Syna a k jeho najväčšej sláve. Táto závislosť však nie je na
škodu záväzkom životného stavu. Napríklad kňaz privlastňuje zmiernu
a nadobúdaciu hodnotu svätej omše niektorému jednotlivcovi, aj keď je takto
zasvätený Panne Márii, lebo toto zasvätenie sa koná podľa Božieho poriadku
a podľa povinností stavu.
Zasväcujeme sa zároveň Panne Márii i Ježišovi Kristovi. Presvätej Panne
ako dokonalej prostrednici, vyvolenej Kristom, k spojeniu s ním, a nášmu
Pánovi, svojmu poslednému cieľu, ktorému dlhujeme všetko, ako svojmu
Vykupiteľovi a svojmu Bohu.
Dokonalé obnovenie krstných sľubov
Hovoril som, že túto úctu možno výstižne nazývať dokonalým obnovením
krstných sľubov a záväzkov.
Každý kresťan bol pred svojím krstom otrokom diabla, pretože mu
patril. Pri svojom krste sa, buď sám alebo skrze svoju krstnú matku,
slávnostne zriekol satana, jeho pýchy, jeho skutkov a vyhlásil za svojho
veliteľa a zvrchovaného pána Ježiša Krista, aby bol od neho závislý ako
poddaný. Nuž, toto robíme touto úctou. Odriekame sa diabla, sveta, hriechu
a seba, ako je naznačené vo forme zasvätenia, a dávame sa úplne Kristovi
rukami Márie. Ba robíme akosi viac. Pri krste hovoríme zvyčajne ústami
iného, totiž ústami krstných rodičov a dávame sa Ježišovi Kristovi len
skrze zástupcu. Ale v tejto úcte sa dávame sami, dobrovoľne, vediac prečo.
Pri svätom krste nedávame sa Ježišovi rukami Márie, aspoň nie
výslovným spôsobom. Ani nedávame Ježišovi hodnoty svojich dobrých skutkov.
Sme po krste celkom slobodní dať ich komu budeme chcieť, alebo ich nechať
pre seba. Ale touto úctou dávame a zasväcujeme výslovne nášmu Pánovi rukami
Márie hodnotu všetkých svojich dobrých skutkov.
Ľudia, hovorí sv. Tomáš, robia pri svätom krste sľub, že sa zriekajú
diabla a jeho pýchy. Tento sľub, hovorí sv. Augustín, je najväčší
a najťažšie zrušiteľný. To isté hovoria cirkevní právnici: "Najdôležitejší
je sľub, ktorý robíme pri krste. " Kto však tento dôležitý sľub zachováva?
Kto ostáva verný krstným sľubom? Nezrádzajú takmer všetci kresťania vernosť
vyslovenú Ježišovi Kristovi pri svojom krste! Čo je príčinou tej všeobecnej
spustlosti? To, že sme zabudli na sľuby, ktoré sme tam urobili a záväzky,
ktoré sme tam na seba vzali. A tiež to, že takmer nik nespečaťuje sám
zmluvu, ktorú urobil s Bohom cez svojich krstných rodičov.
To je také pravdivé, že synoda biskupov v Sens, zvolaná z rozkazu
Ľudovíta Dobrotivého, aby zakročila proti nemravnosti, ktorá pustošila
ríšu, usúdila, že hlavnou príčinou tej mravnej skazy bolo zabudnutie
a neznalosť krstných záväzkov. Nenašla nič lepšieho, aby zamedzila tak
veľkému zlu, ako vyzvať kresťanov obnoviť si krstné sľuby.
Katechizmus Tridentského koncilu, verný tlmočník toho svätého
koncilu, vyzýva kňazov na farách, aby často pripomínali ľudu, že sú
pripútaní a zasvätení Ježišovi Kristovi, svojmu Vykupiteľovi a Pánovi, ako
poddaní. Čítame tam slová: "farár nech takto napomína veriaci ľud, aby
vedel, že sa patrí... aby sme sa na veky odovzdali a zasvätili ako
nevoľníci svojmu Vykupiteľovi a Pánovi. "
Koncily, otcovia, ba i skúsenosti nám ukazujú, že najlepšia pomoc,
ako zabrániť spustlosti kresťanov, je pripomenúť im, k čomu sa zaviazali
pri krste a vyzvať ich, aby obnovili sľuby, ktoré tam urobili. Či nie je
rozumné, aby to urobili dokonalým spôsobom, úplne sa zasväcujúc nášmu
Pánovi skrze jeho svätú Matku? Hovorím "dokonalým spôsobom," pretože
sme dostali k zasväteniu sa Ježišovi prostredníčku najdokonalejšiu,
ktorou je presvätá Panna.
Nemožno namietať, že by takáto úcta bola nová alebo nezávažná. Nie je
nová, keďže koncily, otcovia a veľa autorov ako starých, tak nových, hovorí
o tomto zasvätení sa nášmu Pánovi obnovou krstných sľubov a záväzkov ako
o niečom dávno praktizovanom, čo radia všetkým kresťanom. Nie je nezávažná,
pretože hlavným zdrojom všetkej bezbožnosti, a teda zavrhnutia kresťanov je
zabudnutie na ten úkon a ľahostajnosť k nemu.
Niekto by azda povedal, že táto úcta, ktorá nás vedie k tomu, aby sme
dávali nášmu Pánovi rukami presvätej Panny hodnotu všetkých svojich dobrých
skutkov, modlitieb, umŕtvovania sa a almužien, odníma nám možnosť pomáhať
dušiam našich príbuzných, priateľov a dobrodincov.
Odpoviem mu, že neverím, že je na škodu našim príbuzným, priateľom
a dobrodincom, že sme oddaní a neodvolateľne zasvätení službe Pána a jeho
Matky. Uvažovať tak, by znamenalo haniť dobrotivosť a moc Ježiša a Márie,
ktorí vedia prispieť našim príbuzným z nášho skromného duchovného bohatstva
alebo im pomôcť inými cestami.
Táto úcta nijako nebráni tomu, aby sme sa modlili za svojich, či už
mŕtvych alebo živých. Hoci privlastňovanie našich dobrých skutkov závisí od
vôle presvätej Panny, bude nás, práve naopak, vyzývať, aby sme sa modlili
s väčšou dôverou. Človek, ktorý dal všetko svoje imanie veľkému kniežaťu,
aby ho viac uctil, bude prosiť s väčšou dôverou toto knieža, aby dal
almužnu daktorému z jeho priateľov, ktorý ho o to požiadal. Ba spôsobí tým
radosť tomuto kniežaťu, umožňujúc mu, aby ukázal svoju vďačnosť osobe,
ktorá sa vyzliekla, aby jeho zaodela, ktorá sa ochudobnila, aby jeho
uctila. To isté treba povedať o našom Pánovi a o Panne Márii; nedajú sa
nikdy prekonať vo vďačnosti.
Možno ešte poviete: ak dávam presvätej Panne všetku hodnotu svojich
skutkov, aby ich privlastňovala komu bude chcieť, bude asi potrebné, aby
som potom trpel dlho v očistci.
Táto námietka, vychádzajúca zo sebalásky a neznalosti štedrosti Božej
a jeho Matky, padá sama sebou. Duša vrúcna a ušľachtilá, ktorá kladie
záujmy Božie vyššie ako svoje, ktorá dáva Bohu všetko, čo má, bez výhrady,
takže viac už nemôže dať, túžiaca len po kráľovstve Krista skrze jeho svätú
Matku a obetujúca sa úplne celá, aby ho získala, táto ušľachtilá duša, bude
teda trestaná na druhom svete za to, že bola štedrejšia a nezištnejšia, ako
ostatní? To nikdy! Práve k tejto duši, ako ďalej uvidíme, náš Pán a jeho
svätá Matka budú veľmi štedrí na tomto i na onom svete, v poriadku
prirodzenom, v poriadku milosti a v poriadku slávy.
Teraz sa zmieňme, čo možno najstručnejšie,
o pohnútkach, ktoré vedú k tejto úcte, o zázračných účinkoch, ktoré má na
verné duše a o jej hlavných skutkoch zbožnosti.
Cesta k dokonalému zasväteniu sa Márii
Odovzdanosť službe Božej
Nemožno si predstaviť na zemi vznešenejší stav ako je služba Bohu. Aj
najmenší služobník Boží je bohatší, mocnejší a urodzenejší ako všetci králi
a cisári zeme, ak nie sú služobníkmi Božími. Aké sú teda poklady, moc
a dôstojnosť verného a dokonalého kresťana, ktorý je oddaný úplne službe
Bohu, bez výhrady, nakoľko len môže! Taký je verný a milujúci poddaný
Ježiša a Márie, ktorý sa dal celkom do služby tohto kráľa kráľov rukami
jeho svätej Matky, nevyhradiac si nič pre seba. Ani všetko zlato zeme a krásy
nebies mu to nemôžu vynahradiť.
Ostatné združenia, spoločenstvá a bratstvá, založené ku cti nášho Pána
a jeho svätej Matky, ktoré plodia toľko dobra v kresťanskom svete,
nezaväzujú dávať všetko bez výhrady. Svojim členom predpisujú iba určité
skutky a isté modlitby. Pre ich všetky ostatné činy a ostatný čas ich
života im nechávajú slobodu. Ale táto úcta káže, aby verný služobník dával
bez výhrady Ježišovi a Márii všetky svoje myšlienky, slová, skutky
a utrpenia každej chvíle svojho života. Teda či už bdie, alebo spí, či pije
alebo je, nech už koná skutky najväčšie, alebo najmenšie, vždy to, čo koná,
aj keby na to nemyslel, je Ježišovo a Máriino podľa sľubu jeho obetovania,
ak ho len výslovne neodvolal. Aká útecha!
Niet iného spôsobu, ktorým by sme sa ľahšie zbavili ducha sebeckosti,
ktorý sa nebadane priplazuje do najlepších skutkov. Náš dobrotivý Ježiš
dáva túto veľkú milosť za hrdinský a nezištný skutok, ktorý sme vykonali,
odovzdajúc mu rukami jeho svätej Matky všetku hodnotu svojich dobrých
skutkov. Ak dáva stonásobne na tomto svete tým, ktorí z lásky k nemu
opúšťajú vonkajšie dobrá, časné a pominuteľné, aký stonásobok dá tomu, kto
mu prinesie ako obetu i svoje vnútorné a duchovné dobrá.
Ježiš, náš veľký priateľ, sa nám dal bez výnimky telom a dušou,
čnosťami, milosťami a zásluhami. Sv. Bernard hovorí: "Získal ma celého, keď
sa mi dal celý." Či nie je požiadavkom spravodlivosti a vďačnosti, aby sme
mu dávali všetko, čo mu môžeme dať? On prvý bol k nám štedrý, opätujme mu
jeho štedrosť a on bude k nám v živote, pri smrti a v celej večnosti ešte
štedrejší.
Napodobňovanie pokory Ježiša Krista
Uvádzam druhú pohnútku, ktorá nám dokazuje, že je spravodlivé samo
o sebe a kresťanom výhodné, celkom sa zasvätiť Panne Márii, aby sme patrili
dokonalejšie Ježišovi Kristovi.
Tento dobrotivý Panovník nepohrdol uzavrieť sa v lono svätej Panny
Márie ako zajatec, nevoľník z lásky a nepohrdol byť jej podrobený
a poslušný tridsať rokov. Tu je, opakujem, ľudský duch v koncoch, keď vážne
rozjíma, čo robí vtelená Múdrosť, ktorá sa nechcela, hoci mohla, dávať
ľuďom priamo, ale dáva sa skrze Máriu. Nechcela prísť na svet vo veku
dospelého človeka, nezávislého od iného, ale ako chudobné maličké dieťa,
závisiace na starostlivosti svojej svätej Matky. Táto neskonalá Múdrosť,
ktorá mala nesmiernu túžbu osláviť Boha, svojho Otca a spasiť ľudí, nenašla
dokonalejší a krajší spôsob, ako to urobiť, než podrobovať sa vo všetkých
veciach presvätej Panne. Nielen prvých osem, desať alebo pätnásť rokov
svojho života ako ostatné deti, ale tridsať rokov. Počas tej doby
podrobenosti a závislosti od Panny Márie, vzdala viac slávy Bohu, svojmu
Otcovi, ako by jej bola vzdala, užívajúc týchto tridsať rokov na konanie
zázrakov, kázanie po celej zemi a obrátenie všetkých ľudí. Lebo Otec
nebeský to tak ustanovil. Aké vznešené je oslavovať Boha podrobujúc sa
Márii podľa Ježišovho príkladu!
Keď máme pred očami vzor taký jasný, známy všetkým ľuďom, boli by
sme takí márniví a dúfali by sme, že nájdeme dokonalejší a priamejší spôsob
ako osláviť Boha, než podrobiť sa Márii podľa príkladu jej Syna?
Pripomeňme si tu vyššie uvedený dôkaz, podľa ktorého sme povinní byť
závislí od Panny Márie, pretože vzor tejto závislosti nám dávajú Otec, Syn
a Duch Svätý. Otec dal a dáva svojho Syna iba skrze ňu. Boh Syn sa zrodil
všetkým ľuďom len skrze ňu a udeľuje svoje zásluhy a svoje čnosti len skrze ňu. Duch Svätý vytvoril Krista len
a rozdáva svoje dary a priazeň len skrze ňu. Po toľkorakých a takých výrečných príkladoch
Najsvätejšej Trojice mohli by sme sa bez krajnej zaslepenosti zaobísť bez
Márie, nezasvätiť sa jej a nezávisieť od nej, idúc k Bohu a zasväcujúc sa
Bohu?
Uvediem niektorych cirkevných otcov, ktorých som vybral na dôkaz
toho, čo som práve povedal:
"Dvaja sú synovia Márie, človek Boh a číry človek; jedného Matkou je Mária
telesne a druhého duchovne" (sv. Bonaventúra a Origenes).
"Toto je vôľa Boha, ktorý chcel, aby sme všetko mali skrze Máriu, a preto,
ak je nejaká nádej, nejaká milosť, nejaká spása, vedzme, že
rozlieva sa z nej" (sv. Bernard).
"Všetky dary, čnosti a milosti samého Ducha Svätého sú udeľované jej
rukami, komu si praje, kedy si praje, ako si praje a koľko si
praje" (sv. Bernardín).
"Keďže si bol nehodný, aby ti bolo dané, bolo dané Márii, aby si skrze ňu
prijímal, čokoľvek by si mal" (sv. Bernard).
Boh vidiac, že sme nehodní prijať jeho milosti priamo z jeho ruky,
hovorí sv. Bernard, dáva ich Márii, aby sme mali skrze ňu všetko, čo nám
chce dať. Nachádza tiež svoju slávu v tom, keď prijíma z rúk Márie
vďačnosť, úctu a lásku, ktorou sme mu zaviazaní za jeho dobrodenia. Je teda
spravodlivé, aby sme sa správali podľa tohto riadenia Božieho, aby sa milosť,
ako hovorí ten istý sv. Bernard, vracala k svojmu Pôvodcovi tým istým
riečišťom, ktoré nám ju priviedlo.
Toto robíme našou úctou: obetujeme a zasväcujeme všetko, čím sme
a všetko, čo máme presvätej Panne, aby náš Pán jej prostredníctvom prijal
slávu a vďačnosť, ktorú sme mu povinní vzdávať. Uvedomujeme si, že sme nehodní
a neschopní sami pristúpiť k jeho nekonečnej Velebnosti, a preto tak robíme
skrze príhovor Panny Márie.
Okrem toho je to úcta spojená s veľkou pokorou, čnosťou ktorú Boh
miluje viac ako všetky ostatné. Duša, ktorá sa povyšuje, ponižuje Boha,
duša, ktorá sa pokoruje, vyvyšuje Boha. Boh pyšným odporuje a pokorným dáva
svoju milosť. Ak sa ponižujete a pokladáte sa za nehodných predstúpiť pred
neho a priblížiť sa k nemu, on zostupuje, znižuje sa, aby prišiel k vám,
aby sa kochal vo vás a povyšoval vás i keby ste to nechceli. Celkom opačne,
ak prichádzame k Bohu smelo, bez prostredníka, Boh sa vzďaľuje, nemožno ho
dostihnúť. Ako veľmi miluje pokorné srdce! Práve k tejto pokore zaväzuje
mariánska úcta, keďže učí, aby sme neprichádzali k nášmu Pánovi sami, nech
je akokoľvek nežný a milosrdný, ale obracali sa vždy o príhovor k svätej
Panne, keď si želáme s ním hovoriť alebo sa k nemu priblížiť, aby sme mu
niečo obetovali, alebo sa s ním spájali a zasväcovali sa mu.
Pomoc Panny Márie
Ak presvätá Panna, ktorá je Matkou sladkosti a milosrdenstva a ktorá sa
nikdy nedá predstihnúť v láske a štedrosti, vidí že sa jej dávame celý, aby
sme ju uctili a jej slúžili, zbavujeme sa toho, čo máme najdrahšie, aby sme
ju tým okrášlili, dáva sa tiež celá, a to nevýslovným spôsobom, tomu, kto
jej dáva všetko. Vtiahne ho do hlbín svojich milostí, ozdobí ho svojimi
zásluhami, podporuje svojou mocou, ožaruje svojím svetlom, objíma ho svojou
láskou udeľuje mu svoje čnosti, pokoru, vieru, čistotu,...
Bude jeho zárukou, doplní jeho nedostatky a stane sa v ňom
všetkým drahým pre Ježiša. Konečne, ako tento človek je celý zasvätený
Márii, tak i Mária je celá jeho. Takže možno povedať o tomto dokonalom
služobníkovi a dieťati Márie, to čo hovoril sv. Ján o sebe, keď prijal svätú
Pannu za všetok svoj majetok: "... učeník si ju vzal k sebe" (Jn 19, 27).
Toto spôsobí v jeho duši, ak ostane verná, hlboké opovrhnutie, veľkú
nedôveru a nenávisť k sebe a plnú dôveru a dokonalú odovzdanosť k Panne
Márii, ako dobrotivej veliteľke. Nehľadá už oporu ako predtým vo svojich
vlohách, úmysloch, zásluhách a dobrých skutkoch, keďže sa úplne obetoval
Ježišovi skrze túto Matku. Má už len jeden poklad, v ktorom sú všetky jeho
majetky a ktorý už nie je u neho. Tým pokladom je Mária.
Toto spôsobí, že prichádza k nášmu Pánovi bez otrockého alebo
škrupulózneho strachu a dodáva jeho modlitbe veľkú dôveru. Privádza ho to
k pocitom zbožného a učeného abbé Ruperta, ktorý poukazujúc na víťazstvo,
ktoré vydobyl Jakub nad anjelom, hovorí svätej Panne tieto krásne
slová: "Mária, moja Kňažná a nepoškvrnená Matka Bohočloveka Ježiša Krista,
žiadam si zápasiť s týmto Mužom, totiž so Slovom Boha, ozbrojený nie
svojimi vlastnými zásluhami, lež tvojimi. " Akí sme mocní a silní u Ježiša
Krista, ak sme ozbrojení zásluhami a príhovorom dôstojnej Matky Božej,
ktorá, ako hovorí sv. Augustín, láskou premohla Všemohúceho!
Keďže touto úctou dávame Pánovi rukami jeho svätej Matky všetky svoje
dobré skutky, táto dobrotivá prostredníčka ich očisťuje, skrášľuje
a spôsobuje, že jej Syn ich prijíma.
Očisťuje ich od rôznej sebalásky a od lipnutia na
stvorení, ktoré sa priplazuje, že to ani nepociťujeme, do najlepších
činov. Len čo sa ocitnú v jej prečistých a plodných rukách, tieto ruky,
ktoré nikdy neboli poškvrnené, ktoré nikdy nezaháľali, ktoré očisťujú, čoho
sa len dotknú, odstraňujú z daru, ktorý jej podávame všetko, čo v ňom azda
je skazené alebo nedokonalé.
Mária okrášľuje tieto dobré skutky a zdobí ich svojimi zásluhami
a čnosťami. Je to tak, ako keby vidiečan, chtiac si získať priazeň
a náklonnosť kráľa, šiel ku kráľovnej a podal jej jablko, ktoré je celou
jeho úrodou, aby ho odovzdala kráľovi. Kráľovná, ktorá prijala chudobnučký
darček vidiečana, položila by jablko do veľkej a krásnej zlatej misy, a tak
by ho ponúkla kráľovi. Jablko, hoci samo o sebe nedôstojné,
aby bolo ponúknuté kráľovi, stalo by sa dôstojným darom pre jeho
veličenstvo, pretože je predložené na zlatej mise a podáva ho
kráľovi najbližšia osoba.
Mária podáva tieto dobré skutky Kristovi, lebo ona si nič z toho
čo jej prinášame neponechá pre seba. Všetko odvádza verne Ježišovi.
Ak dávame jej, dávame nevyhnutne Ježišovi, ak chválime ju, ak oslavujeme
ju, ona ihneď chváli a oslavuje Ježiša. Teraz ako za onoho času, kedy ju
chválila sv. Alžbeta, ak ju chválime a ak jej dobrorečíme, ona spieva:
" Magnifikat anima mea Dominum," -- "Velebí duša moja Pána."
Spôsobuje, že Ježiš prijíma tieto dobré skutky, čo aký malý a chudobný
by to bol dar tomuto Kráľovi kráľov. Ak podávame niečo Ježišovi sami,
dúfajúc vo svoju vlastnú usilovnosť a vlohy, Ježiš skúma tento dar a často
ho zamieta pre jeho poškvrnenie sebaláskou, ako kedysi zamietol obete
židov, plné vlastnej vôle. Keď mu však niečo podávame čistými a panenskými
rukami jeho premilej Matky, dotýkame sa jeho slabej stránky, ak mi je
dovolené použiť tohto výrazu. Nevidí natoľko vec, ktorá sa mu podáva, ako
tú, ktorá ju podáva, nedíva sa natoľko, odkiaľ prichádza dar, ako na tú,
skrze ktorú prichádza. Takto Mária, ktorá nikdy nebýva odmietnutá, ale vždy
vľúdne prijímaná svojím Synom, spôsobuje, že jeho Velebnosť prijíma
s láskou všetko, čo mu podáva, nech je to už malé alebo veľké. Aby to
Ježiš prijal a mal v tom zaľúbenie, postačí, ak to podáva Mária.
To je tá veľká rada, ktorú dával sv. Bernard tým, ktorých viedol
k dokonalosti: "Ak chceš
obetovať niečo Bohu, staraj sa, aby si to obetoval preľúbeznými
a predôstojnými rukami Márie, ak nechceš byť odmietnutý."
Či to, ako sme videli, nenúka sama prirodzenosť malým tvorom voči
veľkým? Prečo by nás milosť neviedla, aby sme robili to isté voči Bohu,
ktorý je nekonečne vyvýšený nad nás a pred ktorým sme menej ako atómy, ak
máme okrem toho zástupkyňu takú mocnú, že nikdy nebýva zamietnutá, takú
dômyselnú, že pozná všetky tajomstvá, ako získať srdce Božie, takú
dobrotivú a takú milosrdnú, že neodmietne nikoho i keď by bol akokoľvek
nepatrný a zlý?
Neskôr uvediem predobraz svojich úvah v starozákonnom príbehu
o Rebeke.
Oslava Boha
Táto úcta, verne vykonávaná, je výbornou pomocou, aby hodnota všetkých
našich dobrých skutkov bola obrátená na najväčšiu oslavu Boha. Veľmi málo
ľudí pracuje pre tento vznešený cieľ, hoci všetci sme k tomu zaviazaní;
buď preto, že
nevie v čom je táto najväčšia sláva, alebo že nemá o ňu záujem.
Avšak Panna Mária, ktorej sme odovzdali hodnotu a zásluhy dobrých skutkov,
dokonale vie, v čom je táto najväčšia sláva Božia.
Nekoná nič bez toho, aby to nebolo na slávu Božiu. Dokonalý
služobník tejto dobrotivej veliteľky, ktorý sa jej celý zasvätil, môže
povedať smelo, že hodnota všetkých jeho skutkov, myšlienok a slov je
obrátená na najväčšiu oslavu Božiu, ak len neodvolá výslovne toto
obetovanie. Môže nájsť niečo potešujúcejšie duša, ktorá miluje Pána čistou
a nezištnou láskou a ktorá si viac cení slávu a záujmy Božie ako svoje
vlastné?
Panna Mária - pomoc na caste za Ježišom
Táto úcta je ľahká, krátka, dokonalá a bezpečná cesta, aby sme dospeli
k spojeniu s Bohom, v čom spočíva kresťanská dokonalosť.
Je to cesta ľahká, cesta, ktorú otvoril Ježiš Kristus idúc k nám,
a na nej niet nijakej prekážky brániacej nám prísť k nemu. Pravda, možno
prísť k spojeniu s Bohom inými cestami, ale cez omnoho viac krížov
a hrozných trápení, s početnejšími ťažkosťami, ktoré prekonáme len
veľmi ťažko. Museli by sme prejsť temnými nocami a bojiskami, strašnými
úzkosťami, cez strmé vrchy, cez bolestne bodajúce tŕnie a hroznými púšťami.
Avšak cestou Máriinou ideme voľnejšie a pokojnejšie.
Aj na nej musíme zvádzať ukrutné boje a premáhať veľké ťažkosti,
ale táto dobrá Matka a veliteľka býva blízka a prítomná svojim verným
služobníkom, aby im svietila v ich temnotách a v ich pochybnostiach, aby
ich posilňovala v ich strachu, aby im pomáhala v ich bojoch a ťažkostiach.
Táto panenská cesta, ktorou sa chystáme nájsť Ježiša Krista, je naozaj
v porovnaní s inými
cestou ruží a medu. Bolo niekoľko svätých, ale
málo, ako sv. Efrém, sv. Ján Damašský, sv. Bernard, sv. Bernardín,
sv. Bonaventúra, sv. František Salezský atď., ktorí sa dali touto premilou
cestou, aby prišli k Ježišovi, pretože Duch Svätý, verný Máriin ženích, im
ju ukázal zvláštnou milosťou. Ale ostatní svätí vo veľkom počte, hoci boli
ctiteľmi svätej Panny, predsa nenastúpili alebo len veľmi málo na túto
cestu. Práve preto vytrpeli krutejšie a nebezpečnejšie skúšky.
Ale čím to je, povedia mi ľudia naozaj oddaní Márii, že verní
služobníci tejto dobrotivej Matky musia toľko trpieť a že trpia vskutku
viac ako tí, ktorí sú jej menej oddaní? Hovorí sa proti ním, prenasledujú
ich, na cti im utŕhajú, zniesť ich nemôžu, alebo zasa kráčajú vnútornými
temnotami a púšťami, kde niet ani len kvapky nebeskej vlahy. Keď táto úcta
k presvätej Panne uľahčuje cestu, ktorou mienime nájsť Ježiša Krista, čím
to je, že sa ňou toľko opovrhuje?
Odpovedám, že najvernejší služobníci Panny Márie, sú jej najväčšími
obľúbencami, preto prijímajú od nej najväčšie milosti a priazne nebies,
ktorými sú kríže. Tvrdím tiež, služobníci Márie nesú tieto kríže s väčšou
ľahkosťou, zásluhami a slávou. Čo by tisíckrát zadržalo iného alebo ho
povalilo, ich nezadrží ani raz a privádza ich to ďalej. Táto dobrá Matka,
celá plná milosti a oleja Ducha Svätého, vkladá všetky tie kríže, ktoré im
vykrajuje, do cukru svojej materskej sladkosti a do oleja čistej lásky.
Preto ich prehltajú radostne ako zavarené orechy, hoci sú samé o sebe veľmi
horké. Verím, že nik, kto chce byť zbožný a žiť sväto v Ježišovi
Kristovi a ako dôsledok trpieť prenasledovanie, stále niesť svoj kríž,
neunesie nikdy veľké kríže alebo ich neponesie radostne, až do konca, ak
nebude oddaný svätej Panne, lebo ona tieto kríže osladzuje. Práve tak, ako
nik nebude jesť bez veľkého premáhania, v ktorom dlho nevytrvá, zelené
orechy, ktoré by neboli naložené do cukru.
Mariánska úcta je krátkou cestou ako nájsť Ježiša Krista, na nej sa
nedá zablúdiť a kráča sa ňou radostnejšie, ľahšie,
teda i rýchlejšie než inými cestami. Viac sa urazí za krátky čas
poddanosti Márii a závislosti od nej, ako za celé roky vlastnej vôle
a spoliehania na seba. Poslušný veriaci, podrobený božskej Márii, bude
spievať víťazné piesne nad všetkými svojimi nepriateľmi. Budú mu, pravdaže,
brániť v ceste, budú ho odháňať alebo mu podrážať nohy, ale s oporou,
pomocou a vedením Márie ani nepadne, ani neustúpi, ani sa neoneskorí. Krokmi
obra v krátkom čase prenikne k Ježišovi, tou istou cestou, na ktorú sa vydal
náš Pán, aby prišiel k nám.
Prečo myslíte, že Ježiš Kristus žil tak krátko na zemi a že z tých
neveľa rokov, ktoré pobudol na tomto svete, skoro celý jeho život uplynul
v poddanosti a poslušnosti jeho Matke? Ach! Hoci svoj vek skoro
dovŕšil, môžeme povedať, že žil dlho a dlhšie ako ten, ktorého straty prišiel odčiniť, i keď
Adam bol na svete viac ako 900 rokov. Ježiš Kristus žil dlho, pretože bol
neprestajne úplne poddaný svojej svätej Matke a úplne s ňou zjednotený, aby
bol poslušný Bohu, svojmu Otcovi. Lebo ten kto si ctí svoju matku, podobá
sa človeku, ktorý zhromažäuje poklady, hovorí Duch Svätý (Sir 3, 5). Kto ctí
Máriu, svoju Matku, až tak, že sa jej poddáva a poslúcha vo všetkých
veciach, veľmi skoro sa obohatí a zo dňa na deň zhromažäuje poklady akoby
tajomstvom kameňa mudrcov.
V lone Márie, čo obklopovalo a vytvorilo muža dokonalého, čo
bolo v stave, aby pojalo do seba toho, ktorého neobsiahne a nepojme
celý vesmír, v lone Márie, hovorím, junáci sa stanú starcami dovŕšenými vo
svätosti, v skúsenosti a v múdrosti a v málo rokoch dospejú až do plnosti
veku.
Zjednotenie s našim Pánom
Mariánska úcta je dokonalou cestou, aby sme prišli ku Kristovi
a spojili sa s ním. Božská Mária je najdokonalejšia a najsvätejšia
z čistých tvorov a Ježiš, ktorý k nám prišiel dokonale, nepoberal sa
inakadiaľ na svojej veľkej a predivnej ceste. Najvyšší, Neobsiahly,
Nedostupný, Ten, ktorý je, ráčil prísť k nám, zemským červíčkom, ktorí nie
sme nič. Ako sa to stalo?
Najvyšší zostúpil dokonale a božsky skrze Máriu až k nám, nič
nestratiac zo svojho Božstva ani zo svojej svätosti a aj nám je skrze ňu možné
vystupovať k Najvyššiemu bez akejkoľvek obavy.
Neobsiahly dal sa dokonale pojať a obsiahnuť Máriou, bez najmenšej
straty svojej nesmiernosti, a preto aj my, bez akejkoľvek výnimky sa musíme
nechať dokonale obsiahnuť a viesť touto pokornou Pannou.
Nedostupný sa k nám priblížil, tesne, dokonale, áno i osobne sa spojil
s naším človečenstvom skrze Máriu, bez najmenšej újmy svojej velebnosti.
Skrze Máriu sa môžeme i my priblížiť k Bohu a dokonale, tesne sa spojiť
s jeho velebnosťou bez strachu, že budeme odmietnutí.
Konečne Ten, ktorý je, ráčil prísť k tomu, čo nie je a učiniť, aby
to, čo nie je, stalo sa bohom v Tom, ktorý je. Urobil to dokonale, úplne sa
dal a podrobil pokornej Panne Márii, neprestanúc byť v čase Tým, ktorý je
v celej večnosti. Práve tak my skrze Máriu hoci nie sme nič, môžeme sa stať
podobnými Bohu milosťou a slávou, ak sa jej dáme tak dokonale a úplne, aby
sme boli nič sami sebe a všetko v nej, bez obavy, že zablúdime.
Nech mi niekto dá inú cestu k Ježišovi a nech táto cesta je vydláždená
všetkými zásluhami blahoslavených, ozdobená všetkými ich hrdinskými
čnosťami, osvetlená a okrášlená všetkými jasmi a krásami anjelov a nech
všetci anjeli a svätí sú na nej, aby viedli, bránili a posilňovali tých,
ktorí sa chcú ňou uberať. Naozaj, smelo hovorím a hovorím pravdu,
že by som si radšej ako túto cestu, ktorá by bola taká dokonalá, zvolil
nepoškvrnenú cestu Márie. Je to cesta bez akejkoľvek škody, bez dedičného
i osobného hriechu, bez tône i bez tmy. Ak príde môj premilý Ježiš, ako je
isté, v svojej sláve po druhý raz na zem, aby tu kraľoval, nezvolí k tomu
inú cestu ako božskú Máriu, ktorou tak bezpečne a dokonale prišiel po prvý
raz. Rozdiel medzi prvým a posledným príchodom bude ten, že prvý bol
tajný a skrytý a druhý bude slávny a zjavný. Ale oba budú skrz
Máriu. Beda! Tu je tajomstvo, ktoré nechápeme: " Hic taceat omnis lingua,"
-- "Tu zmĺkni každý jazyk. "
Dokonalé zasvätenie sa Panne Márii je bezpečnou cestou, aby sme prišli
k Ježišovi a nadobudli svätosť v spojení s ním.
Takáto mariánska úcta, ktorej učím, nie je nová, je veľmi dávna.
Nemožno presne označiť, kedy sa začína. Predsa je však isté, že v Cirkvi
nachádzame jej stopy už mnoho storočí.
Sv. Odilon, opát v Cluny, ktorý žil okolo roku 1040, bol z jedným
prvých, ktorí ju verejne konali vo Francúzsku, ako sa uvádza v jeho
životopise.
Kardinál Peter Damiani hovorí, že roku 1036 blahoslavený Marin, jeho
brat sa úplne zasvätil Panne Márii v prítomnosti svojho spovedníka veľmi
povzbudzujúcim spôsobom. Ostal taký verný po celý život tejto úcte, že si
zaslúžil pri svojej smrti byť navštívený a potešený svojou dobrotivou
veliteľkou a prijal z jej úst predpoveď raja ako odmenu za svoje služby.
Tejto úcte sa oddávalo veľa jednotlivcov až do 17. storočia, kedy sa
stala všeobecne známou.
Dôstojný otec de Los-Rios z rádu sv. Augustína svojimi slovami a spismi,
spolu so svojím dôverným priateľom Otcom de Roias, sa pričinil o rozšírenie
mariánskej úcty v týchto krajinách. Napísali objemný zväzok
pod názvom Hierarchia Mariana, v ktorom s veľkou zbožnosťou
a učenosťou hovoria, aké je starodávne, výborné a pevné toto
zasvätenie sa Márii.
Otec de Los-Rios vo svojej horeuvedenej knihe uvádza mená kniežat,
kňažien, vojvodov a kardinálov z rozličných kráľovstiev, ktorí si osvojili
tento spôsob zbožnosti.
Dôstojný otec Cornelius a Lapide, čnostný a hlboko vzdelaný
teológ, preskúmal túto úctu a vydal jej chválu hodnú jeho nábožnosti.
Niekoľko veľkých osobností nasledovalo jeho príklad.
Otcovia jezuiti, vždy horliví v službe Panne Márii, predložili menom
členov kolínskej kongregácie spis o svätom nevoľníctve vojvodovi
Ferdinandovi bavorskému, vtedajšiemu kolínskemu biskupovi. Ten mu dal
schválenie a dovolil ho tlačiť, nabádajúc všetkých farárov a rehoľníkov
svojej diecézy, aby ho rozširovali, ako len budú môcť.
Kardinál de Bérulle, ktorého pamiatku požehnáva celé Francúzsko, bol
jeden z najhorlivejších šíriteľov tejto úcty, napriek všetkým potupám
a všetkým prenasledovaniam kritikov a voľnomyšlienkárov, ktorí ho obvinili
z novátorstva a z povery. Napísali a vydali proti nemu hanopis a použili,
alebo skôr diabol ich pričinením použil, tisícoraké úskoky, aby mu
zabránili pri vyučovaní tejto zbožnosti vo Francúzsku. Ale tento veľký
svätý muž odpovedal na ich potupy len svojou trpezlivosťou a na ich
námietky v hanopise iba knižočkou, v ktorej ich víťazne vyvracia. Uvádza,
že táto úcta sa zakladá na príklade Ježiša Krista, na záväzkoch, ktoré ku
nemu máme a na sľuboch, ktoré sme učinili pri svätom krste. Zvlášť týmto
posledným dôvodom zatváral ústa svojim protivníkom, ukazujúc im, že toto
zasvätenie sa Panne Márii a jej rukami Ježišovi Kristovi nie je ničím iným
ako dokonalým obnovením krstných sľubov. O tomto zasvätení hovorí viac
krásnych vecí, čo si možno prečítať v jeho spisoch.
V knihe, abbého Boudona, sú uvedené mená rozličných
pápežov, schváliacich takúto zbožnosť, teológov, ktorí ju skúšali,
správy o prenasledovaniach, čo sa proti nej podnietili a ona
premohla, a mená tisícich osôb, ktoré ju prijali. Nikdy ju nezavrhol žiadny
pápež a nemohol by to urobiť, aby sa nevyvrátili základy kresťanstva.
Je teda isté, že takáto úcta vôbec nie je nová a ak nie je
všeobecná, to preto, lebo je príliš vzácna, aby si ju obľúbili a konali
všetci ľudia.
Táto zbožnosť je bezpečným prostriedkom, aby sme prišli k nášmu
Pánovi. Vlastnosťou svätej Panny je viesť nás bezpečne k Ježišovi Kristovi,
ako je vlastnosťou Ježiša Krista viesť nás bezpečne k večnému Otcovi.
A nech sa duchovní ľudia falošne nedomnievajú, že Mária im bude prekážkou
na ceste k spojeniu s Bohom. Či by bolo možné, aby tá, ktorá našla milosť
pred Bohom pre všetkých ľudí vôbec i pre každého osobitne, bola
prekážkou duši, aby nenašla veľkú milosť spojenia sa s Ježišom Kristom?
Ona je plná milosti, spojená
s Bohom a premenená v Boha, ktorý uznal za vhodné, aby sa v ňu vtelil.
Môže teda prekážať duši v dokonalom spojení sa s Bohom?
Je pravda, že hľadieť na iné stvorenia, hoci sväté, môže niekedy
ľahko mariť spojenie s Bohom. Ale to neplatí pre Máriu, ako som povedal
a budem opakovať, dokiaľ mi len sily postačia. Jedným z dôvodov, pre ktorý
tak málo duší dosahuje plnosť veku Ježiša Krista je, že Mária, ktorá je
teraz práve tak, ako vtedy Matkou Syna a plodnou Nevestou Ducha Svätého,
nie je dostatočne pestovaná v ich srdciach. Kto chce mať dobre vyzreté
a dobre vypestované ovocie, ten musí mať strom, čo ho rodí. Kto chce mať
plod života, Ježiša Krista, musí mať strom života, a ním je Mária. Kto
chce, aby v ňom pôsobil Duch Svätý, ten musí mať jeho vernú a nerozlučnú
Nevestu, božskú Máriu, ktorú si vyvolil.
Buďte si teda istí, že čím viac budete vo svojich modlitbách,
rozjímaniach, prácach a utrpeniach pozerať na Máriu, ak už nie pohľadom
zrejmým, uvedomelým, tak aspoň pohľadom nepozorovaným, tým dokonalejšie
budete nachádzať Krista, ktorý býva vždy s Máriou, veľký, mocný, pôsobiaci
a nepochopiteľný. Takto teda nielenže sa božská Mária, plne v Bohu
zanikajúca, nestáva prekážkou pre dokonalých dospieť k spojeniu s Bohom, ale
ani doteraz nebolo a nikdy nebude tvora, ktorý by nám účinnejšie pomáhal
v tomto veľkom diele. Jednak to urobí milosťami, ktoré nám k tomu poskytne,
lebo nik nie je naplnený myšlienkami na Boha, iba skrze ňu, ako hovorí istý
svätý, jednak starostlivosťou, ktorú bude mať vždy, aby nás zachránila od
mámenia a klamu zlého ducha.
Ochrana pred zlým duchom
Tam, kde je Mária, nijako nie je zlý duch a jedným z najneomylnejších
znakov, že je niekto vedený dobrým duchom je, že sa veľa a vrúcne modlí
k tejto dobrej Matke, často na ňu myslí a často o nej hovorí. Hľa,
myšlienka istého svätca, ktorý dodáva, že ako dýchanie je bezpečnou
známkou života v tele, tak je bezpečnou známkou, že duša nie je
oddelená od Boha hriechom, ak myslí často na Máriu a rada ju vzýva.
Mária sama ničí všetky bludy, ako hovorí Cirkev a Duch Svätý, ktorý ju
vedie: "Samotná vyničila si všetky bludárstva na celom svete
(Hodinky k P. Márii).
Aj keď kritici na to reptajú, nikdy kresťan verne uctievajúci
Máriu neupadne do bludu alebo klamu, aspoň nie do výslovného. Poblúdi snáď
vecne, bude pokladať lož za pravdu a zlého ducha za dobrého, hoci ťažšie
ako iní, ale skôr alebo neskôr pozná svoju chybu a vecný omyl. A až to
pozná, nebude zatvrdlivo veriť ani hájiť, o čom si myslel, že je pravda.
Ak teda niekto chce, ako si prajú ľudia zbožní, postupovať na ceste
dokonalosti bez strachu z oklamania a nájsť bezpečne i dokonale Ježiša
Krista, musí sa so širokým srdcom a ochotnou mysľou oddať tejto úcte
k svätej Panne, ktorú možno ešte nepoznal. Nech nastúpi túto výbornú cestu,
ktorá mu bola neznáma a ktorú mu ukazujem.
Je to cesta, ktorou šiel Kristus, vtelená Múdrosť, naša jediná hlava.
Duša, uberajúca sa ňou, nemôže sa zmýliť. Je to cesta ľahká pre plnosť
milosti a pomazania Ducha Svätého, ktoré ju naplňujú, idúc ňou nikdy sa
neunavíme, nikdy neustúpime. Je to cesta, ktorá nás v krátkom čase
privedie ku Kristovi, dokonalá, bez blata,
prachu a najmenších nečistôt hriechu. Napokon je to cesta bezpečná,
ktorá nás vedie ku Kristovi a do večného života celkom priamo a isto, bez
odvádzania vpravo či vľavo.
Nastúpme teda na ňu a kráčajme po nej dňom i nocou až do
plnosti veku Ježiša Krista.
Duševná sloboda
Táto úcta dáva ľuďom, ktorí ju verne konajú, veľkú vnútornú slobodu
Božích dietok. Keď sa celí zasvätíme Kristovi, nášmu
dobrému Pánovi, staneme sa jeho poddanými. Odmena za toto zajatie
z lásky, do ktorého sa dávame,
zbavuje dušu všetkej úzkosti a všetkého otrockého strachu, ktorý by ju
len tiesnil, väznil a zväzoval.
Rozširuje srdce pevnou dôverou v Boha, ukazujúc mu ho ako jeho Otca,
a vlieva do neho nežnú synovskú lásku.
Nebudem sa zdržiavať dokazovaním tejto pravdy, obmedzím sa len na to,
že poviem udalosť z dejín, ktorú som čítal v životopise matky Agnešky
Ježišovej, rozjímavej sestry rehole sv. Dominika z kláštora Langeac
v Auvergne,
kde zomrela v povesti svätosti roku 1634. Keď mala sotva 7 rokov, trpela
veľkými duševnými mukami. Náhle počula hlas hovoriaci jej, že ak chce byť
zbavená všetkých svojich múk a byť ochránená od všetkých svojich
nepriateľov, aby sa čo najskôr zasvätila Ježišovi a jeho svätej matke. Keď
sa vrátila domov, rýchlo sa dala celá Ježišovi a Márii, hoci pred tým
nevedela, čo znamená táto úcta. A nájdúc železnú reťaz, pripla si ju na bedrá
a nosila až do smrti. Po tomto úkone všetky jej muky a úzkosti pominuli
a nadobudla veľkého pokoja a veľkodušnosti, čo ju pohlo, aby naučila tejto
úcte niekoľko zbožných osôb, ktoré v nej dosiahli veľkej dokonalosti. Medzi
nimi bol P. Oliera, zakladateľ seminára sv. Sulpícia a niekoľko kňazov
a duchovných osôb z toho istého seminára. Istého dňa sa jej zjavila Panna
Mária, dala jej na krk zlatú reťaz, aby jej prejavila svoju radosť, že sa
úplne zasvätila Synovi a jej. Sv. Cecília, ktorá svätú Pannu
sprevádzala, jej povedala: "Šťastní sú verní poddaní Kráľovnej nebies,
lebo budú požívať skutočnú slobodu."
Dobro blížneho
Čo by nás možno ešte pohýnalo, aby sme sa oddali tejto úcte, sú veľké
dobrá, ktoré sa z nej dostanú nášmu blížnemu. Týmto duševným úkonom
mu preukazujeme lásku neobyčajným spôsobom. Dávame mu rukami Márie všetko,
čo máme najdrahšie, t.j. zmiernu a nadobúdajúcu hodnotu všetkých našich
dobrých skutkov, nevynímajúc sebemenšie dobré myšlienky a utrpenia.
Dovoľujeme, aby všetko, čo sme nadobudli a čo nadobudneme až do smrti
v zadosťučinení, bolo podľa vôle svätej Panny použité na obrátenie
hriešnikov alebo na vyslobodenie duší z očistca.
Či nemilujeme takto svojho blížneho dokonale? Nie sme takto pravými
učeníkmi Ježiša Krista, ktorých poznať podľa lásky? Nepracujeme takto na
obrátení hriešnikov, bez toho, aby sme sa báli domýšľavosti a na
vyslobodení duší z očistca, nerobiac takmer nič iné ako to, čo je každý
povinný konať každý kresťan?
Na to, aby sme poznali skvelosť tejto pohnútky, by bolo potrebné
vedieť, aké je to dobro obrátiť nejakého hriešnika alebo vyslobodiť nejakú
dušu z očistca. Dobro nekonečné, väčšie ako prirodzené dobro
celého sveta, pretože tým dávame dušu Bohu. Keby sme touto úctou vyslobodili
len jednu dušu za celý svoj život, keby sme obrátili len jediného hriešnika,
nebolo by to dostatočnou pohnútkou každému človeku, naozaj milujúcemu svojho
blížneho, aby sa jej oddal?
Treba však poznamenať, že naše dobré skutky, idúce rukami Márie, sa
očisťujú, tým sa zvyšuje ich zásluha a hodnota uzmierujúca
a nadobúdajúca. Preto bývajú oveľa účinnejšie na uľavenie dušiam v očistci
a na obrátenie hriešnikov, než keby neprechádzali panenskými a štedrými
rukami Márie. To málo, čo dávame skrze Pannu Máriu, zbavené vlastnej vôle
a z plne nezištnej lásky, stáva sa dostatočne mocným na to, aby obmäkčilo
hnev Boží a pritiahlo jeho milosrdenstvo. A možno pri smrti niekoho sa
uvidí, kto bol veľmi verný tejto úcte, že tým vyslobodil mnoho duší
a obrátil mnoho hriešnikov, hoci vykonával iba obyčajné skutky. Aká to
radosť pri jeho súde! Aká sláva vo večnosti!
Obdivuhodný prostriedok k vytrvalosti
Napokon akosi najmocnejšie nás nabáda k tejto úcte k Panne Márii to, že je
podivuhodným prostriedkom, aby sme zotrvali v čnosti a boli vždy verní.
Prečo obrátenie značnej časti hriešnikov nebýva trvalé? Prečo tak ľahko
upadáme znova do hriechu? Prečo značná časť spravodlivých, namiesto toho,
aby postupovali od čnosti k čnosti a získavali si nové milosti, strácajú
často tie skromné čnosti a milosti, ktoré mali ? Toto nešťastie pochádza,
ako som ukázal, odtiaľ, že človek, hoci je taký skazený, slabý a nestály,
dôveruje sám sebe, spolieha sa na svoje vlastné sily a pokladá sa za
schopného ochrániť si poklad svojich milostí, čností a zásluh.
Nuž, touto úctou zverujeme Panne Márii, ktorá je verná, všetko, čo
máme. Činíme si ju neobmedzenou opatrovkyňou všetkých svojich hodnôt
prirodzených i hodnôt v poriadku milosti. Jej vernosti sa zverujeme, o jej
moc sa opierame, od jej milosrdenstva a jej lásky si sľubujeme, že bude
udržovať a rozmnožovať naše čnosti a zásluhy napriek úkladom diabla, sveta
a tela, ktorí sa usilujú, aby nám ich ukradli. Hovoríme jej ako dobré dieťa
svojej matke a verný služobník svojej veliteľke: "Stráž mi môj poklad. "
"Dobrá Matka a veliteľka, uznávam že na tvoj príhovor som prijímal až
doteraz viac milostí Božích, ako si zasluhujem. Moja neblahá skúsenosť ma
učí, že nesiem tento poklad v nádobe veľmi krehkej a že som veľmi slabý
a úbohy, aby som ho u seba uchoval. Ulož mi u seba všetko, čo mám
a zachovaj mi to svojou vernosťou a svojou mocou. Ak ty nado mnou budeš
bdieť, nič nestratím, ak ma ty budeš podopierať, iste nepadnem, ak ma ty budeš
chrániť, som bezpečný voči svojim nepriateľom. "
Práve toto výslovne hovorí sv. Bernard, aby nás povzbudil k tejto
úcte: "Ak ťa drží Mária, nepadneš, ak ťa chráni, nemusíš sa
báť, ak ťa vedie, neunavíš sa, ak ti je naklonená, dôjdeš do prístavu spásy." Sv. Bonaventúra
akoby to isté hovoril ešte výslovnejšie: "Panna Mária nielenže
má sama plnosť svätosti, ale ona tiež uchováva a ochraňuje svätých
v ich plnosti. Bráni ich, aby sa ich čnosti nerozptýlili, aby sa ich
zásluhy neskazili, aby sa ich milosti nestratili, aby im diabol neuškodil
a napokon zdržuje Syna, aby hriešnikov netrestal. "
Mária je Panna verná, ktorá svojou vernosťou Bohu napravuje straty,
čo zavinila neverná Eva svojou spreneverou. Vyprosuje vernosť k Bohu
a vytrvalosť k nej sa utiekajúcim. Preto ju ktorýsi svätec prirovnáva
k pevnej kotve, ktorá ich drží a bráni, aby nestroskotali na
rozbúrenom mori tohto sveta, kde toľko ľudí zahynulo preto, že nepriľnuli
k Márii. "Pripútavame," hovorí, "dušu k tebe ako k pevnej kotve. "
K nej sa najviac pripútavali svätí, ktorí sa spasili a k nej pripútavali
iných, aby vytrvali v čnosti. Šťastní teda a tisíckrát šťastní kresťania,
ktorí sa k nej teraz verne a úplne pripútavajú ako k pevnej a bezpečnej
kotve. Zúrivosť búrky tohto sveta nebude môcť potopiť ani zničiť ich
nebeské poklady. Šťastní tí, čo vstupujú do nej ako do Noemovej archy.
Vody potopy hriechu, ktoré pochovávajú toľko ľudí, im vôbec
neuškodia. Šťastné neverné dietky nešťastnej Evy, pripútavajúce sa
k Márii, k Panne, ktorá vždy "ostáva verná a nikdy sa nezaprie"
a "miluje všetkých tých, ktorí ju milujú," nie iba láskou citovou, ale
i láskou činnou a účinnou. Bráni im veľkou hojnosťou milostí, aby
nepoľavili v čnosti, neklesli na ceste, strácajúc milosť jej Syna.
Táto dobrá Matka prijíma vždy z čírej lásky všetko, čo si u nej
ukladáme. Keď to už prijala ako opatrovníčka, je zaviazaná spravodlivosťou
podľa stanovenej zmluvy, chrániť nám to. Rovnako ako niekto, u koho by som
si uschoval tisíc dukátov, bol by zaviazaný chrániť mi ich tak, že keby sa
pre jeho nedbalosť mojich tisíc dukátov náhodou stratilo, podľa práva
bol by za to zodpovedný. Avšak, verná Mária nikdy nedopustí, aby sa
jej nedbalosťou stratilo, čo jej zveríme. Skôr pominie nebo a zem, ako by
bola ona nedbalou alebo nevernou voči tým, ktorí jej dôverujú.
Úbohé dietky Márie, vaša slabosť je zvrchovaná, vaša nestálosť je
veľká, celý váš základ je porušený, rodíte sa z porušenej hmoty dietok
Adama a Evy. Neupadajte preto do malomyseľnosti, ale tešte a radujte
sa, máte tu tajomstvo, ktorému vás učím, tajomstvo neznáme takmer všetkým
kresťanom aj tým najzbožnejším.
Nenechávajte svoje zlato a striebro vo svojich pokladniciach,
prelomenéných zlým duchom, ktorý vás okradol, a sú príliš malé, slabé
a staré v porovnaní s takým veľkým a vzácnym pokladom. Nelejte čistú
krištáľovú vodu zo studnice do svojich nádob plných nečistoty a nákazy
od hriechu. Ak už tam aj nie je hriech, iste tam ešte ostal zápach
po ňom, voda by sa ním pokazila. Nelejte výborné vína do starých sudov,
ktoré boli naplnené zlými vínami, skazili by sa a snáď i vytiekli.
Aj keď mi vy, duše vyvolené, rozumiete, predsa je tu potrebné hovoriť
otvorenejšie.
Nedávajte zlato svojej lásky, striebro čistoty, vodu nebeských milostí ani
víno svojich zásluh do deravého vaku, do starej a rozbitej pokladnice, do
nakazenej a porušenej nádoby, ako ste vy. Inak vás okradnú zlodeji,
diabli, ktorí sliedia, čakajúc vo dne i v noci, kedy sa im k tomu naskytne
vhodná príležitosť. Inak pokazíte svojím zápachom sebalásky, sebadôvery
a vlastnej vôle všetko najčistejšie, čo Boh vám dáva.
Vložte a vlejte do lona a do srdca Márie všetky svoje poklady, všetky
svoje milosti a čnosti. Hľa, nádoba duchovná, počestná,
vznešená, nádoba pobožnosti. Od tej chvíle, čo sa Boh sám osobne uzavrel so
všetkou svojou dokonalosťou do tejto nádoby, stala sa úplne duchovnou
a príbytkom najdokonalejších duší. Stala sa ctihodným a čestným
trónom najväčších kniežat večnosti, vznešenou v úcte a svojimi
sladkosťami, milosťami a čnosťami najslávnejším sídlom. Stala sa bohatou
ako dom zlatý, silnou ako veža Dávidova a čistou ako veža zo slonovej
kosti.
Aký šťastný je človek, ktorý dal všetko Márii, ktorý vo všetkom a so
všetkým sa zveruje Márii! Je celý v Márii a Mária je celá v ňom. Smelo
môže povedať s Dávidom: "Ona je stvorená pre mňa", alebo
s učeníkom - miláčkom: "Vzal si ju k sebe"(Jn 19, 27), alebo
s Ježišom: "Všetko, čo mám, je tvoje a všetko, čo ty máš, je moje".
Ak sa niektorý kritik, čítajúc tieto riadky domnieva, že hovorím
s nadsádzkou a z prehnanej úcty, ten ma nechápe. Žije
ako telesný človek, ktorý nenachádza záľubu vo veciach ducha, je
zo sveta, ktorý nemôže prijať Ducha Svätého, alebo je
pyšný a odsudzuje alebo opovrhuje všetkým, čo nechápe. Duše, ktoré sa
nenarodili z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha a z Márie,
tie ma pochopia a nájdu záľubu v mojich slovách. Práve pre ne píšem tieto
riadky.
Predsa však jedným i druhým hovorím, vracajúc sa k tomu, čo som
prerušil, že božská Mária, najvernejšia a najštedrejšia zo všetkých čistých
tvorov, sa nedá nikdy predísť v láske a štedrosti. Za vajíčka, ako hovorí
niektorý svätý, dá kravičku, t.j. za to málo, čo jej dávame, dáva mnoho
z toho, čo prijala od Boha. Ak sa jej dáva niektorá duša bez výhrady, Mária
sa dáva tiež bez výhrady. Ak vkladá niektorá duša svoju dôveru v Máriu bez
opovážlivosti, pracujúc zo svojej strany na tom, aby získavala čnosti
a krotila svoje vášne, Mária sa tej duši tiež dáva bez výhrady.
Nech teda verní služobníci svätej Panny povedia smelo so sv. Jánom
Damašským: "Majúc dôveru v teba, Bohorodička, budem zachránený, pod tvojou
ochranou nebudem sa báť ničoho. S tvojou oporou a pomocou budem bojovať
proti svojim nepriateľom a zaženiem ich, lebo tebe sa zaľúbiť je zárukou
spásy, ktorú Boh dáva tým, ktorých chce spasiť."
Biblický obraz dokonalej úcty
Všetky pravdy, o ktorých som práve písal s ohľadom na Pannu Máriu
a jej dietky, nám Duch Svätý v Písme Svätom obdivuhodne zobrazil v príbehu
Jakuba, ktorý prijíma požehnanie svojho otca Izáka starostlivosťou
a dôvtipom svojej matky Rebeky.
Pozrime sa, ako nám ho predkladá Duch Svätý, potom k nemu pripojím niekoľko
vlastných vysvetliviek.
Rebeka a Jakub
Keď Ezau predal Jakubovi svoje prvorodenstvo, Rebeka, matka oboch
bratov, ktorá nežne milovala Jakuba, zaistila mu túto prednosť o niekoľko
rokov neskôr svätým a tajomným úskokom. Izák bol už veľmi starý, a preto
chcel požehnať svoje deti skôr ako zomrie. Zavolal si svojho syna Ezaua,
ktorého miloval a poslal ho na lov, aby si mal čo zajesť
a sľúbil mu požehnanie. Rebeka urýchlene upovedomila Jakuba o tom, čo
sa robí. Kázala mu, aby šiel a vzal dve kozľatá zo stáda. Keď tak urobil, dal
ich matke a tá pripravila z nich Izákovi jedlo, čo mal rád. Obliekla Jakuba
do Ezauových šiat, ktoré uschovávala a ovinula mu ruky i krk kozľacou
kožou, aby otec, ktorý už nevidel, mohol sa počujúc hovoriť Jakuba, aspoň
podľa chlpov na rukách domnievať, že to je jeho brat Ezau. Izák zarazený
týmto hlasom, o ktorom myslel, že patrí Jakubovi, mu kázal pristúpiť
bližšie. Ohmatal chlpy na kožiach, ktorými si Jakub ovinul ruky a povedal,
že hlas je síce Jakubov, ale ruky sú Ezauove. Keď sa najedol, pobozkal Jakuba
a ucítil jeho voňavé šaty, požehnal ho a prial mu hojnosť nebeskej rosy
a zemskej úrody.
Ustanovil ho pánom všetkých jeho bratov a svoje požehnanie ukončil
týmito slovami: "Kto by zlorečil tebe, ten nech je zlorečený a kto by ti
dobrorečil, nech je naplnený požehnaním. "
Sotva Izák dohovoril tieto slová, prichádza Ezau a prináša na
zajedenie, čo ulovil, aby ho otec potom požehnal. Sv. patriarcha sa
neuveriteľne naľakal, keď zistil, čo sa práve stalo. Ale ani mu
nezišlo na um , aby odvolal, čo učinil, naopak, ešte to potvrdil, lebo veľmi
zreteľne videl v tomto riadení Boží prst. Tu Ezau skríkol veľkým hlasom, ako
zaznamenáva Písmo Sväté, a hlasno, žalujúc na klamstvo svojho brata,
sa pýtal otca, či má iba jedno požehnanie. Predobrazuje tým, ako poznamenávajú
svätí otcovia, ľudí, ktorí ľahko zmiešajú Boha so svetom a chcú sa radovať
zároveň z nebeskej i pozemskej útechy. Izák, dojatý veľkým nárekom
Ezauovým, napokon ho požehnal, ale požehnaním pozemským, činiac ho poddaným
jeho bratovi. Tým sa v ňom roznietila taká jedovatá závisť voči Jakubovi,
že už len čakal na otcovu smrť, aby ho zabil. Jakub by iste nebol ušiel
smrti, keby ho nebola jeho matka ochránila svojím dôvtipom a dobrými
radami, ktoré mu dala a on poslúchol.
Skôr ako vysvetlím tento krásny príbeh, je potrebné
poznamenať, že podľa svätých otcov a vykladačov Písma Jakub je predobrazom
Ježiša a vyvolených a Ezau obrazom zavrhnutých. Stačí skúmať činy
a správanie toho i onoho, aby sme to posúdili.
Ezau, starší brat, bol silnej a mohutnej telesnej postavy, vedel zručne
a dômyselne strieľať z luku a loviť zver.
Takmer nikdy sa nezdržal doma. Skladal svoju dôveru iba vo svoju silu
a šikovnosť a pracoval iba vonku.
Nestaral sa, aby miloval svoju matku Rebeku a ani nič nerobil pre tento cieľ.
Svojmu žalúdku lahodil až do takej miery , že svoje prvorodenecké právo predal za misu
šošovice.
Bol ako Kain, plný závisti voči svojmu bratovi Jakubovi, a prenasledoval
ho do krajnosti.
Hľa, ako si vždy vedú zavrhnutí:
Spoliehajú sa na svoju silu a svoj dômysel. Sú veľmi silní, veľmi
obratní a osvietení vo veciach pozemských, ale veľmi slabí a nevedomí vo
veciach nebeských.
Vôbec sa nezdržiavajú, alebo len málo, doma vo svojom vlastnom príbytku,
t.j. vo svojom vnútri, ktoré je vnútorným a podstatným príbytkom, Bohom
daným každému človeku, aby v ňom zostával podľa jeho príkladu, lebo Boh
zostáva vždy doma, u seba. Nemilujú ústranie, ani duchovnosť a vnútornú
zbožnosť. Nadávajú do malicherných, pobožnostkárov a čudákov tým, ktorí sú
vnútorní a odlúčení od sveta a pracujú viac vo vnútri ako navonok.
Nepričiňujú sa o úctu k svätej Panne, Matke vyvolených. Nesprávajú
sa síce výslovne nevraživo, niekedy ju i vychvaľujú, hovoria, že ju milujú
a vykonávajú dokonca k jej cti niektoré pobožnosti, ale nemôžu zniesť, aby
ju niekto nežne miloval, lebo nemajú pre ňu Jakubovu nežnosť. Majú stále
námietky proti takej úcte, ktorej sa jej dobré dietky a služobníci verne
oddávajú, aby si získali jej náklonnosť. Neveria, že by mariánska úcta bola
nevyhnutná ku spáse. A keď ňou zjavne neopovrhujú, už sa domnievajú,
že je to dosť a že získali jej priazeň. Vraj sú koniec koncov jej služobníkmi,
keď hovoria a mrmlú k jej cti niekoľko modlitieb bez nežnej lásky k nej a bez
vlastného polepšenia,
Zavrhnutí predávajú svoje prvorodenecké právo, rajské rozkoše za
misy šošovice - za pozemské rozkoše. Smejú sa, pijú, jedia, zabávajú,
hrajú, tancujú a nenamáhajú sa, rovnako ako Ezau, aby sa stali hodnými
požehnania nebeského Otca. Skrátka, myslia len na zem, milujú len zem,
hovoria a robia všetko iba pre zem a pre rozkoš. Predávajú za chvíľkový
pôžitok, za márny dym cti a za hrudu tvrdej zeme, žltej alebo bielej,
krstnú milosť, svoje rúcho nevinnosti a nebeské dedičstvo.
Konečne zavrhnutí nenávidia a prenasledujú vyvolených, či už zjavne
alebo tajne. Nemôžu ich zniesť, pohŕdajú nimi, kritizujú ich, karikaturujú,
potupujú, okrádajú, podvádzajú, vysávajú, štvú na nich
a zašľapujú ich do prachu. Oni sami zatiaľ zhromažäujú majetok, oddávajú sa
rozkošiam, postupujú v hodnostiach, obohacujú sa, vzmáhajú sa a žijú
v pohodlí.
Pokiaľ ide o Jakuba, mladšieho syna,
bol telesne slabý, tichý a pokojný. Obyčajne býval doma, aby si získal
priazeň svojej matky Rebeky, ktorú nežne miloval. Keď niekedy odišiel,
nebolo to z jeho vlastnej vôle, ani z dôvery vo svoj dômysel, ale aby
poslúchol matku.
Miloval a ctil si svoju matku, preto býval doma. Vyhýbal sa všetkému, čo
by sa jej azda nepáčilo a robil všetko, o čom vedel, že je jej príjemné, čo
zvyšovalo v Rebeke lásku, ktorú k nemu prechovávala.
Bol podriadený vo všetkom svojej matke, bol jej plne poslušný vo
všetkých veciach. Pohotovo, bez otáľania a radostne, na najmenšie
znamenie jej vôle, malý Jakub bežal a pracoval. Veril všetkému, čo mu
hovorila. Aj keď mu kázala vyhľadať dve kozliatka a priniesť ich, aby ich
pripravila jeho otcovi Izákovi, Jakub jej nič nenamietol, ale bez
špekulovania urobil, čo mu povedala.
Mal veľkú dôveru vo svoju matku. Nespoliehal sa ani tak na svoju
šikovnosť, ale jedine na starostlivosť a ochranu svojej matky. Prosil ju
o pomoc vo všetkých svojich potrebách a radil sa s ňou vo všetkých svojich
pochybnostiach. Keď sa jej opýtal, či nedostane namiesto otcovho požehnania
zlorečenie, uveril jej a zveril sa jej, keď mu povedala, že ona berie na
seba toto zlorečenie.
Napokon napodobnil, nakoľko mohol, čnosti, ktoré videl na svojej matke.
Zdá sa, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa zdržiaval doma, bolo, aby
napodobnil svoju matku, ktorá bola čnostná a vzďaľovala sa zlej
spoločnosti, kaziacej mravy. Tým sa učinil hodným, aby prijal dvojaké
požehnanie svojho otca.
Pozrime sa tiež, ako sa správajú vyvolení.
Držia sa doma u svojej matky, t.j. milujú ústranie, sú vnútorní. Sú
usilovní v modlitbách podľa príkladu a v spoločnosti svojej Matky, svätej
Panny, ktorej všetka sláva je vnútri a ktorá po celý svoj život tak
milovala odlúčenosť a modlitbu. Niekedy síce výjdu von do sveta, ale to
býva z poslušnosti Božej vôli a vôli ich Matky, aby plnili povinnosti
svojho stavu. Aj keď na pohľad konajú vonku veľké veci, oveľa viac si cenia
tie, ktoré konajú vo svojom vnútri, v spoločnosti Panny Márie, pretože tam
konajú veľké dielo svojej dokonalosti, proti ktorému všetky ostatné skutky
sú iba detské hračky. Ich bratia a sestry pracujú niekedy usilovne
a dômyselne pre svet a dostávajú za to chválu a uznanie. Oni vedia,
osvietením Ducha Svätého, že je omnoho viac slávy, dobra a radosti v tom,
keď zostávajú skrytí v ústraní s Ježišom Kristom, svojím vzorom, v úplnom
a dokonalom poddanstve svojej Matky, ako keby sami konali divy
prirodzenosti a milosti vo svete, ako toľko iných. Slávu Božiu
a bohatstvo pre človeka možno nájsť v dome Máriinom.
Pane Ježišu, aké sú milé tvoje príbytky! Vrabec si našiel dom
a hrdlička hniezdo, kde kladie svoje mláďatá (Ž 84). Aký je
šťastný človek, ktorý prebýva v dome Máriinom, kde si si ty prvý urobil
príbytok! V tomto dome vyvolených prijíma pomoc od teba jediného, tam "si
vymeral stupne všetkých čností, aby sa tak v tomto slzavom údolí povznášal
svojím srdcom k dokonalosti."
Vyvolení nežne milujú a opravdivo uctievajú Pannu Máriu ako svoju
dobrotivú Matku a veliteľku. Milujú ju nie iba ústami, ale skutočne;
uctievajú ju nielen navonok, ale v hĺbke srdca. Vystríhajú sa ako Jakub
všetkého, čo by sa jej azda nepáčilo a s nadšením robia všetko, o čom si
myslia, že by si tým získali jej náklonnosť. Prinášajú a dávajú jej nie
dve kozliatka ako Jakub Rebeke, ale svoje telo a svoju dušu so všetkým, čo
k nim patrí. Žiadajú si, aby ich prijala ako niečo, čo jej patrí,
aby ich zabila a usmrtila hriechu a im samým, oderúc ich a zvlieknúc
z ich vlastnej kože a z ich sebalásky, aby sa mohli zapáčiť Ježišovi, jej
Synovi. On nechce za učeníkov a priateľov nikoho, iba tých, ktorí zomreli
sami sebe.
Žiadajú si aby ich pripravila podľa vôle Otca nebeského k jeho najväčšej sláve,
ktorú pozná lepšie, ako ktorýkoľvek iný tvor,
aby jej starostlivosťou a príhovorom toto telo a táto duša, dobre
očistené od poškvrny, dobre umŕtvené a pripravené, boli lahodným pokrmom,
hodným požehnania Otca nebeského.
Či toto nebudú činiť vyvolení
kresťania, ktorí nájdu radosť v dokonalom zasvätení sa Kristovi rukami
Márie, ktorému ich učíme? Či to nebudú verne plniť, aby dokázali Ježišovi
činnú a odvážnu lásku?
Zatvrdilí hovoria, že milujú Ježiša a uctievajú Máriu, ale nie
natoľko, aby im dávali niečo zo svojho majetku, aby im obetovali svoje telo
s jeho zmyslami, svoju dušu s jej vášňami. Vyvolení sú poddaní svätej Panne
a poslušní jej ako svojej Matke podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý tridsať
rokov, keď žil na zemi, oslavoval Boha, svojho otca, dokonalou a úplnou
poslušnosťou svojej svätej Matke.
Vyvolení poslúchajú Máriu, dbajú prísne na jej rady, ako malý Jakub
dbal na rady Rebeky, ktorá mu hovorila: "Syn môj, poslúchni moje rady"
(Gen 27, 8), alebo ako služobníci na svadbe v Káne, ktorým svätá Panna
povedala: "Čokoľvek vám povie, urobte" (Jn 2, 5).
Jakub, pretože poslúchol svoju matku, dostal akoby zázrakom požehnanie,
hoci prirodzene mu nepatrilo. Služobníci na svadbe v Káne tým, že poslúchli
radu Panny Márie, boli poctení prvým zázrakom Ježiša Krista, ktorý na
prosbu svojej svätej Matky premenil vodu na víno. Práve tak všetci tí,
ktorí až do skončenia vekov budú prijímať požehnania Otca nebeského a budú
poctievaní zázrakmi Božími, budú prijímať tieto milosti len pre svoju
dokonalú poslušnosť k Márii. Ezauovia však stratia svoje požehnanie preto,
lebo sa nepodrobili svätej Panne.
Vyvolení majú veľkú dôveru v dobrotu a moc svätej Panny, svojej
Matky. Vyprosujú si bez prestania jej pomoc, hľadia ku nej ako ku hviezde
morskej, aby doplávali do dobrého prístavu. Odhaľujú jej svoje súženia
a svoje nedostatky s veľkou úprimnosťou srdca. Túlia sa k jej milosrdnej
a nežnej hrudi, aby im jej orodovaním boli odpustené hriechy a túžia
po jej materských sladkostiach, ktoré sú im potechou v súženiach a zármutkoch. Ba oni
sa vrhajú, skrývajú a strácajú obdivuhodným spôsobom do jej materského
a panenského lona, aby sa tam rozpálili čistou láskou, a boli
očistení aj od najmenších škvŕn a úplne našli Ježiša, ktorý tam
kraľuje ako na svojom najslávnejšom tróne. Aké to šťastie! "Nemysli si,
" hovorí abbé Querric, "že je väčším šťastím prebývať v lone Abrahámovom
ako v lone Máriinom, lebo Pán si tam postavil svoj trón."
Zatvrdilí však, dôverujúci výlučne sebe, jedia so synom márnotratným
len to, čo je hodené ošípaným. Milujú, ako ľudia sveta, jedine veci
viditeľné a vonkajšie, v sladkostiach Máriinho lona nenachádzajú žiadnu
radosť. Vôbec necítia spoľahlivú oporu a dôveru, ktorú cítia
oddaní svätej Panny. Biedne milujú svoj vonkajší hlad, ako
hovorí sv. Gregor, keďže si nechcú obľúbiť sladkosť, ktorá je celá
pripravená v ich vnútri a vo vnútri Ježišovom a Máriinom.
Napokon vyvolení si všímajú cestu svätej Panny, svojej Matky.
Nasledujú ju a práve v tom sú naozaj šťastní a zbožní. V tom je znak ich
vyvolenia, ako im hovorí táto dobrotivá Matka: "Blažení, ktorí strážia moju
cestu "(Prís 8, 32) t.j. "blažení, ktorí vykonávajú moje čnosti a ktorí idú
po stopách môjho života s pomocou Božej milosti. Sú šťastní na tomto svete,
za svojho života, hojnosťou milostí a sladkostí, ktoré im udeľujem zo
svojej plnosti, a to hojnejšie než iným, ktorí ma nenasledujú tak verne. Sú
šťastní vo svojej smrti, ktorá je sladká a pokojná a ku ktorej sa sama
ponáhľam, aby som ich odviedla do večných radostí. Napokon budú
šťastní vo večnosti, lebo nikdy nijaký z mojich dobrých služobníkov, ktorí
nasledovali moje čnosti za svojho života, nebol zatratený. "
Ale zatvrdilí sú nešťastní počas svojho života, pri svojej smrti
i vo večnosti. Nenasledujú presvätú Pannu v jej čnostiach, zostávajú na
tom, že vstupujú niekedy do jej bratstiev, odriekajú k jej cti niekoľko
modlitieb, alebo konajú nejakú inú vonkajšiu úctu.
Panna Mária, moja Matka, akí sú šťastní, opakujem to celý unesený,
akí sú šťastní tí, ktorí sa nenechávajú zviesť falošnou úctou k tebe, verne
kráčajú tvojimi cestami, žijú podľa tvojich rád a plnia tvoje rozkazy! Ale
akí sú nešťastní a zlorečení tí, ktorí zle užívajú tvoju úctu, nevšímajú si
príklad tvojho Syna a odchyľujú sa od tvojich príkazov.
Panna Mária a jej poddaní z lásky
Pozrime sa teraz na úkony lásky, ktoré Panna Mária ako najlepšia zo
všetkých matiek, preukazuje svojim verným služobníkom, ktorí sa jej dali
spôsobom, ako som ukázal.
Ona ich miluje. Je napísané: "Ja milujúcich milujem" (Prís 8, 17).
Miluje ich, keďže je ich opravdivou Matkou a matka vždy miluje svoje dieťa, plod
svojho života.
Miluje ich z vďačnosti, lebo i oni ju naozaj milujú ako svoju matku.
Miluje ich, pretože sú vyvolení, a taktiež Boh ich miluje: "Jakuba som
miloval, Ezaua som nenávidel" (Rim 9, 13).
Miluje ich, lebo sa jej celkom zasvätili a sú jej vlastníctvom
a dedičstvom: "Maj dedičstvo v Izraeli" ( 24, 13).
Miluje ich nežnejšie ako všetky matky spolu. Vlej, ak môžeš,
všetku lásku prirodzenú, ktorú majú matky všetkých ľudí k svojim deťom, do
srdca jedinej matky pre jediné dieťa. Táto matka bude veľmi milovať svoje
dieťa, predsa je však pravda, že Mária miluje svoje deti ešte nežnejšie,
ako by tá matka milovala svoje dieťa.
Nemiluje ich iba citove, ale skutkom. Jej láska k ním je činná
a účinná ako láska Rebeky k Jakubovi; ba ešte činnejšia a účinnejšia.
Pozrime, čo táto Matka, ktorej bola Rebeka iba predobrazom, robí, aby
svojim deťom získala požehnanie nebeského Otca.
Vyhľadáva ako Rebeka príležitosti, aby im urobila niečo dobré, aby ich
povzniesla a obohatila. Vidí jasne v Bohu všetko dobro i zlo, šťastie
i nešťastie, požehnanie i zlorečenie Božie, preto usporadúva z diaľky veci,
aby svojich služobníkov vyslobodila zo zla a zahrnula ich dobrom. A to tak,
že ak má byť získaná nejaká hodnota v Bohu vernosťou niektorého tvora
v nejakom vznešenom povolaní, je isté, že Mária dosiahne túto hodnotu pre
niektorého zo svojich milých dietok a služobníkov. Dá mu milosť, aby verne
dospel až na koniec. "Sama zaobstaráva naše potreby," hovorí istý svätý.
Dáva im dobré rady ako Rebeka Jakubovi. A medzi inými radami im
ponúka, aby jej priniesli dve kozľatá, t.j. svoje telo a svoju dušu,
a zasvätili jej ich, aby z nich pripravila pokrm, ktorý by bol príjemný
Bohu. Aby robili všetko, čomu ich Ježiš Kristus, jej Syn učil svojimi
slovami a príkladom. Ak im sama nedáva tieto rady, dáva im ich
prostredníctvom anjelov, ktorí nepoznajú väčšej cti a radosti ako
poslúchnuť niektorý jej rozkaz, aby zostúpili na zem a pomáhali jej verným
služobníkom.
Keď sme jej priniesli a zasvätili svoje telo, dušu a všetko, čo s nimi
súvisí, nič nevynímajúc, čo urobí táto dobrá Matka? To, čo urobila kedysi
Rebeka s dvoma kozľatami, ktoré jej priniesol Jakub.
Zabije ich, aby zomreli životu starého Adama,
oderie ich a zvlečie z ich kože prirodzenej, t.j. ich náklonností a pút
viažúcich ich k stvoreniu.
Potom ich očistí z poškvŕn a hriechov,
pripraví podľa vôle Božej a k Jeho najväčšej sláve.
Mária jediná pozná dokonale požiadavky Božie a túto najväčšiu slávu
Najvyššieho. Ona jediná môže bez omylu prispôsobiť a pripraviť naše telo
a našu dušu pre najväčšiu Božiu slávu.
Táto dobrá Matka, keď prijala dokonalú obeť nás samých a našich
vlastných zásluh a zadosťučinení, ktorú sme jej priniesli zasvätením,
o ktorom som hovoril, a keď nás vyzliekla z našich starých šiat,
prispôsobuje nás a robí hodnými, aby sme mohli predstúpiť pred svojho
nebeského Otca.
Oblieka nás do nových, čistých, vzácnych a voňavých šiat
Ježiša Krista, svojho Syna, ktoré uschováva vo svojom dome. Má
ich vo svojej moci ako zhromažäovateľka a udeľovateľka všetkých čností
a zásluh svojho Syna Ježiša Krista. Dáva ich a zveruje, komu chce, kedy
chce, ako chce a koľko chce, ako sme to videli predtým.
Obkladá krk a ruky svojich služobníkov kožami zabitých a odratých
kozliat, t.j. ozdobuje ich zásluhami a hodnotou jej vlastných činov.
Zabíja a umŕtvuje naozaj všetko, čo je nečistého a nedokonalého v ich
osobe. Neničí však a nezapudzuje nijaké dobro, ktoré v nich spôsobila
milosť. Uchováva ho a rozmnožuje, aby z neho urobila ozdobu a silu ich
pliec a rúk, t.j. aby ich posilnila a pomohla im konať veľké skutky
k sláve Božej a ku spáse ich úbohých bratov. Dáva novú milosť a novú
vôňu ich šatám a ozdobám, odieva ich svojimi vlastnými šatami, t.j.
svojimi zásluhami a svojimi čnosťami, ktoré im umierajúc odkázala, ako
hovorí jedna svätá rehoľníčka z minulého storočia, ktorá sa to dozvedela
v zjavení. Takže všetka jej čeľaď, jej verní služobníci a nevoľníci sú
oblečení dvojnásobne, v šatách jej Syna a v jej vlastných šatách.
Nemusia sa báť zimy Ježiša Krista, bieleho ako sneh, ktorého
nespravodliví, úplne nahí a zbavení zásluh Jeho a svätej Panny, nebudú
môcť zniesť.
Konečne im získava požehnanie Otca nebeského, hoci im nepatrí, lebo sú
iba dietkami druhorodenými a adoptovanými. V týchto celkom nových, vzácnych
a príjemne voňajúcich šatách, so svojím pripraveným a upraveným telom
a dušou pristupujú s dôverou k trónu, na ktorom sedí ich nebeský Otec.
Tento počuje a poznáva ich hlas, hlas hriešnika, dotýka sa ich rúk
obložených kožami, cíti vôňu ich šiat. Radostne prijíma, čo mu Mária, ich Matka
pripravila, poznáva v nich zásluhy a vôňu svojho Syna a jeho svätej Matky.
Dáva im svoje dvoje požehnania: požehnanie rosy nebeskej, t.j. milosti
Božej, ktorá je semenom slávy a požehnanie hojnosti pozemskej, t.j.
dáva im každodenný chlieb a dostatočnú hojnosť majetkov tohto sveta.
Robí ich pánmi nad ich ostatnými bratmi. Toto prvenstvo nie je vždy
zjavné na tomto svete, ktorý v okamihu pominie a na ktorom často vládnu
nespravodliví. Ale predsa je pravdivé a jasne sa ukáže na onom svete po
celú večnosť, kde spravodliví, ako hovorí Duch Svätý, budú vládnuť
a rozkazovať národom. Jeho Velebnosti nestačí, že požehnal ich osobám
a majetkom, žehná ešte všetkým tým, ktorí im budú žehnať a zlorečí všetkým,
ktorí im budú zlorečiť a ich prenasledovať.
Druhý úkon lásky, ktorý svätá Panna preukazuje svojim verným
služobníkom je, že im získava všetko potrebné pre telo i dušu, Dáva im
dvoje šiat, ako sme práve videli, dáva im jesť najvyberanejšie pokrmy
z Božieho stola. Dáva im jesť chlieb života, ktorý ona vytvorila. "Moje
drahé dietky" hovorí im pod menom Múdrosti, "nasýťte sa mojou úrodou,"
t.j. Ježišom, plodom života, ktorý som porodila pre vás. "Poďte," opakuje
im na inom mieste, "jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala!
(Prís 9, 5)" Jedzte a pite a opájajte sa, najdrahší" (Pies 5, 1). Ona je
pokladníčkou a rozdeľovateľkou darov a milostí Najvyššieho, preto im dáva
dobrú čiastku. Áno, najlepšiu, aby kŕmila a živila svoje dietky a svojich
služobníkov. Sú sýti chlebom života a opojení vínom spásy. Sú nosení na
prsiach Márie a s takou lahodnosťou znášajú jarmo Krista, že takmer necítia
jeho ťarchu pre olej úcty k Márii, ktorý pôsobí, že to jarmo zmäkne.
Tretím dobrodením, ktoré Panna Mária udeľuje svojim služobníkom je, že
ich vedie a riadi podľa vôle svojho Syna. Rebeka vodila svojho malého
Jakuba a dávala mu dobré rady. Buď aby na neho pritiahla požehnanie
otcovo, alebo aby ho ochránila pred hnevom a prenasledovaním jeho brata
Ezaua. Mária, ktorá je hviezdou morskou, vedie všetkých svojich verných
služobníkov k dobrému prístavu, ukazuje im cesty večného života, varuje
ich od nebezpečných krokov, zachytáva ich, keď padnú, karhá ich ako láskavá
matka, keď urobia chybu, ba dakedy ich tiež s láskou trestá. Môže dieťa,
poslušné Márii, svojej Matke, živiteľke a osvietenej vodkyni, zablúdiť na
cestách večnosti? "Ju nasledujúc," hovorí sv. Bernard, "nezblúdiš."
Vôbec sa neboj, že pravé dieťa Máriino bude oklamané zlým duchom
a že padne do
niektorého výslovného bludu. Tam, kde vedie Mária, niet ani zlého ducha
s jeho klamstvom, ani bludárov s ich ľsťami. Keď ťa ona podopiera,
neklesneš.
Štvrtým prejavom lásky svätej Panny k jej dietkam a verným je, že ich
bráni a kryje pred nepriateľmi. Rebeka svojou starostlivosťou a dôvtipom
vyslobodila Jakuba zo všetkých nebezpečenstiev, v ktorých sa ocitol.
Dokonca ho zachránila od smrti, lebo jeho brat Ezau vo svojom hneve
a závisti by ho určite zabil ako kedysi Kain svojho brata Ábela. Mária,
Matka spravodlivých skrýva ich pod krídla svojej ochrany ako kvočka svoje
kuriatka. Hovorí, znižuje sa k nim, skláňa sa nad všetky ich slabosti, aby
ich zabezpečila pred krkavcom a supom. Obkľučuje ich a sprevádza ich ako
vojenský šík usporiadaný do boja. Je možné, aby niekto obklopený dobre
usporiadaným šíkom so stotisícimi mužmi sa bál nepriateľov? Verný služobník
Márie, obklopený jej ochranou a jej kráľovskou mocou, mal by sa báť ešte
menej. Táto Matka a mocná Kňažná nebies poslala by určite voje miliónov
anjelov na pomoc niektorému zo svojich dietok, ako keby sa niekedy malo
povedať, že verný služobník Márie, ktorý v ňu skladal svoju dôveru, bol
zdolaný zlobou, počtom a silou svojich nepriateľov.
Konečne piatym a najväčším dobrom, ktoré premilá Mária uštedruje svojim
verným je, že sa za nich prihovára u svojho Syna a udobruje ho svojimi
modlitbami. Spája ich s ním dôverným putom a uchováva mu ich.
Rebeka poslala Jakuba k posteli jeho otca a dobrý starec sa ho dotkol,
objal ho, ba i pobozkal s radosťou, pretože bol spokojný a nasýtený dobre
pripravenými pokrmami, ktoré mu boli prinesené a ucítil s veľkým
uspokojením výbornú vôňu jeho šiat. Zvolal: "Hľa, vôňa môjho syna ako vôňa
poľa plného, ktorému požehnal Pán" Gen 27, 27. Týmto plným poľom, ktorého vôňa
oblažuje otcovo srdce, je vôňa čností a zásluh Máriiných. Ona je tým poľom
plným milostí, na ktoré Boh Otec ako pšeničné zrno zasial svojho jediného
Syna.
Ako je vítané dieťa, voňajúce vôňou Máriinou u Ježiša, ktorý je otcom
budúceho veku! Ako rýchlo a dokonale sa s ním spája! Ukázali sme to obšírne
pred chvíľou.
A naviac, keď Panna Mária zahrnula svoje deti a verných služobníkov
svojou priazňou, keď im získala požehnanie Otca nebeského a zjednotenie
s Kristom, zachováva ich v Kristovi a Krista v nich. Chráni ich a bdie
neprestajne nad nimi. Bojí sa, aby nestratili milosť Božiu a neupadli zasa
do osídiel svojich nepriateľov. Udržuje svätých v ich plnosti a pôsobí, že
v nej vytrvajú až do konca.
Hľa, vysvetlenie onoho veľkého a dávneho obrazu vyvolenia
a zavrhnutia, tak neznámeho a tak plného tajomstva.
Zázračné účinky úcty
Milý brat, uisťujem Ťa, že ak sa verne oddáš vnútorným i vonkajším
úkonom, ktoré ti ďalej opíšem, potom pocítiš tieto účinky.
Poznanie seba a pohŕdanie samým sebou
Svetlom, ktoré ti dá Duch Svätý skrze Máriu, svoju milú nevestu,
spoznáš svoj zlý základ, svoju porušenosť a svoju neschopnosť k akémukoľvek
dobru, ak nie je Boh ako pôvodca prirodzenosti a milosti, jeho počiatkom.
Keď budeš mať toto poznanie, budeš opovrhovať sebou a myslieť na seba len
s ošklivosťou. Budeš jasne vidieť svoje zlé sklony a návyky. Pokorná Mária
ťa urobí účastným svojej hlbokej pokory, ktorá spôsobí, že budeš sebou
pohŕdať, že nikým iným nebudeš opovrhovať a budeš milovať opovrhnutie.
Účasť na viere Márie a milosť čistej lásky
Svätá Panna ti dá podiel na svojej viere, ktorá bola väčšia na zemi ako
viera všetkých patriarchov, prorokov, apoštolov a všetkých svätých. Teraz,
keď sídli a kraľuje v nebesiach, nemá už tú vieru, keďže jasne vidí všetko
v Bohu svetlom slávy. Predsa však so schválením Najvyššieho ju nestratila
vchádzajúc do slávy, ale si ju uchovala, aby ju zachovala v Cirkvi
bojujúcej pre svojich verných služobníkov a služobnice. Čím si teda budeš
viac získavať priazeň tejto velebnej kňažnej a vernej Panny, tým viac budeš
mať opravdivú vieru vo všetkom svojom počínaní. Vieru čistú, ktorá
spôsobí, že sa budeš málo starať o veci zmyslové a vonkajšie, živú
a zanietenú, preto všetko budeš robiť z čistej lásky.
Vieru
pevnú a neotrasiteľnú ako skala. Tá spôsobí, že zostaneš pevný a stály
vo všelijakých búrkach a utrpeniach. Vieru pôsobivú a prenikajúcu, ktorá
ako tajomný kľúč divotvorcov otvorí ti vstup do všetkých tajomstiev
Krista, do posledných vecí človeka a do srdca samého Boha. Vieru odvážnu,
pri nej bez váhania začneš i dokončíš veľké veci pre Boha
a spásu duší. A nakoniec vieru, ktorá bude tvojou horiacou fakľou, tvojím
božským životom, tvojím skrytým pokladom božskej múdrosti a všemohúcou
zbraňou. Budeš ňou osvecovať tých, ktorí sú v temnotách tieňa smrti,
rozpaľovať vlažných a tých, ktorí potrebujú žeravé zlato lásky, dávať život
tým, ktorí zomreli hriechom, obmäkčovať a vyvracať nežnými i mocnými
slovami mramorové srdcia a libanonské cédre, odporovať zlému duchu
a všetkým nepriateľom spásy.
Táto Matka čistej lásky zbaví tvoje srdce úzkosti, otrockého
a nezriadeného strachu. Otvorí a rozšíri ho, aby bežalo cestou príkazov jej
Syna so svätou slobodou Božích dietok. Uvedie do neho čistú lásku, ktorej
pokladnicu má. Budeš v Bohu vidieť svojho dobrotivého Otca, ktorému sa
budeš usilovať neprestajne páčiť, s ktorým sa budeš dôverne rozprávať, ako
dieťa so svojím dobrotivým otcom. Ak ho nešťastnou náhodou urazíš, hneď sa
za to pred ním pokoríš, poprosíš ho pokorne za odpustenie, vystrieš
jednoducho k nemu ruku, vstaneš zasa plný lásky, bez zmätku a nepokoja
a nedávajúc sa zastrašiť, budeš ďalej kráčať k nemu.
Veľká dôvera v Boha a v Máriu
Svätá Panna ťa naplní veľkou dôverou v Boha a v ňu samu.
Nebudeš pristupovať k Ježišovi sám, ale vždy skrze túto dobrú Matku.
Pretože si jej dal všetky svoje zásluhy, milosti a zadosťučinenia, aby
nimi vládla podľa svojej vôle, rozdelí sa s tebou o svoje čnosti a odeje ťa
svojimi zásluhami, takže budeš môcť s dôverou povedať Bohu: "Hľa, Mária,
služobnica tvoja, staň sa mi podľa tvojho slova.
Keď si sa dal celý Márii, s telom i dušou, jej štedrosť je
neporovnateľná, ona sa nenechá prekonať vo veľkodušnosti a dá sa ti ako
odmena obdivuhodným a pravdivým spôsobom. Budeš môcť smelo povedať: "Som
tvoj, svätá Panna, spas ma," alebo, ako som už povedal s učeníkom
miláčkom: "Prijal som ťa, svätá Matka, do svojho vlastníctva. " Budeš môcť
tiež hovoriť so sv. Bonaventúrom: "Hľa, pani, spasiteľka moja, budem ti
dôverovať a nebudem sa báť, lebo sila moja a chvála moja v Pánu si ty... "
A na inom mieste: "Ja som celý tvoj a všetko moje je tvoje, Panna slávna,
nadovšetko požehnaná. Položím ťa ako pečať na svoje srdce, lebo silná ako
smrť je tvoja láska! " Budeš môcť hovoriť Bohu s prorokom:
"Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne" (Ž 130, 1-2).
Rozmnoží ešte viac tvoju dôveru v ňu, keď si si uložil u nej všetko,
čo máš dobré, aby to darovala alebo opatrovala. Budeš mať menej dôvery
v seba a viac v túto blahoslavenú Matku a vernú Pannu, ktorá je tvojím
pokladom. Aká dôvera a aká útecha pre dušu, ktorá môže povedať, že
pokladnica Božia, kde Boh uložil všetko, čo má najvzácnejšie, je
tiež jej pokladnicou. "Ona je," hovorí ktorýsi svätý, "pokladnicou Pána."
Duchovné spojenie s Máriou
Duša svätej Panny sa dá tebe, aby oslávila Pána, jej duch vstúpi na
miesto tvojho, aby sa radoval v Bohu, svojom Spasiteľovi, ak budeš verne
oddaný úkonom tejto úcty. "Nech je v každom," hovorí sv. Ambróz, "duša
Márie, aby oslavovala Pána, nech je v každom duch Márie, aby tam plesal
v Bohu. "
"Ach, kedyže príde tá šťastná doba," hovoril jeden náš svätý vrstovník,
ktorý bol duchovne ponorený v Márii, "kedy príde ten šťastný čas, keď božská
Mária bude zvrchovanou Paňou v srdciach, aby ich úplne podrobila panstvu
svojho veľkého a jediného Syna Ježiša?" Kedy budú duše tak dýchať Máriu, ako
telo dýcha vzduch? Vtedy prídu zázračné veci na tieto nízke miesta,
na ktorých Duch Svätý nájde svoju drahú nevestu akoby znovu stvorenú
v dušiach. Príde v hojnosti a naplní ich svojimi darmi a najmä darom
múdrosti. Milý brat, kedy príde tá šťastná doba a vek Márie, keď duše,
stratiac samé seba v priepasti jej vnútra, stanú sa živými Jej odtlačkami,
aby milovali a oslavovali Ježiša Krista? Ten čas príde až vtedy, keď
sa spozná a bude vykonávať úcta, ktorej učím. Nech príde kráľovstvo Márie,
aby prišlo kráľovstvo Božie.
Premena duší v Márii na obraz Ježiša Krista
Ak budeme Máriu, ktorá je stromom života, dobre opatrovať vo svojich
dušiach, verní úkonom tejto úcty, prinesie nám vo svojom čase ovocie a jej
ovocie nie je nič iné ako Ježiš Kristus. Vidím veľa zbožných mužov a žien,
ktorí hľadajú Krista. Jedni tou cestou a tou zbožnosťou, iní druhou. A aj
keď veľa robili po celú noc, môžu povedať "Hoci sme celú noc pracovali, nič
sme neulovili (Lk 5, 5)." A my im môžeme povedať: "Pracovali ste mnoho
a získali málo" (Agg 1, 6). Ježiš Kristus je u vás ešte veľmi slabý. Ale
nepoškvrnenou cestou Márie a úctou, ktorej učím, pracujeme vo dne na
svätom mieste, pracujeme málo a získavame mnoho. Veď v Márii vôbec niet noci,
keďže v nej nebolo hriechu, ani čo len jeho najmenšieho tieňa.
Mária je miestom svätým a svätyňou svätých, kde sa vytvárajú a odlievajú
svätí.
Všimnite si, prosím, že hovorím: "Svätí sa odlievajú v Márii. " Lebo je
veľký rozdiel vytvoriť reliéfnu podobu kladivom alebo dlátom a podobu
odliať. Sochári a rezbári sa mnoho napracujú, aby vytvorili sochu prvým
spôsobom a potrebujú veľa času. Ak ju však vytvoria spôsobom druhým,
pracujú málo a majú ju hotovú za chvíľku. Sv. Augustín nazýva svätú Pannu "formou
Božou": "Ak by som ťa nazýval podobou Boha, dôstojná si podoba."
Kto sa do tejto božskej formy vlieva, býva rýchlo stvárnený a odliaty
v Ježiša Krista a Ježiš Kristus do neho. Stane sa stálou obetou a v krátkom
čase s Božím obrazom, pretože sa vlial do tej istej formy, ktorá stvárnila Boha.
Zdá sa mi, že celkom správne môžem prirovnávať duchovných vodcov
a zbožné osoby, ktoré chcú v sebe alebo v iných stvárniť Ježiša iným
spôsobom, k výtvarným umelcom, ktorí vkladajú svoju dôveru do svojich
schopnosti, svojho dômyslu a do svojho umenia. Nespočítateľnekrát udrú
kladivom a dlátom do tvrdého kameňa alebo do kusu hladkého dreva, aby
z neho urobili obraz Ježiša Krista. Nikdy sa im nepodarí vystihnúť Krista,
aký skutočne bol, či už pre nedostatočné poznanie Kristovej osoby, či pre
nejaký zlý úder, ktorý dielo skazí. Ale tých, čo chápu tajomstvá, ktoré
im podávam, právom prirovnávam k zlievačom, ktorí nájdu krásnu formu Márie,
v ktorej Ježiš Kristus bol prirodzene a božsky stvárnený, bez toho, aby
sa spoliehali na svoj vlastný úmysel, ale dôverujúc jedine dobrote vzoru,
vlievajú sa a strácajú sa v Márii, aby sa stali verným odliatkom Ježiša
Krista.
Aké krásne a pravdivé prirovnanie! Kto ho pochopí? Túžim po tom, aby
si to bol ty, drahý môj brat. Ale spomeň si, že do formy sa leje len to, čo
je roztopené a tekuté, t.j., že treba, aby si zničil a roztopil v sebe
starého Adama, ak sa chceš stať v Márii novým Adamom.
Sláva Kristovi skrze Máriu
Touto verne konanou úctou vzdáš Kristovi viac slávy za jeden mesiac
ako ktoroukoľvek inou, hoci ťažšou, za mnoho rokov. Počuj dôvody toho, čo
tvrdím.
Konajúc všetko skrze Pannu Máriu, ako učí táto knižka, vzdáš sa
svojich vlastných úmyslov a prác, akokoľvek dobrých a známych, aby si sa
takmer stratil v jej úmysloch a prácach, hoci sú ti neznáme. Tým budeš mať
účasť na vznešenosti jej úmyslov, ktoré boli také rýdze, že viac slávy Bohu
vzdala svojím najmenším skutkom, napríklad keď priadla alebo šila, ako sv.
Vavrinec svojím ukrutným umučením na ražni, ako všetci svätí svojimi
najhrdinskejšími skutkami. Z toho plynie, že Panna Mária počas svojho
pobytu na zemi získala tak nevýslovne vrchovatú mieru milosti a zásluh, že
sa skôr dajú spočítať hviezdy na oblohe, kvapky vody v mori a zrnká piesku
na pobreží, ako jej zásluhy a milosti. Viac slávy vydobyla Bohu, ako mu
vzdali alebo vzdajú všetci anjeli a svätí.
Zázračná Mária! Si schopná robiť zázraky milosti v dušiach, ktoré si
želajú stratiť sa v tebe.
Duša verná mariánskej úcte nepokladá za nič, čokoľvek myslí, alebo
činí sama od seba, nehľadá oporu ani zaľúbenie v ničom, iba v zámeroch
Márie. Keď pristupuje k Ježišovi, áno i keď s ním hovorí, pokoruje sa oveľa
viac ako duše, ktoré konajú samostatne a ktoré majú nepoznateľnú oporu
a zaľúbenie vo svojich zámeroch. Tak viac oslavuje Boha, ktorý je dokonale
oslavovaný jedine tými, ktorí sú maličkí a pokorní srdcom.
Svätá Panna zo svojej veľkej lásky prijíma do svojich panenských
rúk dar našich činov. Dodáva im podivuhodnú krásu a lesk, sama ich prináša
Ježišovi. Nebojí sa nijakého odmietnutia a náš Pán je nimi viac oslavovaný,
ako keby sme mu ich podávali svojimi nečistými rukami.
Napokon, nikdy nemyslíš na Máriu, aby Mária za teba zasa nemyslela
na Boha. Nikdy nechváliš alebo neuctievaš Máriu, aby Mária nechválila
a neuctievala Boha. Mária sa celá vzťahuje k Nemu a môžeme ju nazývať
spojnicou k Bohu alebo ozvenou Boha, ktorá hovorí a opakuje jedine Jeho.
Ak povieš: "Mária," ona povie: "Boh." Sv. Alžbeta chválila Máriu
a nazývala ju
blahoslavenou za to, že uverila. Mária, verná ozvena Božia, zaspievala:
"Velebí duša moja Pána" (Lk 1, 46). Čo urobila vtedy, robí po všetky dni.
Ak ju chválime, milujeme, uctievame, alebo dávame jej niečo, je chválený,
milovaný a oslavovaný Boh. Dávame to Bohu skrze Máriu a v Márii.
Zvláštne úkony tejto úcty
Vonkajšie úkony
Podstata tejto úcty spočíva síce vo vnútri, pritom však má niektoré
vonkajšie úkony, ktoré sa nesmú zanedbávať - "Toto treba robiť a tamto
nezanedbávať" (Mat 23, 23). A to preto, že dobre vykonávané vonkajšie
úkony pomáhajú vnútorným. Pripomínajú človeku, ktorý sa stále riadi
zmyslami, čo urobil alebo je povinný urobiť, alebo sú na poučenie blížnemu,
ktorý ich vidí, čo u vnútorných cvičení nie je. Nech teda nijaký sveták ani
kritik nenamieta, že pravá úcta je v srdci a že sa preto treba vystríhať
toho, čo je vonkajšie, lebo vraj sa ľahko do nej primieša márnivosť, a teda
treba skrývať svoju zbožnosť. Odpoviem im so svojím Majstrom: "Nech tak
svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali
vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mat 5, 16). "Nie preto," ako hovorí
sv. Gregor,
"sme povinní konať svoje skutky úcty navonok, aby sme sa páčili
ľuďom a boli chválení, lebo to by bola márnivosť, ale konáme ich niekedy
pred ľuďmi s úmyslom páčiť sa Bohu a spôsobiť, aby bol oslavovaný a nedbáme
pritom na ľudské chvály alebo opovrhnutie.
Uvediem v krátkosti niekoľko vonkajších úkonov, ktoré nazývam
vonkajšie nie preto, že sa konajú bez účasti vnútra, ale že majú v sebe
niečo vonkajšieho. Tak ich odlišujem od tých, ktoré sú čisto vnútorné.
PRVÝ ÚKON"
Tí, ktorí chcú začať túto zvláštnu úctu, nech sa niekoľko dní
vyprázdňujú z ducha sveta, ktorý odporuje duchu Ježiša Krista, ako som
hovoril v prvej časti tejto knižky. Potom nech sa tri týždne naplňujú
Ježišom Kristom skrze Pannu Máriu. Tu je návod, podľa ktorého to môžu
robiť.
Prvý týždeň všetkými svojimi modlitbami a zbožnými skutkami nech
prosia o poznanie seba a o skrúšenosť nad svojimi hriechmi a konajú všetko
v duchu pokory. V závere, ak budú chcieť, nech rozjímajú o našom zlom
základe, ako som hovoril. Nech hľadia na seba šesť dní tohto týždňa ako na
opovrhnutia hodné tvory. Nech rozjímajú o týchto slovách sv. Bernarda:
"Rozmýšľaj, čo si bol, čo si a čo budeš. " Nech sa týmito slovami modlia
k nášmu Pánovi a k jeho Duchu Svätému, aby ich osvietil: "Pane, nech
vidím," alebo "Nech poznávam seba," alebo "Príď, Duchu Svätý." Nech sa
denne modlia "Zdravas', Kráľovná" alebo inú mariánsku antifónu a litánie
k Duchu Svätému alebo k svätej Panne.
Druhý týždeň nech sa snažia vo všetkých svojich modlitbách
a rozjímaniach každého dňa poznať Pannu Máriu. Nech prosia o toto poznanie
Ducha Svätého, nech čítajú alebo rozjímajú o tom, čo sme o nej povedali.
Nech sa modlia na ten úmysel ako prvý týždeň litánie k Duchu Svätému
a "Zdravas', Kráľovná," okrem toho denne celý ruženec alebo aspoň tretinu.
Tretí týždeň nech sa usilujú o poznanie Krista. Nech čítajú
a rozjímajú o všetkom, čo sme o ňom hovorili a pomodlia sa modlitbu sv.
Augustína, ktorá je v prvej časti tejto knižky. Nech hovoria a opakujú
s týmto svätcom mnohokrát denne: "Pane, nech ťa poznám," alebo zasa: "Pane,
nech vidím, kto si!" Nech sa modlia ako v predchádzajúcich týždňoch
a pripájajú denne litánie k Najsvätejšiemu Menu Ježiš.
Po troch týždňoch nech sa vyspovedajú a pristúpia ku stolu Pána na
úmysel, aby sa rukami Márie dali Kristovi ako poddaní z lásky. Po svätom
prijímaní, ktoré nech sa snažia vykonať podľa návodu uvedeného nižšie, nech
sa pomodlia formulu svojho zasvätenia, ktorú tiež uvediem ďalej. Je vhodné
napísať si na jej odpis alebo odtlačok dátum, kedy sa jej zasvätili.
Dobre bude, ak v ten deň zaplatia nejakú daň Ježišovi Kristovi
a svätej Panne, ako pokánie za svoju minulú spreneveru krstným sľubom a na
dôkaz svojej úplnej závislosti od vlády Ježiša a Márie. Táto daň bude podľa
zbožnosti a schopnosti každého, môže to byť nejaký pôst, umŕtvenie, almužna
alebo sviece. Ak venujú len špendlíček s dobrým srdcom, je to dosť
Ježišovi, ktorý hľadí len na dobrú vôľu.
Toto zasvätenie nech obnovujú aspoň vo výročitý deň každého roku,
konajúc zasa tie isté cvičenia po tri týždne. Ba môžu každý mesiac, každý
deň obnovovať všetko, čo učinili, týmito niekoľkými slovami: "Som celý tvoj
a všetko, čo mám je tvoje, môj najmilší Ježišu, skrze Máriu, tvoju presvätú
Matku. "
DRUHÝ ÚKON
Nech sa modlia po všetky dni svojho života, avšak nie násilne, Korunku
alebo Veniec svätej Panny, skladajúcu sa z troch Otčenášov a dvanásť
Zdravasov ku cti dvanástich výsad a vznešeností presvätej Panny. Táto
starodávna modlitba má základ vo Svätom Písme. Sv. Ján uvidel ženu
korunovanú dvanástimi hviezdami, odetú slnkom, ktorá mala pod nohami
mesiac. Touto ženou, podľa vykladačov, je Panna Mária.
Je niekoľko spôsobov, ako sa dobre modliť túto Korunku. Bolo by príliš
dlhé uvádzať to tu. Duch Svätý to naučí tých, ktorí budú verní
mariánskej úcte. Predsa však, aby sme sa modlili túto Korunku celkom
jednoducho, stačí sa pomodliť: "Učiň ma hodným chváliť teba, Panna
presvätá! Daj mi silu proti tvojim nepriateľom!" a Verím v Boha. Potom tri
krát nech sa pomodlia Otčenáš, štyri Zdravasy a jedno Sláva Otcu. Na koniec
sa modlí: Pod tvoju ochranu sa utiekame.
TRETÍ ÚKON
Je veľmi chválitebné a užitočné tým, ktorí sa takto urobili
poddanými Ježišovými v Márii, aby stále nosili pri sebe na znak svojho
zamilovaného otroctva požehnané retiazky alebo iné posvätené predmety.
Tieto vonkajšie znaky nie sú pravdaže podstatné a niekto sa môže
celkom dobre obísť bez nich, hoci sa oddal tejto úcte. Predsa však musím
pochváliť tých, ktorí strasúc zo seba hanobné diablove reťaze, do ktorých
ich uväznil dedičný hriech a osobné hriechy, sa podrobili dobrovoľne
slávnemu nevoľníctvu Ježiša Krista a chvália sa so svätým Pavlom, že sú
v reťaziach pre Ježiša Krista. V reťaziach tisíckrát slávnejších
a vzácnejších, hoci aj železných, ako všetky zlaté cisárske náhrdelníky.
Ako kedysi nebolo nič potupnejšieho než kríž, teraz toto drevo
neprestáva byť najslávnejšou vecou kresťanstva. To isté povieme o otrockých
železách. Nebolo nič potupnejšieho u starých i terajších pohanov! Ale
u kresťanov nič nie je vznešenejšieho ako tieto reťaze Krista, pretože nás
zbavujú škaredých pút hriechu, diabla a chránia nás od nich. Dávajú nám
slobodu a pútajú nás ku Kristovi a Márii, nikdy nie nátlakom a násilím ako
galejníkov, ale láskou a úctou ako dietky. "Pritiahnem ich k sebe reťazami
lásky" (Oz 11, 4), hovorí Boh ústami proroka. Tieto reťaze sú silné ako
smrť, ba ešte silnejšie u tých, ktorí verne až do smrti nosia tieto slávne
odznaky. Lebo aj keď smrť ničí ich telo, obracia ho v hnilobu, vôbec
nezničí putá ich nevoľníctva, ktoré sú zo železa, a tak ľahko sa neporušia.
Možno v deň vzkriesenia tiel pri poslednom súde tieto reťaze,
pútajúce ich kosti, budú časťou ich slávy a budú premenené na
náhrdelníky zo svetla a slávy. Šťastní, tisíckrát šťastní a vznešení nevoľníci
Ježišovi v Márii, ktorí nosia svoje putá až po hrob!
Pozrime sa na dôvody, pre ktoré sa nosia tieto retiazky.
Majú pripomínať kresťanovi jeho krstné sľuby a záväzky, ich dokonalé
obnovenie, ktoré učinil týmto zasvätením a jeho prísnu povinnosť zachovať
im vernosť. Človek, ktorý sa často riadi viac zmyslami ako čistou vierou,
ľahko zabúda na svoje povinnosti k Bohu, ak nemá nejaké vonkajšie veci,
ktoré mu ich znovu a znovu pripomínajú. Tieto retiazky kresťanovi
obdivuhodne pomáhajú, aby si pripomínal reťaze hriechu a otroctva
démonovho, od ktorých ho oslobodil svätý krst a závislosť od Ježiša, ktorú
prisľúbil pri svätom krste a potom potvrdil obnovou svojich sľubov. Jedným
z dôvodov, prečo tak málo kresťanov myslí na svoje povinnosti prijaté pri
svätom krste a žije v takej svojvoľnosti ako pohania, ako keby neboli Bohu
nič sľúbili, je, že na sebe nemajú žiadny znak, ktorý by im ich pripomínal.
Nosíme tieto posvätené predmety preto, aby sme ukázali, že sa
nehanbíme byť poddanými Ježiša Krista a zriekame sa otroctva sveta,
hriechu a diabla.
Nosíme ich tiež preto, aby sme sa bezpečne uchránili pred reťazami
hriechu a diabla. Lebo je nutné, aby sme buď nosili reťaze neprávosti alebo
lásky a spásy.
Drahý môj brat, popretrhujme reťaze hriechov, sveta, diabla a jeho
služobníkov a odvrhnime ďaleko od seba ich zhubné dielo: "Rozbime ich okovy
a ich jarmo zhoďme zo seba!" (Ž 2, 3) Vložme svoje nohy, aby som použil
slová Ducha Svätého, do slávnych okov Ježiša Krista a svoj krk do jeho
obojkov: "Vlož svoje nohy do jeho pút a svoju šiju do jeho reťazí, skloň
svoje plecia a nos ich bez toho, aby si nariekal v jeho väzbe"(Sir 6, 25).
Spozoruješ, že Duch Svätý, kým povie tieto slová, pripravuje na ne dušu,
aby nezamietla jeho dôležitú radu. Hľa, jeho slová: "Počuj, synu a prijmi
radu rozumu a nezamietaj moju radu" (Sir 6, 24).
Súhlasíš, premilý priateľ, aby som sa tu spojil s Duchom Svätým a dal
ti tú istú radu: "Jeho reťaze sú putá spásy" (Sir 6, 31)? Kristus na kríži
nevyhnutne pritiahne všetko k sebe, či po vôli alebo proti nej. Pritiahne
zavrhnutých reťazami ich hriechov, aby ich prikoval ako galejníkov
a diablov vo svojom večnom hneve a vo svojej pomstiacej spravodlivosti.
V oných posledných časoch pritiahne vyvolených reťazmi lásky: "všetko
pritiahnem k sebe - pritiahnem ich v putách lásky." Verní poddaní
Ježiša Krista môžu nosiť retiazky na krku alebo na nohách.
Otec Vincent Caraffa, siedmy generál Spoločnosti Ježišovej, ktorý zomrel
v povesti svätosti roku 1643, nosil na znak svojho nevoľníctva železný kruh
na nohách. Hovoril, že ho len to bolí, keď nemôže svoju reťaz nosiť
verejne. Matka Agnesa Ježišova, o ktorej sme hovorili, nosila železnú reťaz
okolo pása. Niekoľko iných osôb nosilo ju na krku, aby robili pokánie za
perlové náhrdelníky, ktoré nosievali vo svete. Iné ju nosili na rukách,
aby im pripomínali pri práci, že sú nevoľníkmi Ježiša Krista.
ŠTVRTÝ ÚKON
Spočíva vo veľkej úcte k tajomstvu Vtelenia Slova, ktorého
slávnosť sa svätí 25. marca. To je tajomstvo tejto úcty, ktorá bola
vnuknutá Duchom Svätým.
Máme uctievať a napodobňovať nevýslovnú závislosť od Márie, v ktorej
chcel byť Boh Syn pre slávu Boha Otca a pre našu spásu. Závislosť, ktorá sa
javí zvlášť vo Vtelení, kde sa Ježiš stáva zajatcom a nevoľníkom v lone
božskej Márie a závisí od nej vo všetkom.
Máme ďakovať Bohu za neporovnateľné milosti, ktoré udelil Márii, zvlášť,
že si ju vyvolil za dôstojnú Matku. Táto voľba sa stala v tomto tajomstve.
To sú dva hlavné ciele zasvätenia sa Ježišovi Kristovi v Márii.
Všimnite si, že hovorím obyčajne: poddaný Ježišov v Márii,
poddaný Márie v Ježišovi. Možno hovoriť, ako mnohí až doteraz hovorili,
poddaný Márie, nevoľníctvo svätej Panny, ale myslím, že je lepšie nazývať
sa poddaným Ježišovým v Márii. Ako vysvetlenie uvádzam tieto dôvody:
Žijeme v pyšnej dobe, v ktorej je premnoho namyslených učencov,
voľnomyšlienkárov a kritikov, ktorí kritizujú aj hlboko založenú zbožnosť.
Aby sme im zbytočne nedávali zámienku na kritizovanie, je lepšie, ak
hovoríme nevoľníctvo Ježišovo v Márii a ak sa nazývame radšej poddanými
Ježiša Krista než poddanými Márie. Odvodzujeme toto pomenovanie skôr od jej
posledného cieľa, ktorým je Ježiš Kristus, než od cesty a vodkyne k tomuto
cieľu, totiž od Márie. Možno však používať ten i onen výraz bez
úzkostlivosti, ako to i robím. Keď niekto ide z Orleansu do Toursu cestou
cez Amboise, môže rovnako dobre hovoriť, že ide do Amboise i že ide do
Tours. Môže povedať, ide cestou amboiskou i že ide cestou tourskou, aj keď si
uvedomuje, že Amboise je len na priamej ceste do Tours a jedine Tours je
jeho posledným cieľom cesty.
Hlavným tajomstvom, ktoré oslavujeme a ktoré uctievame, je tajomstvo
Vtelenia. Tu nemožno vidieť Ježiša Krista inak ako v Márii a to vteleného
v jej lono. Je vhodnejšie hovoriť nevoľníctvo Ježišovo v Márii podľa
krásnej modlitby toľkých veľkých mužov: "Ježišu žijúci v Márii, príä a ži
v nás, v duchu svojej svätosti."
Tento spôsob reči okrem toho vyjadruje dôverné spojenie, aké je
medzi Ježišom a Máriou. Sú spojení tak tesne, že jeden je celý v druhom.
Ježiš je celý v Márii a Mária je celá v Ježišovi, alebo radšej, Márie
už niet, ale Ježiš je celkom sám v Márii. Skôr by ste oddelili svetlo od
slnka ako Máriu od Ježiša. Preto možno nazývať nášho Pána Ježišom Máriiným
a svätú Pannu Máriou Ježišovou.
Čas mi nedovoľuje zastavovať sa tu a vysvetľovať vznešenosť
a veľkosť tajomstva Ježiša žijúceho a kraľujúceho v Márii čiže Vtelenie
Slova, a tak poviem iba tromi slovami, že ide tu o najskrytejšie, najvznešenejšie
a najmenej známe tajomstvo Ježiša Krista, v ktorom vyvolil Ježiš
so súhlasom Márie všetkých vyvolených. Preto svätí nazývajú jej panenské lono
sieňou Božích tajomstiev. V ňom majú počiatok všetky
ďalšie tajomstvá jeho života. Ježiš, prichádzajúci na svet, hovorí: "Hľa,
prichádzam, aby som splnil, Bože, tvoju vôľu" (Hebr 10, 7).
Toto tajomstvo je skratkou, jadrom všetkých tajomstiev, uzatvára
v sebe lásku a milosť všetkých. Tu je plnosť milosrdenstva,
štedrosti a Božej slávy. Je trónom jeho milosrdenstva k nám, lebo sa
nemôžeme priblížiť k Ježišovi inak ako cez Máriu. Nemožno vidieť Ježiša ani
hovoriť s ním bez Márie. Ježiš vždy vyslyší svoju drahú Matku, vždy dáva
svoju milosť a milosrdenstvo úbohým hriešnikom. "Pristúpme teda
s dôverou k trónu milosti" (Hebr 4, 16).
Toto tajomstvo je trónom jeho štedrosti k Márii, pretože v tom čase,
keď nový Adam prebýval v tomto pravom pozemskom raji, vykonal tam tajne
toľko zázrakov, že ich ani anjeli ani ľudia vôbec nechápu.
V tajomstve Vtelenia je plnosť slávy pre Otca, pretože v Márii
Ježiš Kristus dokonale uspokojil svojho Otca, rozhorčeného proti ľuďom.
V Márii nahradil slávu, ktorú mu ulúpil hriech. V Márii obetou svojej vôle
a seba samého získal mu viac slávy, ako by mu mohli vzdať všetky
starozákonné obety. V Márii mu vzdal slávu nekonečnú, akú ešte nikdy
neprijal od človeka.
PIATY ÚKON
Nech sa zbožne modlia Zdravas' Mária čiže Pozdravenie anjelské, ktorého
cenu, dôležitosť, vznešenosť a nevyhnutnosť pozná málo i vzdelaných
kresťanov. Bolo potrebné, aby sa svätá Panna niekoľkokrát zjavila veľkým,
neobyčajne omilosteným svätým, sv. Dominikovi, sv. Jánovi Kapistránovi, bl.
Alanovi de
o zázrakoch a účinnosti tejto modlitby na obrátenie duší. Hlásali a verejne
kázali, že spása sa začala skrze "Zdravas' Mária," preto i spása každého je
pripútaná k tejto modlitbe, že práve na túto modlitbu táto suchá a neplodná
zem urodila Plod života. Na tú istú modlitbu, dobre pomodlenú, vzklíči
i v našich dušiach Božie slovo a urodí sa v nás Plod života, Ježiš Kristus.
Ave Maria je nebeskou rosou, ktorá zvlažuje zem, teda dušu, aby vydala
ovocie vo svojom čase. Duša, ktorá nie je zvlažovaná touto modlitbou,
nerodí ovocie a vydáva len tŕnie a je hodná prekliatia.
Hľa, čo presvätá panna odhalila blahoslavenému Alanovi de
ako je zaznačené v jeho knihe O vznešenosti ruženca: "Vedz, synu
a ohlasuj to všetkým, že pravdepodobným a blízkym znamením zavrhnutia je
odmietať sa modliť Pozdravenie anjelské, ktoré je obnovou celého sveta. "
Hľa, slová veľmi utešujúce a veľmi hrozné, ktorým by sme ťažko uverili,
keby nám za ne neručil tento svätý muž, pred ním sv. Dominik a po nich
mnoho veľkých osobností a mnohoročná skúsenosť. Lebo vždy sa pozorovalo, že
tí, ktorí majú na sebe znamenie zavrhnutia, ako všetci rozkolníci,
bezbožníci, pyšní a požívačníci, opovrhujú modlitbou Zdravas'
Mária a ružencom. Bludári sa ešte učia a modlia Otče náš, ale nikdy Zdravas'
Mária ani ruženec. To im naháňa hrôzu. Skôr by nosili hada, ako aby mali
pri sebe ruženec. Aj pyšní, hoci katolíci, ukazujú len pohŕdanie alebo
ľahostajnosť k Zdravas' Mária a hľadia na ruženec ako na modlitbu, ktorá sa
hodí len pre hlúpych a pre tých, ktorí nevedia čítať a písať. A opäť sa
poznalo skúsenosťou, že tí, ktorí zasa majú veľmi silné známky vyvolenia,
milujú ruženec a so záľubou sa modlia Zdravas' Mária. Čím viac náležia Bohu,
tým viac milujú túto modlitbu. Toto tiež hovorila svätá Panna bl. Alanovi
tak, ako som práve citoval.
Neviem ani ako, ani prečo, ale predsa je pravda, že nemám lepší
spôsob, aby som poznal, či je niekto z Boha, ako skúmať, či sa rád modlí
Zdravas' Mária a ruženec. Hovorím, či sa ho rád modlí, lebo je možné, že
niekto je neschopný sa ho modliť, ale vždy ho miluje a podnecuje k nemu ostatných.
Duše vyvolené, poddaní Ježišovi v Márii, vedzte, že Zdravas' Mária je
po Otčenáši najkrásnejšia zo všetkých modlitieb. To je najdokonalejší hold,
aký môžete vzdať Márii. Je to hold, s ktorým Najvyšší vyslal archanjela,
aby získal jej srdce. Mal na ňu taký vplyv krásnymi tajomstvami, ktorých je
plný, že Mária zvolila k Vteleniu Slova napriek svojej hlbokej pokore.
Týmto holdom i vy neomylne získate jej srdce, ak sa ho budete modliť, ako
náleží.
Pozorne, zbožne, a skromne pomodlené Zdravas' Mária je podľa svätých
nepriateľom diabla, ktorého ženie na útek a je kladivom, ktoré ho drví. Je
posvätením duše, radosťou anjelov, piesňou predurčených, chválospevom
Nového zákona, radosťou Máriinou a slávou Najsvätejšej Trojice. Zdravas'
Mária je nebeskou rosou, ktorá zúrodňuje dušu, je čistým a láskavým bozkom,
ktorý dávame Márii, pestovanou ružou, ktorú jej venujeme, vzácnou
perlou, ktorú jej prinášame, je čašou božskej ambrózie a nektáru, ktorú jej
podávame.
Prosím vás teda naliehavo, pre lásku, ktorou vás milujem v Ježišovi
a v Márii, aby ste sa neuspokojovali s Korunkou svätej Panny, ale modlili
sa tiež ruženec po všetky dni. Vo chvíli svojej smrti budete žehnať dňu
a hodine, kedy ste mi uverili. Keď ste siali v požehnaniach Ježiša a Márie,
budete žať požehnania večné v nebi: "Kto rozsieva v požehnaniach,
v požehnaniach bude i zvážať. "
ŠIESTY ÚKON
Na poďakovanie Bohu za milosti, ktoré udelil presvätej Panne, nech sa
často modlia "Velebí moja duša Pána" podľa príkladu blahoslavenej Márie
d Oignies a mnohých iných svätých. To je jediná modlitba, jediné dielo,
ktoré svätá Panna zložila alebo skôr Ježiš v nej vytvoril, lebo on hovoril
jej ústami. To je najväčšia obeť chvály, akú Boh prijal od číreho tvora
v zákone milosti, najpokornejší, najvďačnejší a najvznešenejší zo
všetkých chválospevov. Má v sebe také veľké a také skryté tajomstvá, že ani
anjeli ich nepoznajú. Ján Gerson, zbožný a učený učiteľ, veľkú časť svojho
života skladal traktáty plné učenosti a zbožnosti o najzložitejších
problémoch a až na konci svojho života sa s bázňou odhodlal vykladať
Magnifikat, aby korunoval všetky svoje diela. Prináša veľa podivuhodných
vecí o tomto krásnom a božskom chválospeve.
Medzi iným hovorí, že Panna Mária sa ho často sama modlievala,
najmä ako vďakyvzdávanie po svätom prijímaní. Učený Benzonius vykladá to
isté Magnifikat. Uvádza niekoľko zázrakov spôsobených jeho mocou a hovorí,
že démoni sa trasú a utekajú, keď počujú slová: "Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1, 51).
SIEDMY ÚKON
Verní služobníci Márie, nepriľnite ku skazenému svetu, nedajte sa ním spútať
a unikajte z neho, pomáhajte si úvahami o opovrhnutí svetom, ktoré sme
uviedli v prvej časti.
Vnútorné úkony
Okrem vonkajších skutkov úcty, ktoré som práve uviedol a ktoré nie je
dovolené zabúdať z nedbalosti alebo z pohŕdania, pokiaľ to pripúšťa stav
alebo zamestnanie každého, poukážem ešte na vnútorné, veľmi posväcujúce
úkony pre tých, ktorých Duch Svätý volá k vyššej dokonalosti.
Je možné zhrnúť ich do štyroch slov: všetky svoje skutky konať skrze Máriu, s Máriou,
v Márii a pre Máriu, aby sme ich dokonalejšie konali skrze Ježiša,
s Ježišom, v Ježišovi a pre Ježiša.
Treba konať svoje skutky skrze Máriu, to znamená treba poslúchať vo
všetkom svätú Pannu. Riadiť sa vo všetkom jej duchom, ktorým je Svätý Duch
Boží. Všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Božími synmi (Rim 8, 14). Všetci,
ktorých vedie duch Márie, sú dietkami Márie a teda dietkami Božími, ako sme
ukázali. Medzi toľkými ctiteľmi svätej Panny sú pravými a vernými len tí,
ktorí sa riadia jej duchom. Hovoril som, že duch Márie je Duch Boží,
pretože ona sa nikdy neriadila svojím vlastným duchom, ale vždy
Božím, ktorý ju natoľko ovládol, že sa stal jej vlastným.
Preto hovorí sv. Ambróz: "Nech je v každom duša Márie, aby oslavovala
Pána, nech je v každom duch Márie, aby plesal v Bohu." Aká je šťastná
duša, ktorá podľa vzoru jedného dobrého brata jezuitu, menom Rodriguez,
ktorý zomrel v povesti svätosti, je celá ovládaná a spravovaná duchom
Márie, duchom sladkým a silným, horlivým a opatrným, pokorným a odvážnym,
čistým a hlbokým!
Aby sa duša dala viesť týmto duchom Márie treba
sa vzdať svojho vlastného ducha, vlastného poznania a priania,
skôr ako niečo urobí. Skôr ako sa modlí, slúži svätú omšu alebo ju
obetuje, skôr než prijíma. Lebo temnoty nášho vlastného ducha a zloba
nášho vlastného chcenia a konania, by boli prekážkou duchu Márie, keby sme
sa im poddávali, hoci nám sa javia dobrými.
Je potrebné vydať sa duchu Márie, aby on nami hýbal a viedol nás tak,
ako si bude ona želať. Je nutné vložiť sa do jej panenských rúk a ponechať
sa v nich ako nástroj v rukách robotníka, ako lutna v rukách dobrého
hudobníka. Treba sa v nej stratiť a odovzdať sa jej ako kameň, ktorý je
hodený do mora. To sa deje v okamihu, jediným pohliadnutím ducha, nepatrným
hnutím vôle alebo slovne. Ak povieme napríklad: zriekam sa seba, dávam sa
Tebe, drahá Matka. A aj keby sme ani necítili citeľnú sladkosť v tomto
úkone spojenia, neprestáva byť skutočnosťou. Takisto keby sme s tou
rozhodnosťou- chráň nás Pán Boh! - povedali: "Dávam sa diablovi," hoci aj
bez akejkoľvek citeľnej zmeny, patrili by sme rovnako skutočne diablovi.
Z času na čas je potrebné vo svojich skutkoch a po nich obnovovať
tento úkon obetovania a spojenia sa. Čím viac to budeme činiť, tým viac sa
budeme posväcovať a skôr dôjdeme k spojeniu s Ježišom, ktoré vždy
nevyhnutne nasleduje po spojení s Máriou, keďže duch Márie je duchom
Ježiša.
Konajme svoje skutky s Máriou, hľaďme vo
všetkých svojich skutkoch na Máriu ako na dokonalý vzor všetkej čnosti
a dokonalosti, akú Duch Svätý utvoril v čírom tvore, aby sme ju napodobnili
svojimi slabými silami. Musíme teda pri každom skutku sledovať, ako ho
Mária urobila, alebo ako by to učinila, keby bola na našom mieste.
Rozjímajme o jej veľkých čnostiach, ktorými sa riadila vo
svojom živote,
o živej viere, ktorou uverila bez váhania anjelovmu slovu. Verila verne
a vytrvalo až ku krížu na Kalvárií.
Pozorujme jej hlbokú pokoru, v ktorej sa skrývala, mlčala, všetkému sa
podrobovala a stavala sa na posledné miesto,
celkom božskú čistotu, akej nikdy nebolo ani nebude pod nebom
a konečne všetky jej ostatné čnosti. Spomeňte si, opakujem druhý raz, že
Mária je vznešenou a jedinou formou Božou, spôsobilou vytvárať živé Božie
obrazy s malou námahou a v krátkom čase. Duša, nájduc túto formu,
sa v nej stráca a zakrátko býva premenená v Ježiša Krista, ktorého
táto forma verne odlieva.
Treba vykonávať svoje skutky v Márii. Na pochopenie tohto cvičenia
uvádzam nasledujúce slová.
Presvätá Panna je pravým pozemským rajom pre nového Adama.
Starý pozemský raj bol len jeho obrazom. V tomto pozemskom raji je teda
nevysloviteľné bohatstvo, krása, vzácnosť a sladkosť, ktoré tam zanechal
nový Adam, Ježiš Kristus. Práve v tomto raji sa kochal deväť mesiacov,
konal svoje divy a ukazoval svoje bohatstvo a všemohúcnosť
Boha. Toto presväté miesto je zo samej panenskej a nepoškvrnenej zeme,
z ktorej bol, pôsobením Ducha Svätého, ktorý tam prebýva, utvorený
a živený nový, dokonalý Adam.
Práve v tomto pozemskom raji je strom života, ktorý zrodil Ježiša,
strom poznania dobrého i zlého, ktorý vydal svetu svetlo. Na tomto božskom
mieste sú stromy sadené rukou Božou a zavlažované božským olejom. Tie stromy
rodili a rodia po všetky dni ovocie božskej chuti. Sú tam záhony, spestrené
rozličnými krásnymi kvetmi čností, ktorých vôňa oblažuje i anjelov. Sú
tu zelené lúčiny nádeje, nedobytné veže sily, čarovné domy
dôvery.
Duch Svätý jediný môže dať poznanie pravdy, skrytej pod týmito
obrazmi hmotných vecí. Na tomto mieste je dokonale čistý vzduch, krásne
slnko Božstva bez tône, krásny deň svätého človečenstva bez nočnej tmy. Je
tu žiarivá a ustavičná vyhňa lásky, v ktorej sa všetko železo do nej
vkladané, rozpaľuje a premieňa na zlato. Tečie tam riava pokory, ktorá
vyviera zo zeme, rozvetvuje sa na štyri ramená, štvoro hlavných
čností, a zavlažuje celé to čarokrásne miesto.
Duch Svätý ústami svätých Otcov nazýva svätú Pannu aj Bránou
východnou, ktorou veľkňaz Ježiš Kristus prichádza na svet. Vošiel ňou po
prvý raz a vojde ňou i po druhý raz.
Panna Mária je svätyňou Božstva, odpočinutím
najsvätejšej Trojice, trónom Božím, mestom Božím, oltárom, chrámom a svetom
Božím. Všetky tieto rozličné prívlastky a chvály sú úplne pravdivé, keď
hľadíme na rozličné zázraky, ktoré Najvyšší vykonal v Márii. Aké veľké
bohatstvá! Aká sláva! Aká radosť! Aké šťastie, ak môžeme vstúpiť a ostávať
v Márii, v ktorej si Najvyšší urobil trón svojej zvrchovanej slávy!
Ale ako je ťažko hriešnikom, ako my, dosiahnuť povolenie, spôsobilosť
a osvietenie, aby sme vstúpili na miesto také vznešené a sväté, ktoré
nestráži cherubín, ako starý pozemský raj, ale sám Duch Svätý, ktorý ju
úplne ovládol. Hovorí o nej: "Si zatvorenou záhradou, sestrička moja,
nevesta, zamknutým prameňom, zapečatenou studničkou" (Pies 4, 12). Mária je
zamknutá, Mária je zapečatená. Úbohé dietky Adama a Evy, vyhnané
z pozemského raja, nemôžu vstúpiť do tohto raja inak, iba zvláštnou
milosťou Ducha Svätého, ktorú sú si povinní zaslúžiť. Keď niekto svojou
vernosťou dosiahne túto prevzácnu milosť, treba, aby so záľubou zostával
v krásnom vnútri Márie, aby tam v pokoji odpočíval, s dôverou
hľadal oporu, s istotou sa tam skrýval a aby sa tam strácal bez
výhrady. Potom sa duša v tomto panenskom lone
napája mliekom jej milosti a jej materského milosrdenstva,
oslobodzuje sa od zmätkov, strachu a úzkosti.
Cíti sa tam bezpečne pred všetkými svojimi nepriateľmi, pred svetom,
diablom a hriechom, ktorí tam nikdy nemali prístup. Tí, čo tam pracujú,
nezhrešia, teda tí, ktorí ostávajú duchom vo svätej Panne sa nedopustia
závažnejšieho hriechu.
Duša sa stvárňuje v Ježišovi a Ježiš v nej, lebo Máriino lono je, ako
hovoria svätí otcovia, sieňou božských tajomstiev, v ktorej sa utvoril
Kristus a všetci vyvolení.
Konečne treba vykonávať všetky skutky pre Máriu. Lebo keď sme sa oddali
jej službe, je spravodlivé, aby sme všetko robili pre ňu, ako jej
služobníci a poddaní. Nikdy nie preto, že by sme ju považovali za posledný
cieľ svojich služieb, ktorým je jedine Ježiš Kristus, ale za svoj blízky
cieľ a svoje tajomné ohnisko a za svoju ľahkú cestu, aby sme k nemu
prišli ako dobrí služobníci a poddaní. Nesmieme zaháľať, ale musíme sa
spoliehať na jej ochranu, začínať i dokončovať veľké veci pre túto velebnú
panovníčku. Treba hájiť jej výsady, keď jej ich upierajú, jej
slávu, keď sa na ňu útočí, pokiaľ možno každého priťahovať k jej
službe a k pravej hlbokej mariánskej úcte. Je nutné hovoriť a kričať proti
tým, ktorí zneužívajú jej úctu, aby urážali jej Syna, a tiež vzbudzovať tento
pravý spôsob jej úcty. Nesmieme požadovať od nej ako odmenu za tieto
nepatrné služby nič iné, len česť, že budeme patriť takej láskavej kňažnej
a šťastie, že sme skrze ňu nerozviazateľným putom spojení s Ježišom, jej
Synom, v čase i vo večnosti.
SLÁVA JEŽIŠOVI V MÁRII!
SLÁVA MÁRII V JEŽIŠOVI!
SLÁVA SAMÉMU BOHU!
Prijímanie Eucharistie v duchu tejto úcty
Pred svätým prijímaním
Hlboko sa pokoríš pred Bohom.
Zriekneš sa svojho porušeného základu a svojich náklonností
a úmyslov, aj keby ti ich sebelepšie ukazovala tvoja sebaláska.
Obnovíš svoje zasvätenie hovoriac: "Som úplne tvoj, moja drahá Pani
a všetko moje je tvoje. "
Pokorne pros túto dobrú Matku, aby ti dala svoje srdce, aby si do
neho prijal jej Syna tak, ako ho prijala ona. Pripomeň jej, že ide o slávu
jej Syna, aby nebol vložený do srdca, takého znečisteného a nestáleho, ako
je tvoje, ktoré mu nemôže vzdávať slávu, aká mu patrí. Ale ona môže prísť
na základe moci, ktorú má nad srdcami a môže u teba prebývať, aby prijala
svojho Syna, ktorý tak bude privítaný bez poškvrny a nebezpečenstva, že
by bol urážaný alebo nedôstojne prijatý. Povieš jej s dôverou, že všetko to,
čo si jej dal zo svojho majetku, je pramálo na jej uctenie, ale že si želáš
dať jej svätým prijímaním ten istý dar, ktorý jej dal večný otec. Ním bude
viac uctená, ako keby si jej dal všetky majetky sveta. Napokon, že Ježiš,
ktorý ju výsostne miluje, si žiada kochať sa v nej a mať v nej svoj
odpočinok, a to v tvojej duši, biednejšej a núdznejšej ako betlehemská
maštaľ, do ktorej Ježiš neváhal prísť, keď tam bola Mária. Požiadaš ju
o jej srdce týmito nežnými slovami: "Ty si všetko, čo mám, daj mi
svoje srdce, Mária!"
Pri svätom prijímaní
Krátko pred prijatím Ježiša Krista, po modlitbe Otčenáš, hovoríš "Pane, nie
som hodný... " Tým vopred povieš večnému Otcovi, že pre svoje zlé
myšlienky a nevďačnosť k takému dobrotivému Otcovi nie si hodný, aby si
prijal jeho jediného Syna. Ale Mária, jeho verná služobnica, modlí sa
v tebe a za teba a dáva ti dôveru a neobyčajnú nádej u Božej velebnosti:
"Pretože v nádeji si ma pevne postavil" (Žalm 4, 10).
Povieš Synovi: "Pane, nie som hodný... ." Nie si hodný prijať ho pre
prázdne a zlé slová, pre svoju neveru v jeho službe. Predsa ho však
prosíš, aby sa nad tebou zmiloval, že ho uvedieš do domu jeho vlastnej
Matky i tvojej matky a že ho nepustíš, kým nepríde a neubytuje sa u nej.
"Ja som ho pojala a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej
matky a do komôrky svojej rodičky" (Pies 3, 4). Poprosíš ho, aby vstal
a prišiel k miestu svojho odpočívania v arche svojej zvrchovanosti. Povieš
mu, že neskladáš dôveru do svojich zásluh, do svojej sily a prípravy,
ale do zásluh Márie, svojej drahej Matky, ako Jakub do
starostlivosti Rebeky, že i ako hriešnik sa odvažuješ pristúpiť k jeho
svätosti, podporovaný a ozdobený čnosťami jeho svätej Matky.
Povieš Duchu Svätému: "Pane, nie som hodný... Nie si hodný prijať
veľdielo jeho lásky pre vlažnosť a neprávosť svojich skutkov a pre svoj
odpor k jeho vnuknutiam, ale že všetka tvoja dôvera je v Márii, jeho vernej
neveste. Povieš so sv. Bernardom: "V nej je všetka moja dôvera, ona je
všetok dôvod mojej nádeje." Môžeš ho tiež prosiť, aby urýchlene zostúpil
v Máriu, svoju nerozlučnú nevestu. Jej lono je také čisté a jej srdce
rozžeravené ako vždy. Povedz mu, že ak nepríde k tebe, ani Ježiš ani Mária
nebudú utvorení v tvojej duši a nebudú tam mať dôstojný príbytok.
Po svätom prijímaní
Po svätom prijímaní, vnútorne uzobraný so zatvorenými očami, uveď
Ježiša do srdca Márie. Daj ho jeho Matke, ktorá ho príjme s najväčšou
vrúcnosťou, ponúkne mu čestné miesto, bude sa mu klaňať a dokonale ho
milovať, bude ho objímať a tisnúť na svoju hruď. Vzdá mu, v duchu
i v pravde, veľa pôct, aké sú nám neznáme v našich hustých temnotách.
Zostaň hlboko pokorený vo svojom srdci v prítomnosti Ježiša
prebývajúceho v Márii. Zostaň ako služobník pri bráne kráľovho paláca, kde sa
on práve rozpráva s kráľovnou a zatiaľ, čo oni spolu hovoria, teba nepotrebujú.
Môžeš ísť v duchu do neba a na celú zem prosiť tvory, aby ďakovali,
klaňali sa Ježišovi v Márii a milovali ho namiesto teba. Môžeš sám,
v spojení s Máriou, prosiť Ježiša o to, aby prišlo na zem jeho kráľovstvo
skrze jeho svätú Matku. Alebo pros o božskú múdrosť, lásku, za odpustenie
hriechov, alebo o niektorú inú milosť, vždy však skrze Máriu a v Márii.
Povedz, hľadiac na seba s pohŕdaním: "Pane, nehľaď na moje hriechy, ale
tvoje oči nech vidia na mne len čnosti a zásluhy Márie." Rozpomínaj sa na
svoje hriechy a dodaj: "To ja som spáchal tieto hriechy," alebo "Od
človeka nepravého a podvodného ma vysloboď," alebo "Môj Ježišu, chcem, aby
si ty rástol v mojej duši a mňa aby ubúdalo. Mária, moja Matka, túžim,
aby si ty rástla u mňa a ja musím byť menej, ako som bol doteraz. Ježišu
a Mária, rastite vo mne i v ostatných dušiach!"
Je nekonečne mnoho iných myšlienok, ktorými ťa zásobí a bude zásobovať
Duch Svätý, ak budeš, ako sa patrí, vnútorný, umŕtvený a verný tejto veľkej
a vznešenej úcte, ktorej som ťa práve naučil. Ale vždy si pamätaj, že čím
viac necháš jednať pri svojom svätom prijímaní Máriu, tým viac bude Ježiš
oslávený. Čím hlbšie sa budeš pokorovať a pokojnejšie, mlčanlivejšie ich
počúvať, nestarajúc sa o to, aby si videl, chutnal alebo cítil, tým viac
necháš konať Máriu pre Ježiša a Ježiša v Márii. Lebo spravodlivý žije vždy
z viery, najmä pri svätom prijímaní, ktoré ju úkonom viery: "Môj
spravodlivý bude žiť z viery" (Žid 10, 38).
Zasvätenie seba Ježišovi Kristovi skrze ruky Panny Márie
Múdrosť večná a vtelená! Najmilší a láskavý Ježišu, pravý Boh a pravý
Človek, jediný Syn večného Otca a Márie vždy Panny.
Hlboko sa ti klaniam v lone a vo vznešenosti tvojho Otca a v panenskom
lone Márie, tvojej dôstojnej Matky v čase tvojho Vtelenia.
Ďakujem ti, že si sám seba zmaril a prijal podobu služobníka, aby si ma
vytrhol z diablovho otroctva. Chválim ťa a oslavujem, že si sa vo všetkom
podrobil Márii, svojej svätej Matke, aby si ma učinil skrze ňu svojím
verným služobníkom.
Ale beda, ja som nevďačný a neverný, nezachoval som sľuby, ktorými som
sa ti tak slávnostne zaviazal pri svätom krste. Neplnil som svoje
povinnosti, nezaslúžim si volať sa tvojím synom ani tvojím
služobníkom. Všetko, čo mám, si zasluhuje iba tvoje zavrhnutie a hnev,
neodvažujem sa sám priblížiť k tvojmu svätému a vznešenému Majestátu.
Preto sa utiekam o príhovor k tvojej najsvätejšej Matke, ktorú si mi
dal za prostrednicu u teba a touto cestou dúfam, že pokorne obsiahnem
odpustenie hriechov, získam a zachovám si pravú múdrosť.
Pozdravujem ťa teda, nepoškvrnená Mária, živý stánok Božstva,
v ktorom sa skrýva večná Múdrosť a praje si prijímať poklonu anjelov
i ľudí. Pozdravujem ťa, Kráľovná neba i zeme, ktorej vláde je podrobené
všetko, čo je nižšie od Boha.
Pozdravujem ťa, bezpečné útočište hriešnikov, ktoré nikomu neodopiera
milosrdenstvo. Vypočuj moje túžby po božskej múdrosti a príjmi preto sľuby
a ponuky, ktoré ti ponížene predkladám
Ja M..., neverný hriešnik, obnovujem a potvrdzujem do tvojich rúk
svoje krstné sľuby. Odriekam sa navždy satana, jeho pýchy a jeho skutkov.
Dávam sa plne Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, aby som s ním niesol
svoj kríž po všetky dni svojho života a bol mu vernejší ako
doteraz.
Volím si dnes teba, Mária, v prítomnosti celého dvora nebeského, za
svoju Matku a Paniu. Vydávam a zasväcujem tebe ako poddaný svoje telo
i svoju dušu, svoje vnútorné i vonkajšie hodnoty i hodnotu svojich
minulých, terajších a budúcich dobrých skutkov. Dávam ti úplné
a neobmedzené právo vládnuť mnou a všetkým, čo mi prináleží, bez výhrady,
podľa tvojho zaľúbenia, k najväčšej sláve Božej v čase i vo večnosti.
Prijmi, Panna dobrotivá, túto nepatrnú obetu môjho zasvätenia ako
uctenie a spojenie sa s tým poddanstvom, ktorým sa Múdrosť večná podrobila
tvojmu materstvu, ako hold moci, ktorú máš nad týmto úbohým tvorom
a biednym hriešnikom, ako vzdanie vďaky za milosti a prednosti, ktorými ťa
vyznamenala Svätá Trojica.
Vyhlasujem, že chcem odteraz ako tvoj pravý služobník vyhľadávať tvoju
česť a teba vo všetkom počúvať.
Matka obdivuhodná, predstav ma svojmu milému Synovi ako verného
služobníka, aby vykúpiac ma skrze teba, prijal ma tiež skrze teba.
Matka milosrdenstva, pomôž mi, aby som dosiahol pravú Božiu múdrosť
a pripočítaj ma k tým, ktorých miluješ, učíš a vedieš, ktorých živíš
a chrániš ako svoje dietky a svojich služobníkov.
Panna verná, učiň ma vo všetkom dokonalým učeníkom, nasledovníkom
a služobníkom vtelenej Múdrosti Ježiša Krista, svojho Syna, aby som na tvoj
príhovor a podľa tvojho príkladu dokázal plniť tu na zemi vôľu Božiu
a uvidel jeho slávu v nebesiach. Amen.